VOZIDLOVÝ PARK NA ALTERNATÍVNE PALIVÁ

Kľúčové slová: cestná doprava, vozidlový park, alternatívny pohon

JEL: L91

ALTERNATIVE FUEL FLEET

Abstract: The climate crisis is currently a much-discussed topic in European forums. The transport sector, and road transport in particular, is also contributing to the negative impact on the environment. It is therefore necessary to introduce greener alternative types of propulsion, such as hydrogen, electric vehicles, LNG, CNG or LPG. However, the issue of emissions must be looked at comprehensively over the entire life cycle, from fuel/energy production to consumption. Diesel is still the most used fuel and this will not change so soon unless alternative fuels have sufficient infrastructure in place and are economically viable for hauliers. Each of the propellants has its own specificities and appropriate use, whether it is urban and shorter distance delivery for electric vehicles and CNG propulsion, or long-distance transport for hydrogen and LNG. Moreover, they contribute to the elimination and reduction of negative externalities of transport, in particular air pollution and the production of noise and emissions. The paper describes the current situation in Slovakia and Europe, the currently used alternative fuel vehicles and compares the suitability of their application.

Keywords: road transport, fleet, alternative propulsion

1 Úvod

Stav životného prostredia sa vplyvom činnosti človeka rýchlo zhoršuje. Lídri EÚ sa dohodli na spoločných klimatických cieľoch znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55% v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. V otázke zmeny klímy zohráva doprava významnú úlohu. V rámci EÚ zodpovedá za približne 22 % celkových emisií skleníkových plynov a je za energetikou druhým najväčším producentom skleníkových plynov, Z toho podiel cestnej dopravy predstavuje takmer 95 %. V rámci SR je doprava zodpovedná za približne 18 % celkovej produkcie skleníkových plynov a zastáva tretiu priečku za energetikou a priemyslom. Primárna pozornosť by preto mala byť venovaná možnostiam znižovania emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého [1].

Vozidlové parky dopravcov cestnej dopravy musia prispieť v nasledujúcich rokoch k dekarbonizácii. Pre nové technológie a palivá, ako sú elektrina, vodík, stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG) alebo biopalivá je potrebné rozvíjať infraštruktúru a správne nastaviť stimuly a dane zavedené s cieľom zabezpečiť, ekonomický zmysel pre dopravcov na ich využívanie. Dopravcovia v priemere obnovujú vozidlový park každých 6-15 rokov, takže masívnejšia obnova vozidiel za vozidlá s alternatívnym druhom pohonu bude chvíľu trvať [2]. Snahy dekarbonizácie dopravy musia komplexne riešiť všetky emisie CO2 pomocou prístupu well-to-wheel (WTW) a posúdenia celého životného cyklu.

Priemerný vek ľahkých úžitkových vozidiel v EÚ je 12 rokov [3]. Keďže počet nákladných vozidiel neustále narastá, otázka udržateľnosti cestnej dopravy tiež naberá na sile. Podľa štúdie spoločnosti AddSecure chce 83 % európskych dopravných spoločností prejsť na elektrické vozidlá alebo alternatívne palivá. Hlavnými dôvodmi prechodu na udržateľnejší vozidlový park sú ciele spoločností v oblasti udržateľnosti a požiadavky zákazníkov. Identifikované boli 4 štyri hlavné výzvy, ktorým spoločnosti čelia: obavy z dojazdu, nedostatok nabíjacích/čerpacích miest, ťažké batérie a vysoké náklady na vozidlá [4].

