Abstrakt: Železničné stanice môžeme označiť za miesta s vysokou koncentráciou ľudí a ustavičnou frekvenciou pohybu, pričom väčšina z nich nie je dostatočne zabezpečená. V dôsledku nedostatočnej úrovne ochrany sú takéto priestory ideálnym miestom pre páchanie trestnej činnosti, prípadne teroristických útokov. V zahraničnej komunite sa pre takéto objekty, resp. priestory začal používať pojem mäkké ciele (angl. soft targets). Na území Slovenskej republiky neexistuje všeobecne platná metodika ochrany mäkkých cieľov, vrátane železničnej infraštruktúry. Cieľom článku je poukázať prostredníctvom grafických návrhov na efektívnosť koncepcie CPTED, ktorá do istej miery redukuje kriminalitu. Na konferencii európskych expertov „Towards a knowledge- based strategy to prevent crime“ sa Rada Európskej únie zhodla, že koncepcia CPTED je preukázateľne účinnou, úspešnou a realizovateľnou multidisciplinárnou stratégiou prevencie.
Kľúčové slová: železničná infraštruktúra, bezpečnosť, koncepcia CPTED
JEL: L92
INCREASING THE SECURITY OF THE RAILWAY INFRASTRUCTURE, INCLUDING ITS PREMISES, THROUGH THE IMPLEMENTATION OF THE CPTED CONCEPT
Abstract: We can describe railway stations as places with a high concentration of people and a constant frequency of movement, while most of them are not sufficiently secured. Due to the insufficient level of protection, such premises are an ideal place for committing criminal activity. In the foreign community, for such objects, or premises began to use the term soft targets. In the territory of the Slovak Republic, there is no generally valid methodology for the protection of soft targets, including railway infrastructure. The aim of the article is to point out, through graphic designs, the effectiveness of the CPTED concept, which reduces crime to a certain extent. At the conference of European experts “Towards a knowledge-based strategy to prevent crime”, the Council of the European Union agreed that the CPTED concept is a demonstrably effective, successful and feasible multidisciplinary prevention strategy.
Keywords: railway infrastructure,
1 Úvod
Bezpečnosť, ochrana života, zdravia a majetku občanov závisí od správneho fungovania mnohých systémov. Jedným zo základných prvkov infraštruktúry potrebných na zabezpečenie životných podmienok je doprava, pričom je potrebné riešiť slabé miesta v sektore, ako sú železničné a autobusové stanice, ktoré sú označované ako mäkké ciele.
Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že mäkké ciele predstavujú konkrétne vymedzený priestor s vysokým počtom a koncentráciou osôb, ktorý je ľahko dostupný, relatívne nechránený, a teda aj relatívne zraniteľný, pričom je možné ho chrániť pred úmyselnými antropogénnymi hrozbami, a to napríklad vhodným dispozičným riešením prvkov technickej ochrany. Práve touto problematikou ochrany plánovaním a projektovaním dispozičného riešenia ochrany verejných priestorov sa zaoberá koncepcia prevencie kriminality prostredníctvom dizajnu prostredia (koncepcia CPTED). Jedná sa o novodobý preventívny prostriedok, ktorý je postavený na názore, že správnym využívaním priestoru môžeme dospieť k znižovaniu kriminality, čo bude mať za následok zvyšovanie bezpečnosti občanov, ako aj zlepšenie vizuálnej stránky daných priestorov
2 Problémy železničnej infraštruktúry
Železničné stanice predstavujú verejné priestory, v ktorých sa koncentruje vysoký počet osôb, pričom nie sú dostatočné zabezpečené, čo má za následok vznik trestných činov a rôznych priestupkov. V súčasnosti je jedným z najväčších problémov železničných staníc a ich priestorov vandalizmus, krádeže, prítomnosť tzv. ľudí bez domova a neprispôsobivých občanov [1].
Na zabezpečovanie verejného poriadku osôb a majetku v objektoch železničných staníc slúžia rôzne opatrenia ŽSR a železničnej polície. V súčasnej dobe pristupujú železnice SR v najkritickejších ŽST k zmluvnému zabezpečovaniu ochrany aj súkromnými bezpečnostnými službami (SBS). Fyzickú ochranu a poriadok na železničnej stanici v Žiline v súčasnosti zabezpečuje súkromná bezpečnostná služba (SBS), Železničná polícia a Mestská polícia [2].
