Abstrakt: Východoslovenské vodné cesty, uzatvorené vodné plochy a ich hydrologické podmienky. Možnosť využitia týchto vodných tokov na rekreačnú plavbu. Pravidlá prevádzky plavidiel na vybraných východoslovenských tokoch a uzatvorených vodných plochách. Disponibilná flotila, prepravné relácie, plavebné obdobie, počet prepravených osôb a prepravné výkony. Náčrt možných rozvojových trendov. Cestovný ruch na východnom Slovensku v postcovidovom období a jeho úloha v regionálnom rozvoji najmenej rozvinutých okresov.
Kľúčové slová: loď, preprava osôb, vodné cesty, uzavreté vodné toky, plavba, cestovný ruch, najmenej rozvinutý okres.
JEL: R41, L91
EAST SLOVAK WATER COURSES AND THEIR POTENTIAL FOR RECREATION NAVIGATION IN THE POST–COVID PERIOD
Abstract: Characteristics of East Slovak waterways, closed water areas and their hydrological conditions. Possibility to use these watercourses for recreational navigation. Rules of vessel operation on selected East Slovak streams and closed water areas. Available fleet, transport routes, sailing period, number of transported persons and transport performance. Outline of possible development trends. Development of tourism in Eastern Slovakia in the post-covid period and its role in the regional development of the least developed districts.
Keywords: boat, passenger transport, waterways, closed watercourses, navigation, tourism, least developed district.
1 Úvod
V priebehu vývoja spoločnosti sa cestovný ruch stal neodmysliteľnou súčasťou života ľudí a významným faktorom rozvoja ekonomík väčšiny štátov. Premyslene rozvíjaný cestovný ruch založený na úzkej spolupráci verejného a súkromného sektora, zabezpečuje základné predpoklady svojho rozvoja, t. j.:
- podporuje priateľstvo medzi ľuďmi rôznych štátov a ich lepšie vzájomné porozumenie,
- vytvára podnikateľské príležitosti a zvyšuje zamestnanosť v danej oblasti (regióne),
- ovplyvňuje rast životnej úrovne obyvateľstva a zlepšuje využívanie voľného času, prostredníctvom účasti na cestovnom ruchu.
Významnú úlohu v rozvoji domáceho a zahraničného cestovného ruchu má doprava. Treba konštatovať, že doprava je jednou z podmienok vzniku a rozvoja cestovného ruchu a zároveň je integrálnou súčasťou komplexu služieb uspokojujúcich potreby účastníkov cestovného ruchu. Jej kvalita ovplyvňuje jednak rozhodovanie zákazníkov o návšteve destinácií a spoluvytvára celkové zážitky z cesty a jednak môže byť kľúčovým faktorom pri rozhodovaní účastníka cestovného ruchu o tom, či sa do danej destinácie vráti alebo nie.
Cestovný ruch pozostáva z troch fáz : cestovanie – pobyt – cestovanie, pričom minimálne dve z týchto troch fáz sú spojené s dopravou. Doprava sa však môže podieľať aj na realizácii tretej fázy, teda fázy „pobyt“. V tomto kontexte ide o špecifické služby cestovného ruchu spojené s funkciou „zážitku“ – jazda na koni, saniach, historických železniciach alebo plavba na výletnej lodi a pod. S ohľadom na zameranie príspevku, potrebu zatraktívnenia konkrétneho regiónu, resp. destinácie, ako aj na potrebu rozvoja voľnočasových aktivít, vystupuje do popredia práve vodná doprava.
Vodná doprava je významnou súčasťou dopravnej sústavy Slovenskej republiky. V súčasnosti zohráva dôležitú úlohu nielen pri zefektívňovaní tovarovej výmeny, ale svoju budúcnosť majú i vodné toky a vodné plochy pre športové a rekreačné využitie. Slovensko v tejto kategórií využitia pôsobí ako „nováčik“ a jestvuje mnoho možností a spôsobov na zlepšenie rekreačného využitia vodných tokov a vodných plôch v kontexte rozvoja cestovného ruchu.
Slovensko sa môže pýšiť dobrou sieťou vodných ciest. Medzi charakteristické vlastnosti týchto riek patrí to, že sú väčšinou meandrovité a neustále menia svoj smer toku. Dno riek je prevažne bahnisté a ílovité. Na východnom Slovensku máme mnoho vodných ciest a vodných plôch, avšak len málo z nich sú splavné, pretože nie sú udržiavané a ich stav nezodpovedá normám pre vnútrozemskú plavbu. Medzi významnejšie východoslovenské rieky patrí Topľa, Ondava, Latorica, Uh, Laborec, Tisa a Cirocha. Tieto rieky sa stávajú súčasťou Čierneho mora, pretože sa postupne spájajú a vytvárajú jeho úmorie. Za najväčšiu rieku spomedzi všetkých východoslovenských tokov sa považuje Bodrog, ktorý spolu so sútokmi odvodňuje najvýchodnejšie územie Slovenska.
