ZNEČISTENIE OBÝVANÉHO ÚZEMIA PEVNÝMI ČASTICAMI VZHĽADOM K CESTNEJ DOPRAVE

Abstrakt: Znečistenie ovzdušia je dôležitým a zároveň často prehliadaným problémom, ktorý spôsobuje rôzne respiračné problémy. Významným zdrojom znečistenia ovzdušia na Slovensku je aj cestná doprava. Snahou EU ale aj Slovenskej republiky je znižovať emisie skleníkových plynov. Monitorovanie znečistenia ovzdušia sa vykonáva prostredníctvom meracích staníc.  Pre zlepšovanie kvality ovzdušia je veľmi dôležité určiť hlavné zdroje a problémové miesta znečistenia ovzdušia. Cieľom príspevku je analyzovať súčasné rozmiestnenie staníc monitorujúcich kvalitu ovzdušia vo vzťahu k cestnej doprave. Príspevok má poukázať na nadmerné znečistenie ovzdušia pevnými časticami PM2,5 a PM10 vplyvom cestnej nákladnej dopravy. Analytická časť výskume je spracovaná pre 11 vybraných lokalít na území Slovenskej republiky. Výsledky poukazujú na zvýšenie koncentrácie pevných častíc v miestach s vysokým prejazdom nákladnej dopravy. Z výskumu je tiež možné stanoviť miesta na území Slovenska, ktoré sú postihnuté častým poklesom kvality v rámci celonárodného monitorovacieho systému..

Kľúčové slová: kvalita ovzdušia, pevné častice, monitorovacie stanice, doprava

JEL: Q51

POLLUTION OF THE INHABITED TERRITORY WITH SOLID PARTICLES DUE TO ROAD TRANSPORT

Abstract: Air pollution is an important and often overlooked problem that causes various respiratory problems. Road transport is also a significant source of air pollution in Slovakia. The effort of the EU and the Slovak Republic is to reduce greenhouse gas emissions. Monitoring of air pollution is carried out through measuring stations. In order to improve air quality, it is very important to determine the main sources and problem areas of air pollution. The aim of the contribution is to analyze the current distribution of air quality monitoring stations in relation to road transport. The paper aims to point out the excessive air pollution with solid particles PM2.5 and PM10 due to road freight transport. The analytical part of the research is processed for 11 selected locations in the territory of the Slovak Republic. The results show an increase in the concentration of solid particles in places with a high volume of freight traffic. From the research, it is also possible to determine places in Slovakia that are affected by a frequent decrease in quality within the national monitoring system.

Keywords: air quality, solid particles, monitoring stations, transport

1      Úvod

Znečisťujúca látka je akákoľvek látka spôsobená priamo alebo nepriamo ľudskou činnosťou, ktorá je vznášaná do ovzdušia a má alebo môže škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo životné prostredie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie boli PM zodpovedné za 3 milióny predčasných úmrtí na celom svete v roku 2016 [1]. Emisie výfukových plynov z cestných vozidiel ovplyvňujú životné prostredie a kvalitu života obyvateľov najmä v mestských oblastiach. Produkcia škodlivých emisií sa rapídne znížila zavedením emisných noriem a limitov [2]. Pevné častice PM patria medzi sekundárne, to znamená vzniká v atmosfére z prekurzorových plynov prostredníctvom chemických reakcií a mikrofyzikálnych procesov ako uvádza Calvo a kol. [3].

Khan [4] a Schibuola [4] zistili vo svojom výskume stav znečistenia PM, ktoré vo väčšine prípadov prekročili globálne smernice o kvalite ovzdušia. Z toho dôvodu sa kvalita ovzdušia stala dôležitým meradlom kvality života v  mestách a priemyselných oblastiach.

Podľa Chalvatzakého [6] problém znečistenia ovzdušia vyvolal záujem verejnosti o otázky kvality ovzdušia a zvýšenú podporu verejnosti pre opatrenia na kontrolu úrovní znečistenia, čo viedlo k rastúcim požiadavkám na legislatívu na zlepšenie kvality ovzdušia. V ovzduší sa vyskytujú častice z viacerých zdrojov a dochádza k miešaniu vstupov z rôznych zdrojov.  Identifikovať pôvod častice vieme podľa veľkosti, tvaru a chemického zloženia. Časticiam PM, sa so zmenšujúcimi rozmermi, priamo úmerne zvyšuje toxicita a nebezpečnosť. Z hľadiska vplyvu na zdravie, sa považujú jemné tuhé častice a ozón za veľmi nepriaznivé. Dlhodobé pôsobenie týchto látok vo vysokej hladine môže viesť k početným dopadom na zdravie, od menších podráždení dýchacieho systému až po predčasnú smrť.

