Bezpečnosť dopravných služieb má v súčasnosti významnú úlohu v presadzovaní dopravných podnikov na liberalizovanom trhu. Hodnotenie bezpečnosti v oblasti železničnej dopravy je mimoriadne náročné a spojené s mnohými špecifikami, ktoré čiastočne vysvetľujeme aj v tomto príspevku. Železničná infraštruktúra poskytuje prostriedky pre dopravné podniky a ich dráhové vozidlá k posunu. Existuje v krajinách po celom svete a v mnohých rôznych formách. V súčasnosti je v Slovenskej republike na sieti Železníc Slovenskej republiky (ďalej len ŽSR) 1500 dopravných bodov. V roku 2015 bola na sieti ŽSR stavebná dĺžka koľají celkovo 6871 km, počet výhybiek 8459 ks, počet mostov 2297 ks v celkovej dĺžke 51,2 km, počet tunelov 76 ks, v celkovej dĺžke 45 km. [17] Každý pohyb dráhových vozidiel po uvedenej infraštruktúre rozdeľujeme na riadený a neriadený. Časť riadeného pohybu dráhových vozidiel po železničnej infraštruktúre označujeme ako pohyb vlakov a posunu. Vlastnosti pohybu vlakov a posunu sa navzájom ovplyvňujú. V príspevku upierame pozornosť na posun, ktorý je každý úmyselne a organizovane vykonávaný pohyb dráhového vozidla okrem jazdy vlaku, a na jeho dopravné riziká. Z hľadiska technológie práce na železnici, môže byť posun uskutočňovaný v dopravných bodoch s koľajiskom alebo medzi dopravnými bodmi.

Pri neriadenom posune (pohybe) často dochádza k nehodovým alebo mimoriadnym udalostiam, ktoré majú konkrétny prejav železničnej dopravnej nehody (vykoľajenie, zrážka, náraz, prevrátenie). Vo všeobecnosti platí, že týmto nehodovým udalostiam predchádza konanie účastníka alebo účastníkov dopravnej prevádzky, ktorí svojou činnosťou pri riadení dráhových vozidiel (vedome alebo nevedome) alebo opomenutím spôsobili nehodovú udalosť. Aby sa predišlo týmto javom, treba tieto konania merať, zaznamenávať a kontrolovať.

1. Posun dráhových vozidiel a jeho funkcia

Pred začiatkom posunu dráhových vozidiel treba dbať o pridelenie súhlasu na posun od zodpovedného zamestnanca v doprave. Následne pri posune dráhových vozidiel je veľmi dôležité dodržiavať návesti a návestidlá pri posune, ktoré sú definované v dopravných predpisoch a vydáva ich zamestnanec určený na riadenie presne definovaného posunu. Zamestnanci, ktorí sú zúčastnení alebo vykonávajú posun dráhových vozidiel musia mať vykonané platné:

• zdravotné skúšky a psychologické vyšetrenie,
• dopravné a technické skúšky,
• oboznámenie s miestnymi pomermi a potrebnú prax.

Okrem týchto nevyhnutností, musia byť so zamýšľaným posunom dráhových vozidiel, ako aj s jeho spôsobom vykonania všetci dotknutí zamestnanci dopredu presne a zrozumiteľne oboznámení. Dotknutí zamestnanci sú povinní zamestnancovi, ktorý je určený na riadenie posunu potvrdiť pochopenie spôsobu a zrozumiteľnosť vykonania zamýšľaného posunu.

Zamestnanci, ktorí nespĺňajú tieto požiadavky nesmú vykonávať posun dráhových vozidiel!

Funkcia posunu je všeobecne daná ako funkčná, plynulá, bezpečná a špecifická (spravidla požadovaná alebo charakteristická) činnosť k vedomému a riadenému premiestneniu dráhových vozidiel.

Za posun dráhových vozidiel s veľmi zvýšeným rizikom považujeme posun:

• na miestach s možným pohybom cestujúcej verejnosti, na priecestiach a v neprehľadných miestach,
• s dráhovými vozidlami nezapojenými do samočinnej priebežnej brzdy, alebo bez vykonanej skúšky brzdy posunujúceho dielu,
• súčasne na niekoľkých miestach,
• v dopravni s koľajovým rozvetvením, posun na dopravných koľajach,
• medzi dopravňami,
• ovplyvnený jazdou vlakov (priestorové aj časové ovplyvnenie),
• vyžadujúci používanie zarážok,
• nesprevádzaný (je posun vykonávaný len vodičom).

