Ekonomická efektívnosť využitia elektrickej trakcie, v porovnaní s nezávislou trakciou u dopravcov prevádzkujúcich nákladnú dopravu bola dokázaná v príspevku (4). Z dôvodu ekonomickej efektívnosti využitia elektrickej trakcie pre dopravcov a jej nižších dopadov na životné prostredie, sme sa rozhodli skúmať elektrifikáciu trate Martin – Banská Bystrica z pohľadu spločensko-ekonomickej efektívnosti. Posúdenie elektrifikácie vybranej trate bude zohľadňovať predovšetkým investičné náklady, náklady na prevádzku a údržbu vybudovanej trakčnej sústavy, vplyv na štátny rozpočet a zmenu priamych nákladov dopravcov. Nevyhnutnou súčasťou výskumu je porovnanie zmeny jazdných časov a vplyvov na životné prostredie.
Analýza železničnej dopravy na trati Martin – Banská Bystrica
Pre uskutočnenie spoločensko-ekonomického zhodnotenia je potrebná technická charakteristika traťového úseku, ktorej parametre sú dôležité k určeniu odhadovaných investičných nákladov elektrifikácie trate. Súčasne je potrebné analyzovať dopravné výkony, ktoré ovplyvňujú tržby manažéra infraštruktúry, dopad na životné prostredie a vplývajú na štátny rozpočet.
Charakteristika trate Martin – Banská Bystrica
Skúmaná relácia je tvorená traťou č. 118 D – Zvolen osobná stanica – Banská Bystrica – Odb. Dolná Štubňa a traťou č. 118 A – Zvolen osobná stanica – Hronská Dúbrava – Vrútky. V našom príspevku budeme obe trate spoločne nazývať traťou Martin –Banská Bystrica. Pri elektrifikácii posudzovanej trate, je súčasne potrebná elektrifikácia dvojkoľajného úseku Odb. Dolná Štubňa – žst. Horná Štubňa, nakoľko je žst. Horná Štubňa východiskovou a končiacou stanicou pre viaceré osobné a nákladné vlaky. Elektrifikácia tohto úseku bude viesť k využívaniu elektrickej trakcie vlakmi na relácii Žilina – Žilina Teplička – Vrútky – Horná Štubňa – Prievidza/Hronská Dúbrava a späť, v prípade smerovania vlakov z žst. Horná Štubňa po trati č. 118 a č. 122 bude potrebná zmena trakcie. Celková dĺžka posudzovanej trate Martin – Banská Bystrica je 73,1 km, pričom jednokoľajný úsek je tvorený dĺžkou 40,7 km a dvojkoľajný úsek je dlhý 32,4. Trať v úseku Čremošné – Banská Bystrica má zložité technické a geologické podmienky s rozhodujúcim stúpaním do 18‰, s 22 tunelmi a väčším počtom mostov a viaduktov. Súčasný prechodový prierez úseku nespĺňa technické podmienky elektrifikácie trate. Existuje viacero technických možnosti elektrifikácie zložitého úseku trate. Elektrifikáciu tunelov na zložitom úseku Čremošné – Banská Bystrica navrhujeme uskutočniť pomocou prehĺbenia tunelov a úpravou nivelety trate priľahlých úsekov, začiatkov a koncov tunelov, prípadne znížiť trolejový drôt do výšky 5200 mm nad temenom koľajnice. Technická norma železníc č. 341540 umožňuje technologicky znížiť výšku trolejového drôtu pri striedavej trakčnej sústave. Samotná elektrifikácia trate si vyžaduje okrem vybudovania trolejového vedenia a napájacích staníc úpravu štrkového lôžka, smerovú úpravu koľaje, reguláciu malých potôčikov v blízkosti trate a tunelov, modernizáciu staničných a traťových zabezpečovacích zariadení. Trať je vhodnejšie elektrifikovať striedavou trakciou z dôvodu nižších strát prenosu elektrickej energie, nižších nákladov na prevádzku a údržbu vybudovaných trakčných zariadení, nižších vplyvov účinkov spätných trakčných prúdov. Potrebné dodatočné technické úpravy si vyžadujú zvýšené investičné náklady celej elektrifikácie posudzovanej trate.