Legislatívne normy kvality ovzdušia a politiky kontroly emisií regulujú uvoľňovanie škodlivých látok do atmosféry a riadia koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú aj látky PM_2,5, PM₁₀.

Kontrola kvality ovzdušia je nevyhnutnou súčasťou na zlepšenie udržateľnosti miest a kvality života ich obyvateľov Sicard [7]. Keuken [8] uvádza, že resuspenzia tuhých častíc a častíc opotrebovania vozovky nahromadených na povrchu spolu s jemnými a hrubými časticami, ktoré sú väčšinou produkované opotrebovaním pneumatík a bŕzd, sú hlavným prispievateľom k emisiám z iných ako výfukových plynov.

Vyhodnotili sme údaje poskytnuté Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ), jedinou inštitúciou v SR, ktorá sa zaoberá monitorovaním a hodnotením kvality ovzdušia. Výsledkom výskumu je poukázanie na miesta na území Slovenska, ktoré sú postihnuté častým poklesom kvality ovzdušia najmä vplyvom nákladnej dopravy v rámci celonárodného monitorovacieho systému.

1.1    Hodnotenie a meranie znečistenia ovzdušia

Hlavným cieľom v kvalite ovzdušia je udržať alebo zlepšiť kvalitu ovzdušia v miestach, kde sú výsledky merania dobré, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Územie Slovenskej republiky je na účel hodnotenia kvality ovzdušia rozdelené na aglomerácie a zóny. Tieto zóny a aglomerácie tvoria rozsiahle územia a pokrývajú celé územie SR. Rozloženie znečisťujúcich látok je v každej zóne pomerne variabilné, teda obsahuje územia s významnými zdrojmi emisií a zhoršenou kvalitou ovzdušia, ale aj pomerne čisté oblasti bez zdrojov. Vybratý typ hodnotenia kvality ovzdušia v aglomeráciách a zónach preveruje ministerstvo, prípade poverená organizácia najmenej raz za päť rokov.

Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia pozostáva z 52 automatických monitorujúcich staníc, z toho sú 3 stanice mobilné a to Rovinka, Ivanka pri Dunaji a Hencovce.

Zdroj: [9]

Obr. 1. Rozmiestnenie staníc monitorujúcich znečistenie NMSKO

Mestská pozaďová monitorovacia stanica by mala byť umiestnená na mieste, kde je úroveň znečistenia ovplyvnená zo všetkých zdrojov.  Okrem toho by mali byť stanice umiestnené na miestach, kde nie je prekážka pre prúdenie vzduchu zo žiadneho smeru. Pri určovaní výšky umiestnenia monitorovacej stanice sa berú do úvahy meteorologické podmienky územia, ako rýchlosť a smer vetra. Merania na týchto staniciach by mali prezentovať kvalitu ovzdušia v niekoľkých kilometroch štvorcových alebo v určitom okruhu určenom stanicou. PM – PM₁₀ – PM_2,5 sú kvapôčky alebo drobné častice s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm alebo 2,5 μm. Nasledujúci obrázok poopisuje vývoj častíc PM na Slovensku [10].

 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa SHMÚ

Obr. 2. Emisie PM₁₀, PM_2.5 SR v rokoch 1990 – 2018

Koncentráciu PM ovplyvňujú prírodné zdroje, regionálne antropogénne zdroje, diaľkový prenos a početné lokálne antropogénne zdroje. Regionálne pozadie znečistenia v mestách zvyšuje najmä doprava, naftové motory, priemysel, vykurovanie domácností a iné ďalšie zdroje.

1.2    Znečisťujúce látky merané SHMÚ

Podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, SHMÚ monitoruje základné znečisťujúce látky. Každoročne SHMÚ vydáva ročenky, v ktorých podáva správu o kvalite ovzdušia  a ich zdrojov Slovenskej Republike, a taktiež kompletnú analýzu znečistenia ovzdušia a vývoj v danom období. SHMÚ vydáva aj mesačné správy, v ktorých popisuje priemerné koncentrácie znečisťujúcich látok za konkrétne dni v mesiaci a porovnáva s meraniami z minulých rokov respektíve mesiacov. Aktuálne informácie o kvalite ovzdušia sú zverejňované na webovej stránke SHMÚ, ktoré majú avšak len informatívny charakter, pretože nie sú okamžite vyhodnocované. Údaje sa kontrolujú a vyhodnocujú na základe technických parametrov prístroja nasledujúci pracovný deň v ranných hodinách. Na nasledujúcom obrázku sú zobrazené hodnoty PM vzhľadom na kvalitu ovzdušia [10, 11].