Medzi vodné diela nachádzajúce sa na východe Slovenska patria Zemplínska šírava, Veľká a Malá Domaša, Starina, Ružín, Bukovec. Vodné nádrže predstavujú veľký význam pre život, pretože ich využitie je pestré. Tieto vodné diela boli umelo vytvorené človekom, aby slúžili napríklad na zavlažovanie, zásobovanie pitnou vodou, na rybolov, ktorý je povolený v týchto vodných nádržiach a v posledných rokoch vzrastá aj význam v oblasti rekreácie a takisto majú dodnes hydroenergetický a protizáplavový účel.
Plavebné podmienky na jednotlivých riekach sú určené podľa polomerov oblúkov, šírky plavebnej dráhy, plavebnej hĺbky, rýchlosťou toku a prietoku rieky. Tieto podmienky sú premenlivé počas roka a ovplyvňujú nosnosť i obsaditeľnosť jednotlivých plavidiel.
2 Možnosti rozvoja NRO prostredníctvom rekreačnej plavby a vodného turizmu
Ekonomicko-sociálny rozvoj v regiónoch Slovenskej republiky je dlhodobo charakteristický nerovnomerným vývojom a neustálym pretrvávaním medziregionálnych disparít. Vychádzajúc z jestvujúcich hospodárskych rozdielov medzi okresmi a s cieľom aktivizovať lokálnu ekonomiku v menej rozvinutých regiónoch bola v roku 2015 iniciovaná Úradom vlády SR legislatívna úprava [zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov (NRO) a o zmene a doplnení niektorých zákonov] vo vzťahu k ekonomicko-sociálnym opatreniam, ktoré by umožnili cielene riešiť problémy menej rozvinutých regiónov. Podstatnou charakteristikou podpory najmenej rozvinutých okresov je spolupráca medzi vládou Slovenskej republiky, samosprávou a občianskou spoločnosťou vypracovaním Akčného plánu rozvoja najmenej rozvinutého okresu.
Z hľadiska geografického sa NRO rozprestierajú na ploche 9 839,59 km², čo predstavuje cca 20 % celkovej rozlohy SR. NRO patria z administratívneho hľadiska do Banskobystrického (Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš), Prešovského (Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou) a Košického samosprávneho kraja (Rožňava, Sobrance, Trebišov).
Z pohľadu možného rozvoja NRO prostredníctvom rekreačnej (vyhliadkovej, turistickej, športovej) plavby, disponibilnú infraštruktúru ponúka predovšetkým okres Vranov na Topľou, Michalovce a Trebišov. Vranovský okres sa vyznačuje bohatým prírodným a kultúrno-historickým potenciálom. Najväčšou vodnou plochou v okrese je nádrž Veľká Domaša, ktorá sa v časti nachádza aj v okrese Stropkov. Prostredníctvom jej zmysluplného využitia a skvalitnenie vodného turizmu i rekreačnej plavby na tejto uzatvorenej vodnej ploche možno podporiť ekonomický i sociálny rozvoj NRO Vranov nad Topľou i Stropkov. So zámerom skvalitniť život obyvateľom a zároveň prilákať viac turistov bol zrealizovaný plán na zvýšenie rozvoja michalovského okresu, ktorého jedným z nosných pilierov je zlepšenie využitia potenciálu Zemplínskej šíravy a mesta Michalovce. Zemplín disponuje vzácnou koncentráciu ruín stredovekých hradov, kaštieľmi a inými kultúrnymi pamiatkami, múzeami. Atraktívnou destináciou regiónu je vinohradnícka oblasť Tokaj s koloritom historických vínnych pivníc, tradíciami osláv vinobrania, kultúrnymi folklórnymi podujatiami, ako aj možnosťou atraktívnej plavby po rieke Bodrog.
