Abstrakt: V dnešnej dobe je problematika parkovania a odstavovania vozidiel každodennou témou. Veľkým problémom je najmä parkovanie v centrách miest a na sídliskách, kde súčasné počty parkovacích miest nepostačujú aktuálnemu dopytu. Preto sa mestá snažia nájsť spôsob ako počet parkovacích miest navýšiť. Tradičným riešením vzniknutej problematiky je zvyčajne vybudovanie nových parkovacích plôch na úkor zelene. Avšak takéto riešenia sú v súčasnosti nepopulárne a u obyvateľov vyvolávajú vlnu nevôle, pretože počet zelených plôch je v mestách a na sídliskách čoraz menej. Treba si však uvedomiť, že tieto plochy nie je možné budovať neustále a je potrebné hľadať iné alternatívy. Nás príspevok sa zaoberá jednou z možností ako daný problém riešiť a to výstavbou parkovacích domov.
Kľúčové slová: parkovanie, parkovací dom, dopravný prieskum
JEL: R40
MODEL SOLUTION FOR STATIC TRANSPORTATION IN THE CHOSEN URBAN AREA OF SLOVAKIA
Abstract: The parking issues become an everyday topic. The big problem is mainly parking within city centres and urban settlements, where the number of parking lots ceases to satisfy the current demand. Therefore, the cities are trying to find a way how to increase the number of parking lots. The traditional solution for this parking issue is usually a construction of new parking spaces at the expense of green areas. However, these solutions are unpopular and cause a wave of repulsion among the society because a number of green areas within urban settlements are decreasing rapidly. It needs to be considered that parking lots cannot be built forever. It is necessary to look for other alternatives and more suitable solutions for parking issues. Our paper discusses about one of these possible solutions – building parking houses.
Keywords: parking, parking house, transport survey
1 Úvod
V súčasnosti sa stáva parkovanie najväčším problémom sídelných útvarov a to nie len na území Slovenskej republiky, ale aj v mnohých zahraničných mestách. Je potrebné si uvedomiť, že každý jeden dopravný prostriedok bez ohľadu na druh či kategóriu potrebuje miesto na zaparkovanie, resp. na garážovanie. Súčasný trend nedostatku parkovacích miest je výsledkom najmä prudkého rozvoja automobilizácie, pri ktorej sa stáva, že vyšší počet osobných automobilov pripadá na jedného obyvateľa. Dnes je možné vidieť, že na jednu domácnosť v mnohých prípadoch pripadajú viac ako dva osobné automobily. To však má za následok zvýšené priestorové nároky najmä v oblastiach bydlísk majiteľov motorových vozidiel, keďže až 90 % celkového času vozidlo strávi odstavené na parkovisku. Najviac je tento problém potom badať na mestských sídliskách, najmä vo večerných a nočných hodinách. V mnohých prípadoch sú motorové vozidlá odstavené na chodníkoch pre chodcov, na mestskej zeleni, priestore vyhradenom pre MHD alebo v bezprostrednej blízkosti križovatiek [1].
Kapacita parkovacích plôch na mnohých sídliskách je v súčasnosti nepostačujúca. Dôvodom je skutočnosť, že mnohé z nich boli vybudované ešte v období minulého režimu. Pri projektovaní a budovaní sa teda nepredpokladalo s tak masívnym nárastom počtu automobilov, za tak krátke časové obdobie. Ďalší problém, ktorý s týmto všetkým súvisí je, že verejná osobná doprava v mnohých mestách na Slovensku nie je dostatočne atraktívna a schopná konkurovať individuálnej automobilovej doprave. Neponúka potrebný počet spojov, flexibilitu či dostatočnú vybavenosť. Aj preto je v súčasnosti vlastníctvo osobného automobilu ponímané ako nevyhnutnosť.
2 Parkovacie plochy a legislatíva
Budovanie parkovacích a odstavných plôch je možné pozorovať pri všetkých potenciálnych zdrojoch a cieľoch dopravy, teda pri obytných objektoch, výrobných a administratívnych zariadeniach, školách a zriadeniach občianskej vybavenosti a to tak, aby postupne i výhľadovo bola uspokojená ich potreba.
