Nemecké vnútrozemské prieplavy a rieky sú využívané prevažne na prepravu nákladu a rekreačnú plavbu. Vodné cesty Nemecka sú napojené aj na iné vodné cesty Európy. Najznámejším prepojením je prepojenie riek Mohan a Dunaj prostredníctvom prieplavu Mohan – Dunaj. Týmto prepojením došlo k vytvoreniu vodnej cesty Rýn-Mohan-Dunaj dlhej viac ako 3 500 km. Táto vodná cesta spája Severné s Čiernym morom. Cez Nemecko pretekajú významne rieky ako Rýn, Labe a Dunaj. Tieto vodné cesty sú využívané na lodnú nákladnú prepravu tovaru tlačnými plavidlovými zostavami alebo motorovými nákladnými loďami, ale aj na rekreačnú plavbu. Plavebné komory na týchto riekach sú zaradené do tried IV a viac a ich rozmery sú šírka od 12 m do 24 m a dĺžka je od 90 m do 295 m. Sieť vodných ciest Nemecka zahŕňa 7 300 kilometrov vnútrozemských vodných ciest. Z toho 75% tvoria rieky a 25 % prieplavy. Na vodných cestách je vybudovaných celkom 320 hatí a 1300 mostov. Hlavná sieť splavných vodných ciest má dĺžku 5 100 km. Tieto cesty sú súčasťou TEN-T. Objem vnútrozemskej prepravy v nemeckých prístavoch je viac ako 240 miliónov ton nákladu (to predstavuje 90% objemu prepravy po železnici). Ročne je prepravených viac ako 1,5 milióna kontajnerov typu ISO 1A. Vo vodnej doprave v Nemecku je zamestnaných okolo 400 000 ľudí. Milióny ľudí ročne využíva vodnú dopravu na rekreáciu.
Charakteristika vnútrozemských prieplavov Nemecka
Nemecké vnútrozemské prieplavy sú dôležitou súčasťou rýnskej plavebnej siete. Platí to najme o takzvaných severonemeckých prieplavoch, ktoré umožňujú napojenie ďalej na východ k riekam Ems a Labe. Tieto prieplavy sú vedené rovinatým a málo členitým územím. Na týchto prieplavoch sú tri plavebné stupne prekonávané lodnými výťahmi. Na prieplave Dortmund – Ems je pri Henrichenburgu zvislý plavákový lodný výťah. Ďalší lodný výťah je na Mittelland prieplave pri Rothensee a sprostredkováva zostup plavidiel z prieplavu k LMohaabe a posledný lodný výťah je na Elbe-Seiten-Kanal pri Lüneburgu.
Obr. 1 Mapa prieplavov Nemecka, zdroj: www.worldcanals.com
1 Prieplav Mohan-Dunaj
Myšlienka plavebného prepojenia Rýna s Dunajom je stará viac ako 1 200 rokov. O jej realizáciu sa pokúsil nemecký cisár Karol Veľký. Spojenie sa malo docieliť vybudovaním prieplavu, t.j. prekopaním terénneho chrbta, ktorý oddeľoval rieku Altmühl ústiacu do Dunaja a rieku Schwäbischer Rezat ústiacu do Mohanu. Práce začaté na konci 8. storočia boli následne pozastavené kvôli technickým problémom. Vtedajším staviteľom sa nepodarilo prekonať európske rozvodie. Myšlienku plavebného prepojenia Mohanu (Rýna) a Dunaja sa podarilo s úspechom realizovať až v prvej polovici 19. storočia počas vlády bavorského kráľa Ľudovíta I. Stavebné práce na tzv. Ludwigovom kanáli prebiehali v rokoch 1836 až 1845. Bol určený pre lode len do nosnosti 120 ton, mal úzky profil (šírka 15,75 metra a hĺbka 1,4 metra) a veľký počet plavebných komôr (až 100) pri celkovej dĺžke 172 kilometrov. V roku 1950 bol prieplav zatvorený kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu [1]. Na obr. 1 je možne vidieť trasu pôvodného Ľudovítovho prieplavu a terajšiu trasu prieplavu Mohan-Dunaj.