2.1 Rekreačná plavba na Veľkej Domaši v kontexte rozvoja turizmu NRO
Vodná nádrž Domaša sa nachádza v Ondavskej vrchovine a bola umelo postavená v rokoch 1962 až 1967. Jej účelom je regulácia pitnej a úžitkovej vody, je využívaná na rekreáciu, ale aj ako vodná elektráreň. Plavba na Domaši je povolená pri danom dostačujúcom vodnom stave a je potrebné sa riadiť príslušnými signálnymi znakmi. Označovanie vodných prekážok a vytyčovanie plavebnej dráhy vykonáva príslušný správca vodného diela. So súhlasom Dopravného úradu, divízie vnútrozemskej plavby, sa uskutočňujú aj jachtárske preteky, ktoré sú známe na celom Slovensku. Malé plavidlá majú povolené sa plaviť celoročne, ak sa na vodnej ceste nenachádza ľad. Pri zamrznutí vodnej hladiny sú majitelia malých plavidiel povinní vytiahnuť svoje plavidlá na breh. Ak to situácia nedovoľuje, tak sú povinní si zabezpečiť svoje plavidlá tak, aby nedošlo k poškodeniu plavidiel a vodnej cesty. Od západu slnka až po východ slnka je plavba povolená výhradne iba vo výtlačnom režime. V zmysle Európskych pravidiel pre plavbu na vnútrozemských vodných cestách – CEVNI musia malé plavidlá niesť nočnú optickú signalizáciu. Po pravej strane vodnej nádrže sa nachádzajú prístaviská Valkov a Dobrá. Na ľavom brehu Domaše sú prístaviská Poľana, Holčíkovce a Nová Kelča. Osobná lodná preprava je povolená, pričom prevádzkovateľ výletnej lode je povinný označiť prístaviská príslušnými signálnymi znakmi. Kapitán lode potrebuje dobre poznať plavebnú dráhu, pretože plavebná dráha nie je presne určená. Rozhodnutím plavebného úradu môže byť povolené zriadenie požičovni malých plavidiel, konanie športových podujatiach a rôznych iných akciách spojených s vodou. Windsurfing a jachting sa môže uskutočňovať na celej vodnej nádrži okrem miest, kde sa nachádzajú zákazové značky. Zakázaná plavba na vodnej nádrži je vtedy, ak sa na vodnej hladine nachádza zákazový znak A.1. Pod kótou 146,2 m.n.m. je minimálna plavebná hladina a nad kótou 162,0 m.n.m. je maximálna plavebná hladina.
Na Veľkú Domašu boli privezené v minulom storočí 4 výletné lode. Prvá výletná loď bola vyrobená v roku 1936 v Berlíne a nazývala sa Dukla. Jej dĺžka bola 11,82 m, šírka 2,77 m a ponor 0,75 m. Privezená bola na Domašu v roku 1966 a bola prevádzkovaná do 80-tych rokov minulého storočia, neskôr bola zošrotovaná. Nasledujúcou výletnou loďou bola loď menom Domaša1 a prevádzkovaná bola v rokoch 1970-1985. Bol to hydrobus typu 3011. V poradí treťou loďou bola loď Bifa a volala sa tiež Domaša2. Prevádzkovaná bola len v období rokov 1988 – 1992, potom bola odpredaná do Českej republiky. Katamarán Domaša3 bol vyrobený v Ruskej federácii a na Domaši bol od roku 1993 až do roku 2006. Loď chátrala na brehu vodnej nádrže až kým ju nekúpil majiteľ lodnej dopravy na Sĺňave, ktorý ju zrekonštruoval a od roku 2008 sa plaví pod menom Traján. V roku 2019 sa podarilo obci Kvakovce získať peňažné prostriedky na zakúpenie lode typu Bifa, ktorá sa dovážala z Českej republiky. Jej cesta začala v Prahe a preplávala spolu 3600 km cez 7 krajín. Plavba trvala 24 dní a ukončila sa pri dedine Ladmovce, kde sa vytiahla na breh, následne sa prepravovala 90 km po súši a jej cesta trvala 2 dni. Následne v turistickom stredisku Nová Kelča sa loď spustila na vodu.
2.2 Rekreačná plavba na Zemplínskej šírave v kontexte rozvoja turizmu NRO
Vodná nádrž sa nachádza asi 3 km východne od mesta Michalovce, ktoré je srdcom Zemplína. Zemplínska šírava sa budovala v rokoch 1961 až 1965 a zaujímavosťou je, že pri stavbe vodného diela sa nezatopila ani jedna obec. Je druhou najväčšou vodnou nádržou na Slovensku, jej rozloha je 33 km2, dĺžka 11 km , šírka 3,5 km, maximálna hĺbka okolo 16,5 m a priemerná hĺbka cca 9,5 m. Zo severu je obklopená Vihorlatskými vrchmi a z najvyššieho vrchu je nádherný výhľad na celú vodnú nádrž. V lete voda dosahuje teplotu 25°C a v zimnom období vodná hladina zamŕza. Vďaka tomu, že v letnej sezóne je veľa tropických dní a málo dažďových prehánok, je toto vodné dielo využívané hlavne na rekreáciu, rybolov a na kúpanie. Mnoho turistov tu vyhľadáva rôzne vodné športy, napr. jazdu na vodných skútroch, plavbu na výletnej lodi či na plachetnici. Na Zemplínskej šírave sa nachádza sedem rekreačných stredísk – Klokočov, Paľkov, Kamenec, Kaluža, Medvedia hora, Hôrka a Biela hora. Voda do nádrže je privádzaná z rieky Laborec Šíravským kanálom a odvádzaná je Zálužickým kanálom.