Pri riadení vozidlového parku zohráva veľkú rolu typ pohonu jednotlivých vozidiel na základe čoho je potrebné aplikovať iné postupy a metódy riadenia. Rôzne druhy pohonu sa odlišujú svojim dojazdom, možnosťou čerpania paliva, ekologickosťou, cenou, dostupnosťou alebo poruchovosťou, čo má veľký vplyv na celkové náklady a fungovanie spoločnosti. Rozsah nežiadúcich environmentálnych dopadov dopravy je široký. Týkajú sa spotreby neobnoviteľných zdrojov energie, znečisťovania ovzdušia, produkcie hluku a vibrácií, znečisťovania vôd a pôdy či produkcie odpadu. Prechod na alternatívne palivá alebo používanie zelených pohonov v značnej miere zníži časť zo spomenutých negatívnych efektov ako hluk, emisie alebo znečistenie.:

2 Vozidlový park v EÚ a na Slovensku

Priemerný vek ľahkých úžitkových vozidiel v EÚ je 12 rokov. Zo štyroch hlavných trhov EÚ má najstarší vozidlový park dodávok Taliansko (14 rokov), tesne nasledované Španielskom (13,6 roka). Nákladné vozidlá majú v Európskej únii v priemere 14,2 roka, Grécko má s priemerným vekom 22,7 roka najstarší vozidlový park nákladných vozidiel, zatiaľ čo najnovší sa nachádza v Rakúsku (6,6 roka) a Dánsku (7,5 roka). Autobusy na cestách EÚ majú v priemere 12,7 roka. Rumunské autobusy vo veku viac ako 20 rokov sú najstaršie v regióne. Len osem krajín Európskej únie má autobusový park starší ako 10 rokov [3].

Zdroj: Spracované autorom na základe [3]

Obr. 1. Vývoj počtu nákladných vozidiel a autobusov na Slovensku a v okolitých krajinách v rokoch 2017-2021

Ako vyplýva z obrázku 1, počet nákladných vozidiel a autobusov medziročne rastie a najsilnejšie boli roky 2018 a 2021. Zároveň je však na Slovensku tento vývoj pomalší oproti okolitým krajinám, keď až do roku 2020 ostával počet vozidiel na podobnej úrovni okolo 354 000 a až v roku 2021 narástol o 6,4%. Keďže počet nákladných vozidiel neustále narastá, otázka udržateľnosti cestnej dopravy tiež naberá na sile. V EÚ stále prevládajú ľahké úžitkové vozidlá poháňané naftou, pričom 91 % vozidlového parku jazdí na naftu a len 0,6 % dodávok je poháňaných elektrickými batériami. Na naftu jazdí 96,4 % všetkých nákladných vozidiel v Európskej únii, zatiaľ čo benzín poháňa 0,5 % vozidlového parku. Iba 0,1 % nákladných vozidiel na cestách EÚ má pohon s nulovými emisiami. Dieselové autobusy tvoria 92,5 % vozidlového parku EÚ, pričom len 1,3 % je batériových elektrických a 1,8 % hybridných elektrických. Významný podiel elektrických autobusov sa však nachádza v Holandsku (14,5 %) a Luxembursku (7,8 %) [3].

. Tab. 1. Zloženie kategórií vozidiel podľa typu paliva na Slovensku a v EÚ

Zdroj: Spracované autorom na základe [3]

Čo sa týka zloženia vozidlového parku podľa druhu paliva, Slovensko sa najmä pri ľahkých úžitkových vozidlách značne odlišuje od EÚ, ako je to viditeľné v tabuľke 1. Rozdiel je najmä vo vysokom percente benzínových vozidiel na úkor naftových. Naftové vozidlá majú stále výsostne dominantné postavenie v rámci všetkých kategórií vozidiel ako na Slovensku, tak aj v EÚ. Pri alternatívnych pohonoch je na Slovensku stále minimum takýchto vozidiel a väčšie percento tvorí len LPG pri dodávkach a zemný plyn pri autobusoch. Aj v tomto ohľade a to hlavne pri elektrickom pohone zaostávame za EÚ, avšak tento rozdiel môže byť spôsobený aj relatívne vysokým percentom neznámych vozidiel. Ak sa do porovnania zahrnú aj susedné krajiny, tak pri kategórií ľahkých vozidiel je v podobnej situácii s ešte vyšším podielom benzínových vozidiel ČR, ostatné krajiny sú rozložením bližšie k pomerom pre priemer EÚ. Pri ťažkých nákladných vozidlách je na tom podobne Maďarsko a Rakúsko, keďže v Česku je významnejšie percento elektrických vozidiel a v Poľsku zas toto miesto zaberá zemný plyn. V rámci autobusov je k Slovensku najviac podobné Poľsko a opäť Maďarsko. Omnoho vyšší podiel autobusov na zemný plyn má ČR a v Rakúsku je zas viac autobusov na elektrický pohon..