Plochy pre statickú dopravu tvoria:
- plochy potrebné na parkovanie,
- plochy potrebné na odstavovanie vozidiel.
Cieľom samotného parkovania je umiestniť vozidlo resp. vozidlá mimo jazdných pruhov komunikácií pri objektoch a zariadeniach počas nákupu, návštevy, zamestnania alebo naloženia a vyloženia nákladu.
Ďalším dôležitým faktorom je doba, ktorú strávi vozidlo na ploche pre statickú dopravu. Možno ju rozdeliť na tri skupiny:
- do 2 hod. – krátkodobé parkovanie,
- od 2 hod. do 12 hod. – dlhodobé parkovanie,
- nad 12 hod. – odstavenie vozidla.
Navrhovanie odstavných a parkovacích plôch pre statickú dopravu:
- na parkovacích pruhoch pozdĺž komunikácií, kde sa stojisko radí pozdĺžne ku komunikácií,
- na parkovacích pásoch pozdĺž komunikácií, kde sa stojisko radí kolmo alebo šikmo ku komunikácií,
- na samostatných plochách, kde sa stojisko radí pozdĺž vnútorných komunikácií spravidla kolmo alebo šikmo k nim v jednom rade alebo vo viacerých radoch za sebou.
Pri riešení problematiky sídelných útvarov a ich zón je potrebné zabezpečiť dostatočné plochy na parkovanie a odstavovanie všetkých cestných vozidiel.
Pre riešenie problematiky statickej dopravy je potrebné poznať jednotlivé technické normy, ktoré upravujú odstavné plochy. Ich rozmery, značenie, či rozmiestnenie.
Veľkosť a usporiadanie odstavných a parkovacích plôch motorových vozidiel riešia tieto normy:
- STN 73 6056 – Odstavné a parkovacie plochy cestných vozidiel.
- STN 73 6057 – Jednotlivé a radové garáže.
- STN 73 6058 – Hromadné garáže [1, 2].
Slovenská parkovacia asociácia konštatuje, že situácia s parkovaním sa stáva neúnosnou v mnohých mestách na Slovensku. Nároky na parkovanie sa stále zväčšujú, účinné opatrenia však neprichádzajú [3]. Dôležitým faktorom, ktorý je potrebné taktiež spomenúť je deľba prepravnej práce v Slovenskej republike. Podľa štatistických údajov na internetovom portály Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky sa prepravilo až 73,21 % cestujúcich individuálnou dopravou. Zvyšných 26,41 % využilo systém verejnej osobnej dopravy [4]. Vysoký percentuálny rozdiel medzi nimi teda poukazuje na neefektívnosť systémov MHD, prímestskej autobusovej dopravy, či železničnej dopravy na území SR. Tieto systémy sú pre cestujúcich menej atraktívne a aj to má za následok zaberanie verejných priestranstiev a zelených plôch osobnými automobilmi.
Ďalším dôležitým ukazovateľom je stupeň automobilizácie. V Slovenskej Republike sa v roku 2018 zvýšil počet registrovaných vozidiel o 4,16 % oproti roku 2017 a dosiahol úroveň viac ako 3,2 milióna. Nárast osobných automobilov bol 4,24 % a presiahol hranicu 2,3 milióna, čo predstavuje stupeň automobilizácie 2,34 viď (Obr. 1).
Zdroj: vlastné spracovanie podľa ŠÚ SR
Obr. 1. Vývoj stupňa automobilizácie v Slovenskej republike
Vo väčšine veľkých miest sa nachádzajú problematické oblasti najmä v centrálnych historických oblastiach. Tie nedisponujú zväčša dostatkom parkovacích miest. Vo vyspelých európskych mestách sa taktiež vyskytujú problémy so statickou dopravou, či už v centrách alebo v bytových zónach. Väčšina európskych metropol preto situáciu rieši zavádzaním regulácii spojených s parkovaním vozidiel. Ich snahou je najmä znižovať a odstraňovať individuálnu automobilovú dopravu z centier miest. Účinným prostriedkom je preferencia a vytváranie integrovaných systémov, čím sa zvyšuje atraktivita a dopyt po verejnej osobnej doprave. Vozidlá, ktoré sa nachádzajú v centre takýchto miest sú zaparkované vo väčšine prípadov v parkovacích domoch alebo podzemných garážach [5].