Ešte pred rokom 2011, kedy sa Železničná polícia stala súčasťou Policajného zboru SR spadajúceho pod Ministerstvo vnútra, bola na železničnej stanici stála služba železničnej polície. Po roku 2011 vykonávala železničná polícia na stanici len občasné kontroly, prípadne zásahy na privolanú pomoc. Situácia na železničnej stanici a v jej okolí sa odvtedy neustále zhoršovala. Problémy najmä s bezdomovcami sa stupňovali a Železnice SR boli nútené zabezpečiť bezpečnostnú službu. V súčasnosti v železničnej stanici pôsobia dvojčlenné hliadky SBS, ktoré vykonávajú nepretržitú, 24-hodinovú službu [3].
Železničná polícia zabezpečuje ochranu železničnej dopravy, bezpečnosti osôb, majetku a ochranu železničných objektov. Z podkladov oddelenia železničnej polície Policajného zboru Žilina v pôsobnosti KRPZ v Žiline, sme vykonali analýzu trestných činov a priestupkov za obdobie rokov 2019 a 2020, ktorých riešenie a objasňovanie spadalo pod ich kompetenciu.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obrázok 1 Druhy trestných činov
Z analýzy vyplýva, že najvyšší podiel spáchaných trestných činov objasňovaných ŽP Žilina boli krádeže (45 %). Na druhom mieste z pohľadu početnosti výskytu bolo napadnutie (19 %). Trestné činy poškodenie alebo zničenie cudzej veci, poškodenie majetku pomaľovaním, postriekaním a držanie psychotropných látok sa vyskytovali v rovnakej početnosti (7 %). Ublíženie na zdraví sa vyskytlo najmenej (3 %). Práve proti takýmto trestným činom, respektíve priestupkom sa koncepcia CPTED preukázala ako účinná metóda prevencie.
Najviac používanou definíciou koncepcie CPTED, s ktorou sa v literatúre stretávame je definícia Cozensa, ktorý tvrdí: „Stratégia CPTED predpokladá, že pri vhodnom procese dizajnovania a pri efektívnom využití prostredia, ktoré bolo človekom vytvorené, možno dosiahnuť redukciu kriminality a obáv s ňou súvisiacich, a tým pádom aj zlepšenie kvality života.“ [4].
Za zakladateľov koncepcie CPTED sa považujú: Jane Jacobs, Ray Jeffery a Oscar Newman. Významným dielom v histórii koncepcie CPTED bola kniha od Jane Jacobs s názvom „The Death and Life of Great American Cities“ vydaná v roku 1961. V diele J. Jacobs bola pravdepodobne prvý krát vyslovená myšlienka o vytváraní vzájomnej interakcii ľudí a priestoru ako východiska pre prevenciu kriminality [5].
Koncepcia CPTED je založená na viacerých princípoch. Medzi základné princípy tejto metódy môžeme zaradiť:
- princíp prirodzeného dohľadu a kontroly prostredia
- princíp prirodzeného riadenia prístupu
- princíp viditeľného vymedzenia teritória
- princíp udržovania priestoru [6,7].
Shariatiho výskum poukazuje na vhodnosť použitia koncepcie CPTED, za účelom ochrany mäkkých cieľov. Návrhom a aplikovaním vhodných opatrení pozostávajúcich z princípov koncepcie CPTED, ako sú prirodzený dohľad, riadenie prístupu, údržba, viditeľné vymedzenie teritória a podpora aktivity sa dá efektívne eliminovať ohrozenie a predísť vzniku teroristických útokov alebo inej trestnej činnosti v priestoroch, ktoré spadajú do kategórie mäkkých cieľov [8,9].
3 Grafické návrhy koncepcie CPTED na priestory železničnej stanice
Na základe správnej aplikácie koncepcie CPTED vieme redukovať kriminalitu a do výraznej miery vplývať na konanie osôb, ktorých cieľom je konať protiprávnu činnosť. Nasledujúce obrázky sú zhotovené autorom článku po podrobnej analýze koncepcie CPTED s dôrazom na železničnú infraštruktúru, ako aj detailného rozboru doteraz realizovateľných projektov, pričom ich cieľom je skritizovať hlavné nedostatky realizácie v praxi a poukázať na efektívnosť princípov koncepcie CPTED [10].