Analýza dopravných výkonov na trati Martin – Banská Bystrica
Analýzu skutočných dopravných výkonov na trati Vrútky – Odbočka Dolná Štubňa – Banská Bystrica a trati Odbočka Dolná Štubňa – Horná Štubňa uvádzame v tabuľke 1.
Tab. 1 – Dopravné výkony na trati Martin – Banská Bystrica
| Druh dopravy | Ukazovateľ | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 |
| Osobná doprava | vlkm | 457 583 | 457 842 | 485 352 | 484 985 | 486 352 |
| hrtkm v tis. | 102 486 | 102 152 | 105 356 | 104 958 | 105 845 | |
| Nákladná doprava | vlkm | 325 677 | 299 665 | 203 577 | 206 416 | 188 515 |
| hrtkm v tis. | 190 331 | 182 621 | 120 956 | 125 821 | 120 186 | |
| Spolu | vlkm | 783 260 | 757 507 | 688 929 | 691 401 | 674 867 |
| hrtkm v tis. | 292 817 | 284 773 | 226 312 | 230 779 | 226 031 |
Zdroj: (2)
Analýza dopravných výkonov na skúmanej trati preukázala pokles výkonov v nákladnej doprave. Dopravné výkony v osobnej doprave majú približne rovnakú úroveň, nakoľko sú ovplyvnené objednávkou dopravných služieb vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe zo strany štátu. Klesajúce dopravné výkony v nákladnej železničnej doprave nepriaznivo ovplyvňujú celkový význam elektrifikácie skúmanej trate.
Pre potreby modelových výpočtov budeme používať dopravné výkony uskutočnené v roku 2014. Súčasne vo výpočtoch budeme uvažovať s priemernou spotrebou 18,4 kWh/tis. hrtkm pri elektrickej trakcii a spotrebou 6,1 litra/tis. hrtkm pri nezávislej trakcii. Určenie priemernej spotreby jednotlivých trakcii vychádza z údajov priemerných spotrieb 8 druhov hnacích koľajových vozidiel, poskytnutých osobných a nákladných dopravcov (5,6).
Elektrifikácia trate Martin – Banská Bystrica z pohľadu manažéra infraštruktúry
Elektrifikácia trate bude mať na manažéra infraštruktúry nasledujúce vplyvy:
- investičné náklady na výstavbu trolejového vedenia a napájacích staníc,
- investičné náklady na technickú úpravu tunelov, železničného spodku a zvršku, nivelety a mostov.
- náklady spojené s prevádzkou, údržbou, správou a opravou vybudovaných zariadení trolejového vedenia a napájacích staníc,
- modernizácia staničných a traťových zabezpečovacích zariadení – nižšie náklady na prevádzku a údržbu, vyššia spoľahlivosť zariadení,
- oprava štrkového lôžka, oprava tunelov a geometrickej polohy koľají,
- zvýšenie priepustnosti z dôvodu skrátenia jazdnej doby pri využití elektrickej trakcie,
- dotáciu zo štátneho rozpočtu na prevádzku a údržbu trolejového vedenia a napájacích staníc do výšky ekonomicky oprávnených nákladov,
- tržby z poplatku za použitie elektrického napájacieho zariadenia,
- zisk z dodávky a distribúcie trakčného prúdu.
Odhadované investičné náklady kompletnej elektrifikácie trate uvádzame v tabuľke 2. Vyčíslené náklady vychádzajú z bežných priemerných cien elektrifikácie tratí v podmienkach SR, predovšetkým zo skúsenosti modernizácie V. železničného európskeho koridoru.
Tab. 2 – Odhadované investičné náklady elektrifikácie trate Martin – Banská Bystrica
| Položky | Cena v tis. € |
| Projektové a prieskumné práce |
2 520,80 |
| Rekonštrukcia železničného spodku a zvršku, zníženie nivelety, úprava tratí v tuneloch, úprava smerovej polohy koľajníc |
7 894,60 |
| Úprava železničného spodku a zvršku v tuneloch a v blízkosti tunelov |
19 722,00 |
| Trakčné vedenie, trakčné napájacie stanice a spínacie stanice |
40 497,40 |
| Energetika a elektrotechnika |
3 983,50 |
| Rezerva na nepredvídateľné udalosti |
1 972,20 |
| Spolu |
76 590,40 |
Zdroj: (3)
Celkové odhadované náklady elektrifikácie trate sú predovšetkým ovplyvnené technickými podmienkami trate v úseku Čremošné – Banská Bystrica. Úprava tunelov a trate v blízkosti tunelov je finančne náročná, nakoľko táto úprava tvorí 25,75 % z celkových nákladov elektrifikácie trate.
