Abstrakt: Pandémia COVID-19 mala výrazný vplyv na zníženie počtu cestujúcich v autobusovej doprave. Čiastočnou príčinou zníženia počtu cestujúcich mohlo byť aj zníženie ponuky dopravnej obslužnosti, čím niektorí cestujúci stratili spojenia napr. do práce. Pokles v ponuke dopravnej obslužnosti nebol rovnomerný na území celého Slovenska a v jednotlivých okresoch bol v rozmedzí 8 – 57 %. Je možné konštatovať nesystematické znižovanie dopravnej obslužnosti v apríli 2020. Článok sa preto zaoberá analýzou poklesu ponuky dopravnej obslužnosti v jednotlivých krajoch a okresoch Slovenska ako aj stanovením rozsahu tohto poklesu. Následne je prostredníctvom korelačnej analýzy zisťovaná závislosť medzi znížením dopravnej obslužnosti na území SR v dôsledku pandémie COVID-19 a sledovanými ukazovateľmi ako je počet prepravených cestujúcich a sociodemografické ukazovatele územia.
Kľúčové slová: COVID-19, rozloženie ponuky dopravnej obslužnosti, pokles rozsahu ponuky
CHANGE OF SUPPLY IN BUS TRANSPORT SERVICE DUE TO THE COVID-19 PANDEMIC
Keywords: COVID-19, spatial distribution of transport services, derease of supply in transport services
1 Úvod
Na začiatku roka 2020 vypukla na území Slovenska pandémia COVID-19, ktorá mala negatívny vplyv na všetky odvetvia národného hospodárstva, a teda aj na odvetvie dopravy, najmä verejnej osobnej dopravy (VOD). V autobusovej doprave bolo prijatých viacero opatrení pre zníženie rizika šírenia nákazy COVID-19, medzi ktoré patrili hygienické opatrenia, nasadzovanie väčších vozidiel na vykonávanie jednotlivých spojov, aby boli umožnené väčšie odstupy medzi cestujúcimi a pod. Ako sa uvádza aj v [1, 2] jedným z opatrení boli tiež zmeny cestovných poriadkov, kedy došlo k zmene cestovného poriadku na víkendový alebo prázdninový režim. Keďže v rámci poskytovania dopravných služieb vo verejnej osobnej doprave je preukázaná závislosť dopytu od ponuky, teda pokiaľ nie sú v území a čase prevádzkované spoje, nie je možné očakávať ani dopyt cestujúcich, uvedené opatrenie sa prejavilo aj v počte prepravených cestujúcich vo VOD. Článok sa preto zameriava na posúdenie zmeny ponuky dopravnej obslužnosti na území krajov a okresov SR a prostredníctvom korelačnej analýzy stanovuje závislosť medzi znížením dopravnej obslužnosti a sledovanými ukazovateľmi ako je počet prepravených cestujúcich a sociodemografické ukazovatele územia.
2 Vývoj počtu prepravených osôb
Vzhľadom na súčasnú životnú úroveň a dostupnosť osobných automobilov z dlhodobého hľadiska je zaznamenaný nárast individuálnej automobilovej dopravy na úkor počtu cestujúcich vo verejnej osobnej doprave. Vývoj počtu prepravených cestujúcich v jednotlivých krajoch Slovenska je zobrazený na nasledujúcom obrázku.
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe [5]
Obr. 1. Vývoj počtu prepravených osôb v jednotlivých krajoch
V období od roku 2011 do roku 2019 počet prepravených osôb vo verejnej osobnej doprave vo väčšine krajov dlhodobo klesal, pričom tento medziročný pokles bol v rozsahu približne do 10%. Výnimku tvoril najmä Bratislavský kraj, kde od roku 2015 bol kontinuálny nárast v počte prepravených osôb. Tento nárast je pravdepodobne spojený najmä s fungovaním integrovaných dopravných systémov v Bratislavskom kraji, kde v roku 2015 bola spustená III. etapa IDS BK [3] Spustenie IDS BK pravdepodobne ovplyvňuje aj počet prepravených osôb napr. v Trnavskom kraji, kde podľa údajov bol napr. medzi rokmi 2016-2017 zaznamenaný 7,2% nárast počtu prepravených osôb.
Tab. 1. Medziročná zmena počtu prepravených osôb
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe [5]
Vplyvom pandémie COVID-19 klesol medziročne počet prepravených osôb o 30%-40% (porovnanie rokov 2019-2020), pričom tento pokles bol zaznamenaný vo všetkých krajoch bez ohľadu na to, či v danom kraji bol alebo nebol fungujúci systém integrovanej dopravy. V roku 2021 mal počet prepravených osôb (s výnimkou Bratislavského a Prešovského kraja) opäť klesajúci trend, tento pokles je však už omnoho nižší ako bol pokles v roku 2020. V Bratislavskom kraji bol medziročný nárast (2020-2021) až 12,6%, čo je pravdepodobne spojené s fungujúcim IDS, avšak celkový počet prepravených osôb bol stále výrazne nižší oproti roku 2019 (cca 5 mil. cestujúcich).