Na nasledujúcom obrázku sa zameriame na oplotenie parkovísk, prípadne verejných priestranstiev, ktoré sú súčasťou železničných staníc. Na obrázku 2 môžeme pozorovať nesprávne oplotenie parkoviska, prípadne iného priestoru, ktoré je súčasťou železničnej stanice.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obrázok 2 Nesprávne zvolený typ oplotenia
Pri oplotení parkoviska, prípadne iného priestoru, ktorý je súčasťou železničnej stanice je použitý vysoký nepriehľadný betónový plot, ktorý je v rozpore so základným princípom koncepcie CPTED – tzv. prirodzeným dohľadom. V dôsledku danej aplikácie je pre potenciálneho páchateľa jednoduché spôsobiť škodu na majetku prípadne zdraví. Podstatou tohto princípu je „Vidieť a byť videný“, vychádza z predpokladu, že páchateľa odradí protiprávne konať, ak si je vedomý, že ho niekto vidí, respektíve môže byť videný. Účelom prirodzeného dohľadu je zaistiť trvalý dohľad a kontrolu nad dianím v priestore.
Na nasledujúcom obrázku 3 môžeme vidieť príklad efektívneho oplotenia, ktorý je v súlade s princípmi koncepcie CPTED.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obrázok 3 Efektívne prevedenie oplotenia
Na obrázku 3 vidíme efektívny spôsob oplotenia, ktorý podporuje princípy koncepcie CPTED a zároveň plní funkciu oplotenia (vymedzenie priestoru). Priehľadné oplotenie zabezpečuje prirodzený dohľad, čo spôsobuje, že potenciálny páchateľ si uvedomuje pravdepodobnosť, že bude videný, a tak si môže svoje protiprávne konanie rozmyslieť. Z viacerých štúdii realizovaných v zahraničí sa dospelo k záverom, že ak páchateľ si je vedomý, že môže byť videný, protiprávne konanie si na poslednú chvíľu rozmyslí a začne vyhľadávať iné, menej sledované miesto. V prípade ak je nutné použiť betónový plot odporúča sa použiť nižšiu výšku, čím stále zabezpečíme prirodzený dohľad, ako aj vymedzenie priestoru.
Na nasledujúcom obrázku skritizujeme problémy okolia železničnej stanice, ako aj dispozičného riešenia parkovísk. Dané nedostatky sú problémom drvivej väčšiny železničných staníc na území Slovenskej republiky.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obrázok 4 Neefektívne prevádzkovanie parkoviska
Na predchádzajúcom obrázku (obr. 4) môžeme pozorovať viacero nedostatkov. Vstup na parkovisko, ktoré patrí železničnej stanici je voľný/ bezplatný, čo spôsobuje jeho vyťaženosť. Parkovisko poskytuje viacero prístupových bodov, ktoré zvyšujú dojem, že parkovisko je verejné a zároveň poskytuje veľa únikových ciest pre potenciálneho páchateľa. Takéto parkovisko je často využívané jedincami pracujúcich v okolí a nie cestujúcimi. Parkovisko nemá vyznačené parkovacie miesta, čo spôsobuje, že vodiči osobných automobilov parkujú svojvoľne, vo väčšine prípadoch nesprávne (veľké rozstupy a pod.), a tým sa znižuje kapacita samotného parkoviska.
V prípade samotného objektu železničnej stanice je hlavným negatívom absencia značenia pre vstup a výstup, čo v čase „rush hours“ spôsobuje zvýšenú koncentráciu ľudí idúcich opačným smerom na jednom mieste. Práve takéto situácie, kde nie je zabezpečený usmernený pohyb osôb, sú ideálnou príležitosťou pre „vreckových“ zlodejov. Záznamy z kamerových systémov sú neprehľadné kvôli vysokému počtu prichádzajúcich a odchádzajúcich cestujúcich opačnými smermi. Aj v dôsledku takýchto situácii sa zvyšuje miera kriminality na verejných priestranstvách, pričom je možné, za relevantne nízke náklady ju do istej miery eliminovať.