Pre výpočet odhadovaných neinvestičných ekonomických vplyvov uvedených v tabuľke 3 sme použili nasledujúce podklady:
- náklady na prevádzku, údržbu, opravy a správu vybudovanej trakčnej sústavy sú vypočítane z priemerných nákladov vynaložených na túto činnosť v podmienkach ŽSR pre striedavú trakčnú sústavu 25000 V/50Hz a na základe vypracovaných predpisov údržby trakčnej sústavy, ktoré sú vypracované v súlade s platnými predpismi SR, ŽSR a TNŽ (4),
- tržby z poplatku za použitie elektrického napájacieho zariadenia sú vypočítané na základe dopravných výkonov v hrtkm uskutočnených v roku 2014 v súlade s Výnosom č. 3/2010 o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre, pri sadzbe 0,26 €/tis. hrtkm,
- tržby za distribúciu trakčného prúdu sú ovplyvnené rozhodnutiami č. 0083/2015/E a č. 0015/2015/E Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v ktorých sa stanovuje cena za distribúciu elektrickej energie pre dodávateľa Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a.s. a cena distribúcie elektrickej energie pre zákazníkov ŽSR. Použitá sadzba pre výpočet, vplývajúca z cenových rozhodnutí je 26,6161€/1MWh. Výpočtová sadzba pozostáva z nákladov na trakčné zariadenia a primeraného zisku stanoveného ŽSR, cena neobsahuje náklady spojené s poplatkom Stredoslovenskej energetike – Distribúcii, a.s., nakoľko tieto náklady znášajú dopravcovia a neovplyvňujú náklady ani zisk ŽSR,
- zisk za dodávku trakčného prúdu závisí od dodávateľských cien elektrického prúdu pre ŽSR a Zmluvy o združenej dodávke elektriny typ TNO s dopravcom a ŽSR. Pre výpočet zisku za dodávku trakčného prúdu sme použili súčasne uzatvorené zmluvy zverejnené v Centrálnom registri zmlúv, dopravné výkony hrtkm v roku 2014 a priemernú spotrebu trakčného prúdu 18,4 kWh/tis. hrtkm,
- výpočet dotácie zo štátneho rozpočtu určeného na prevádzku, údržbu, opravy a správu elektrifikovaného úseku závisí od ekonomicky oprávnených nákladov. Výšku dotácie sme určili na základe predpokladaných nákladov a tržieb (hodnoty v riadku 1 až 3 v tabuľke č. 3).
Tab. 3 – Odhadované ekonomické vplyvy na manažéra infrastruktury
| Č. položky | Ekonomické vplyvy na manažéra infraštruktúry | Hodnota v €/rok |
| 1 | Náklady na prevádzku, údržbu, opravy a správu |
553 773,30 |
| 2 | Tržby z poplatku za použitie elektrického napájacieho zariadenia |
58 768,06 |
| 3 | Tržby za distribúciu trakčného prúdu |
110 695,60 |
| 4 | Zisk za dodávku trakčného prúdu |
15 774,97 |
| 5 | Dotácia zo štátneho rozpočtu |
364 309,64 |
Zdroj: (4,7,8,9,10, výpočet autora)
Náklady ŽSR po uskutočnení elektrifikácie trate Martin – Banská Bystrica vzrastú približne o 553 773,30 €/rok, bez nákladov na odpisy, pričom tržby vyplývajúce z využívania trakčných zariadení nepokryjú náklady. Z dôvodu nízkych tržieb si prevádzka trakčných zariadení a napájacích staníc bude vyžadovať predpokladanú neinvestičnú dotáciu zo strany štátu, bez zohľadnenia odpisov vo výške 364 309,64 €/rok, čo tvorí 65,79 % z nákladov.