Na Zemplínskej šírave sa vystriedalo mnoho lodí. Prvá z lodí, ktorá bola privezená na vodnú nádrž, mala kapacitu 40 osôb a bola vyrobená v roku 1960. Nazývala sa Kijov a pohon mala vznetovým motorom. Nasledujúca loď sa nazývala Laborec a jej kapacita bola 240 osôb. Bol to hydrobus typu 2020 o dĺžke 25,5 m a šírke 4,4 m. Na Šírave bola prevádzkovaná od roku 1968.V roku 1966 sa nachádzal na Šírave ešte jeden Hydrobus typu 3011, ktorý bol prevádzkovaný od roku 1966 až do roku 1992 a názov dostal Vihorlat. Neskôr bol vydražený a zošrotovaný. Od roku 1972 sa na Šírave nachádzala aj loď Zarja. Zaujímavosťou tejto lode bolo to, že kapitánsky mostík sa nachádzal úplne na prove lode. Po dodaní dvoch nových lodí typu BIFA III nemeckej výroby, ktoré mali názov Michalovce a Zemplín, boli prevádzkované od roku 1986. V roku 1994 sa obe nemecké lode predali do Prahy a aj v súčasnosti sa plavia na Vltave pod inými názvami. Posledná loď, ktorá je prevádzkovaná na vodnej priehrade do dnešného dňa je katamarán ruskej výroby, ktorý bol vyrobený v roku 1993 a kapacitu má 60 osôb.
2.3 Rekreačná plavba po vodných tokoch v povodí Bodrogu v kontexte rozvoja turizmu NRO
Povodie rieky Bodrog predstavuje zložitý riečny systém skladajúci sa z piatich hlavných riek (Laborec, Ondava, Topľa, Uh, Latorica,) vzájomne sa stretávajúcich na malom priestore, čo má nepriaznivý dopad na tvorbu veľkých vôd a povodňových situácii v tejto oblasti. Z uvedených piatich riek sa len povodia riek Laborec, Ondava a Topľa nachádzajú na našom území. Všetky uvedené rieky pramenia na južných úbočiach východných Karpát, odkiaľ tečú ako bystriny s veľkým spádom, ktorý rýchlo stratia v nížine, do ktorej stekajú. Rieka Latorica priteká na naše územie z Ukrajiny a má celkovú dĺžku 188 km. Horná časť toku dosahuje značný sklon, nad Mukačevom prechádza do nížiny, kde sklon až po ústie postupne klesá. Niekoľko kilometrov nad sútokom s Ondavou priberá veľký pravostranný prítok Laborec. Prítokom Laborca sa doteraz pretiahnutý, zalomený tvar povodia Latorice mení na vejárovitý.
Rieka Bodrog je aj pri najnižšom vodnom stave, t. j. 230 cm bez problémov splavná pre rekreačné plavidlá. Bodrog sa radí medzi jedinú východoslovenskú rieku, na ktorej sa dá plaviť väčšími loďami. Občas sa vyskytnú problémy na slovenskej strane, avšak samotná výška hladiny je dostatočná pre rekreačnú plavbu. Vzdutím vodného diela Tiszalök v Maďarsku je zabezpečené to, že pod hladinu 230 cm Bodrog neklesne, tzn., že vďaka tejto hĺbke je plavba úplne bezpečná. Vzhľadom na svoju neveľkú šírku sa na rieke nevytvárajú vlny a tak je bez problémov splavná a úplne bezpečná aj pre plavbu na kajakoch či gumených člnoch.
Rieka Bodrog je jedinečná na Slovensku tým, že nemá vlastný prameň, vzniká sútokom dvoch riek – Ondavy a Latorice severne od obce Zemplín v okrese Trebišov. Na Slovensku preteká len 15 km a zvyšných 50 km sa nachádza v Maďarsku. Hranicu s Maďarskom pretína pri obci Klin nad Bodrogom, kde sa nachádza aj najnižší položený bod na Slovensku (94,3 m.n.m.). Zaniká v mestečku Tokaj a vlieva sa do rieky Tisa. Následne sa vlieva do Dunaja pri Novom Sade vo Vojvodine v Srbsku. Preprava nákladu a osôb sa dá uskutočniť až do Čierneho mora. Vody Bodrogu spájajú 3 štáty – Ukrajinu, Maďarsko a Slovensko.
