SLOVENSKÉ VNÚTROZEMSKÉ PRÍSTAVY A PREKLADISKÁ

Vnútrozemské prístavy medzinárodného významu v súlade s pravidlami európskej Dohody o hlavných vodných cestách medzinárodného významu (AGN) musia spĺňať nasledovné technické a prevádzkové kritéria:

1. Poloha na vodnej ceste medzinárodného významu.
2. Dostatočne kapacitné napojenie na dopravné cesty železničnej i cestnej (diaľničnej) siete na trasách medzinárodného významu v zmysle príslušných európskych dohôd (AGC, AGR, AGTC).
3. Ročná prekládková kapacita viac ako 0,5 mil. ton nákladu.
4. Vhodné podmienky pre rozširovanie areálu prístavu a rozvoj priľahlej priemyselnej oblasti v širšej prístavnej zóne.
5. Možnosť manipulácie a skladovania štandardných ISO kontajnerov.
6. Vybavenie technológiami a technickými manipulačnými zariadeniami nevyhnutnými pre bežné operácie v medzinárodnej preprave a logistike.
7. Možnosť odberu a likvidácie tekutých i pevných odpadových látok, ktoré sa hromadia na plavidlách počas ich prevádzky.

Slovenské dunajské prístavy medzinárodného významu

Na Slovensku sú tri dunajské prístavy, ktoré sú v zmysle dokumentu AGN zaradené ako vnútrozemské prístavy medzinárodného významu. Sú to Bratislava, Komárno a Štúrovo.

Prístav Bratislava

Prístav Bratislava je z uvedených troch svojím vybavením i polohou najväčší a najvýznamnejší. Nachádza sa na juhovýchode hlavného mesta SR Bratislavy na ľavom brehu Dunaja medzi jeho riečnymi kilometrami (rkm) 1865 až 1867. Prístavný areál má plochu 143 hektárov a má významnú pozíciu neďaleko ďalších dvoch stredoeurópskych hlavných miest Viedne a Budapešti, a to takmer uprostred transeurópskej vodnej magistrály Rýn – Mohan – Dunaj.

Prekládkové polohy prístavu sú organizačne rozdelené na osem prekládkových úsekov. Územie prístavu pozostáva z dvoch častí: zimný prístav (stará časť prístavu) a z bazéna Pálenisko (nová časť prístavu).

V zimnom prístave sa nachádzajú dva bazény (Severný a Južný bazén), ktoré boli vybagrované v rokoch 1897 až 1907. Pôvodne boli určené na ochranu a prezimovanie plavidiel, v súčasnosti sa využívajú aj na prekládkovú činnosť. Z hľadiska štruktúry prekladaných nákladov má táto časť prístavu univerzálny charakter. Na jeho prekládkových polohách sú prístavné nábrežné portálové žeriavy pracujúce v hákovom i drapákovom režime práce (Obr. 1).

Súčasťou starej časti prístavu bol na brehu Dunaja aj prekládkový úsek č. 5, kde sa nachádzalo prekladisko minerálnych olejov (PMO). Z dôvodu lepšej ochrany toku Dunaja pri prípadných únikoch prekladaných ropných látok sa toto prekladisko sa pred niekoľkými rokmi konečne podarilo premiestniť do bazéna Pálenisko. Novovybudovaný prekládkový terminál umožňuje prekládku ropných produktov (benzín, nafta, ľahké a ťažké vykurovacie oleje a iné ťažké ropné deriváty) priamo produktovodom z rafinérie MOL Slovnaft Bratislava do špecializovaných tankových plavidiel bez medziskladovania.

Vzhľadom na nárast objemu prepravovaného a prekladaného nákladu (najmä železnej rudy z bývalého ZSSR) v sedemdesiatych rokoch minulého storočia došlo k rozšíreniu pôvodného územia prístavu výstavbou novej časti prístavu – bazéna Pálenisko. Tento tretí prístavný bazén uviedli do prevádzky v roku 1983. Nachádzajú sa v ňom najmä polohy na prekládku ťažkých a nadrozmerných zásielok, horizontálnej prekládky (Ro-Ro poloha), terminál intermodálnej prepravy (kontajnerový terminál), bezcolný sklad kusových zásielok a už aj nové prekladisko tekutého nákladu.

Polohy určené na prekládku hromadných sypkých substrátov boli v bazéne Pálenisko pôvodne na prístavnom šiestom prekládkovom úseku. Využívali sa najmä na prekládku železnej rudy pojazdnými drapákovo-zásobníkovými prekládkovými zariadeniami. Po zmene technológie prekládky jednoúčelové prekladače demontovali a v súčasnosti sa v tejto časti prístavu plánuje vybudovať nový trimodálny terminál intermodálnej prepravy.