Zdroj: Spracované autorom na základe [3]

Obr. 2. Vývoj počtu nákladných vozidiel N2 a N3 na alternatívne palivá v rámci EÚ

V kategórií N1 tvoria najväčšiu časť vozidiel na alternatívny pohon skvapalnený ropný plyn (LPG) a elektrické vozidlá, ktorých je spolu viac ako 500 000. Kým počet LPG vozidiel klesá, tak množstvo tých elektrických prudko stúpa. Početnou kategóriou sú aj CNG vozidlá, zatiaľ čo vodíkové a LNG vozidlá sú stále skôr výnimkou. V kategórii ťažkých nákladných vozidiel N2 a N3 na alternatívny pohon tvorí takmer polovicu celkového počtu pohon CNG, ako ukazuje obrázok 2. Nasleduje LPG a rýchlo rastúce LNG spolu s elektrickým pohonom. Aj v tejto skupine sú vodíkové vozidlá ojedinelé a celkový rast nákladných vozidiel na alternatívny pohon sa v posledných 2 rokoch mierne spomalil, za čo môže byť zodpovedná pandémia COVID-19. Pri autobusoch tvorí väčšinu vozidiel na alternatívne pohony CNG a elektrické autobusy. V tejto kategórii je rast rovnomerný a najrýchlejší práve u elektrických autobusoch.

Tab. 2. Počet nákladných vozidiel a autobusov na alternatívny pohon v SR za rok 2022

Zdroj: Spracované autorom na základe [5]

Na Slovensku je najvyšší počet vozidiel na alternatívny pohon v kategórií N1, kde je taktiež ako v jedinej rovnomerný a dlhodobý nárast takýchto vozidiel. Zatiaľ čo v minulosti stúpal najmä počet LPG a CNG vozidiel, ktorých je stále najviac, v súčasnosti rastú vozidlá na elektrický pohon. Pri ťažkých vozidlách kategórie N2 a N3 je počet vozidiel okrem bežného pohonu minimálny. Okrem CNG vozidiel, ktorých počet už nenarastá sa v roku 2022 objavili na Slovensku aj elektrické vozidlá. Tieto 2 kategórie sú zastúpené na rovnakých pozíciách, len vo väčšom počte aj pri autobusoch, viď tabuľka 2.

3 Vozidlá na alternatívny pohon na Slovensku

Dopravný podnik Bratislava (DPB) spustil do prevádzky prvú flotilu mestských autobusov s vodíkovým pohonom na Slovensku. Na niekoľko dní si už minulý rok vyskúšal prevádzku rovnakého modelu vodíkového autobusu. Mestský nízkopodlažný vodíkový autobus Solaris Urbino 12 hydrogen je autobus poháňaný elektromotormi v zadnej náprave a menšou trakčnou batériou, pre ktoré dodáva elektrickú energiu vodíkový palivový článok. Testovaním vodíkového autobusu získali cenné dáta potrebné pre prevádzku vozidiel s týmto typom pohonu a na základe toho sa môže naplánovať jeho efektívne využitie na linkách Mestskej hromadnej dopravy (MHD) v budúcnosti. Štyri vozidlá v bratislavských farbách a vybavené najnovšími technológiami dorazili do depa DPB tento rok. Podnik ich objednal vďaka nenávratnému finančnému príspevku z európskych fondov, na ktorý uzavrel zmluvu s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Vodíková technológia prináša perspektívu do plánovania mestskej hromadnej dopravy v budúcnosti. V porovnaní s elektrobusmi je výhodou týchto vozidiel dlhší dojazd, ale aj rýchlejšie tankovanie. Autobus na vodík by mohol na jedno dotankovanie prejsť aj viac ako 350 km, čím dokáže plnohodnotne nahradiť bežné autobusy v celodennej prevádzke [6,7].