3 Modelové riešenie parkovania pre sídlisko Mier v Spišskej Novej Vsi
Podkladom pre návrh riešenia dopravnej situácie resp. parkovania vozidiel v danej oblasti bol dopravný prieskum, zameraný na získanie informácií o počte vozidiel parkujúcich v danej oblasti. Prieskum sa vykonával na sídlisku Mier. Nachádza sa v západnej časti mesta, na južnom nábreží rieky Hornád. Je to najväčšie sídlisko mesta s niečo vyše 11 000 obyvateľmi. Na vyhodnotenie prieskumu obsadenosti statických plôch boli využité mapové podklady z programu QGIS (Obr. 2). V nich boli obsiahnuté všetky potrebné údaje o rozmeroch statických plôch a cestných komunikácii. Ďalšími dôležitými údajmi, boli údaje o kapacite skúmaných parkovísk. Vďaka týmto údajom bolo možné porovnať kapacitu statických plôch so skutočnou obsadenosťou parkovacích plôch.
Zdroj: vlastné spracovanie v programe QGIS
Obr. 2. Mapový podklad sídliska Mier
Samotný prieskum bol realizovaný v hodinových intervaloch. Počas vykonávania prieskumu boli vozidlá spočítané celkovo tri krát, a to od 19:00, 20:00 a 22:00 hodiny.
Ako je uvedené na Obr. 3, najväčší počet vozidiel bol zaznamenaný v čase od 22:00 do 23:00 hod. V tomto časovom intervale sa na území celého sídliska nachádzalo celkovo 1741 vozidiel. Celkovo sa na sídlisku Mier nachádzalo 1458 parkovacích miest. To poukazuje na fakt, že celková priemerná obsadenosť vykazovala hodnotu 122,37 %. Najvyššiu obsadenosť zo všetkých ulíc vykazovala Krčméryho ulica, kde v čase od 22:00 do 23:00 bola prekročená kapacita o 73,68 %. Ďalšími problematickými ulicami sú J. Wolkera, P. Jilemnického a Komenského. Počas prieskumu boli vozidlá rozdeľované do troch kategórii a to správne odstavené, nevhodne odstavené vozidlá a iná kategória.
Vzhľadom na vysokú obsadenosť parkovacích plôch, je potrebné danú situáciu riešiť. Nové parkovacie plochy nie je možné budovať neustále, pretože priestorové možnosti na sídlisku Mier sú už značne obmedzené. Riešením tohto problému by mohla byť výstavba parkovacieho domu. Realizácia takéhoto projektu by umožnila umiestnenie oveľa väčšieho počtu vozidiel a zároveň by výrazne zabránila zaberaniu väčšieho množstva zelených plôch, keďže parkovací dom by poskytoval viac podlaží.
Zdroj: vlastné spracovanie
Obr. 3. Vývoj obsadenosti parkovacích miest na celom území sídliska Mier
Veľmi dôležitým parametrom je určenie vhodnej lokality pre umiestnenie takéhoto objektu v katastrálnom území sídliska Mier. Mesto má vo vlastníctve dve plochy, na ktorých by bolo možné realizovať takýto projekt. Jedna z nich je však umiestnená v centrálnej vnútro blokovej oblasti, čo by mohlo spôsobiť nevôľu u obyvateľov sídliska. Preto by do úvahy pripadala tretia možnosť a to využiť už zastavanú plochu sídliska, ktorá je nevyužívaná. Problémom však je fakt, že tento pozemok nepatrí mestu ale súkromnému vlastníkovi. Každopádne jeho poloha v blízkosti Krčméryho ulice by umožňovala v prípade potreby aj samostatný vjazd a výjazd. Plocha v okolí objektu dosahuje výmeru 4 904 m2. V prípade rozšírenia aj s mestskou zeleňou by bolo možné výmeru navýšiť až na 8 022 m2.
