Abstrakt: Príspevok je zameraný na zdôvodnenie a objasnenie významu správnej identifikácie a hodnotenia logistických nákladov v riadení dopravnej logistiky v špecifických podmienkach. Príspevok ďalej opisuje základné metódy kalkulácie logistických nákladov a špecifikuje rozbor logistických procesov ovplyvňujúcich logistické náklady.
Kľúčové slová: Logistické náklady, dopravná logistika, manažment železničnej dopravy.
JEL: O33
IDENTIFICATION OF COSTS IN TRANSPORT LOGISTICS MANAGEMENT
Abstract: The article is oriented on the value of correct identification and revaluation of logistics costs within the transport logistics management in the specific conditions. The article moreover describes basic methods of calculation the logistics costs and specifies the analysis of logistics processes which influence the logistics costs.
Keywords: Logistics cost, transport logistics, management of transport logistics.
1 ÚVOD
Úlohou každého manažéra železničného dopravného podniku je i príprava na možné špecifické situácie a tiež prevencia brániaca vzniku takýchto situácii. Železničné podniky sa môžu stretnúť s celou radou takýchto situácií, ktorých vznik možno len ťažko predvídať alebo ovplyvniť. Medzi takéto špecifické situácie patria napr. živelné pohromy, náhle politické alebo legislatívne zmeny, ale i rôzne zmeny na prepravnom trhu. Medzi interné neovplyvniteľné situácie patria napr. výkyvy v dodávkach, náhla zmena požiadaviek zákazníka týkajúca sa rozsahu prepravy, alebo zmeny prepravnej cesty, nedodanie zásielky v stanovenom čase, informačné problémy a pod.
Pri riešení takýchto špecifických situácií zohráva veľkú úlohu správne riadenie logistických reťazcov. Pri riadení a organizovaní dopravnej logistiky v špecifických situáciách zohráva dôležitú úlohu identifikácia logistických nákladov, ktorá môže odhaliť kritické miesta organizácie a cenotvorby takéhoto špecifického logistického reťazca.
2 LOGISTICKÉ NÁKLADY A PROCESY
Logistické náklady sú ovplyvňované logistickými procesmi a naopak úroveň realizácie logistických procesov je determinovaná výškou vynaložených logistických nákladov.
Logistické náklady predstavujú náklady všetkých článkov logistického reťazca. Ich sledovanie a vyčíslenie je pre každú situáciu špecifické a v každej situácii ich treba vedieť správne koordinovať [2].
Zvyšovať efektívnosť logistických nákladov v logistických reťazcoch možno viacerými spôsobmi:
1. zvýšením výnosov z vyššej úrovne logistických služieb pri udržaní rovnakých logistických nákladov,
2. znížením celkových logistických nákladov pri udržaní jestvujúcej úrovne logistických služieb,
3. kombinovaným spôsobom, t.j. súčasným zvýšením úrovne logistických služieb a znížením celkových logistických nákladov.
Výber spôsobu zvyšovania efektívnosti logistických nákladov dopravného podniku závisí na celkových logistických cieľoch a logistickej stratégii podniku. Ciele a stratégie by mali byť diferencované podľa typov ponúkaných produktov a typov zákazníkov.
- Spôsob 1. – je typický pre tzv. stratégiu diferenciácie, ktorá je orientovaná na zákazníka.
- Spôsob 2. – je odrazom stratégie nízkych nákladov, ktorá sa volí pri zákazníkoch so štandardnými požiadavkami.
- Spôsob 3. – je najnáročnejší a typický pre tzv. hybridnú stratégiu, kde je snaha sa na trhu výrazne presadiť aj špičkovými logistickými službami, aj nízkymi nákladmi.
Systémový prístup uplatňovaný v logistike hovorí, že sa vždy hľadajú také riešenia, ktoré vedú k celkovo nižším nákladom, a to i za cenu, že náklady niektorých článkov logistického reťazca vzrastú. Potom je však treba zabezpečiť, aby celkovo vzniknutý prospech pozitívne pocítil aj ten článok reťazca, ktorému náklady vzrástli. V logistickom rozhodovaní je často potrebné uskutočňovať tzv. vyvažovanie a hľadať riešenie, ktoré prinesie najväčší celkový efekt všetkým zúčastneným článkom. Posudzujú sa teda všetky podstatné náklady a prínosy vo všetkých logistických článkoch, ktoré vzídu z prijatia a realizácie určitého rozhodnutia [2].
Logistické procesy z ktorých pozostáva logistický reťazec vytvárajú logistické náklady. Logistické procesy, ktoré majú ťažiskový vplyv na tvorbu logistických nákladov sú [2]:
- tvorba a riadenia logistického systému,
- informačný a komunikačný systém.
- obstarávacia logistika,
- skladové hospodárstvo vrátane zásob,
- podniková a verejná doprava,
- obalové hospodárstvo,
- distribúcia,
- odpadové hospodárstvo,
- systém riadenia a vybavovania objednávok,
- obslužné a servisné činnosti,
- spotreba palív a energii.