Tab. 1. Hodnotenie kvality ovzdušia SHMÚ

Zdroj: [12]

2      Metódy výskumu

Analyzované boli údaje za roky 2019, 2020, 2021, ktoré poskytol SHMÚ. Údaje pozostávajú z nameraných priemerných hodinových veličín za tieto znečisťujúce látky: PM10 a PM2,5. Namerané hodnoty sa merali na staniciach v období od 1.1. 2019 0:00 do 31.12. 2021 24:00. Zamerali sme sa na údaje zo staníc, kde môže úroveň PM ovplyvňovať podiel nákladnej dopravy (viď obrázok 3): Malacky (MA) – Mierové námestie, Bratislava (BA) – Trnavské mýto, Trnava (TT) – Kollárová, Trenčín (TN) – Hasičská, Nitra (NR) – Štúrova, Banská Bystrica (BB) – Štefánik. nábrežie, Martin (MT) – Jesenského, Košice (KE) – Štefánikova, Prešov (PO) – Armádneho generála L. Svobodu, Krompachy (KR) – SNP a Senica (SE) – Hviezdoslavova.

Zdroj: [13]

Obr. 3. Podiel Nákladných vozidiel na cestách

Celkový podiel emisií z dopravy je vysoký hlavne v prípade NOx, avšak priamy vplyv na koncentrácie NOx a PM je väčšinou hlavne v tesnej blízkosti ciest. Výnimku tvoria veľké mestá, kde sú cesty a intenzita dopravy koncentrované často na malej ploche centier, kde sa môže znečistenie kumulovať. Údaje o doprave sme získali zo slovenskej správy ciest (SSC) a strategického plánu rozvoja dopravy SR. Nakoniec boli porovnané priemerné mesačné, ročné koncentrácie PM, prekročené hodnoty a podiely nákladnej dopravy. Na základe výsledkov analýzy bolo porovnané a vyhodnotené znečistenie časticami PM v sledovaných mestách.

3      Výsledky

Emisie z cestnej dopravy a z malých zdrojov (vykurovanie domácností) sú uvoľňované väčšinou v blízkosti dýchacej zóny (t. j. relatívne nízko nad zemou, keďže rodinné domy majú komíny nižšie ako priemyselné zdroje, či elektrárne), majú preto vplyv na expozíciu obyvateľov v najmä v blízkosti sídiel. Na nasledujúcich obrázkoch sú zobrazené priemerné mesačné koncentrácie PM. Nízke teploty počas vykurovacej sezóny majú za následok vyššie nároky na produkciu tepla pre vykurovanie domácností, spojené s vyššími emisiami PM aj benzo(a)pyrénu, pričom situáciu komplikuje častý výskyt teplotných inverzií v zimnom období najmä v horských údoliach.

Tento fakt je vidieť aj na obrázkoch 4 – 6, kde v zimných mesiacoch (december, január, február) dosiahli PM najvyššie hodnoty, najmä v staniciach situovaných v horských údoliach ako napríklad Martin, Krompachy a Banská Bystrica.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 4. Priemerné mesačné koncentrácie častíc PM v sledovaných staniciach v roku 2019

Na obrázku 4 sledujeme vývoj koncentrácie PM v priebehu roka 2019. V tomto období boli najvyššie hodnoty koncentrácii v oboch prípadoch zaznamenané pre stanicu Košice, potom nasledovala stanica Prešov a Krompachy. Naopak najmenšie hodnoty boli zachytené na staniciach Martin a Senica.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 5. Priemerné mesačné koncentrácie častíc PM v sledovaných staniciach v roku 2020