Na siedmom prístavnom prekládkovom úseku v bazéne Pálenisko je kontajnerový terminál intermodálnej prepravy (Obr. 3). V súčasnosti sa v prekladisku tvoria vlaky pravidelnej kombinovanej prepravy veľkých kontajnerov ISO 1 A a C medzi Bratislavou a nemeckými prístavmi na pobreží Severného mora. Prekládka kontajnerov sa realizuje najmä pomocou čelných ramenových prekladačov. V termináli sú aj špecializované kontajnerové portálové mostové žeriavy s otočnou mačkou s nosnosťou 36 t na háku alebo 32 t na univerzálnom spreaderi. Umožňujú prekládku kontajnerov ISO 1C až A medzi plavidlami a pozemnými dopravnými prostriedkami i v opačnom smere. Ložné operácie sa môžu vykonávať v troch vrstvách na spevnenej betónovej ploche voľnej skládky s priestorovou kapacitou až 3500 TEU. Okrem prekládky a skladovania terminál poskytuje aj kontrolu, opravu, údržbu a čistenie kontajnerov, sústreďovanie nákladu a jeho plnenie, resp. vyprázdňovanie do/z kontajnerov.

Špecializovaná poloha na prekládku ťažkých a nadrozmerných zásielok (Obr. 4) je k dispozícii od roku 1989. Tvorí ju 24 m široký a 84 m dlhý bazén so zvislými nábrežnými múrmi. Pozdĺž bazéna sú koľajové dráhy s rozchodom 38 m, po ktorých sa pohybujú dva pojazdné portálové žeriavy. Každý žeriav má nosnosť 300 t, v súčinnosti môžu spolu pomocou spojovacej traverzy preložiť hmotnosť až 560 t (Obr. 4).

V blízkosti bazéna polohy na prekládku ťažkých a nadrozmerných zásielok je aj betónová zvážnica široká 24 m a dlhá 77,5 m Ro-Ro polohy, ktorú uviedli do prevádzky v roku 1992. Je na nej možná horizontálna prekládka kolesovej i pásovej techniky na vlastnom podvozku (osobných, nákladných automobilov, návesov, kombajnov a pod.).

Prístav Bratislava je priamo napojený na železničnú, cestnú i diaľničnú sieť (D1). Má tiež nepriame napojenie cestnou dopravou na medzinárodné letisko M. R. Štefánika v Ivánke pri Dunaji a na rakúske letisko Schwechat.

I keď je ročná prekládková kapacita prístavu 3,5 až 4 mil. ton nákladu, v súčasnosti sa táto využíva v rozsahu od 1,5 do 2,0 mil. ton. Podľa štatistických údajov sa v roku 2014 v bratislavskom prístave preložilo cca 1,7 mil. ton nákladu, čo oproti roku 2013 predstavuje pokles o 13,7 %. V prekládke podľa druhov nákladu prevládala železná ruda (978 tis. ton), ropné produkty (518 tis. ton) a hutnícky materiál (123 tis. ton).

V termináli intermodálnej prepravy sa v roku 2014 preložilo 47 063 kontajnerov radu ISO 1 C, čo predstavuje nárast o 9 % oproti predchádzajúcemu roku. Prekládka kontajnerov medzi rokmi 2012 až 2014 je uvedená v tabuľke 4.

Tab. 2 Prekládka kontajnerov v termináli intermodálnej prepravy

Prístav Komárno

Prístav Komárno leží na ľavom brehu Dunaja medzi rkm 1766 až 1769, teda približne sto kilometrov od Bratislavy po prúde Dunaja (Obr. 5). Areál prístavu s plochou viac ako 64 ha je v jeho západnej časti blízko obytného sídliska i Slovenských lodeníc, s ktorými má spoločný prístavný bazén.

V súčasnosti sa prístav využíva predovšetkým na prekládku hromadného sypkého nákladu, najmä krmovín, hnojív a poľnoproduktov. Prístavné prekládkové zariadenia však umožňujú aj prekládku kusového nákladu, vrátane intermodálnych prepravných nákladových jednotiek, t. j. kontajnerov a výmenných nadstavieb. Disponuje krytými skladmi o ploche viac ako 7 000 m2 a otvorenými skládkami v rozsahu viac ako 20 000 m2 plochy. Prístavnú vlečku má pripojenú na železničnú sieť, má tiež k dispozícii aj cestné napojenie v blízkosti hraničných priechodov do Maďarska.

Veľkou nevýhodou prístavu v Komárne je jeho úzke a dlhé teritórium bez možnosti ďalšieho rozširovania, a to najmä pre bezprostrednú blízkosť obytného sídliska. Nevýhodné sú tiež jeho šikmé, resp. aj pološikmé nábrežné steny, ktoré pri nízkom vodostave Dunaja nútia uväzovať plavidlá vo väčšej vzdialenosti od brehu.