Obr. 2 Prieplav Mohan-Dunaj, zdroj: http://wikipedia.org
Prieplav Mohan-Dunaj sa začal stavať v roku 1960, kedy sa začala stavba jeho severnej časti od mesta Bamberg po mesto Norimberg. Dokončený bol v roku 1992, kedy bol aj otvorený pre vnútroštátnu i medzinárodnú obchodnú plavbu. Prieplav zabezpečil prepojenie Severného a Čierneho mora a pri plavbe od Severného k Čiernemu moru je prekonávaný celkový spád 815 m. Celková dĺžka je 171 km a má 16 plavebných komôr.Zo začiatku sa namiesto troch plavebných komôr mali postaviť plavebné výťahy. Nakoniec sa však ukázalo, že bude vhodnejšie použiť plavebné komory aj keď bude potrebné prekonávať spád do 25 m. Plavebné výťahy by dopravu len spomalili. Nájdeme tu aj najvyššie položenu plavebnú komoru v Európe. Táto komora sa nachádza medzi stupňami Hilpoltstein a Bachhausen a je vo výške 406 metrov nad morom. Hlavným prístavom na prieplave je prístav v Norimbergu. Plavebné komory majú hĺbku 4 m a užitočné rozmery 190 x 12 metrov. Prieplav zodpovedá triede Vb s ponorom 250 cm. Plavebné komory sú vybavené úspornými nádržami, aby sa znížilo celkové množstvo vody potrebné na preplavovanie plavidiel. Miera úspory závisí na počte nádrží. Voda na prevádzku plavebných komôr sa odoberá z prítoku Dunaja – rieky Altmühl a prečerpáva sa s využitím lacnejšieho nočného prúdu do vrcholovej zdrže, odkiaľ prúdi v dôsledku preplavovania lodí v plavebných komorách späť. Na vrcholovú zdrž nadväzuje bočná nádrž Dürrlöh s objemom cca 2 mil. m3 vody, ktorá umožňuje vyrovnávanie rozdielu medzi čerpaným množstvom vody a množstvom vody využitým na preplavovanie plavidiel za deň, resp. za týždeň.
Pred začatím stavebných prác boli vypracované posudky, ktoré skúmali opodstatnenosť stavby prieplavu. Expertízy počítali s prepravou nákladu medzi 12 až 15 miliónmi ton za rok po 10 až 15 rokoch prevádzky. Za prvých desať rokov prevádzky prieplavu sa prepravilo 63,05 mil. ton nákladu, v roku 2012 táto hodnota predstavovala 6 mil. ton nákladu. Množstvo prepraveného nákladu cez prieplav Mohan – Dunaj medzi rokmi 1992 až 2012 zobrazuje graf.
Graf 1 Množstvo prepraveného nákladu na prieplave Mohan – Dunaj, zdroj: http://www.wsv.de
2 Mittelland – Kanal
Prieplav vedie rovinatou krajinou severného Nemecka takmer presne v rovnobežkovom smere a nepotrebuje plavebné zariadenia na prekonanie významných výškových rozdielov. Bol budovaný postupne od západu na východ. Prvý úsek bol otvorený v roku 1915 a siahal až po Hannover. Priebežné napojenie na Labe sa dosiahlo až v roku 1938. Od Bergeshövede až k Labe čo je 325 km sa nachádzajú len tri stupne. Dva stupne majú dvojité plavebné komory s rozmermi 225 x 12 m (Anderten pri Hannoveri a Sülfeld) a jeden stupeň ma plavebný výťah pri zostupe k Labe pri Rothensee.
Na dosiahnutie čo najväčších zdrží projektanti zvolili mimoúrovňové križovatky. Prvá takáto križovatka je pri rieke Wesser, kde je vybudovaný prieplavný most ponad rieku Wesser. Lode plávajúce prieplavom tak nemusia zostupovať na hladinu rieky Wesser a potom zase znova vystupovať na úroveň prieplavu. Lode plávajú na prieplavnom moste ponad hladinu rieky Wesser pri meste Minden. Most je 371 metrov dlhý a plavebná dráha má rozmery 24 x 2,5 m, takže nie je problém keď sa tu stretnú dve naložené plavidlá. Lode sa na rieku Wesser z prieplavu alebo naopak, z prieplavu na rieku Wesser môžu dostať pomocou tzv. spojok [2].
Druhé mimoúrovňové križovanie prieplavu je s riekou Labe. Na zostup sa používal plavebný výťah pri Rothensee, ale koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia bola paralelne vybudovaná nová veľká plavebná komora s úspornými nádržami, paralelne k predtým používanému plavebnému výťahu. Nová plavebná komora s úspornými nádržami šetriacimi vodu pri preplavovaní lodí je podstatne väčšia ako paralelne umiestnený starý zvislý plavebný výťah. Jej rozmery už zodpovedajú V.b triede v zmysle AGN [2].
Jeho primárnou funkciou však bolo:
- vytvorenie východo-západnej vodnej cesty križujúcej napriek prevažne severojužne
orientované toky pre plavbu najvýznamnejších nemeckých riek Rýn, Ems, Weser,
Labe, Odra,
- strategické dopravné prepojenie priemyselného Porúria a Berlína,
- umožnenie vnútrozemskej plavby z Porúria do najväčšieho nemeckého prístavu
Dnes je v sieti európskych vodných ciest medzinárodného významu podľa AGN súčasťou
severnej transverzály E 70 [5].
3 Elbe – Seiten – Kanal
Je dlhý 115,2 km a jeho kilometráž začína nulou asi 2,7 km od odbočenia z Mittelland – Kanal. Má len dva plavebné stupne, ktoré sú dosť vysoké. Prvý stupeň pri Lüneburg- Scharnebeck má spád 38 m a nachádza sa tu lodný výťah. Má dva nezávisle vyvážené žľaby s rozmermi 100 x 12 m a hĺbkou 3,5 m. Lode s nosnosťou 1600 t sú zdvíhané alebo spúšťané behom troch minút o 38 m. Druhy stupeň v blízkosti mesta Uelzen má spád 23 m a plavebná komora ma rozmery 190 x 12 m . Tento prieplav vznikol aby zabezpečil prepojenie najväčšieho nemeckého prístavu Hamburg so sieťou vnútrozemských vodných ciest. Vybudovaný bol v roku 1976 za rekordne krátky čas len 8 rokov. Hlavná výhoda je, že na tomto prieplave je počas celého roka ponor 2,5 m [1].