3 Príčiny zníženia počtu prepravených osôb
Hlavnou príčinou nižšieho počtu cestujúcich v rokoch 2020 a 2021 je nižší dopyt po verejnej osobnej doprave vplyvom zníženia mobility obyvateľov či už v dôsledku zavádzania preventívnych opatrení na zníženie rýchlosti šírenia nákazy COVID-19, alebo aj v dôsledku obavy o vlastné zdravie a tým zníženie hybnosti.
Čiastočnou príčinou nízkeho počtu cestujúcich môže byť ale aj zníženie ponuky verejnej osobnej dopravy, kde autobusy začali jazdiť v tzv. prázdninovom alebo víkendovom režime. Vo verejnej osobnej doprave platí pravidlo že „dopyt je ťahaný ponukou“ a teda nemôžeme očakávať cestujúcich, pokiaľ nemajú k dispozícii spojenie VOD. Vplyv tohto javu však nie je možné vyčísliť, nakoľko ponuka spojov klesala takmer súbežne so zavádzaním protipandemických opatrení. Autori v článku [1] poukázali na to, že hoci školy boli zatvorené a verejné inštitúcie pracovali v obmedzenom režime, výrobné spoločnosti a mnohé firmy pokračovali vo výrobe. Zmenou ponuky dopravnej obslužnosti však ich zamestnanci stratili možnosť cestovať verejnou dopravou do práce.
V určitom zmysle sa ponuka dopravnej obslužnosti dokonca zvýšila a to tak, že na spoje boli nasadzované autobusy s vyššou kapacitou, čo malo v maximálnej možnej miere zabezpečiť dostatočné odstupy medzi cestujúcimi.
4 Zmena ponuky dopravnej obslužnosti v jednotlivých okresoch
Na základe dostupných údajov bola spracovaná analýza ponuky dopravnej obslužnosti v jednotlivých mesiacoch rokov 2019 a 2020, ktorá je grafický znázornená na nasledujúcom obrázku. Najvýraznejší pokles dopravnej obslužnosti bol zistený v roku 2020 v mesiaci apríl, kedy boli v platnosti tvrdé protipandemické opatrenia. Celkový pokles oproti roku 2019 v mesiaci apríl bol približne 33%. Tento pokles však nemusel byť nastavený rovnomerne na celom území SR.
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe cestovných poriadkov a [5]
Obr. 2. Zmena ponuky dopravnej obslužnosti medzi rokmi 2019 a 2020
Spracovaním cestovných poriadkov pre mesiace január 2020 a apríl 2020 bola vypočítaná dopravná obslužnosť v jednotlivých častiach SR. Príslušnosť dopravnej obslužnosti k územiu bola počítaná na základe medzizastávkových úsekov (úseky medzi dvoma po sebe nasledujúcimi zastávkami), polohy zastávok VOD a tarifných kilometrov, ktoré sú uvádzané v cestovných poriadkoch. Zohľadnená bola zásada, že ak spoj prechádza 3 okresmi, dopravná obslužnosť je rozpočítaná medzi tieto okresy podľa medzizastávkových úsekov. Ak sa úsek nachádza medzi 2 zastávkami v rovnakom okrese, úsek je prirátaný k danému okresu. V prípade, že je úsek medzi zastávkami v dvoch rôznych okresoch, úsek je prirátaný k okresu, z ktorého spoj prichádza. Je potrebné poznamenať, že nejde o najpresnejší výpočet rozdelenia kilometrickej vzdialenosti medzi okresy, avšak odchýlka od skutočného stavu je nízka. Predpokladom je, že medzizastávkové úseky sú krátke a na linkách je približne vyrovnaný počet spojov v oboch smeroch.
Veľkosť ponuky dopravnej obslužnosti sa zvyčajne udáva v počte objednaných kilometrov. Keďže objednávateľmi dopravnej obslužnosti sú samosprávne kraje, ktoré majú zmluvy o službách s dopravcami, ponuka dopravnej obslužnosti je udávaná buď za samosprávny kraj, alebo za jednotlivých dopravcov. Porovnávanie dopravnej obslužnosti na základe údajov od dopravcov bolo vykonané v článku [1] Verejná osobná doprava sa však neviaže striktne len na územie jedného kraja, ale zabezpečuje aj dopravné spojenia medzi krajmi (napr. spoje medzi Bytčou a Považskou Bystricou, alebo Považskou Bystricou a Rajcom). Ak je objednávateľom napr. Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) a spoje vedú do Považskej Bystrice, dopravná obslužnosť na území Trenčianského samosprávneho kraja (TSK) je zarátaná do objednávanej dopravnej obslužnosti ŽSK. To isté platí u dopravcov, ak spoje vykonáva napr. SAD Žilina. V dopravných výkonoch SAD Žilina budú zahrnuté aj výkony, ktoré vykoná na území TSK.