Riečny vejár Bodrogu spája najvýznamnejšie
toky jeho povodia: Laborec, Ondava, Latorica, Topľa a Uh. Celková dĺžka
toku je 281 km, z toho na Slovensku
je 161 km. Povodie rieky Bodrog je 11 552 km2. Jeho priemerný
prietok je 115 m3.s-1, minimálny prietok predstavuje 12,7
m3.s-1 a maximálny prietok až 1007 m3.s-1. Pri hĺbke 350 cm je prietok 82 m3.s-1.
Pri hĺbke 495 cm je prietok 160 m3.s-1. Rozdiel medzi
najnižším a najvyšším vodným stavom môže byť až 8 metrov. Rieka pri normálnom
toku dosahuje rýchlosť 3 km/h. Maximálne rozmery lode, ktoré sa môžu plaviť na
rieke Bodrog sú: dĺžka (L) – 70 metrov,
šírka (B) – 12 metrov a maximálna povolená rýchlosť 7 km.h-1. Klasifikačná
trieda rieky je IV, Va. Vodná cesta je
výhľadovo sledovaná.
Plavba je zakázaná ak je vodný stav vyšší ako je hodnota povodňového stavu. Loď nesmie opustiť prístav ak je zamrznutá vodná hladina. Plavba sa zakazuje ak je ľadochod viac ako 30 %. V období zákazu musia byť malé plavidlá vytiahnuté na súš. Väčšie plavidlá musia byť bezpečne vyviazané, resp. zakotvené na vhodnom mieste tak, aby nedošlo k poškodeniu iných plavidiel a vodnej cesty. Správcom vodného toku je SVP š.p. OZ Košice, Správa povodia Bodrogu, Trebišov. CEVNI určujú normy pre značenie plavebnej dráhy pobrežnými signálmi. Plavebné znaky musia byť umiestnené na viditeľnom mieste, a to väčšinou na stavbách a objektoch. Na rieke Bodrog sa nachádza 15 tabúľ, ktoré označujú riečny kilometer.
Na rieke sa nachádzajú plastové móla určené pre kajakárov a pre malé člny. Pre pristanie väčších lodí na slovenskej časti slúžia dva prístavy:
- nákladný prístav pri Ladmovciach – r.km 57 (PB) – breh rieky je vybetónovaný tak, aby sa veľká nákladná loď mohla pristaviť k brehu a odtiaľ sa vykladala alebo nakladala,
- osobný prístav v Strede nad Bodrogom – r.km55,15 – mólo (prístav) je dlhé asi 60 metrov a v minulosti sa využívalo ako vlečné plavidlo.
Na maďarskom úseku je k dispozícii väčší počet prístavov pre malé plavidlá, ale aj pre väčšie lode.
Ponor plavidiel musí vyhovovať plavebným hĺbkam, ktoré sú ovplyvnené aktuálnym stavom vodných ciest. Dopravný úrad, ktorý zohľadňuje aktuálne plavebné podmienky, povoľuje jednorazovú plavbu plavidiel, ktoré majú dĺžku viac než 70 m a šírku viac ako 12 m.
Plavba môže byť uskutočnená iba v tom prípade, ak je posádka v plnom počte a majú plnú odbornú spôsobilosť. Plavidlá musia byť z technického a prevádzkového hľadiska v bezchybnom stave a musia mať lodné listiny podľa príslušných platných predpisov. Povinnosťou vodcov plavidiel je, aby sa v dostatočnom predstihu informovali o plavebných pomeroch na danom úseku vodnej cesty a hlavne o plavebných hĺbkach. Vodcovia plavidiel sú povinní zohľadňovať plavebné signály, ktoré sú osadené v zmysle CEVNI, a to v prípade plavby, ale aj počas státia na danom úseku Bodrogu. Dopravný úrad na žiadosť povodňových orgánov má povinnosť informovať o hydrometeorologických podmienkach, ktoré zakazujú, prerušujú alebo obnovujú plavbu. Plavidlá, ktoré nespadajú do kategórie malé, majú plavbu povolenú len počas dňa, od východu slnka až do jeho západu.
Plaviť sa je možné len v prípade, ak je viditeľnosť viac ako 200 metrov, výnimku majú malé plavidlá bez motorového pohonu. Malé plavidlá (do 20 m, do 12 osôb), ktoré chcú uskutočniť nočnú plavbu, musia byť len vo výtlačnom režime a musia niesť nočnú optickú signalizáciu podľa nariadenia CEVNI. Ak sú vodné stavy väčšie ako 495 cm na vodočte Streda nad Bodrogom, potom musí byť plavba zastavená.