 

Rozdelenie posunu podľa spôsobu vykonávania:

• posun trhnutím, je spôsob posunu, pri ktorom určený zamestnanec za jazdy odpojí ťahané dráhové vozidlá; prvá a druhá časť posunujúceho dielu idú potom na rôzne koľaje,
• posun odrazom, je spôsob posunu, pri ktorom sa hnacím dráhovým vozidlom (ďalej len HDV) uvedú do pohybu dráhové vozidlá, ktoré k nemu nie sú privesené,
• sprevádzaný posun je spôsob posunu, keď je posunujúci diel sprevádzaný zamestnancom posunu,
• posun na spáde, spúšťanie vozidiel je spôsob posunu, pri ktorom sa odpojené dráhové vozidlá dajú na spáde do pohybu pôsobením vlastnej hmotnosti,
• posun cestnými vozidlami,
• posun ručný a mechanizačným zariadením.

Posun môže byť uskutočňovaný v dopravných bodoch alebo medzi dopravnými bodmi. Posun medzi dopravnými bodmi je každá vedome vykonávaná jazda vozidiel na šíru trať, zo šírej trate alebo na šírej trati, okrem jazdy vlaku alebo posunu za označník (obvod stanice).

Posun je najčastejšie vykonávaný v dopraných bodoch, ktorých priestorové umiestnenie a použitie na železničnej infraštruktúre sa líši miesto od miesta, takže každý dopravný bod je jedinečný. Aby sa minimalizovalo riziko vzniku nehody v dopravných bodoch pri posune treba, aby pri posune boli prítomné nasledujúce funkcie:

• súhlas na posun,
• návesti a návestidlá pri posune, ktoré poskytujú vizuálnu a akustickú indikáciu užívateľovi posunu,
• fyzické zábrany (zarážky, zarážadlá, výkoľajky),
• odvratné koľaje,
• dopravné predpisy, miestne upozornenia, miestny prevádzkový poriadok a značenie, ktoré vysvetľujú bezpečný spôsob posunu a súčasne upozorňujú užívateľov na hroziace nebezpečenstvá,
• osvetlenie dopravných bodov za tmy, hlavne v jesennom (hmly) a zimnom období,
• používanie reflexných materiálov k označeniu osôb, dráhových vozidiel a ohrozujúcich, nebezpečných miest alebo úsekov,
• zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia udržiavať v bezchybnom prevádzkyschopnom stave,
• viditeľné upozornenia pre užívateľa posunu na infraštruktúre, kde je hranica posunujúcich úsekov, kde začína a končí,
• pokračovať vo vzdelávaní, realizácii a vyvíjať úsilie na zvýšenie povedomia a vzdelávania užívateľa o tom, ako správne vykonávať posun dráhových vozidiel a upozorniť na možné nebezpečenstvá,
• skúšanie nových technológií, ktoré by mohli znížiť náklady na poskytovanie lepších zabezpečovacích funkcií alebo zariadení (napríklad prechod na automatizovanú plne bezbariérovú infraštruktúru s detekciou prekážok),
• vytvorenie národného odborného tímu pre výskum a inovácie na železničných infraštruktúrach, realizácia žiadostí a účasť na trvalom výskume v tejto oblasti prostredníctvom priemyslu a externých subjektov, preskúmanie a prijímanie nápravných opatrení na základe odporúčania z predchádzajúcich nehôd a incidentov,
• povrchová úprava železničnej infraštruktúry, napríklad farebné štrkové lôžko,  striekané látky a farby, ktoré zabezpečia vizuálnu dráhu pre vodiča dráhového vozidla pri posune.

 

Medzi hlavné faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú požiadavky na posun patria:

• maximálna rýchlosť posunu,
• frekvencia posunov,
• frekvencia osôb dotknutých posunom,
• podľa miesta posunu, či je na verejných alebo súkromných (vlečkových) koľajach.

2. Aktívne a pasívne prvky bezpečnosti pri posune dráhových vozidiel

Bezpečnosť posunu dráhových vozidiel je ovplyvnená ich aktívnymi a pasívnymi prvkami:

• aktívne prvky bezpečnosti – hovoríme o aktívnej bezpečnosti, medzi aktívne prvky bezpečnosti zaraďujeme tie, ktoré svojím pôsobením znižujú pravdepodobnosť nehody,
• pasívne prvky bezpečnosti – hovoríme o pasívnej bezpečnosti, medzi pasívne prvky bezpečnosti zaraďujeme tie, ktoré pokiaľ už k nehode dôjde, svojím pôsobením znižujú následky nehody na jej účastníkov. [9]

3. Znižovanie dopravných rizík pôsobiacich pri posune dráhových vozidiel

Zdravie a bezpečnosť je v popredí všetkého čo robíme. V príspevku ďalej uvedené snímky čísla 1 až 4 poukazujú na následky nehodových udalostí, ktoré sa stali pri posune dráhových vozidiel. Snímky naznačujú riziká, ktoré treba neustále znižovať. To je možné len pochopením rizík, vykonávaním kontrol, meraním a zlepšovaním, zdokonaľovaním i učením vôbec. Spolu tvoria systém riadenia zdravia a bezpečnosti.