Na nasledujúcom obrázku (obr. 5) môžeme sledovať efektívny spôsob prevádzkovania parkoviska, ktoré je súčasťou objektu železničnej stanice, ako aj vyznačenie vchodov pre vstup a výstup z daného objektu, ktoré väčšina ľudí podvedome rešpektuje. Zároveň sú podporené princípy koncepcie CPTED.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obrázok 5 Efektívne prevádzkovanie parkoviska
Na obrázku 5 môžeme vidieť obmedzený počet vstupov s riadeným prístupom. Parkoviská, na ktorých je zjavné riadenie vstupu posilňujú vnímanie, že parkovisko je súkromné. Na obmedzenie prístupu je možné použiť viacero riešení ako napríklad: rampa, vrátnik a iné. Obmedzeným prístupom zabránime neoprávnenému parkovaniu osôb pracujúcich v okolí. V prípade, ak je vstup na parkovisko umožnený z viacerých prístupových bodov a nebolo by efektívne, prípadne finančné možnosti neumožňujú zriadiť obmedzený prístup na každý z nich, odporúča sa použiť dočasné barikády, najmä počas nízkej doby návštevnosti. Takáto symbolická bariéra vytvára pre potenciálneho páchateľa dojem, že únik je zablokovaný. Na spomínanom parkovisku sú vyznačené parkovacie miesta, čím sa do istej miery zabráni nesprávnemu parkovaniu. V prípade parkovísk v priestoroch železničnej stanice, ale aj všeobecne, je dôležité, aby pri samotnom návrhu boli zohľadnené najmä tri základné princípy koncepcie CPTED:
- prirodzený dohľad
- kontrola prístupu,
- údržba.
V prípade tzv. otvorených parkovísk, ktoré sú typické najmä pre verejné priestranstvá, kde nie je možné zabezpečiť kontrolu vstupu/ výstupu, je dôležité zabezpečovať pravidelnú údržbu. To znamená, klásť dôraz na úpravu okolia (odstránenie odpadkov, v prípade výskytu kríkov zabezpečiť ich úpravu), zabezpečiť vhodné osvetlenie, odstrániť mŕtve uhly, zabezpečiť príležitostnú bezpečnostnú hliadku a pod.). Štúdie dokazujú, že kriminalita v rámci parkovacích miest je vyššia v mestskom a prímestskom prostredí. Problémom mnohých parkovísk je, že nie sú zlé navrhnuté, len nedostatočne udržiavané.
ZÁVER
Cieľom článku bolo aplikovať jednotlivé princípy na vybrané priestory železničnej stanice a následne poukázať na ich efektívnosť v komparácii s priestormi, v ktorých nebola implementovaná koncepcia CPTED.
Vonkajšie osvetlenie, kamerový systém, údržba, bariéry, strážna služba, označenie vchodov/ východov to všetko ovplyvňuje bezpečnosť. Cestujúci sa v takýchto priestoroch cítia bezpečnejšie a zároveň sa znižuje záujem potenciálneho páchateľa konať protiprávnu činnosť. Súčasne je podporená sociálna interakcia, ako aj sociálna súdržnosť. Za pozitívny aspekt môžeme zaradiť zlepšenie vizuálnej kvality okolia železničnej stanice.
Literatúra
[1] NEDELIAKOVÁ, E. 2012. Manažment v železničnej doprave 2. Vysokoškolská učebnica, EDIS, ŽU v Žiline, 2012. ISBN 978-80-554-0471-3.
[2] KALAŠOVÁ, A. 2012. Inteligentné dopravné systémy – základ trvalo udržateľného rozvoja. In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online časopis. ISSN 1338-9629
[3] FOREST, F., 2006. Homeland Security: Protecting American‘s Targets. Greenwood. United States of America. ISBN 0-275-98769-8.
[4] FENELLY, J., 2017. Effectiv physical security. Elsevier. ISBN 978-0-12-804462-9.
[5] FAY, J., 2007.Encyclopedia of security management. Second edition. Elsevies. ISBN 978-0-12-370860-1.
[6] MALÁNIK, Z., 2016. Občan jako součást měkkého cíle. In: Košická bezpečnostná revue. Roč. 6, č. 2, s. 229-238. Dostupné na internete: https://www.vsbm.sk/data/revue/revue-2-16.pdf.
[7] APELTAUER, T., 2019. Ochrana měkkých cílu. Praha: Leges. ISBN 978-80-7502-427-5.
[8] WORTLEY, R., 2008. Environmental criminology and crime analysis. Devon Willan publishing. ISBN 0-7506-5492-9.
[9] SOBEK, M., 2022. Vyjadrenia ohľadom zabezpečenia a súčasnej rekonštrukcie železničnej stanice Žilina. Železničná stanica, Žilina. Telefonická komunikácia
[10]KALVACH, Z., 2016. Základy ochrany měkkých cílů. Praha: Soft Targets Protection Institute. Ministerstvo vnitra České republiky.
1Ing. Klaudia Kubalová, Žilinská Univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Katedra bezpečnostného manažmentu, 1. mája 32, 010 26 Žilina, Slovenská republika, E-mail: klaudiakralova1@gmail.com
VYTLAČIŤ