3 KALKULAČNE METÓDY
Pre potreby riadenia a rozhodovania treba rozlišovať rozdiel medzi kalkuláciami úplných nákladov a kalkuláciou neúplných nákladov. Kalkulácia neúplných nákladov sa tiež nazýva kalkuláciou priamych, alebo presnejšie kalkuláciou variabilných nákladov. Variabilné náklady zahŕňajú priame náklady a variabilnú časť režijných nákladov (napr. spotreba elektrickej energie). Zostávajúca fixná časť režijných nákladov sa do nákladov na výrobky nepremieta. Z toho vyplýva, že sa u jednotlivých druhov výrobkov nezisťuje zisk na jednotku, ale sa na zisk pozerá ako na výsledok činnosti podniku ako celku. Za prispievanie k tvorbe hospodárskeho výsledku podniku sa považuje príspevok na úhradu fixných nákladov a tvorby zisku, ktorý je rozdielom medzi predajnou cenou výrobku a jeho variabilnými nákladmi. Príspevok na úhradu na jeden výrobok má lepšiu vypovedaciu schopnosť než zisk, lebo sa nemení s objemom produkcie.
Pre potreby identifikácie nákladov pri riadení dopravnej logistiky sa obvykle používa jeden z dvoch modelov:
- metóda Activity Based Costing (Metóda ABC), alebo
- metóda Direct Product Profitability (Metóda DPP).
3.1 Metóda ABC
Metóda Activity Based Costing (ABC) priraďuje náklady jednotlivým procesom podľa skutočných faktorov, ktoré ho ovplyvnili. Týmto ovplyvňujúcim faktorom sa hovorí „cost drivers“, alebo tiež riadiace faktory nákladov. Metóda vyhovuje potrebám logistického riadenia, lebo umožňuje sledovať relevantné náklady spojené s konkrétnymi procesmi a s konkrétnymi zákazníckymi požiadavkami.
Na rozdiel od tradičných prístupov, kedy sú režijné náklady primárne zachytené na útvary, priraďuje metóda Activity Based Costing náklady na jednotlivé aktivity a procesy, konkrétne výrobky a zákazníkov. Implementácia metódy ABC zvyčajne pozostáva zo šiestich na seba nadväzujúcich krokov, tieto postupné kroky sú znázornené na obrázku 1.
Obr. 1. Šesť krokov implementácie metódy ABC. (Zdroj: autor podľa [3])
Metóda je nielen nástrojom pre meranie nákladov, ale slúži aj pre analýzu ich príčin a hľadania priestoru pre zlepšenie. Aplikácia metódy ABC by sa mala stať nedeliteľnou súčasťou logistického riadenia [3].
Metódu ABC je vhodné použiť vtedy, ak:
- režijné náklady firmy sú vysoké – (napr. vysoké nájomné a mzdy),
- produkty sú diferencované,
- náklady na chyby a vady sú vysoké,
- na trhu je silná konkurencia.
Metóda ABC je veľmi silným nástrojom na vylepšenie produktov, služieb, procesov a trhových stratégií. ABC metóda umožňuje manažmentu firmy porozumieť, čo spôsobuje náklady a ako je možné ich riadiť. Firma môže podľa tohto systému získať pohľad na to, ako efektívne premieňa zdroje firmy na hodnoty.
3.2 Metóda DPP
Metóda Direct Product Profitability (DPP), teda metóda priamej výrobnej rentability sleduje tovar od jeho vstupu do oblasti obchodu až po jeho predaj zákazníkovi. Cieľom metódy je zistiť, aké veľké náklady bolo treba vynaložiť na predaj určitého druhu tovaru. Sledujú sa tzv. priame náklady na skladovanie, dopravu, balenie a ďalšie procesy v rámci logistického reťazca. Tieto náklady sa potom porovnávajú s hrubými výnosmi, ktoré sú rozdielom medzi predajnou cenou a nákupnou cenou tovaru. Informácie, ktoré poskytne ukazovateľ priamej výrobnej rentability, sú podkladom pre rad rozhodnutí týkajúcich sa napríklad umiestnenia tovaru v predajni, racionalizácie, balenia výrobkov a manipulácie, zrušenia skladovania u menej rentabilných položiek a ich náhrady častejšími dodávkami priamo do regálov.
Implementácia analýzy nákladov si vyžaduje také riešenie, pomocou ktorého možno rýchlo spracovať veľké množstvo údajov. Systematika konštrukcie priamej výrobnej rentability je znázornená na obrázku 2.
Obr. 2. Konštrukcia metódy DPP. (Zdroj: autor podľa [4])
Čiastočnou nevýhodou metódy DPP sú pomerne vysoké náklady na proces analýzy nákladov. Z toho je zrejmé, že menším podnikom sa nevyplatí túto metódu používať. Vzhľadom na to, že ide o statickú metódu, tak sa pri jej aplikácii neberú do úvahy meniace sa náklady na jednotlivé subsystémy logistického reťazca.