Treba, aby systém riadenia zdravia a bezpečnosti na železnici stanovoval postupy, ktoré poskytujú ciele v oblasti zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia a ovládania bezpečnostných rizík. Z toho vyplýva pre železnicu uplatňovať a používať osvedčené postupy a v miestach nehodových udalostí prijať nové nápravné opatrenia napríklad aj vo forme nových technologických postupov. Pred umožnením prístupu k sieti železničnej infraštruktúry požadovať od dopravcov a dodávateľov, aby mali vybudovaný a pod kontrolou systematický prístup k pochopeniu rizík a riadeniu bezpečnosti.

Vedenie v železničných organizáciách musí vytvárať bezpečnostnú víziu, určovať strategický smer k znižovaniu pôsobiacich rizík v doprave a inšpirovať ľudí k nasledovaniu. Manažéri železničných spoločností na všetkých úrovniach sú povinní preukázať jasný záväzok k ochrane zdravia a bezpečnosti, podporu správnych postojov a správania celej pracovnej sily a riadiť neustále zlepšovanie. Každý manažér je zodpovedný za výkon bezpečnosti a ochrany zdravia vlastného a aj riadeného pracoviska. Ďalej treba, aby manažéri železničných spoločností  vybudovali pracovné tímy, v ktorých každý presne pozná svoje úlohy, ciele a procesy, má dostatočné prostriedky, materiál, vybavenie a informácie, je vhodný a kompetentný a má zodpovedajúcu spätnú väzbu na ich výkon. Pre neustále zlepšovanie v oblasti bezpečnosti a plynulosti posunu treba pravidelne v opakujúcich sa intervaloch a vhodne vykonávať tieto činnosti:

• systematické vykonávanie kontrol vedúcich k zlepšovaniu v oblasti bezpečnosti,
• vzdelávanie a štúdium o doprave vôbec, pre pochopenie rizík v doprave,
• zisťovanie a meranie pôsobiacich rizík v doprave,
• vedúce k zníženiu pôsobiacich rizík v doprave.

4.  Vykonávanie kontrol a návrh oboznamovania zamestnancov v doprave s možnými následkami pre pochopenie dopravných rizík

Opatrenia pre efektívne riadenie rizík sú definované v normách a predpisoch železničných spoločností, špecifikácií a miestnych postupov. V železničnej doprave je veľké spektrum kontrol, medzi tie najdôležitejšie patria kontroly prevádzky, technických prehliadok, dopravných prostriedkov, zamestnancov a cestovných dokladov. To zahŕňa opatrenia na efektívne navrhovanie, výstavbu, údržbu a prevádzku v sieti a osobitné opatrenia pre riadenie zdravotných a bezpečnostných rizík. Navrhujeme, aby súčasťou kontroly zamestnancov v doprave sa stalo aj oboznamovanie zamestnancov s možnými rizikami posunu a ich možnými následkami. Napríklad uvedením možných následkov, je možné si osobám zúčastnených a vykonávajúcich posun dráhových vozidiel viac uvedomiť vlastné konanie a možné hrozby, a tak zabrániť nehodovým udalostiam.

4.1  Zaznamenávanie a meranie

Na dodržiavanie bezpečnosti a účinnosti opatrení v železničnej doprave jestvuje na riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia široké spektrum techník. Všeobecne ale platí, že meranie treba založiť na predstihových indikátoroch, ktoré sa zameriavajú na zaostávajúce ukazovatele, na základe bezpečnostného výkonu výstupov zahŕňajúceho celú bezpečnosť systému. (Nedeliaková 2007) Meranie treba vykonávať v pravidelných intervaloch a výsledky merania analyzovať s cieľom prijímania nápravných opatrení. V príspevku ďalej uvádzame vybrané dokumentačné snímky následkov nehodových udalostí zapríčinených nedbalosťou osôb zúčastnených na posune, pri ktorých boli zaznamenané veľké ekonomické straty na HDV.

