Abstrakt: Príspevok sa zaoberá logistickými centrami a logistickými parkami na území Slovenskej republiky. Prvá časť príspevku je zameraná na popis a definovanie logistických centier a parkov. Druhá časť príspevku je zameraná na analýzu logistických centier a parkov na území SR so zobrazením využiteľnej plochy v jednotlivých krajoch. Tretia časť príspevku je zameraná na využitie skladovacích priestorov na území SR. Štvrtá časť príspevku je zameraná na hustotu cestnej siete, ktorá by mala ovplyvniť aj výstavbu logistických centier a parkov.
Kľúčové slová: logistické centrum, skladovanie, hustota cestnej siete
JEL: L90
LOGISTICS CENTERS AND LOGISTICS PARKS IN SLOVAK REPUBLIC
Abstract: This article deals with logistic centres and logistic parks in the Slovak Republic. The first part of the article is focused on description and definition of logistic centres and parks. The second part of the article is focused on the analysis of logistic centres and parks in the Slovak Republic with the depiction of the usable area in individual regions. The third part of the article is focused on the use of storage facilities in the Slovak Republic. The last part of the paper focuses on the density of the road network, which should also affects the construction of logistics centres and parks.
Keywords: logistic centre, storage, infrastructure density
1 Úvod
V súčasnej dobe, kedy dopyt po logistických službách neustále stúpa, plní logistika nezastupiteľnú úlohu. Zákazník je čoraz náročnejší na ponúkané služby, a tak je potrebná neustála modernizácia a optimalizácia logistických procesov, súvisiacich s tokom materiálu, informácií a financií. Centralizácia činností do logistických parkov je efektívna nielen z časového hľadiska, ale aj z ekonomického a tiež ekologického. Zákazníkovi tak môžu byť ponúknuté služby na jednom mieste, čo šetrí čas, peniaze a rovnako to priaznivo vplýva na životné prostredie, pretože sa znižujú dopravné výkony a tým aj množstvo skleníkových plynov.
Hlavným cieľom rozvoja logistiky a vznik prvých logistických objektov, ako napr. logistických centier bolo vytvorenie spolupráce na medzinárodnom prepravnom trhu, koncentrácia logistických subjektov do menšieho počtu dobre vybavených uzlov, znižovanie nákladov investorov a rast ich zisku. [4] Táto spolupráca vznikala postupným prepojením jednotlivých uzlov, napr. budovaním intermodálnych terminálov, výstavbou logistických zariadení, rozvojom infraštruktúry a informačných technológií.[5] Logistické centrá zabezpečujú dodanie tovaru zákazníkom stanoveným spôsobom, v požadovanom množstve, kvalite, následne cieľom logistického centra je udržať potrebný stav zásob, resp. tovaru. [1]
2 Logistické centrum a logistický park
Logistické centrum (LC) je definované, ako regionálny dodávateľsko-odberateľský uzol, ktorý poskytuje zákazníkom dopravné a manipulačné služby spojené so všestranným zabezpečením výroby a predaja výrobkov.
LC môžeme chápať aj ako dopravné centrum, v ktorom sa realizujú komplexné služby od prepravy od zákazníka do LC, prevzatie tovaru na sklad, zabezpečenie manipulácie s materiálom pri nakládke, vykládke, skladovaní, preprava tovaru medzi logistickými centrami a doručenie tovaru pri splnení dodacích lehôt. V medzinárodnej preprave k týmto službám prislúcha aj zabezpečenie colného vybavenia za zákazníka. [2]
LC predstavuje centrálny bod pomocou ktorého účastníci logistického reťazca zlučujú svoje aktivity, za účelom znižovania nákladov. Pod pojmom logistické centrum si teda môžeme predstaviť zoskupenie viacerých nezávislých organizácií na určitom mieste, ako napríklad zasielateľov, prepravcov, colné orgány, finančné a poisťovacie spoločnosti, dopravných operátorov, spolu so súvisiacimi službami, ako skladovaním, balením, opravou a údržbou.
Logistický park (LP) – podľa zákona č. 193/2001 Z. z. je priemyselným parkom územie vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, na ktorom sa vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov.