Značka Ford, zastúpená spoločnosťou Summit Motors Slovakia a líder kuriérskych služieb na Slovensku, Slovak Parcel Service (SPS) majú medzi sebou významné partnerstvo. Kuriéri SPS budú mať k dispozícii plne elektrické dodávky Ford E-Transit, čo prispeje k efektívnejšiemu doručovaniu zásielok a zároveň aj k ochrane životného prostredia. Prvé testovacie jazdy elektrickej dodávky Ford E-Transit začali už v októbri 2022. Po pol roku úspešných testov bolo spoločnosti SPS odovzdaných 14 dodávok. Vozidlo Ford E-Transit je napájané 400 V batériou s využiteľnou kapacitou 68 kWh. Akumulátor poskytuje na jedno nabitie dojazd až 350 km, čo je podľa WLTP zhruba trojnásobok vzdialenosti, ktorú denne najazdí vodič priemernej flotily v Európskej únii. O pohon sa stará elektromotor s výkonom 198 kW, ktorý je najvýkonnejší elektromotor v Európe [8].

Začiatkom roka spoločnosť Anpet EU v prevádzke pre Lidl testovala elektrické nákladné vozidlo Volvo FL Electric a po vyhodnotení všetkých kritérií sa rozhodla pre model Volvo FE Electric s chladiarenskou nadstavbou. Ide o plne elektrické nákladné vozidlo, ktoré bude z distribučného centra v Seredi pravidelne zásobovať Lidl predajne v bratislavskom a trnavskom kraji. Elektrické nákladné vozidlo Volvo FE Electric o celkovej hmotnosti 20 ton a s užitočným zaťažením viac ako 8 ton prejde na jedno nabitie okolo 150 – 200 km, v závislosti na intenzite prevádzky chladiaceho agregátu, ktorý je tiež úplne bezemisný a prepojený s trakčnou batériou vozidla. Nulové emisie a dostatočný dojazd predstavujú ideálne riešenie pre distribúciu tovaru z distribučného centra Lidl v Seredi do vybraných predajní v bratislavskom a trnavskom regióne. Prevádzka nákladného vozidla je naviac veľmi tichá, čo je prínosom pre zásobovanie v nočných hodinách [9]. Okrem spomínaného chladiarenského vozidla LIDL ako prvý reťazec v reálnej prevádzke vyskúšal aj 100 % elektrický ťahač návesov. Je to model, ktorý zvládne prepraviť oveľa väčšie množstvo tovaru, ako jeho minuloročný predchodca – Volvo FE a to 24 ton nákladu. Jeho reálny dojazd je 300 km, celková kapacita batérie 540 kWh a trvalý výkon až 490 kW. Do roka 2030 chce Lidl zabezpečiť, aby 75 % ich vozidlového parku malo alternatívny pohon, a tak dosiahnuť 30 % neutralitu v doprave [10].

DB Schenker bola jednou z prvých spoločností na Slovensku, ktorá prejavila záujem oboznámiť sa s elektrickými vozidlami. Koncom roka 2021 si zapožičali demo vozidlo Volvo FL Electric, ktoré zabezpečovalo doručovanie aj vyzdvihnutie zásielok v rôznych mestských častiach Bratislavy. Práve výsledky testu ponúkli dôležité informácie. Vďaka nim sa podarilo optimalizovať správnu rovnováhu medzi prevádzkovanou vzdialenosťou, hmotnosťou nákladu a nabíjacou infraštruktúrou. Elektrické nákladné vozidlo Volvo FL Electric o celkovej hmotnosti 16 ton a s užitočným zaťažením 8 ton prejde na jedno nabitie okolo 150 – 200 km, v závislosti od poveternostných podmienok a zručnosti vodiča. Nulové emisie a dostatočný dojazd predstavujú ideálne riešenie pre distribúciu koncovým zákazníkom aj v mestskom prostredí. Prevádzka nákladného vozidla je naviac veľmi tichá, a je prínosom pre zásobovanie aj v nočných hodinách. Vozidlo je vybavené štyrmi akumulátormi s celkovou kapacitou 265 kWh. Doba nabíjania je 16‚8 h striedavým prúdom (22 kW) alebo 2‚3 h jednosmerným prúdom (150 kW) [11].