Rieka Ondava pramení v obci Ondávka pod Nízkymi Beskydami asi 2 km od poľských hraníc v nadmorskej výške 550 m.n.m. Rieka má dĺžku 125 r.km a je ôsmou najdlhšou riekou Slovenska. Tečie naprieč celým východným Slovenskom zo severu na juh a postupne sa na ňu napájajú rieky Ladomirka, Chotčianka, Oľka, Topľa a Trnávka. Ondava preteká cez geomorfologické celky Ondavská vrchovina, Beskydské predhorie, Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina. Plochu povodia má 3380 km2, priemerný prietok je 22,9 m3.s-1, minimálny prietok má 1,49 m3.s-1 a maximálny prietok predstavuje 772 m3.s-1. Na celom úseku rieky sú osadené 4 vodočty (hladinomery) a vodočetné late, ktoré merajú hladinu rieky. Prvá vodomerná stanica, ktorá meria vodný stav, sa nachádza v meste Svidník, druhá pri obci Miňovce, v poradí tretia v Hencovciach a posledná v Horovciach. Ondavu možno rozdeliť podľa obťažnosti na 3 úseky – horný, stredný a dolný. Pre väčšie plavidlá Ondava nie je vyhovujúca, pretože hladina vody je nízka a tak isto aj šírka rieky nie je dostatočne široká. Horný úsek vodného toku nie je splavný ani kajakmi a malými člnmi. Stredný tok rieky je splavný kajakmi na jar alebo po väčších dažďoch. Hĺbka na vodočte (Svidník) musí byť aspoň 90 cm a viac, aby bolo možné sa plaviť od úseku zo Stropkova. Dolný úsek Ondavy sa dá splavovať celoročne. Hĺbka na vodočte (Hencovce) musí byť viac ako 158 cm. Ak hĺbka je vyhovujúca, tak je možné sa plaviť od Slovenskej Kajni.
Rieka Laborec sa rozprestiera na východnom Slovensku a považuje sa za 10. najdlhšiu rieku Slovenskej republiky. Je to vďaka jeho dĺžke, ktorá predstavuje 132,5 km. Pre Laborec je charakteristické, že je braný ako symbol Zemplína s tým, že preteká cez takmer celé územie tohto regiónu. Z hľadiska rozlohy jeho povodia je Laborec umiestený na 5. mieste pri porovnaní slovenských riek. Povodie zaberá 4522,5 km2. Priemerný prietok predstavuje hodnotu 54,5 m3.s-1, maximálny prietok dosahuje hodnoty 457 m3.s-1 a minimálny prietok bol zaznamenaný s hodnotami 0,49 m3.s-1.Z hľadiska rekreácie je Laborec pomerne dobre splavná rieka. V úseku od Strážskeho až po ústie Laborca je plavba povolená celoročne a tento úsek je vhodný aj na nenáročnú vodnú turistiku. V úseku od Radvane nad Laborcom po Humenné a pokračovaním až do Strážskeho sa možno plaviť cez vodácky najzaujímavejšiu časť. Na splavenie je potrebné minimálne 80 cm na vodočte v Koškovciach. Pri splave z mesta Humenné je potrebné, aby vodná hladina dosiahla minimálne 125 cm na vodočte Humenné. V blízkosti rieky sa nachádzajú požičovne lodí, ktoré zabezpečujú rôzne výpravy na rieke Laborec, ale aj Ondava.
Latorica, podobne ako Uh pramení na Ukrajine vo východných Karpatoch v geomorfologickom celku Polonyns’kyj chrebet. Na naše územie vstupuje na Východoslovenskej rovine na rozhraní katastrálnych území obcí Ptrukša a Boťany. Najprv tečie severozápadným smerom, južne od obce Čičarovce sa stáča na západ a približne od sútoku s Laborcom (95,0 m n. m.) pokračuje na juhozápad. S Ondavou sa spája severovýchodne od obce Zemplín (94,5 m n. m.) a ďalej pokračuje ako Bodrog. Má celkovú dĺžku 188 km, odvodňuje územie s plochou 7 700 km², pričom na území Slovenska meria 38 km a plocha povodia je 2 486 km². Maximálny prietok rieky je 483 m3.s-1, minimálny prietok je okolo 2,6 m3.s-1 a priemerný prietok predstavuje hodnotu okolo 86,8 m3.s-1. Je využiteľná na rekreačnú a turistickú plavbu malými plavidlami.
2.4 Plavby po Bodrogu v období rokov 2014 – 2022
Od svojho uvedenia do prevádzky v roku 2008 až po vyradenie a odpredanie firma Lumix Trade vykonala s loďou LX–ARTUR celkovo viac ako 225 plavieb. V roku 2008 bolo realizovaných 20 plavieb. V roku 2009 spoločnosť Lumix Trade zabezpečila 34 plavieb, čo medziročne predstavovalo nárast o 70 %. V roku 2010 bolo uskutočnených 35 plavieb, čo predstavuje medziročný nárast o cca 3 %. V roku 2011 LX–ARTUR vykonala 42 plavieb, čo v percentuálnom vyjadrení znamená nárast o 20 %. V roku 2012 s týmto plavidlom spoločnosť Lumix Trade realizovala 51 plavieb, čo medziročne znamená nárast o viac ako 21 percent. Index rastu 2012/2008 činí 2,55.
Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že od roku 2008 sa firme Lumix Trade postupne zvyšovali výkony v podobe počtu zrealizovaných plavieb loďou LX – ARTUR. O tento priaznivý trend sa výraznou mierou pričinil zdvorilý prístup personálu lode k cestujúcim a kvalita služieb nimi poskytovaných. Prevádzkovateľ plavidla sa snaží trvalo zachovávať si svoje dobré meno a preto nevyužíva platenú reklamu, ale reklamu, ktorá sa šíri ústnym podaním medzi zákazníkmi na základe osobných pozitívnych skúseností jednotlivých účastníkov plavby.
V štruktúre prepravovaných osôb dominovali deti – školské výlety, ale aj rodiny s deťmi a seniori. Veľkej obľube sa plavby realizované loďou LX ARTUR tešili nielen medzi domácimi, ale aj zahraničnými návštevníkmi, predovšetkým z Maďarska, Česka a Poľska.
Od uvedenia do prevádzky lode LX–FLORA v roku 2014 bolo týmto plavidlom po rieke Bodrog vykonaných viac než 600 plavieb. V roku 2014 spoločnosť Lumix Trade zabezpečila 54 plavieb, v roku 2015 to už bolo o 10 viac, čo predstavuje medziročný nárast o 18,5 %. V roku 2016 loď LX – FLORA podnikla 93 plavieb, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 29 plavieb, t.j. o 45 %. V roku 2017 bol zaznamenaný mierny pokles (o cca 18 %) počtu realizovaných plavieb na Bodrogu spoločnosťou Lumix Trade zapríčinený poveternostnými podmienkami. V roku 2018 bol s loďou LX – FLORA uskutočnený rekordný počet plavieb, t.j. 97, čo predstavuje medziročne nárast o viac ako štvrtinu. V roku 2019 firma Lumix Trade loďou Flora vykonala 87 plavieb, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje mierny pokles (o cca 10 %) , ale aj tak ho možno považovať na základe predchádzajúceho vývoja za nadpriemerný výkon. Index rastu 2019/2014 predstavuje hodnotu 1,61. V roku 2021 bolo realizovaných 45 plavieb. V roku 2022 loďou Flora bolo vykonaných 66 plavieb.
V štruktúre prepravovaných osôb dominovali seniori. Veľkej obľube sa plavby realizované loďou LX – FLORA tešili nielen medzi tuzemskými, ale aj zahraničnými návštevníkmi, predovšetkým z Maďarska, Česka, Poľska, ale aj Rakúska a Spojených arabských emirátov.
V tomto kontexte možno konštatovať, že od roku 2014 sa v zásade počet plavieb každoročne zvyšoval až po rok 2020, kedy celý svet zasiahla pandémia COVID-19. Výrazne to postihlo ekonomiku Slovenska a aj turizmus. Plavby sa zrušili, pretože sa uzatvorili hranice medzi Slovenskom a Maďarskom, čo negatívne ovplyvnilo trend vývoja počtu plavieb realizovaných loďou LX – FLORA zobrazený na obr.1.
Zdroj: Vlastné spracovanie
Obr. 1: Vývoj počtu plavieb za obdobie rokov 2014 – 2022
V roku 2021 firma Lumix Trade obstarala 100–miestnu dvojmotorovú loď maďarskej výroby a pomenovala ju LX – DÁŠA. Loď po rekonštrukcii exteriéru i interiéru bola uvedená do prevádzky v júli tohto roku. Na svoju prvú plavbu sa vydala 5.7. 2022 z prístavu Streda nad Bodrogom s 95 cestujúcimi na palube. Takže od roku 2022 prevádzkuje Lumix Trade 2 lode o kapacite 153 osôb (Obr. 2). Posádka lodí vzrástla zo 4 na 8 osôb. Pribudli traja lodníci a jedna stewardka. LX – FLORA obsluhuje 1 kapitán, 1 lodník a 1 steward, LX – DÁŠAobsluhuje 1 kapitán, 2 lodníci a 2 stewardky. Obidve lode sú vybavené kamerovým systémom a alarmom.