Na rozdiel od logistických centier sú logistické parky zriaďované hlavne na podporu výroby pre konkrétny výrobný podnik alebo pre skupinu podnikov, ktoré sa zameriavajú na podobnú výrobu. [2]
V LP jeden alebo viacerí poskytovatelia služieb
vykonávajú všetky činnosti spojené
s dopravou, logistikou a distribúciou tovaru. V logistických parkoch sa
poskytujú služby aspoň v takom rozsahu, ako v logistických centrách, pričom LC
môže byť súčasťou LP. [7]
Doprava do logistických parkov sa realizuje predovšetkým cestnou, železničnou dopravou, pomocou železničnej vlečky alebo kombinovanou dopravou. [6] Avšak preprava materiálu a tovaru z LP už nie je vo väčšine prípadov vykonávaná železničnou dopravou, nakoľko len málo výrobných podnikov má napojenie na železničnú sieť.
3 Logistické centrá a parky na území Slovenskej republiky
Na Slovensku sa výstavba prvých centier, ktoré sa zaoberali logistickými činnosťami, začala výraznejšie realizovať po vstupe zahraničných investorov. Neskôr z nich vznikli logistické centrá, ktoré poskytovali komplexnejšiu škálu logistických činností. V súčasnosti sa na Slovensku nachádza mnoho rozvinutých logistických centier a parkov.
Umiestnenie LC a LP na Slovensku je nerovnomerné. LC sú situované najmä pri diaľničných privádzačoch, železničných tratiach, v blízkosti veľkých miest, firiem a v prístavoch. S vhodným umiestnením súvisí aj miera neobsadenosti LC, znižovanie dopravných výkonov, a tým aj eliminovanie dopravných nehôd a tiež znečistenie ovzdušia. Väčšina LC leží na juhozápade Slovenska v blízkosti hlavného mesta Bratislavy. Je to hlavne z toho dôvodu, že v danej oblasti je dobre rozvinutá dopravná infraštruktúra. Nachádzajú sa tu diaľnice: D1, D2, a stavia sa D4, rýchlostné cesty a tiež významné Paneurópske koridory č. IV, Va. Veľmi dôležitým aspektom je aj lokalizácia zákazníkov LC. Niektoré LC v SR obsluhujú aj štáty V4, ale aj viaceré štáty EÚ a preto tu je dôležitý prístup na dopravnú infraštruktúru, ktorá je už úplne alebo čiastočne prepojená diaľnicou s okolitými štátmi.
Keďže dopravná infraštruktúra na strednom a východnom Slovensku nie je dostatočne vybudovaná, odráža sa to aj na počte logistických centier umiestených na tomto území. Príčinou menšieho počtu LC na východe je aj fakt, že susediaci štáty na východe: Ukrajina a Rusko, nie sú členmi Európskej únie, čo komplikuje situáciu v oblasti obchodu. Ak by bola dostavaná diaľnica D1 a železničné koridory a Ukrajina prijatá v budúcnosti do EÚ mohlo by to situáciu najmä z pohľadu východného Slovenska výrazne zmeniť.
Slovensko má oproti iným štátov v oblasti logistiky výhodnú polohu vďaka:
- strategickej pozícií v centre Európy,
- prístupu na trhy Poľska, Maďarska, Česka, Ukrajiny aj Rakúska,
- na západe Slovenska dostatočne rozvinutú infraštruktúru,
- blízkosti k veľkým trhom Ukrajiny a Ruska,
- vysokému priemyselnému rastu, založenému najmä na automobilovom priemysle,
- robustnému rastu ekonomiky, platbu eurom,
- stabilnému politickému systému,
- lacnej pracovnej sile a rastúcej podpore pre inovatívne technológie. [2]
Zdroj: autori
Obr. 1. Vybrané logistické centrá a parky v krajoch Slovenska v súčasnosti
Najmenej logistických objektov sa nachádza na juhu a východe Slovenska, čo môžeme vidieť aj v tabuľke 1, ktorá uvádza celkovú využiteľnú plochu skladových priestorov v , v jednotlivých krajoch na Slovensku.
Tab. 1. Logistické centrá a parky so zobrazením využiteľnej plochy v krajoch Slovenska
Zdroj: spracované autormi, údaje k 31.12.2017
4 Využitie skladových priestorov na území Slovenskej republiky
Obsadenosť reps. neobsadenosť je pre ekonomickú efektívnosť logistického projektu problém, pretože chýbajúce voľné priestory limitujú rozširovanie existujúcich firiem a príchod nových investorov. Miera obsadenosti nadobudla v roku 2017 na Slovensku nasledovné hodnoty znázornené na obrázku 2.
Na obsadenosť logistických objektov v krajoch Slovenka vplýva existencia dostatočného počtu veľkých firiem a zákazníkov v kraji. V súčasnej dobe zaznamenáva najväčší vývoj automobilový priemysel.