Na financovanie mestských elektrických dodávok spoločnosti DPD sa po prvý krát v Európe využil špecializovaný lízingový produkt. Zmenou atribútov tradičného lízingu a ich prispôsobením špecifikám elektrických dodávok Voltia vytvorila produkt operatívneho lízingu, ktorý je špeciálne určený pre tento typ vozidiel. Umožňuje tak výrazne znížiť mesačné splátky za plne elektrické dodávky na sumu, ktorá je nižšia alebo rovnaká ako lízing dieselovej verzie, čo v podmienkach Slovenska znamená hranicu cca 500 eur. Táto spolupráca medzi niekoľkými rôznymi partnermi je príkladom toho, ako sa dnes dá urýchliť a zjednodušiť prechod firiem na elektromobilitu. Presnejšie, pomôcť im konvertovať ich vozidlové parky za cenu nafty. Dojazd 50 kWh batériovej verzie je 200 km, 75 kWh verzie až 280 km. Užitočné zaťaženie sa pohybuje od 800 do 1 000 kg. Celková úspora nákladov za 10 rokov na jednu dodávku je viac ako 24 000 eur. Záruka na batériu 8 rokov alebo 160 tisíc kilometrov. Cena bez dotácie začína na Slovensku na 35 950 eur (základné vozidlo plus prestavba). Výhodou je aj široká servisná sieť OEM [12].

Elektrické autobusy ekologizujú dopravu a zahraničné metropoly ich v posledných rokoch intenzívne začleňujú do svojich vozidlových parkov. Hoci na Slovensku nemôžeme zatiaľ hovoriť o tisíckach či stovkách nových autobusov, počty nových elektrobusov stále rastú. Elektrický autobus sa na Slovensku prvýkrát zaradil do premávky v Tatrách. Testovaný bol ako skibus. Košice zaradili do mestskej hromadnej dopravy elektrické autobusy skôr než Bratislava. Už v roku 2014 zaradili do prevádzky 5 elektrobusov a dnes ich majú 14. Zníženie nákladov a ekologizácia MHD boli dva hlavné faktory, pre ktoré sa mesto rozhodlo zaradiť tieto autobusy do svojho parku. Prvé elektrické autobusy predstavil Dopravný podnik Bratislava na začiatku roka 2018. Boli štyri, no počas roka ich doplnil ešte o 14. Žilina obnovila vozidlový park veľmi radikálne. V roku 2018 jej pribudlo 32 autobusov – 2 elektrické a 30 hybridných [13].

Spoločnosť Billa najnovšie začala na prevoz potravín a iného tovaru využívať vozidlá spoločnosti NAD-RESS Senica jazdiace na skvapalnený zemný plyn (LNG), ktoré do ovzdušia vypúšťajú výrazne menej emisií. Jedno LNG vozidlo s najazdenými 125 000 kilometrami ročne ušetrí takmer 40 ton emisií oxidu uhličitého v porovnaní s dieselovými motormi. Billa plánuje zásobovať svoje predajne po celom Slovensku flotilou 70 eko vozidiel. Jednou z výhod kvapalného skupenstva je, že ho nie je potrebné prepravovať potrubím. Okrem toho stačí tohto plynu natankovať menej, pretože po zmene z kvapalného skupenstva na plynné vzniká až niekoľkokrát väčší objem paliva. To zaručuje aj dlhší dojazd vozidiel. Vďaka využívaniu vozidiel jazdiacich na LNG pohon sa tiež výrazne znižuje množstvo uniknutých emisií škodlivého oxidu uhličitého. Spotreba paliva v LNG vozidiel je nižšia ako pri naftových, čo sa v kombinácii s technikou jazdy, správnymi pneumatikami a využívaním aeroprvkov prejavuje v podstatnom znížení emisií, v desiatkach ton na jedno vozidlo. Vozidlo s najazdenými 125 000 kilometrami za rok ušetrí až 38,7 ton oxidu uhličitého, čo predstavuje 20-25 % emisií. Nové vozidlá vo vozidlovom parku Billa sú tiež vhodné na nočné zásobovanie a zásobovanie v centrách miest, pretože počas jazdy v tichom režime ich prevádzka neprevyšuje 71 decibelov, a teda neruší okolie nadmerným hlukom [14].