Elektrifikácia trate Martin – Banská Bystrica z pohľadu cestujúcich a dopravcov
Elektrifikácia trate Martin – Banská Bystrica prinesie z dôvodu vyššej účinnosti elektrických rušňov skrátenie cestovného času. Skrátenie cestovného času bude ovplyvňovať kratší čas rozbiehania vlakov na dovolenú traťovú rýchlosť, vyššia účinnosť elektrických motorov pri stúpaní – rýchlejší čas dosiahnutia traťovej rýchlosti. Súčasný cestovný čas v prípade elektrifikácie trate sa v osobnej doprave skráti približne o 12 minút. Skrátenie jazdnej doby vlaku bude priaznivo ovplyvňovať mimoriadnosti v doprave. Meškania vlakov osobnej dopravy a s tým spojené mimoriadne križovanie v úseku trate Odbočka Dolná Štubňa – Banská Bystrica bude skracované, nakoľko vlaky závislej trakcie prejdú medzistaničné úseky v kratšom čase, čím sa skráti čas čakania vlakov na vykrižovanie. Skrátenie jazdnej doby v nákladnej doprave sa odhaduje na 7 minút. Skrátenie cestovných časov priaznivo ovplyvňuje komfort cestujúcich, náklady dopravcov a priepustnosť trate a z toho vyplývajúce nadväzujúce priaznivé účinky železničnej dopravy. Samotný výpočet úspory jazdných časov je nevyhnutná súčasť štúdie Analýzy nákladov a výnosov investičných projektov v oblasti dopravy. Hodnotou úspory jazdných časov sa zaoberá štúdia HEATCO, ktorá stanovila priemernú hodnotu úspory času 11,42 €/hod na cestujúceho v železničnej osobnej doprave a 0,99 €/tona/km. Skutočná hodnota sa odvíja predovšetkým od vývoja HDP na obyvateľa v jednotlivých krajinách. Z dôvodu zložitého získavania údajov obsadenosti vlakov osobnej dopravy sme sa v našom príspevku nezoberali priamym výpočtom úspory jazdných časov a ich cenového ohodnotenia.
Elektrifikácia trate bude mať na dopravcov nasledujúce vplyvy:
- zníženie nákladov na obstaranie hnacích koľajových vozidiel,
- zníženie nákladov na údržbu a prevádzku hnacích koľajových vozidiel z dôvodu jednoduchšej technicko-technologickej charakteristiky (napr. nie je potrebná výmena olejov, filtrov, rozpätie periodických oprav má vyššiu kilometrickú hodnotu),
- zníženie nákladov na energie približne o 70 %,
- vyššiu cestovnú rýchlosť a s tým spojenú zvýšenú konkurencieschopnosť a atraktívnosť železničnej dopravy v porovnaní s cestnou dopravou – možnosť zvýšenia tržieb,
- náklady spojené s poplatkom za použitie elektrického napájacieho zariadenia,
- potreba menšieho počtu hnacích koľajových vozidiel vlakov nákladnej dopravy a s tým spojená úspora nákladov,
- zvýšenie normy vyťaženia vlakov a s tým spojená úspora nákladov,
- skrátenie prípadného meškania vlakov.
Elektrifikácia trate Martin – Banská Bystrica výrazným spôsobom ovplyvní priame náklady dopravcov, predovšetkým celkové náklady na hnacie koľajové vozidlá a náklady spojené so spotrebou energii. Zníženie priamych nákladov ovplyvňuje tarifu, čím sa zvýši konkurencieschopnosť železničnej nákladnej dopravy oproti ostatným druhom dopravy.
Zmena externých nákladov a vplyv na štátny rozpočet
Elektrifikácia trate bude mať za následok zníženie negatívnych vplyvov prevádzky železničnej dopravy na životné prostredie. Externé náklady ovplyvnené elektrifikáciou trate sú náklady na znečistenie ovzdušia, náklady klimatických zmien a náklady nechceného hluku. Ostatné externé náklady ostávajú nezmenené, nakoľko nedochádza k zmene druhu dopravy, preto s nimi pri komparácii neuvažujeme. V tabuľke 4 uvádzame modelovú komparáciu ovplyvnených externých nákladov prevádzky závislej a nezávislej trakcie železničnej osobnej a nákladnej dopravy pre dopravné výkony uskutočnené na trati Martin – Banská Bystrica v roku 2014.