Na základe vyššie uvedených zásad bolo vypočítané porovnanie dopravnej obslužnosti medzi krajmi a rovnako aj medzi okresmi, ktoré je znázornené na obr. 3 a 4, pričom je viazané na územie, nie na objednávateľa alebo dopravcu. Tzn., že ak SAD Žilina vykonáva spoje aj na území TSK, výkony na území TSK sú započítané do územia TSK. Takýmto spôsobom je možné lepšie posúdiť, akú veľkú ponuku dopravnej obslužnosti mali zabezpečenú jednotlivé územia.
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe cestovných poriadkov a [4]
Obr. 3. Pokles ponuky dopravnej obslužnosti v jednotlivých krajoch SR
Pri porovnaní mesiacov január a apríl 2020 bol najväčší pokles v dopravnej obslužnosti vypočítaný na území Trenčianskeho kraja (-50%). Naopak, najnižší pokles v ponúkanej dopravnej obslužnosti bol na území Žilinského kraja. (-17%).
Na obr. 4 sa nachádza porovnanie poklesu dopravnej obslužnosti vybraných okresov. Do výpočtov neboli zahrnuté okresy SO, BB, DK, DS, HC, KN, LM, LV, MI, NO, NZ, PN a TS, pretože autorom sa nepodarilo získať cestovné poriadky všetkých liniek, ktoré obsluhovali dané okresy. Jednotlivé okresy sú usporiadané podľa poklesu ponuky dopravnej obslužnosti, kde vo vrchnej časti grafu sa nachádzajú okresy, kde bol pokles ponuky dopravnej obslužnosti najnižší a v spodnej časti okresy, kde bol pokles dopravnej obslužnosti najvyšší.
Pokles dopravnej obslužnosti bol v rozmedzí 8 až 57%,
pričom najnižší pokles bol v okrese Turčianske Teplice (TR – 8%).Nasledovali
okresy zväčša Žilinského kraja a to Kysucké Nové Mesto
(KM – 9%), Martin (MT – 10%), Žilina (ZA – 16%) atď. Naopak, najväčší pokles
v ponuke dopravnej obslužnosti bol na území okresu Nové mesto nad Váhom
(NM – 57%), ďalej Žarnovica (ZC – 54%), Myjava (MY – 54%) a pod..
Z uvedeného vyplýva, že zavádzanie protipandemických opatrení sa neprenieslo rovnomerne do ponúkanej dopravnej obsluhy územia autobusovou dopravou, pričom rozdiel v okamžitom poklese ponúkanej dopravnej obslužnosti medzi jednotlivými okresmi bol relatívne vysoký.
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe cestovných poriadkov a [3]
Obr. 4. Pokles ponuky dopravnej obslužnosti vo vybraných okresoch SR
Autori ďalej skúmali, či pokles dopravnej obslužnosti mohol závisieť od niektorého sociodemografického údaja daného okresu. Uvažovalo sa s rozlohou, počtom obyvateľov, hustotou obyvateľov a pod. (viď. Tab. 2). Medzi žiadnym zo skúmaných ukazovateľov a poklesom dopravnej obslužnosti nebola zistená veľmi vysoká korelácia.
Tab. 2. Korelácia medzi poklesom dopravnej obslužnosti a sociodemografickými údajmi
Zdroj: Vlastné spracovanie
Pozn.: Interpretácia korelácie je podľa [6]
Najvyššia korelácia bola zistená medzi poklesom dopravnej obslužnosti vplyvom zavádzania proticovidových opatrení a dopravnou obslužnosťou mimo covidového obdobia. Tento koeficient má hodnotu -0,78, ide teda o vysokú koreláciu. Tento výsledok je logický, pretože zníženie dopravnej obslužnosti mohlo byť iba na miestach, kde mimo covidového obdobia dopravná obslužnosť bola. Keďže ale nejde o veľmi vysokú koreláciu, tento korelačný koeficient potvrdzuje aj tvrdenie, že dopravná obslužnosť neklesala rovnomerne na celom území SR.
Ďalšia vysoká korelácia bola zistená medzi poklesom dopravnej
obslužnosti a počtom obyvateľov
(-0,59), pričom skúmaním jednotlivých skupín bola najvyššia korelácia zaznamenaná
medzi poklesom dopravnej obslužnosti a vekovými skupinami 6-14 rokov (-0,61)
a 15-18 rokov (-0,62). Vyššia korelácia medzi týmito skupinami
a poklesom dopravnej obslužnosti je taktiež logická, keďže v dôsledku
online výučby nebolo potrebné prevádzkovať školské spoje.