4 Rýn – Herne – Kanal
Celková dĺžka 45,6 km, jeho kilometráž začína pri odbočení z Rýna pri Duisburgu. Počet plavebných komôr je 5 a majú rozmery 190 x 12 m, čo zodpovedá triede Vb. Tento prieplav prechádza husto osídleným priemyselným územím a nachádza sa tu veľa prístavov a prekladísk.
5 Wesel – Datteln – Kanal
Celková dĺžka 60,2 km, jeho kilometráž začína pri odbočení z Rýna pri Wesel. Je spojkou Rýna a prieplavu Dortmund – Ems. Boli tu vybudované plavebné komory s rozmermi 225 x 12 m a neskôr aj menšie plavebné komory s rozmermi 110 x 12 m vhodne pre motorové nákladné lode. Nachádza sa tu 6 plavebných stupňov a intenzita prepravy je skoro rovnaká ako na prieplave Rýn – Herne.
6 Datelen – Hamm – Kanal
Je pokračovaním prieplavu Wesel –Datteln a jeho celková dĺžka je 47,1 km. Kilometráž začína pri odbočení z prieplavu Dortmund – Ems pri Datteln. Má dva plavebné stupne s menšími palebnými komorami. Patrí do IV triedy.
7 Dortmund – Ems – Kanal
Celková dĺžka 265,5 km a jeho kilometráž začína od prístavu Dortmund smerom k ústiu rieky Ems. Nachádza sa tu 16 plavebných stupňov. Plavebné komory, ktoré a tu nachádzajú majú rôzne rozmery, pretože boli budované pre člny s nosnosťou do 700 t. Postupne boli prestavované a modernizované. Najmenšie plavebné komory majú rozmery 165 x 10 m a najnovšie plavebné komory majú rozmery 190 x 12 m čo zodpovedá triede Vb.
8 Küsten – Kanal
Celková dĺžka 95 km a jeho kilometráž začína pri Weser. V západnej časti je splavný aj pre menšie nákladné lode, ktoré po ňom plávajú až do prístavu v Oldenburgu. Nachádzajú sa tu len dve plavebné komory s rozmermi 105×12 m [1].
9 Nord – Ostsee – Kanal
Tento prieplav je námorným prieplavom a plavia sa tu prevažne veľké námorne lode. Dĺžka tohto kanála je 98,3 km a nachádzajú sa tu 2 plavebné stupne na začiatku a na konci prieplavu. Každý plavebný stupeň ma 4 plavebné komory. Dve plavebné komory s rozmermi 125 x 22m a ďalšie dve s rozmermi 310 x 40 m. Tento prieplav bol vybudovaný z dôvodu aby skrátil trasu z Baltského mora do Severného mora [1].
Porovnanie jednotlivých prieplavov
Základné porovnanie nemeckých vnútrozemských prieplavov je uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Tab. 1. Porovnanie vybraných nemeckých prieplavov
Z nemeckých prieplavov je najdlhší Mitteland kanál (325 km), ktorý spája západ s východom krajiny. Celková dĺžka vybraných prieplavov je 1 222,9 km. Najväčší počet plavebných komôr sa nachádza na prieplavoch Mohan – Dunaj a Dortmund – Ems (vždy 16). Na nemeckých prieplavoch nájdeme aj dva lodné výťahy, ktoré boli vybudované, aby mohli prekonať veľký výškový rozdiel. Tieto lodné výťahy nájdeme na Mittelland (16 metrov) a Elbe – Seiten kanáli (38 metrov). Určitým špecifikom nemeckých vodných ciest je mimoúrovňové križovanie Mittelland kanálu s riekami Wesser a Labe.
Autori:
Peter Piala1 a Andrej Dávid2
1 Ing. Peter Piala, Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
2 doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Literatúra
[1] DÁVID, A.: Prieplavy, ktoré zmenili vnútrozemskú plavbu na Dunaji. In: Dopravní systémy a hodnota pro uživatele, sborník příspěvků, Pardubice 2009, str.30 – 43, ISBN 978-80-7395-181-8.
[2] KUBEC, J., PODZIMEK, J.: Vodní cesty světa, AVENTINUM, 1996, ISBN 80-7151-009-2, 491 s.
[3] PIALA, P. Nemecké vnútrozemské prieplavy: bakalárska práca. Žilina, Žilinská univerzita v Žiline, 2011. 32 s.
[4] www.1: Wasser- und Schifffahrtsamt Nürnberg. [online]. [citované 09.09.2014]. Dostupné z: < http://www.wsv.de/wsa-n/statistik/index.html >
[5] www.2: Plavebný kongres. [online]. [citované 09.09.2014]. Dostupné z: < http://www.plavebnykongres.sk/jweb/attachments/article/20/text_MLK-Elbe_komplet.pdf
VYTLAČIŤ