Môžeme tvrdiť, že dopyt a ponuka na logistickom trhu boli najviac v rovnováhe v Žilinskom kraji, kde miera neobsadenosti dosiahla len 4,7 %, čo znamená, že z celkových 188 021 bolo voľných len 8 800 . Žilinský kraj má veľký investičný potenciál a vedú ním dôležité paneurópske koridory VI a Va. Žilina má tiež dôležitú úlohu v železničnej doprave s priamym napojením na strategické miesta. Svoje pobočky si v Žilinskom kraji zriadilo aj mnoho spoločností spojených najmä s automobilovým priemyslom, ako napríklad: DB Schenker, Geis, DHL Parcel, Gefco, Kia Motors, Hysco, Mobis, Hyundai, Dong-Hee, Volvo Trucks a ďalšie.
Zdroj: spracované autormi na základe [3]
Obr. 2. Veľkosť a miera neobsadenosti LO na Slovensku v roku 2017
V Banskobystrickom kraji miera neobsadenosti dosiahla 100%. Avšak túto mieru pripisujeme najmä faktu, že len nedávno medzinárodný developer Prologis zahájil výstavbu budovy na mieru v Žiari nad Hronom pre spoločnosť CBA Slovakia.
Bratislavský kraj z hľadiska využitia skladových priestorov radíme na druhé miesto. Obsadenosť logistických hál dosiahla až 85,4 %, čomu z veľkej miery dopomohla aj existencia veľkého počtu firiem, ktoré využívajú služby LP. Medzi najväčšie z nich radíme Volkswagen AG, Faurecia Automotive Slovakia, PTG, Ideal Automotive, Tesco, DHL, Dráčik, DM drogérie, Alza a ďalšie.
5 Hustota cestnej siete v krajoch Slovenska
Výstavbu logistických objektov (LO) vo veľkej miere ovplyvňuje aj stav a hustota cestnej infraštruktúry.
Zdroj: spracované autormi na základe [3]
Obr. 3. Hustota cestnej siete a plocha LO v krajoch Slovenska
Najviac logistických objektov je vybudovaných práve v Bratislavskom kraji, kde na 1 pripadá 476 skladových plôch. Na Slovensku existujú veľké rozdiely v jednotlivých krajoch Slovenska. V Prešovskom kraji pripadá na 1 len 2,45 , čo je zapríčinené najmä nedostatočnou infraštruktúrou, ktorej dĺžka v kraji dosahuje 400 metrov na . V porovnaní s hustotou ciest v Bratislavskom kraji na , je to takmer 200 násobne menej. Lokality s chýbajúcou infraštruktúrou sú nezaujímavé pre potenciálnych investorov na výstavbu logistických objektov.
Tab. 2. Hustota cestnej siete prepočítaná na jednotlivé kraje Slovenska
Zdroj: spracované autormi na základe [3]
Môžeme teda tvrdiť, že celková plocha LO vo väčšine prípadov
priamo závisí
od hustoty cestnej siete v krajoch. Jedinú výnimku tvorí Košický
a Trenčiansky kraj. V Košickom kraji prislúcha na
viac skladových plôch ako v Trenčianskom, pričom hustota ciest
je podstatne vyššia práve v kraji Trenčianskom. Nepriamu úmernosť
spôsobujú susediace kraje. Keďže Trenčiansky kraj priamo susedí s Bratislavským
krajom, kde hustota ciest je najväčšia, naopak Košický kraj susedí
s Prešovským, ktorého hustota cestnej infraštruktúry je najnižšia.
Výstavbu LO tiež ovplyvňuje aj prítomnosť veľkých firiem. V Košickom kraji
sú to najmä: U.S.Steel Košice, Getrag
Ford Transmissions, Magneti Marelli Slovakia a ďalšie.
V roku 2017 bolo na Slovensku 2,37 milióna využiteľných skladových priestorov, v ktorých miera neobsadenosti dosiahla 24 %, čo je zapríčinené aj faktom , že pri počte nevyužitých priestorov sme započítavali aj LO ktoré ešte nespustili svoju prevádzku. Na konci roka 2018 miera neobsadenosti na Slovensku dosiahla úroveň 9,9 %.
Tab. 3. Rozdiely pri budovaní logistických centier z hľadiska rozlohy územia a počtu obyvateľov
Zdroj: spracované autori na základe [8]
Medzi najvýznamnejších developerov na Slovensku radíme spoločnosť Prologis, ktorá v súčasnosti vlastní viac ako 520 000 , P3 Logistic Parks má vybudovaných 500 000 , a ako tretieho najvýznamnejšieho developera zaraďujeme spoločnosť CTP.