Zdroj: vlastné spracovanie na základe [6]
Obr. 4. Navrhované umiestnenie parkovacieho domu
Pôdorys tohto projektu má obdĺžnikový tvar, pričom vonkajšie rozmery parkovacieho domu sú 90 m x 34,9 m. Zastavaná plocha predstavuje takmer 3 150 m2. Parkovací dom by bol vybavený tromi podlažiami. Celková kapacita tohto parkovacieho domu je navrhnutá na 322 parkovacích miest, pričom 12 státí bude určených pre imobilných. Prvé parkovacie podlažie disponuje spolu 102 parkovacími miestami, z nich 12 je určených pre ZŤP. Rozmery parkovacích miest sú 2,50 m x 5,50 m. Parkovacie miesta ZŤP sú navrhnuté tak aby dodržali vyhlášku MŽP SR č. 532/2002, ktorá ustanovuje minimálnu šírku parkovacieho miesta na 3,5 m. Druhé podlažie je vybavené celkovo 110 parkovacími miestami. Tretie podlažie bude vytvárať strechu parkovacieho domu. Na treťom podlaží sa taktiež bude nachádzať 110 parkovacích miest. Schému podlažia je možné vidieť na obrázku 5. Parkovací dom je navrhnutý tak, že bude otvorený 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Zdroj: vlastné spracovanie v programe AutoCAD
Obr. 5. Schéma 1. podlažia navrhovaného parkovacieho domu na sídlisku Mier
3.1 Dodatočné systémy parkovacieho domu
Hlavnou úlohou dodatočných systémov bude zabezpečovanie plynulej prevádzky a urýchľovanie všetkých procesov a činností.
Automatizované rampy pre vjazd a výjazd vozidiel
Na vstupe do parkovacieho domu, ale aj na výstupe z neho bolo navrhnuté vybudovanie systému elektromechanických závor typu AS 32 od firmy Scheidt & Bachmann tak, aby regulovali vstup a výstup automobilov. Dĺžka ramena bude dosahovať 3 m, pričom čas otvorenia predstavuje 1,5 s. Pri vstupnej bráne bude umiestnený LED displej informujúci o aktuálnom počte voľných parkovacích miest.
Vstupný a výstupný terminál
Ide o ovládacie zariadenie s technológiou čiarových kódov na vstupy a výstupy. Toto zariadenie bude umiestnené pred automatizovanou rampou. Hlavnou funkciou zariadenia je vydanie čiarových lístkov na parkovanie, a evidenciu vozidla pri vstupe a taktiež aj na výstupe. Toto zariadenie taktiež umožňuje kontrolu kariet pre rezidentov.
Zdroj: [7]
Obr. 6. Vstupný/ výstupný terminál od firmy Scheidt & Bachmann
Automatické platobné stanice
Parkovací automat je samoobslužný terminál určený na platbu za parkovanie v uzavretých parkovacích plochách. Platbu je možné realizovať formou mincí alebo bankoviek. [8]
Zdroj: [8]
Obr. 7. Automatická platobná stanica od firmy Scheidt & Bachmann
Lokálky riadiaci počítač
Parkovacie systémy bude riadiť lokálna riadiaca centrála ZR30. Toto zariadenie je riadiacim centrom celého parkovacieho systému. Riadi všetky funkcie a operácie pre spravovanie a manažovanie terminálov.
3.2 Regulovanie parkovania v parkovacom dome
Do parkovacieho domu budú mať vstup držitelia parkovacích kariet, ktorí budú ochotní platiť si rezidentské miesto. Vlastníci motorových vozidiel, ktorí si zaplatia parkovaciu kartu, budú evidovaní v databáze vlastníkov parkovacích miest. Kontrola sa bude realizovať formou priloženia čipovej karty k vstupnému terminálu, ktorý odošle signál centrálnemu počítaču a ten overí v databáze, či je za dané vozidlo uhradený poplatok. Využitie takéhoto systému zjednoduší kontrolu a celý proces bude trvať len pár sekúnd. Taktiež systém zaeviduje každé vchádzajúce a vychádzajúce vozidlo, čím bude k dispozícii neustále aktuálny počet voľných parkovacích miest.