Tab. 4 – Komparácia zmeny ovplyvnených externých nákladov
| Druh dopravy | Trakcia | €/ vlkm | Komparácia externých nákladov pre rok 2014 |
| Osobná doprava | Závislá | 1,03 | 500 942,56 €/dopravný výkon |
| Nezávislá | 1,74 | 846 252,48 €/dopravný výkon | |
| Nákladná doprava | Závislá | 1,98 | 373 259,70 €/dopravný výkon |
| Nezávislá | 3,53 | 665 457,95 €/dopravný výkon | |
| Rozdiel externých nákladov | úspora 637 508,17 € | ||
Zdroj: (1,2, výpočet autora)
Ocenenie externých nákladov v tabuľke 4 vychádza z priemerných hodnôt uverejnených v štúdii Update of the Handbook on External Costs of Transport. Modelová komparácia ovplyvnených externých nákladov preukázala úsporu nákladov vo výške 637 508,17 € pre výkony uskutočnené v roku 2014. Úspora externých nákladov by sa zvyšovala s rastom dopravných výkonov predovšetkým v nákladnej doprave.
Zmena trakcie ovplyvní výber spotrebnej dane, nakoľko sadzba spotrebnej dane z elektrickej energie a plynového oleja (motorovej nafty) je rozdielna. Výpočet zmeny výberu spotrebnej dane v prípade elektrifikácie trate Martin – Banská Bystrica uvádzame v tabuľke 5. Pre výpočet spotreby energie boli použité dopravné výkony uskutočnené v roku 2014 a určené priemerné spotreby energie hnacích koľajových vozidiel závislej a nezávislej trakcie.
Tab. 5 – Modelový výpočet zmeny spotrebnej dane pre rok 2014
| Trakcia | Spotreba energie | Sadzba spotrebnej dane | Spotrebná daň v € |
| Závislá | 4 158 970 kWh | 0,00132 €/kWh |
5 489,84 |
| Nezávislá | 1 378 189 litrov | 0,3864/liter |
532 764,10 |
Zdroj: (2,5,6,11,12, výpočet autora)
V prípade elektrifikácie trate Martin – Banská Bystrica a prechodu dopravných výkonov pod závislú trakciu dôjde k výraznej zmene výberu spotrebnej dane a tým bude ovplyvnený príjem do štátneho rozpočtu. Z modelového výpočtu zmeny spotrebnej dane pre rok 2014 vyplýva pokles spotrebnej dane o 527 274,26 €. Výber spotrebnej dane v prípade využívania závislej trakcie v porovnaní s nezávislou trakciou je výrazne nižší.
Poplatok za použitie elektrického napájacieho zariadenia je regulovaný v zmysle Výnosu č. 3/2010 o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre, ktorého gestorom je Dopravný úrad, Divízia dráh a dopravy na dráhach. Výber tržieb na základe určeného poplatku a spoplatňovania nepokryje náklady spojené s prevádzkou, údržbou, opravou a správou trakčných zariadení, čo si vyžaduje dotáciu zo strany štátu do výšky ekonomicky oprávnených nákladov. Z modelových výpočtov tržieb a nákladov elektrifikácie trate Martin – Banská Bystrica pre rok 2014 vplýva výška potrebnej dotácie zo štátneho rozpočtu 364 309,64 € bez nákladov na odpisy. V prípade rastu dopravných výkonov elektrickej trakcie dôjde k poklesu potrebnej dotácie zo strany štátu a pokles dopravných výkonov si bude vyžadovať vyššiu dotáciu.
Úspora priamych nákladov osobného dopravcu poskytujúceho dopravné služby vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe, ktorá by bola spôsobená elektrifikáciou trate Martin – Banská Bystrica by ovplyvňovala výšku potrebnej dotácie zo strany objednávateľa, nakoľko by bol objednávaný dopravný výkon realizovaný pri nižších prevádzkových nákladoch. Zmena týchto nákladov kladne vplývala na štátny rozpočet.
Štátny rozpočet by bol ovplyvňovaný aj počas výstavby elektrifikácie trate, nakoľko náklady na mzdy pri výstavbe tvoria približne 23 % z celkových nákladov na výstavbu. Zvýšila by sa zamestnanosť a spotreba stavebných materiálov, ktorá taktiež kladne pôsobí na štátny rozpočet.