Hlavnými hnacími silami dopytu po priemyselných priestoroch na Slovensku zostávajú prevádzkovatelia logistiky a automobiloví výrobcovia. Dopyt na trhu v Nitrianskom kraji navýšilo dokončenie LP pre spoločnosť Jaguar Land Rover, ktorý začal svoju prevádzku 25. októbra 2018. [9]
6 Záver
Logistické centrá zabezpečujú najmä tok veľkého množstva tovaru medzi subdodávateľmi a výrobcami a medzi výrobcami a konečnými spotrebiteľmi. Úlohou logistických centier maloobchodného reťazca je zabezpečiť nepretržitú prevádzku veľkých maloobchodných sietí prostredníctvom dodávok. Tieto centrá sú postavené najmä v blízkosti diaľnic alebo ciest s ľahkou napojenosťou na diaľnicu.
Logistické centrá a parky sú na Slovensku výrazne nerovnomerne rozmiestnené. Tak súčasné, ako aj plánované logistické centrá a parky sa nachádzajú prevažne na juhozápadnom Slovensku, čo je dôsledkom dobrého dopravného napojenia v tejto oblasti a teda dobrého prístupu k centrám výroby (predovšetkým automobilový, ale aj iný priemysel, umiestnený predovšetkým v tejto oblasti), ako aj dostupnosti do okolitých krajín. Príkladom je napr. DSV, ktoré zo skladov v okolí Senca vykonáva zásobovanie pre niektorých zákazníkov do štátov EÚ a u špecifických zákazníkov aj mimo územie Európy. Významným činiteľom sú predovšetkým vybudované diaľnice a rýchlostné cesty v tejto oblasti (D1, R1, D2), je tu tiež križovatka medzinárodných ciest do Rakúska, Maďarska, Českej republiky a Poľska. Železničná infraštruktúra má menší, relatívne okrajový vplyv. Len niekoľko logistických centier a parkov má prístup k železničnej vlečke v SR.
V ďalšom výskume v roku 2020 sa chceme zaoberať, či nová dopravná infraštruktúra zmenila rozloženie skladovej plochy najmä logistických centier v SR na základe nových údajov po ich publikovaní.
7 Literatúra
- ŠULGAN, M.- GNAP, J.- MAJERČÁK, J.: Postavenie dopravy v logistike, 2. prepracované vydanie, Žilinská univerzita v EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2008
- BUKOVÁ, B. – MENDROŠOVÁ, K.: Vývoj a súčasný stav logistických centier a priemyselných parkov na Slovensku
- www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/…/kniha_ck_kraj-okres_2018-01-01.pdf
- KUBASÁKOVÁ, I.- GOGOLA, M.- JAGELČÁK,J.- SOSEDOVÁ, J.- ŠULGAN,M.: Tovaroznalectvo a manipulácia s materiálom, Žilinská univerzita v EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2016
- Černický. L., Kalašová, A.: The application of telematic technologies in Slovakia – the possibility of improving road safety in the Slovak republic [Využitie telematických technológií na Slovensku – možnosť zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v Slovenskej republike], In: Zeszyty naukowe Politechniki Śląskiej : Transport. – ISSN 0209-3324. – Vol. 86 (2015), s. 5-11
- Gnap, J., Varjan, P., Semanová, S.: Logistics of entry and parking of vehicles at arge production companies, MATEC Web of Conferences, 134, 00016, E-ISSN: 2261-236X, 2017
- Cidell, J. (2015). Distribution centers as distributed places: Mobility, infrastructure and truck traffic. In T. Birtchnell, S. Savitzky, & J. Urry (Eds.), Cargomobilities: Moving materials in a global age (pp. 17–34). New York, NY: Routledge.
- https://slovak.statistics.sk/
- Tuková, P., Logistické centrá a parky, Bakalárska práca, Žilinská univerzita v Žiline, 2019
Autori:
Dominika BEŇOVÁ1, Jozef GNAP 2, Paula TUKOVÁ3
Tituly a pôsobisko autorov:
1 Ing. Dominika Beňová, Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: dominika.benova@fpedas.uniza.sk
2prof. Ing. Jozef Gnap, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: jozef.gnap@fpedas.uniza.sk
3Bc. Paula Tuková, E-mail: tukova@stud.uniza.sk
VYTLAČIŤ