Tab. 1. Návrh výšky poplatku za parkovacie miesto v parkovacom dome
Zdroj: vlastné spracovanie
Druhou skupinou sú vodiči a vlastníci motorových vozidiel, ktorí nemajú trvalý pobyt na sídlisku Mier a tým pádom nebudú držiteľmi parkovacích kariet. Pre abonentov tu bude v parkovacom dome vyhradených 50 parkovacích miest. Pred vstupom im terminál vydá parkovací lístok s čiarovým kódom. Pred odchodom z parkovacieho domu bude musieť abonent uhradiť poplatok za parkovanie v parkovacom automate, kde oskenuje čiarový kód parkovacieho lístka. Ten mu vypočíta výšku poplatku a po zaplatení mu bude umožnený odchod z parkovacieho domu.
Tab. 2. Cenník parkovania pre abonentov v parkovacom dome
Zdroj: vlastné spracovanie
Pokračovanie Tab. 2. Cenník parkovania pre abonentov v parkovacom dome
Zdroj: vlastné spracovanie
Najväčším problémom realizácie takýchto projektov je samotné financovanie. Mnohé mestá na Slovensku nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami, ktoré by dokázali pokryť tak náročné projekty. Aspoň nie v takej miere, aby mesto financovalo celý projekt samo. Ďalší z problémov môže byť istá dávka nevôle obyvateľov voči parkovacím domom vzhľadom na ich ťažšie začlenenie do okolitého prostredia a tiež nutnosť platiť za parkovacie miesto. Na druhej strane by však obyvatelia mali vždy istotu svojho parkovacieho miesta, ktoré by bolo navyše zastrešené a tak by vozidlá boli ušetrené pôsobenia nepriaznivého počasia. Ďalšou nespornou výhodou by bolo aj zabezpečenie vozidla proti krádeži a poškodeniu kamerovým systémom. Je preto vhodné zvážiť aj takéto riešenie parkovania najmä v miestach kde je nemožné vystavať ďalšie parkovacie miesta.
4 ZÁVER
Problematiku nedostatku parkovacích miest je možné vidieť nielen v centrách miest ale najmä v husto osídlených oblastiach akými sú mestské sídliska. Môže za to najmä prudký rozvoj automobilizácie v posledných rokoch, čo so sebou prináša zvýšené nároky na odstavné plochy. Najväčším problémom je skutočnosť, že statické plochy, ktoré boli vybudované v minulosti dnes už nepostačujú súčasným potrebám obyvateľov čoho dôsledkom je v mnohých prípadoch niekoľkonásobne prekročenie ich kapacity. Najviac je tento problém vidieť najmä vo večerných hodinách, v čase návratu obyvateľov sídlisk zo zamestnania. Nedostatok parkovacích miest sa však netýka len miest na území Slovenskej republiky, ale je to globálny problém, ktorému musia čeliť takmer všetky mestá v zahraničí.
Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci projektov:
VEGA 1/0436/18 Externality v cestnej doprave, vznik, príčiny a ekonomické dopady dopravných opatrení
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”
Literatúra
- Zákon NR SR č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- FAITH, P., PAĽO, J.: Cestné a mestské komunikácie. Žilinská univerzita v Žiline: EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2013. 331 s. ISBN 978-80-554-0635-0
- SPA-PARKING. Kvalitné parkovacie služby podmieňujú efektívnosť dopravnej obsluhy. [online]. [cit. 2019-2- 27]. Dostupné na internete: http://www.spa-parking.sk/?id_menu=36748
- MINDOP. Porovnanie prepravy osôb podľa druhov dopráv. [online]. [cit. 2019- 2- 28]. Dostupné na internete: https://www.mindop.sk/files/statistika_vud/preprava_osob.htm
- City Parking Zurich. [online]. [cit. 2019- 3- 8]. Dostupné na internete: https://cityparkingzuerich.ch/en/#header_wrapper
- WEBGIS. Sídlisko Mier. Dostupné na internete: http://gis.spisskanovaves.eu/#
- Katalóg parkovacích zariadení od firmy Scheidt & Bachamann
- VILLAPRO. Zloženie parkovacích systémov. [online]. [cit. 2019- 4- 11]. Dostupné na internete: https://www.villapro.eu/sk/products/composition-of-parking-systems
1Ing. Simona Skřivánek Kubíková, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, simona.kubikova@fpedas.uniza.sk
2prof. Ing. Alica Kalašová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, alica.kalasova@fpedas.uniza.sk
3Ing. Dávid Chovanec, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, chovanec49@stud.uniza.sk
VYTLAČIŤ