4.2  Štúdium, vzdelávanie

Používanie znalostí získaných z kontrol a meraní, v kombinácii s plánmi a cielenými výskumami poskytujú obraz o účinnosti a efektivite manažmentu bezpečnosti a ochrany zdravia a riadení neustáleho zlepšovania. Táto skutočnosť prehlbuje chápanie rizika zodpovedných zamestnancov a pomáha rozvinúť systém kontrol založených na filozofii „predvídať a zabrániť”. (Nedeliaková 2007) Vzdelávanie zamestnancov zúčastnených na posune je nutné chápať ako proces osvojovania znalostí, zručností a postojov. Tento proces prebieha aj učením počas výučby, ale aj počas kontroly (ak je kontrola správne smerovaná) získavaním skúseností a podobne. Proces vzdelávania musí u zamestnancov prebiehať nepretržite. Samotné štúdium je potom cielená a systematická činnosť, smerujúca k získavaniu znalostí, skúseností alebo k získavaniu poznatkov o posune.

4.3 Pochopenie dopravných rizík pri posune dráhových vozidiel a ich následkov

Pre účinné riadenie rizík pri posune je nevyhnutné dôkladné pochopenie zdravotných                     a bezpečnostných rizík. Dôležité je prijatie štandardizovaného prístupu k identifikácii, vyhodnoteniu     a porozumeniu rizík, s vhodným využitím modelov rizikových prevádzkových a odborných nástrojov a techník. Rovnako podstatné je používanie štandardných rozhodovacích bezpečnostných kritérií, ktoré sú v súlade s uplatňovaním opatrení na zníženie rizík, pokiaľ je to možné a rozumne uskutočniteľné. Významným faktorom je osvojenie si zamestnancami vedomých činností a postupov pri posune, ktoré musia byť plánované, ale nesmú upadnúť do rutinných činností, ktoré vedú k vzniku nehodovej udalosti. Rozhodujúce je aj uvedomenie  si zamestnancami, že každá z činností a postupov posunu je síce plánovaná, ale pritom jedinečná.

Rozdelenie možných následkov nevedomého (neočakávaného) posunu podľa závažnosti (od najmenej závažných po najviac závažné):

• zmeškané vlaky,
• ekonomické škody,
• ľahké ublíženie na zdraví osôb,
• trvale poškodené zdravie osôb,
• smrť osôb.

Okrem vyššie uvedeného rozdelenia možno chápať ako  následok dopravných nehôd pri posune aj:

• únik nebezpečnej látky do životného prostredia a následný vznik ekologickej havárie,
• poškodenie objektov na železničnej infraštruktúre (budov, zastávok, nástupísk),
• poškodenie železničnej infraštruktúry (železničnej dráhy, trolejového vedenia, elektrických, zabezpečovacích a oznamovacích rozvodov),
• dlhodobé obmedzenie kapacity železničnej infraštruktúry (výhybiek, zhlaví, spádovísk, koľají, staníc) a s tým spojené meškanie alebo vedenie vlakov odklonom,
• psychické problémy účastníkov nehodových udalostí.

 

Hlavné rizikové faktory pri posune dráhových vozidiel:

• neprimeraná rýchlosť posunu,
• osoby vykonávajúce posun sú pod vplyvom toxických a omamných látok,
• nedostatočné zviditeľnenie (osôb, prekážok),
• podceňovanie používania bezpečnostných opatrení,
• nepoužívanie ochranných pomôcok,
• nevhodné plánovanie posunu,
• nedostatočná implementácia bezpečnostných predpisov do rutinnej prevádzky,
• nedostatočný záchranný zdravotný a protipožiarny systém.

 

Záver

Príspevok prináša pohľad autorov na riadenie bezpečnosti pri posune dráhových vozidiel prostredníctvom vymedzenia možných rizík a kritických funkcií a prvkov posunu a následne jeho možných konkrétnych následkov. Autori prostredníctvom snímok z vybraných nehodových udalostí uvádzajú v príspevku konkrétne následky nehôd pri posune, ktoré sa stali na železničnej infraštruktúre ŽSR. Snímkami znázornili tak len niektoré vybrané možné následky. Z uvedeného vyplýva, že znižovanie pôsobiacich rizík v dopravnej prevádzke, najmä v pravidelne sa opakujúcich intervaloch vykonávania činností, je významné na zabezpečenie zvýšenia bezpečnosti a plynulosti pri posune. Príspevok poukazuje na vybrané rizikové oblasti posunu, kde je nevyhnutné znižovanie rizík aj pomocou autormi navrhnutej kontroly posunu dráhových vozidiel.

Príspevok je spracovaný na zvýšenie povedomia pri vykonávaní posunu dráhových vozidiel a v rámci riešenia projektu KEGA 026ŽU-4/2015 „Inovatívne prístupy v systéme výučby manažmentu v študijnom programe Železničná doprava so zameraním na aplikáciu dynamických modelov kvality v železničnej doprave“, ktorý je riešený na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.