5 Diskusia a záver
Pandémia COVID-19 mala výrazný vplyv na počet cestujúcich vo verejnej osobnej doprave. Pokles cestujúcich však mohol byť spôsobený aj inými faktormi, medzi ktoré patrí aj zníženie ponuky dopravnej obslužnosti. Je pravdepodobné, že tento faktor bol skôr dôsledkom zníženia dopytu po verejnej osobnej doprave, avšak určitý pokles cestujúcich bol aj dôsledkom nižšej ponuky spojov verejnej osobnej dopravy, keď obyvatelia stratili dopravné spojenia napr. do práce. Vplyv ponuky dopravnej obslužnosti na počet cestujúcich vo verejnej osobnej doprave však nie je možné vypočítať, nakoľko zníženie počtu spojov prebiehalo takmer súčasne so zavádzaním protipandemických opatrení. Autori sa preto zamerali na posúdenie, či zníženie ponuky dopravnej obslužnosti bolo rovnaké na celom území SR a či záviselo od niektorej sociodemografickej charakteristiky územia.
Z analýzy vyplynulo, že zníženie ponuky dopravnej obslužnosti bolo nerovnomerné na území SR a nie je možné jednoznačne povedať, či záviselo od niektorého zo skúmaných ukazovateľov. Najväčšia závislosť bola zistená medzi ponúkanou dopravnou obslužnosťou mimo covidového obdobia a veľkosťou zníženia ponuky dopravnej obslužnosti. Preto sa zníženie ponuky dopravnej obslužnosti, ktoré prebehlo medzi mesiacmi január a apríl 2020, sa javí ako nesystematické. Odporúčaním je vytvoriť systém, ktorý by v prípade opakovania situácie z roku 2020 adekvátne reagoval na protipandemické opatrenia, napr. prechodom na online výučbu by boli rušené len „školské spoje“. Bolo by vhodné definovať štandardy dopravnej obslužnosti – napr. počet spojov, ktorý by bol zabezpečený pre každú obec aj v prípade zavedenia protipandemických opatrení. Napríklad ak štandard mimo pandemického obdobia definuje minimálny počet spojov pre každú obec 6 párov spojov/deň, štandard pre pandemické obdobie by bol 2 páry spojov/deň. V prípade, že je zatvorených približne 50 % prevádzok, štandard by bol definovaný napr. na 4 páry spojov/deň. Takéto štandardy by mohli byť definované už v pláne dopravnej obslužnosti, kde pre každú linku by bol definovaný aj počet spojov s určením časového obdobia, ktoré bude linka vykonávať v prípade pandemického obdobia.
6 Literatúra
- Cződörová, R., Dočkalik, M. and Gnap, J. (2021) “Impact of COVID-19 on bus and urban public transport in SR”, Transportation Research Procedia, 55, pp. 418-425. doi: 10.1016/j.trpro.2021.07.005.
- Prímestská autobusová doprava je od 18.3.2020 vedená v pracovných dňoch ako počas soboty s posilnením niektorých spojov (aktualizované) – Slovenská autobusová doprava Trenčín (2023). Available at: https://www.sadtn.sk/aktualita/214-primestska-autobusova-doprava-je-od-18-3-2020-vedena-v-pracovnych-dnoch-ako-pocas-soboty-s-posilnenim-niektorych-spojov-aktualizovane/ (Accessed: 25 April 2023).
- História – IDS BK, Idsbk.sk. Available at: https://www.idsbk.sk/system/historia/ (Accessed: 16 May 2023).
- ivykony.sk
- Štatistický úrad Slovenskej republiky, DATAcube. (2023). Available at: https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/do1007rs/v_do1007rs_00_00_00_sk (Accessed: 16 May 2023).
- Korelačný koeficient (2023). Available at: https://fzsp.truni.sk/sites/default/files/dokumenty/e-kniznica/e-ucebnice/Anal%C3%BDza-epidemiologick%C3%BDch-d%C3%A1t_frameset%20-%20EPSTRUNI%20(HTML)/data/3fbdebd5-f9f4-41fe-92cf-5ce5a09558fd.html?ownapi=1 (Accessed: 16 May 2023).
Poďakovanie
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Identifikácia a možnosti implementácie nových technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility v čase pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 (kód ITMS: 313011AUX5), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Autori:
Ľubomír ČERNICKÝ 1, Jana SLOTOVÁ 2, František SYNÁK3
Tituly a pôsobisko autorov:
1Ing. Ľubomír ČERNICKÝ, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy. Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: lubomir.cernicky@uniza.sk
2Ing. Jana SLOTOVÁ, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy. Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: jana.slotova@uniza.sk
3Ing. František SYNÁK, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy. Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: frantisek.synak@uniza.sk
VYTLAČIŤ