V Beluši v časti Podhorie sídli dopravná spoločnosť Labant, s. r. o., ktorá sa s počtom 12 ťahačov na skvapalnený zemný plyn stáva jedným z najväčších autodopravcov s vozidlami na tento k životnému prostrediu ohľaduplnejší pohon. Pre diaľkovú dopravu je zatiaľ najlepšou alternatívou k naftovým pohonom skvapalnený zemný plyn. Veľké skúsenosti s pohonom na skvapalnený plyn má IVECO, ktoré pre oblasť ťažkej nákladnej dopravy ponúka riešenie v podobe ťahača IVECO S-WAY LNG s motorom Cursor 13 NP s objemom 12,9 l, maximálnym výkonom 338 kW (460 k)/1 900 min-1 a maximálnym krútiacim momentom 2 000 Nm/1 100 – 1 600 min-1. Kapacita nádrží nízkeho ťahača na LNG sa teraz zväčšila z 270 kg na 310 kg, čo umožňuje ešte dlhší dojazd 1300 km. V prípade prevedenia štandardného ťahača s objemom nádrže 400kg dosahuje dojazd 1600 km. Počas spaľovania vypúšťa do ovzdušia oveľa menej znečisťujúcich látok ako uhlie, ropa alebo iné ťažené palivá [15].

Pilotný projekt biojazda.sk odštartoval slovenský autodopravca Yellow Express v apríli 2021, keď spustil prvé jazdy nového nákladného vozidla – ťahaču Scania, uspôsobeného na nízko-emisnú jazdu na palivo zo 100 % bionafty, označené ako B100. Takto v praxi preveruje funkčnosť alternatívy čistejšej nákladnej dopravy, ktorá môže byť zavedená okamžite, s dokázanou úsporou emisií skleníkových plynov 70 %. Alternatíva sa osvedčila a dnes už dopravca pridáva do vozidlového parku ďalšie podobné vozidlá, keďže o zelené služby je rastúci záujem. Počas roku testovania vozidlo Scania odjazdilo na bionaftu takmer 94 700 km, z toho 70 % naložené, 30 % prázdne. Priemerná spotreba vozidla bola 29,5l/100km. Úspora emisií skleníkových plynov počas testovania dosiahla podľa predpokladov až 70 %. V rámci doterajších zistení možno konštatovať, že táto alternatíva je efektívna a vhodná aj pre slovenské cesty a vďaka produkcii biopalív na Slovensku môže byť zavedená okamžite. Spoločnosť Yellow Express sa na základe týchto záverov rozhodla rozširovať svoj vozidlový park o ďalšie vozidlá značky Renault, jazdiace na 100 % bionaftu a byť tak inšpiráciou pre ostatných autodopravcov ekologickou obnovou svojich vozidlových parkov. Motor vozidla je v princípe naftový a je plne prispôsobený na spaľovanie paliva B100 (100 % bionafty), ktoré netreba miešať so žiadnym fosílnym palivom. Ťahač Scania zakúpil Yellow Express priamo od švédskeho výrobcu, ktorý vyrába aj tento typ motorov na biopalivový pohon [16].

Pre komerčné nasadenie je ešte potrebné legislatívne upraviť nastavenie spotrebnej dane voči biopalivám tak, aby pri výške spotrebnej dane boli zohľadnené nízke emisie skleníkových plynov. Dnes je spotrebná daň nastavená tak, že po prepočte na objem energie a emisie skleníkových plynov je najvyššia práve u biopalív (s nižšími emisiami skleníkových plynov ako čisté fosílne palivá), čo je v protiklade voči záväzkom a zámerom štátu znižovať emisie skleníkových plynov v doprave. Cena čistého biopaliva (B100) musí byť motivačná – minimálne rovnaká alebo nižšia ako je cena nafty B7 [16].