Najmenej rozvinuté okresy Slovenska disponujú geologickým, historickým, archeologickým, ekologickým a kultúrnym potenciálom. Ich kľúčovým problémom optikou cestovného ruchu je však nedostatočné využitie tohto potenciálu, ktorý pociťujú všetci zainteresovaní aktéri. V samosprávach sa prejavuje nízkymi príjmami do miestnych rozpočtov, podnikateľom v odvetví generuje nízke zisky a domácim obyvateľom poskytuje len malý počet pracovných príležitostí v sektore služieb CR. Napriek nepopierateľnému turistickému potenciálu sa NRO chronicky nedarí pritiahnuť dostatočný počet turistov. MDV SR sa pokúsilo identifikovať príčiny aktuálneho nepriaznivého stavu odvetvia v týchto okresoch a vymedziť oblastí, ktoré sú príčinami stagnácie a zároveň môžu poslúžiť na udanie smeru budúceho rozvojového úsilia.
Spoločným menovateľom týchto odporúčaní je nevyhnutnosť vytvorenia a realizácie ucelenej turistickej ponuky na vymedzenom území, ktorá by napomohla dotvoriť komplexnosť produktu cestovného ruchu v najmenej rozvinutých okresoch. V tomto zmysle treba za rozhodujúce považovať vytvorenie konceptu modelu destinácie s druhovo komplementárnou a objemovo vyváženou turistickou ponukou vzájomne sa podporujúcich, vyvážených a nadväzujúcich služieb na uspokojovanie potrieb a očakávaní jednotlivých cieľových skupín návštevníkov.
Zostavenie takejto turistickej ponuky spočíva v spojení najsilnejších stránok destinácie (vyplývajúcich z analýzy SWOT) do komplexných produktov CR. V tomto kontexte jedným z možných riešení s cieľom podporiť a rozvinúť cestovný ruch NRO je i systematický proces skvalitňovania a rozširovania ponuky služieb vodného turizmu – ako integrálnej súčasti „turistického balíka“ – prostredníctvom ďalšieho rozvoja rekreačnej, turistickej a športovej plavby na Veľkej Domaši, Zemplínskej šírave, Bodrogu a vodných tokoch v jeho povodí.
3 Literatúra
- FILOVÁ, E., SOSEDOVÁ, J.: Vodná doprava ako podmieňujúci faktor a nástroj rozvoja turizmu Medzibodrožia. In: Perner´s Contacts. Roč. 4, č. 1 (2009), s. 101-118, ISSN 1801-674X.
- FILOVÁ, E., LEDNICKÝ, M., SOSEDOVÁ, J.: Water transport in the context of tourism development.
In: TRANSCOM 2011: 9-th European conference of young research and scientific workers. Žilina, June 27-29, 2011, Žilina: University of Žilina, 2011, s.49-53, ISBN 978-80-554-0369-4. - HEJHALOVÁ, B., SOSEDOVÁ, J.:Cestovný ruch ako nástroj regionálneho rozvoja.
In: Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky ’11, zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie: Rajecké Teplice 4.-5. október 2011, Žilina: Žilinská univerzita, 2011, s.151-155, ISSN 1336-5878. - Lukáč, A.: Rekreačná plavba na východoslovenských vodných cestách a uzatvorených vodných plochách: bakalárska práca. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2021, 64 s.
- SOSEDOVÁ, J.:Transport and tourism in the post COVID-19 era. In: Acta Logistica Moravica. Roč. 12, č. 1 (2022), s. 21-31, ISSN 1804-8315.
- akcny_plan_rozvoja_okresu_vranov_nad_toplou.pdf (gov.sk)
- akcny_plan_trebisov_v_zneni_dodatku_c__3.pdf (gov.sk)
- Plavebné opatrenie č.70/2014 ktorým sa určujú pravidlá prevádzky plavidiel na vodnej ceste Bodrog PO70-2014 (nsat.sk)
- Plavebné opatrenie č. 6/2010 ktorým sa určujú podmienky prevádzky plavidiel na UVC VD Domaša 0079 – PO06 – KE-Domaša (nsat.sk)
- Plavebné opatrenie UVC č. 71/2015, ktorým sa určujú podmienky prevádzky plavidiel na UVC VN Zemplínska Šírava PO71-2015 – UVC (nsat.sk)
Poďakovanie
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Identifikácia a možnosti implementácie nových technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility v čase pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 (kód ITMS: 313011AUX5), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Autori:
Jarmila SOSEDOVÁ 1, Artúr LUKÁČ 2
Tituly a pôsobisko autorov:
1doc. Ing. Jarmila Sosedová, PhD., Žilinská univerzita, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovenská republika, E-mail: jarmila.sosedová@uniza.sk
2Bc. Artúr Lukáč, Žilinská univerzita, F PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, Slovenská republika, E-mail: lukac48@stud.uniza.sk
VYTLAČIŤ