Na obrázku 5 je možné sledovať vývoj emisií v roku 2020. V tomto období sa hodnoty mierne znížili, čo mohlo byť spôsobené poklesom intenzity dopravy vplyvom COVID-19. Najnižšie hodnoty pre PM₁₀ vykazovali stanice v Senici a Malackách, pri PM_2,5 to bolo v Nitre a Senici. Na druhej strane stanica v Košiciach zaznamenala najvyššie hodnoty pre PM10. Pri PM2,5 bola najvyššia hodnota zaznamenaná na stanici v Krompachoch.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 6. Priemerné mesačné koncentrácie častíc PM v sledovaných staniciach v roku 2021

Na obrázku 6 je možné sledovať zvýšenie sledovaných hodnôt. Hodnoty sa v roku 2021 zvýšili takmer na všetkých staniciach, avšak najviac na stanici v Martine, ktorá v roku 2019 vykazovala najnižšie hodnoty PM. Príčinou môže byť nárast podielu nákladnej dopravy ale tiež zmena poveternostných podmienok. Stanica Malacky dosiahla najnižšie hodnoty PM₁₀ a stanica Trenčín pre PM_2,5.

Nasledujúci obrázok popisuje priemerné ročné koncentrácie častíc PM v sledovaných rokoch.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 7. Priemerná ročná koncentrácie častíc PM v sledovaných staniciach

V roku 2020 (obrázok 7) je viditeľný pokles priemernej ročnej koncentrácie oproti roku 2019 aj 2021. Jej hodnoty v uvedenom roku dosiahli priemer 23 a 15,1 µg.m^-3 pre PM₁₀ a PM_2,5. To znamená, v priemere pokles PM₁₀ o 5,65% (2019) a nárast o 9,93% (2021) oproti roku 2020. PM_2,5 v roku 2019 boli vyššie o 9,93% oproti roku 2020 a v roku 2021 opäť narástli o 12,58%. Na obrázku 7 je zároveň uvedená hranica medzi hodnotami, ktoré sa radia do veľmi dobrých a dobrých hodnôt (zelená čiara). Pre rok 2019 priemerná ročná koncentrácie častíc PM dosiahla veľmi dobrú hranicu v dvoch staniciach, a to v prípade PM₁₀ v stanici Martin a v prípade PM_2,5 v stanici Senica. Stanica v Bratislave vykazovala chybovosť v meraní, preto nie sú k dispozícii žiadne hodnoty pre PM_2,5 v roku 2019 (Obr. 7., 9. a Tab. 2.) V roku 2020 poklesli hodnoty na viacerých staniciach, avšak o rok neskôr všetky stanice zaznamenali úroveň dobrá.

Nasledujúce obrázky 8 – 9, predstavujú kumulovaný počet prekročených hodnôt za hodinu, ktoré sú považované za dobré. Teda prekonali hranicu 25 μg/m³ pre PM_2,5 a 40 μg/m³ pre PM₁₀ za hodinu.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 8. Prekročené hodnoty PM₁₀ v sledovaných staniciach

Na obrázku 8 sú zobrazené hodnoty PM₁₀ koľko krát bola prekročená hranica hodnoty, ktorá je považovaná za dobrú, a teda koľko krát bola zhoršená kvalita ovzdušia podľa SHMÚ. Ako vidieť za sledované roky, najčastejšie boli prekročenia zaznamenané v Banskej Bystrici. Toto prekročenie bolo priemerne 1622 krát za rok a v roku 2021 dosiahlo maximálnu hodnotu 1973 krát. Ak by sa to prepočítalo na dni, tak 51 dní v roku.  Najmenej prekročení vykazovala stanica v Senici v roku 2020 a to 502 krát.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 9. Prekročené hodnoty PM_2,5 v sledovaných staniciach

Pre PM_2,5 boli najmenej časté prekročenia evidované opäť v stanici Senica v roku 2020. Najvyššie prekročenie dosiahla stanica v Martine v roku 2021 a to 2249 krát za rok. Avšak za sledované obdobie najvyššie prekročenia boli zaznamenané v stanici Krompachy (v priemere 1845 za rok) a nasledovala Banská Bystrica (v priemere 1824 za rok). Zaujímavosťou je, že iba jediná z hodnotených staníc vykazovala v oboch prípadoch postupný pokles a to stanica v Trnave.

3.1    Porovnanie

Z dostupných dát o doprave a nameraných údajov sme urobili vyhodnotenie medzi uvedenými veličinami. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené priemerné denné podiely v nákladnej doprave v blízkosti sledovaných staníc (obrázok 3) a priemerných ročných koncentrácii PM.