4 Vhodnosť použitia alternatívnych palív

Najväčší vplyv na výber druhu pohonu majú nasledujúce faktory:

Náklady – vozidlá na alternatívny pohon majú ešte aj v súčasnosti vyššiu cenovku oproti klasickým naftovým vozidlám, najmä v prípade vodíkových a elektrických vozidiel. Samotné náklady na palivo alebo údržbu sú však často krát nižšie a existujú aj rôzne zľavy zo strany štátu, napríklad na dani, ktoré by sa mali v budúcnosti zvýšiť.
Dojazd – vzdialenosť, ktorú je možné ubehnúť na 1 nádrž/nabitie má veľký vplyv pre uplatnenie daných vozidiel a možné zameranie na mesto alebo diaľkové prepravy. Taktiež veľkú úlohu zohráva pri uplatniteľnosti doba nabitia/načerpania paliva
Infraštruktúra – pri niektorých druhoch pohonu je ešte stále slabo vybudovaná infraštruktúra, čo zabraňuje možnému rozšíreniu daných druhov a nahráva použitiu motorov fungujúcich na základe ropy, kde je infraštruktúra najhustejšia.
Údržba – niektoré vozidlá na alternatívne druhy pohonu sú jednoduchšie na údržbu a tiež menej poruchové oproti naftovým motorom, čo podnikom prinesie vyššie využitie vozidlového parku a zároveň nižšie dodatočné náklady.
Ekologickosť – vzhľadom na neustále sa zvyšujúce požiadavky na odvetvie dopravy a snahu o zníženie dopadu na životné prostredie je tento faktor hlavnou motiváciou pre zavedenie ekologicky šetrnejších vozidiel. Miera zníženia negatívneho dopadu sa značne líši od niekoľkých percent u LPG až po úplne odstránenie vypúšťania negatívnych látok pri vodíku (nulové emisie).
Obmedzenia – každý z druhov má isté obmedzenia, ktoré prekážajú v prevádzke, či už sa jedná o zákaz vjazdu do parkovísk a tunelov, dlhé dobíjanie a krátky dojazd, nedostupnosť čerpacích staníc atď. Vhodnosť využitia sa preto tiež bude značne líšiť v závislosti od druhu realizovaného výkonu a typu prepráv.

Uvedené faktory majú vplyv aj pri plánovaní jednotlivých prepráv a prevádzke vozidiel, ktoré môžu skomplikovať fungovanie jednotlivých spoločností, no v konečnej miere sú prospešné pre okolie aj samotný sektor dopravy. S každodenným fungovaním dopravným spoločnostiam však už v súčasnosti pomáha množstvo aplikácií na online monitoring aktuálneho stavu vozidiel a premávky, plánovanie prepravy a dostupnosť parkovísk alebo čerpacích/nabíjacích staníc spolu so spotrebou vozidla.

V komerčnej cestnej doprave existuje mnoho rôznych typov aplikácií, a to pre cestujúcich a tovar, pre ťažký a ľahký náklad a pre krátke a dlhé vzdialenosti. Na obrázku 3 sú načrtnuté štyri rôzne prípady prepravy podľa vzdialenosti u šiestich možnostiach palív – elektrická energia, CNG, LNG, vodík, biopalivo a nafta. V rámci tejto matice sa uvádzajú prevádzkovo a ekonomicky uskutočniteľné možnosti pre prevádzkovateľov dopravy s oboma súčasnými (čiernou farbou) a budúcimi (modrou farbou) technológiami. Na kratšie vzdialenosti sú elektrické batérie vozidlá už realizovateľné pre obe osobnú aj nákladnú dopravu, o čom svedčia ľahké elektrické vozidlá, ktoré sa v súčasnosti objavujú v mestách. Na stredné a dlhšie vzdialenosti alebo ťažší náklad je kvôli veľkej hmotnosti batérií možnosť obmedzená na naftu, biopalivo, LNG a CNG. V budúcnosti sa aj vodík stane pravdepodobne konkurencieschopnou možnosťou. Postupom času sa všetky možnosti palív stanú postupne ekologickejšie a budú smerovať k nulovej spotrebe CO2. Dôležité však je, že neexistuje univerzálne riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým.