Kým sa pred rokom 1989 sa v prístave prekladalo ročne cca 3,0 mil. ton nákladu, v posledných rokoch prístav preložil menej ako stotisíc ton nákladu. Uvedený pokles priniesli najmä zmeny prepravných prúdov po zmene hospodárskych a politických podmienok, svoj podiel na ňom má aj dlhé prerušenie plavby na Dunaji v dôsledku vojny v bývalej Juhoslávii.

V roku 2014 sa v prístave preložilo 83 tis. ton nákladu, čo predstavuje ďalší pokles o 2,3 % oproti predchádzajúcemu roku. V štatistike prekládky podľa druhov nákladu prevládal hutnícky materiál (34,8 ton), hnojivá (17,7 tis. ton) a poľnoprodukty (13,6 tis. ton).

 Tab.3 Objemy prekládky v komárňanskom prístave v rokoch 2012 až 2014

Prístav Štúrovo

Posledným slovenským prístavom na dunajskej vodnej ceste je prístav Štúrovo na ľavom brehu medzi rkm 1767 až 1766. Štúrovský prístav zatiaľ plní funkciu priemyselného (závodného) prekladiska, hoci dokumentom AGN sa pod označením Štúrovo P 80 – 41 výhľadovo predpokladá jeho klasifikácia ako verejného prístavu. Má zvislú nábrežnú stenu, prístavná hrana dĺžky 100 m sa využíva na kotvenie plavidiel, vykládku ropných vykurovacích olejov, zberového papiera a nakládku papierenských výrobkov a polotovarov firmy Smurfit Kappa Obaly Štúrovo.

Slovenské prekladiská

regionálneho významu

Okrem dunajských prístavov sú na Slovensku dve prekladiská na Váhu a na Bodrogu. Ide o prekladiská v meste Šaľa a  pri obci Ladmovce.

Prekladisko Šaľa

Toto prekladisko sa nachádza na ľavom brehu Váhu, poniže cestného mosta zo Šale do Veče na riečnom kilometri 57,0 od ústia Váhu do Dunaja. Má zvislú nábrežnú hranu a spevnenú priľahlú manipulačnú plochu a so špeciálnym nakládkovým zariadením pre sypké náklady (Obr. 6), ktorým možno nakladať do tlačného člna umelé granulované hnojivá vyrobené v Dusle Šaľa.

V posledných rokoch sa prekladisko využíva v minimálnej miere, nakoľko lodnú prepravu na dolnom Váhu pod vodným dielom Selice limituje nielen vodostav Dunaja a tým aj do neho ústiaceho Váhu, ale aj prerušovaný (špičkový) režim hydroelektrárne na vodnom diele Kráľová. Pre dané nautické podmienky sú nevýhodné aj veľké disponibilné tlačné člny o nosnosti až 1600 t. Aj preto sa naposledy lodná preprava tlačnou zostavou realizovala v roku 2004 a po vlakovej preprave sa hnojivá nakladajú do dunajských lodí až v Bratislave.

Prekladisko Ladmovce

Prekladisko Ladmovce leží na rieke Bodrog, ktorý vzniká sútokom Ondavy a Latorice asi 15 km od štátnej hranice s Maďarskom. Vďaka vodnému dielu Tiszalők je Bodrog od ústia do Tisy pri meste Tokaj splavný až na slovenské územie v dĺžke asi 60 km.

Prekladisko na pravom brehu Bodrogu pri obci Ladmovce má zvislú nábrežnú stenu a spevnenú manipulačnú plochu s rozlohou 1200 m2 bez trvalého prekládkového zariadenia. Prekládka štrkopiesku, prípadne i kusového nákladu. sa preto realizuje operatívne pomocou cestných mobilných prekladačov.

Autori

Andrej Dávid¹, a Pavel Žarnay² Peter Piala³

Tituly a pôsobisko autorov:

¹doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

²doc. Ing. Pavel Žarnay, CSc., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

³Ing. Peter Piala, Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

---

Literatúra

[1]        Žarnay, P. – Dávid, A. – Kalina, T.: Vnútrozemská plavba. EDIS – vydavateľstvo ŽU v Žiline, Žilina 2012, 94 s., ISBN 978-80-554-0621-3.

[2]        Záležák, M.: Technológia v prístavoch a prekladiskách 1: prístavy. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilina 2000, 52 s., ISBN 80-7100-761-7.

[3]        www.spap.sk, 31. august 2015

[4]        interné materiály Slovenská plavba a prístavy

[5]        www.danubeports.info, 31. august 2015

[6]        VEGA č. 1/0331/14: Modelovanie distribučného logistického systému s využitím softvérových riešení. ŽU v Žiline, Fakulta PEDAS.