Elektrifikácia trate si vyžaduje prijatie nových zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať plnohodnotnú bezpečnú a spoľahlivú prevádzku vybudovaných trolejových zariadení a napájacích staníc. Odhadované mzdové náklady tvoria približne 28 % z celkových nákladov. Na základe vyčíslených nákladov na prevádzku, údržbu, opravy a správu v tabuľke č. 3 by mzdové náklady predstavovali hodnotu 155 056,52 € /rok. Zo mzdových nákladov tvoria dane, povinné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne približne 42 %, čo by predstavovalo hodnotu 65 123,74 €/rok. Z čistej mzdy zamestnanci platia spotrebné dane a daň s pridanej hodnoty, podľa vlastnej spotreby, čím sa stáva výpočet úhrady týchto daní zložitý.
Záver
Príspevok sa zoberal elektrifikáciou trate Martin – Banská Bystrica z technického a spoločensko-ekonomického hľadiska. V príspevku sme opísali technickú možnosť vybudovania trolejového vedenia v náročných geologických podmienkach. Súčasne sme poukázali na výšku investičných nákladov elektrifikácie trate. Po modelovom zhodnotení všetkých spoločensko-ekonomických vplyvov elektrifikácie skúmanej trate z ohľadom na dopravné výkony uskutočnené v roku 2014, je možné potvrdiť vysokú úsporu externých nákladov dopravy, výraznú úsporu interných nákladov dopravcov, úsporu cestovných časov, zvýšenie zamestnanosti a s tým spojené ekonomické výhody. Nevýhody elektrifikácie trate sú vysoké investičné náklady spôsobené technicko-geologickou náročnosťou traťového úseku Čremošné – Banská Bystrica, zvýšenie nákladov manažéra infraštruktúry, vysoký úbytok spotrebnej dane, potreba dotácie zo štátneho rozpočtu. Na základe modelových výpočtov a posúdenia všetkých vplyvov je elektrifikácia skúmanej trate na hrane ekonomickej výhodnosti, pre dopravné výkony uskutočnené v roku 2014. Projekt elektrifikácie je súčasne vysoko citlivý, z dôvodu klesajúcich dopravných výkonov v nákladnej železničnej doprave. V prípade zvýšenia dopravných výkonov z dôvodu opísaných výhod vyplývajúcich z možnosti využívania závislej trakcie, sa zvýši výhodnosť elektrifikácie trate pre všetky dotknuté subjekty.
Autor
Ing. Juraj Kanis, Žilinská univerzita v Žiline, externé doktorandské štúdium, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Literatúra
- ARTEM, K., JOHANNES, B., HOLTKAMP, M., HENNING M., GIBSON, G., VARMA, A., COX, V.: Update of the Handbook on External Costs of Transport January Online. Dostupné na: http://ec.europa.eu/transport/themes/sustainable/studies/doc/2014-handbook-external-costs-transport.pdf
- Dopravné výkony na trati Martin – Banská Bystrica za roky 2010 – 2014. Interné materiály ŽSR.
- Štúdia Elektrifikácia železničnej trate Banská Bystrica – Martin. Interný materiál ŽSR. 2013.
- KANIS, J., DOLINAYOVÁ, A. Hodnotenie spoločenských nákladov závislej a nezávislej trakcie v železničnej nákladnej doprave v podmienkach SR. Pardubice: Perner´s Contact, 2015, Číslo I. Ročník X. s. 86 – 94. ISSN 1801-674X. Dostupné z http://pernerscontacts.upce.cz/38_2015/Kanis.pdf.
- Priemerné spotreby HKV závislej a nezávislej trakcie. Interné materiály ZSSK.
- Priemerné spotreby HKV závislej a nezávislej trakcie. Interné materiály ZSSK CARGO.
- Rozhodnutie číslo 0083/2015/E Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. 2014. Online dostupné na: http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/D306478238AB02B1C1257DCC0054C14C/$FILE/0083_2015_E.pdf
- Rozhodnutie číslo 0015/2015/E Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Online dostupné na: http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/E3EE78F68EDB1713C1257D9E00293880/$FILE/0015_2015_E.pdf
- Výnos č. 3/2010 a č. 7/2012 o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre.Online. Dostupné na: http://www.urzd.sk/legislativa/VynosURZD-2010-03.pdf
- Zmluva o združenej dodávke elektriny typ TNO, Dodávateľ ŽSR, odberateľ Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Dostupná v Centrálnom registri zmlúv SR.
- https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/spotrebne-dane/spotrebne-dane-obcania-ele
- https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/spotrebne-dane/spotrebne-dane-obacnia-min
VYTLAČIŤ