Tab. 2. Priemerný ročný podiel intenzity nákladných vozidiel a koncentrácia častíc PM

Zdroj: vlastné spracovanie

Najvyšší podiel nákladnej doprave existuje v okolí Nitry, Martina a Košíc. Ale ako vyplýva z tabuľky, koncentrácie PM sú vyššie aj v staniciach, kde nie je vykazovaný taký vysoký podiel nákladnej dopravy. To je napríklad aj Banská Bystrica, ktorá nevykazuje taký veľký podiel nákladnej dopravy. Dôvodom vysokých koncentrácií PM môže byť aj údolie a poveternostné podmienky.

Na základe týchto hodnôt sme vytvorili závislosť medzi vyššie uvedenými veličinami. Ich grafická podoba je vyobrazená na obrázku 10. Čiary predstavujú priemerné hodnoty koncentrácii PM pre sledované roky. Pre rok 2020 (ovplyvnený znížením intenzity dopravy z dôvodu pandémie) poklesli obe sledované veličiny. V roku 2019 dosiahla koncentrácia PM₁₀ najväčší rozptyl na rozdiel od PM_2,5, kde bol najväčší rozptyl v roku 2021.

Na objem častíc PM môžu mať okrem dopravy vplyv rôzne faktory ako je nadmorská výška, priestorové rozloženie, poveternostné podmienky, veľká koncentrácia lokálnych kúrenísk, priemysel v blízkosti staníc a iné.

Zdroj: vlastné spracovanie

Obr. 10. Závislosť medzi podielom nákladných vozidiel a koncentráciou častíc PM

Nasledujúci obrázok popisuje závislosť medzi koncentráciou PM a počtom prekročení dobrej hodnoty za rok na jednotlivých staniciach.

Zdroj: vlastné spracovanie

Obr. 11. Závislosť medzi priemernou hodnotou koncentrácii častíc PM (PM₁₀ vľavo, PM_2,5 vpravo) a počtom prekročení za rok

Všetky priebehy pre sledované roky sú lineárne, tzn. že s nárastom koncentrácie častíc PM sa zvýšil aj počet prekročení hodnoty, ktorá je považovaná za dobrú. Korelačný koeficient dosiahol v roku 2019 0,95 a 0,97; pre rok 2020 to bolo 0,95 a 0,96; a rok 2021 0,94 a 0,96. Z toho vyplýva, že pri raste koncentrácie častíc PM sa zvýši aj počet prekročení úrovne kvality ovzdušia.

4      ZÁVER

Koncentrácie základných znečisťujúcich látok na väčšine lokalít na území Slovenska v roku 2021 oproti predošlému roku mierne narástli, čo je dôsledkom chladnejšej zimy (vyššie emisie z vykurovania počas chladnejších zím, menej priaznivé rozptylové podmienky). Ochrana ovzdušia je jednou z kľúčových politík EÚ, ktorej význam v posledných rokoch narastá najmä v súvislosti s potrebou znížiť škodlivé vplyvy znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí a vegetáciu. Slovenská republika, ako jeden z členských štátov EÚ, je viazaná povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice EÚ, ktorej cieľom je priblížiť sa dosiahnutiu úrovne kvality ovzdušia, ktorá nemá výrazný negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie a nepredstavuje pre nich riziko. Najvýraznejším problémom zostáva znečistenia ovzdušia PM₁₀, PM_2,5 a benzo(a)pyrénom, pričom podstatnú úlohu tu zohráva vykurovanie domácností tuhým palivom. Situácia je najkomplikovanejšia v horských údoliach. Zaujímavosťou bolo v roku 2021 niekoľko epizód diaľkového prenosu prachu z oblasti Sahary a iných suchých oblastí, ktoré sa prejavili zvýšenými koncentráciami PM vo februári a v letných mesiacoch. Vzhľadom na prebiehajúcu energetickú krízu môžeme zrejme očakávať zhoršenie kvality ovzdušia v zimných mesiacoch z dôvodu zvýšenia spotreby tuhých palív. Výsledky výskumu poukazujú na možnosť znečistenia ovzdušia vplyvom dopravnej činnosti. Nie je však jednoznačne možno priradiť celkové znečistenie iba tomuto vplyvu. Značnú časť znečistenia a látok, ktoré trvalo poškodzujú zdravie obyvateľstva je produkovaných vplyvom priemyselnej činnosti a hospodárstva. Výsledky však predstavujú celkový obraz o vývoji emisiách pevných častíc za posledné 3 roky. Z rozmiestnenia staníc je možné v budúcnosti diskutovať o ich doplnení. Ďalším vážnym prípadom je infraštruktúra. Vozidlá pohybujúce sa v blízkosti zastavaného územia. Každý prejazd vozidla spôsobuje zvýšenie emisií. Z toho dôvodu je nutné uvažovať o odklonení dopravy a tým znížiť negatívne dopady na zdravie obyvateľstva. Výskum je možné považovať ako podkladovú štúdiu k nástroju na trvalé znižovanie emisií a negatívnym vplyvom cestnej dopravy na zdravie obyvateľstva.