4 MANAŽOVANIE LOGISTICKÝCH NÁKLADOV
Evidenciu nákladov v podniku zabezpečuje účtovníctvo. To sa obvykle člení na finančné účtovníctvo, nákladové účtovníctvo a manažérske účtovníctvo. Pre rad manažérskych rozhodnutí neposkytujú účtovné náklady potrebné podklady. Vzniklo preto tzv. manažérske poňatie nákladov. Úlohou manažérskeho účtovníctva je najmä upozorňovať na závažné javy (záporné aj kladné) a poskytovať informácie pre rozhodovanie, zameriavať sa nielen na hospodárnosť, ale i na efektívnosť, orientovať sa na budúcnosť, poskytovať podklady nielen o priamych efektoch chystaného rozhodnutia, ale aj o odvodených, ktoré sa prejaví na rôznych miestach podnikovej činnosti.
Logistické riadenie potrebuje údaje o nákladoch v celom logistickom reťazci, pretože musí zvažovať, aké zmeny v jednom článku ovplyvnia náklady celého reťazca. Medzi hlavné dôvody potreby sledovania logistických nákladov patrí rast podielu logistických nákladov na celkových nákladoch podniku a sledovanie efektívnosti logistických procesov. Prínosy sledovania nákladov a výkonov tkvejú vo zviditeľnení položiek tzv. „utopených“ v režijných nákladoch a lepšej možnosti riadenia logistických výkonov.
Na základe uvedených skutočností možno odporučiť hlavné zásady, ktoré by sa mali uplatňovať pri zisťovaní logistických nákladov [4]:
- Zaistiť nákladovú prehľadnosť a súčasne nevytvárať zbytočne ďalšie rozsiahle evidencie.
- Špecifikovať tie náklady, ktoré možno ovplyvniť logistickým riadením. V logistických nákladoch by sa preto mali objaviť tie položky, ktoré sú logisticky významné, t.j. tie, ktoré sú ovplyvnené spôsobom organizovania a riadenia materiálového toku.
- Náklady vzťahovať k materiálovým tokom a príslušným procesom, nielen k útvarom.
- Podchytiť nákladovo všetky úseky v logistickom reťazci.
- Rozlíšiť náklady podľa typov zákazníkov, typov ich požiadaviek a spôsobov prechodu požiadaviek logistickým reťazcom. Zachytiť tie vlastnosti materiálového toku, ktoré majú zásadný vplyv na tvorbu nákladov.
- Rozlišovať, či náklady majú fixný alebo variabilný charakter.
- Pracovať s flexibilnými rozpočtami nákladov, t.j. diferencovať ich v závislosti na skutočnom objeme produkcie.
5 ZÁVER
Jednotlivé dopravné podniky sledujú a evidujú celkové náklady vrátane nákladov na logistiku pre potreby kontrolingu podľa vlastnej úvahy. To ale znamená, že rôzne podniky môžu používať rôzne systémy sledovania nákladov, čo komplikuje porovnávanie a relevantnosť údajov. Základom pre akékoľvek rozhodovanie o logistických nákladoch je prijatie jednotnej koncepcie a stratégie platnej pre každý podnik. Porovnateľná analýza logistických nákladov si však vyžaduje jednotnú databázu údajov. Na základe takejto jednotnej databázy možno následne prijímať správne rozhodnutia týkajúce sa racionalizácie nákladov.
Prostredie na dopravnom trhu je v súčasnosti charakterizované vysokou konkurenciou, kolísavým dopytom a kratším životným cyklom produktov, čo vyvoláva tlak na znižovanie nákladov, flexibilitu a na efektivitu riadenia v dopravnej logistike. Rezervy je potrebné hľadať nielen vo vnútri železničných dopravných podnikov, ale aj v efektívnejšom riadení dodávateľsko-odberateľských vzťahov v logistických reťazcoch založených na dôslednom sledovaní a analýze logistických nákladov.
Príspevok vznikol v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0340/24 “Výskum alternatív dekarbonizácie v železničnej doprave z hľadiska spoločenských nákladov” na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.
6 Literatúra
- GROS, I. Velká kniha logistiky. Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe. Praha 2016. ISBN: 978-80-7080-952-5.
- VIESTOVÁ, K. a kol. Lexikón logistiky. Edícia Ekonómia – Iura Edition, Bratislava 2007. ISBN: 978-80-8078-160-6.
- MONIOS, J. – BERGQVIST, R. Intermodal freight transport and logistics. CRC Press, Taylor and Francis Group, London 2017. ISBN: 978-1-4987-8512-9.
- CHRISTOPHER, M. Logistics and Supply Chain Management. Pearson Education Limited 2011, London, UK. ISBN: 978-0-273-73112-2.
Autor:
Tituly a pôsobisko autorov:
1doc. Ing. Vladimír Klapita, CSc., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, katedra železničnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: vladimir.klapita@uniza.sk
VYTLAČIŤ