Zdroj: [2]

Obr. 3. Vhodnosť použitia alternatívnych palív vzhľadom na vzdialenosť

5 Literatúra

MINISTERSTVO DOPRAVY SR. Kým nie je neskoro: Emisie CO2 z cestnej dopravy a možnosti ich mitigácie [online]. 2021. [cit. 2023- 12- 07] Dostupné na internete: <https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/doprava-3/institut-dopravnej-politiky/publikacie/komentare/kym-nie-je-neskoro>.
IRU. Decarbonising road transport.[online] . 2021. [cit. 2023- 12- 08]. Dostupné na internete: <https://www.iru.org/resources/iru-library/decarbonising-road-transport?token=843ee00e06a1b2afbc93096d2938561d-1688237143-3d5990b8>.
ACEA. Vehicles in use Europe 2023. [online]. 2023. [cit. 2023- 12- 11]. Dostupné na internete: <https://www.acea.auto/publication/report-vehicles-in-use-europe-2023/>.
BŘEN, S.D. Hledání udržitelnější dopravy. In: Systémy logistiky. 2023. Vol 23, no. 203, s. 15-17. [online]. [cit. 2018- 12- 12] Dostupné na internete: <https://www.systemylogistiky.cz/wp-content/uploads/2023/02/systemy_logistiky_cz_203.pdf>.
IRU. Annual report 2022. [online]. 2022. [cit. 2023- 12- 11]. Dostupné na internete: <https://www.iru.org/resources/iru-library/iru-annual-report-2022>.
https://dpb.sk/sk/sprava/prvy-12-metrovy-mestsky-vodikovy-autobus-na-slovensku-dorazil-do-hlavneho-mesta [cit. 2023- 12- 13]
https://imhd.sk/ba/doc/sk/22687/V-Bratislave-za%C4%8D%C3%ADnaj%C3%BA-prem%C3%A1va%C5%A5-vod%C3%ADkov%C3%A9-autobusy [cit. 2023- 12- 13]
https://transport.sk/spravy/cestna-doprava/elektricke-dodavky-ford-e-transit[cit. 2023- 12- 13]/
https://www.systemylogistiky.sk/2022/10/28/volvo-trucks-slovensko-odovzdalo-prve-elektricke-nakladne-vozidlo-urcene-na-prepravu-chladeneho-a-mrazeneho-tovaru/[cit. 2023- 12- 13]
https://www.systemylogistiky.sk/2023/03/15/lidl-testuje-novu-zelenu-posilu-vo-firemnej-flotile/ [cit. 2023- 12- 13]
https://transport.sk/spravy/cestna-doprava/db-schenker-novy-majitel/ [cit. 2023- 12- 14]
https://www.nextech.sk/a/Voltia–ktora-nedavno-predstavila-nove-modely-elektro-dodavok-na-platforme-Stellantis[cit. 2023- 12- 14]
https://www.e-car.sk/elektricke-autobusy-najdeme-aj-v-slovenskych-mestach/[cit. 2023- 12- 14]
https://www.systemylogistiky.sk/2022/04/22/uz-dnes-tovar-od-billa-putuje-k-zakaznikom-v-eko-kamionoch/?utm_source=emailkampane.cz&utm_medium=email&utm_campaign=slsk-news-260 [cit. 2023- 12- 14]
https://transport.sk/spravy/cestna-doprava/lng-je-dobra-zelena/ [cit. 2023- 12- 14]
https://www.biojazda.sk/o-projekte/b100?dt=1688464087090 [cit. 2023- 12- 14]

Autori:

Martin ZUZANIAK ¹

Tituly a pôsobisko autorov:

¹ Ing. Martin Zuzaniak, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, E-mail: zuzaniak@stud.uniza.sk