5      Literatúra

1. World Health Organization. World health statistics 2016: monitoring health for the SDGs sustainable development goals. Dostupné na internete: https://books.google.sk/books?hl=cs&lr=&id=-A4LDgAAQBAJ&oi=fnd&pg=PP1&dq=According+to+the+World+Health+Organization,+PMs+were+responsible+for+3+million+premature+deaths+&ots=dcpcYMakBz&sig=aZWdDfG3li_Dzhh3CV3Fo-tCE2g&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false [cit. 2023-02-02].
2. Gnap, J.- Šarkan, B.- Konečný, V.- Skrúcaný, T. The impact of road transport on the environment. In: Ecology in Transport: Problems and Solutions, 2020, 251-309. [cit. 2023-02-02]. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-030-42323-0_5.
3. Calvo, A. I.- Alves, C.- Castro, A.- Pont, V.- Vicente, A. M., & Fraile, R. Research on aerosol sources and chemical composition: Past, current and emerging issues. In Atmospheric Research, 2013, 120, 1-28. [cit. 2023-02-02]. DOI: https://doi.org/10.1016/j.atmosres.2012.09.021.
4. Khan, R. K.- Strand, M. A. Road dust and its effect on human health: a literature review. In: Epidemiology and health, 2018, 40:e2018013 [cit. 2023-02-02]. DOI: https://doi.org/10.4178/epih.e2018013
5. Schibuola, L.- Tambani, C. Indoor environmental quality classification of school environments by monitoring PM and CO2 concentration levels. In: Atmospheric Pollution Research, 2020, 11(2), 332-342. [cit. 2023-02-02].  DOI: https://doi.org/10.1016/j.apr.2019.11.006.
6. Chalvatzaki, E.- Chatoutsidou, SE, Lehtomäki, H.- Almeida, SM, Eleftheriadis, K.- Hänninen, O.- Lazaridis, M. Characterization of human health risks from particulate air pollution in selected European cities. In: Atmosphere, 2019, 10 (2), 96. [cit. 2023-02-02]. DOI: https://doi.org/10.3390/atmos10020096.
7. Sicard, P.- Agathokleous, E.- De Marco, A.- Paoletti, E.- Calatayud, V. Urban population exposure to air pollution in Europe over the last decades. In: Environmental Sciences Europe, 2021, 33(1), 1-12. [cit. 2023-02-02]. DOI: https://doi.org/10.1186/s12302-020-00450-2.
8. Keuken, M. P.- Henzing, J. S.- Zandveld, P.- Van den Elshout, S.- Karl, M. Dispersion of particle numbers and elemental carbon from road traffic, a harbour and an airstrip in the Netherlands. In: Atmospheric Environment, 2012, 54, 320-327. [cit. 2023-02-02]. DOI: https://doi.org/10.1016/j.atmosenv.2012.01.012.
9. SHMÚ. Monitorovacia sieť. Dostupné na internete: https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_monit_siet [cit. 2023-02-02].
10. SHMÚ. Správa o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike. Dostupné na internete: https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_roc_s [cit. 2023-02-02]
12. Zákon č. 137/2010 Z. z o ovzduší. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/137/. [cit. 2023-02-02].
13. SHMÚ. Index kvality ovzdušia. Dostupné na internete: https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_iko [cit. 2023-02-02].
14. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 – Fáza II (2016). Dostupné na internete: https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/doprava-3/strategia/strategicky-plan-rozvoja-dopravy-sr-do-roku-2030

---

Autori:

Veronika HARANTOVÁ¹, Michal LOMAN²

Tituly a pôsobisko autorov:

¹Ing. Veronika Harantová, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: veronika.harantova@fpedas.uniza.sk

²Ing. Michal Loman, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: loman@stud.uniza.sk