---

Autori:

Vladimíra Štefancová¹, Ivan Nedeliak²

Tituly a pôsobisko autorov:

¹ Ing. Vladimíra Štefancová, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26,  Žilina

² Ing. Ivan Nedeliak, PhD., Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., Odbor stratégie a rozvoja, Hviezdoslavova 31, 010 01 Žilina

---

Literatúra

• BORKOWSKI, S., STASIAK-BETLEJEWSKA, R.: Identification of the Production Process Determinants, In: Economy and Management of Companies 2013, Medzinárodná vedecká konferencia, 2013, Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, str. 44 – 51, ISBN 978-80-228-2565-8.
• HITKA, M., BLAŠKOVÁ, M., VETRÁKOVÁ, M., KLINCKOVÁ, J., POTKÁNY, M., DRÁBEK, J., HAJDUKOVÁ, A.: Rozvoj ľudských zdrojov II., vydanie 1., Zvolen, Technická univerzita, Drevárska fakulta, rok 2013, strán 265, ISBN 978-80-228-2614-3.
• KALAŠOVÁ, A.: Inteligentné dopravné systémy – základ trvalo udržateľného rozvoja.
  In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online časopis, 2012, č. 0/2012, str. 4 – 10, ISSN 1338-9629.
• KALAŠOVÁ, A., RIEVAJ, V.: Kooperatívne systémy v cestnej doprave. In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online časopis, 7. december 2013, č. 4, ISSN 1338-9629.
• KLAPITA, V., SOUŠEK, R.: Riešenie krízových situácií pri preprave nebezpečného tovaru. Krízový manažment, Crisis management, ročník 3, číslo 2, rok 2004, s.65-67, ISSN 1336-0019.
• KUBASÁKOVÁ, I., ŠULGAN, M.: Manažérske hry a logistika. In: Práce a štúdie Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, Žilinská univerzita, 2004, Žilina, 169-172 s., ISBN 80-8070-324-8.
• MAJERČÁK, J., MAJERČÁK, P.: Logistika, vydanie 1., Bratislava, DOLIS, rok 2015, strán 175, ISBN 978-80-8181-019-0.
• NEDELIAKOVÁ, E.: Vplyv regulácie dopravy na rozvoj železničnej infraštruktúry v EÚ a SR. In: Eurokombi – Intermodal 2009, 12. medzinárodná vedecká konferencia, Žilina, 2009, zborník prednášok, Žilinská univerzita v Žiline, EDIS, str. 68-73, ISBN 978-80-554-0073-0.
• NEDELIAKOVÁ, E.: Hodnotenie kvality služieb prepravného reťazca vlakov osobnej dopravy vo vzťahu k legislatíve EÚ. In: Manažment v železničnej doprave 2007, zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, 2007, Žilina, Žilinská univerzita, 72-79, ISBN 978-80-8070-780-4.
• NEDELIAKOVÁ, E.: Význam strategického plánovania v podmienkach železničnej dopravy. In: Perner´s Contacts, 2007, ročník 2, číslo 2, str. 127-131, ISSN 1801-674X.
• NEDELIAKOVÁ, E.: Access conditions to railway infrastructure and charging principles in the Slovak Republic. In: TRANSCOM 2007, 7-th European conference of young research and science workers, Žilina, 2007, University of Žilina, str. 67-71, ISBN 978-80-8070-707-1.
• NEDELIAKOVÁ, E., HARMANOVÁ, D.: Ekonomika železničnej dopravy – Investície v železničnej doprave. Vydanie 1., Bratislava: DOLIS, rok 2015, strán 97, ISBN 978-80-8181-003-9.
• NEDELIAKOVÁ, E., PANÁK, M.: Inovatívne prístupy aplikácie dynamických modelov kvality v manažmente dopravných služieb. Ekonomické listy. – ročník 7, číslo 2, rok 2016, s.19-28. ISSN 1804-4166.
• POLIAK, M., GNAP, J.: Práca vodičov nákladných automobilov a autobusov a používanie tachografov. Opravené a doplnené vydanie 3., Žilina, Žilinská univerzita, rok 2007, 115 strán, ISBN 978-80-7100-664-7.
• Pravidlá železničnej prevádzky, Ž1, Železnice Slovenskej republiky
• ŠIROKÝ, J. a kolektív: Technologie dopravy. Institut Jana Pernera, Pardubice, 2009, 69 s., ISBN 978-80-86530-53-6.
• Výročná správa ŽSR za rok 2015,
• Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

 

Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:

Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.