Abstrakt: Cieľom procesného manažmentu je štandardizácia procesov, t. j. nastavenie jednotnej úrovne služieb a výkonnosti a jasné definovanie zodpovedností a kompetencií funkčných miest. Príspevok je zameraný na využívanie prvkov a základných výhod procesného manažmentu ako efektívneho nástroja na riadenie železničného dopravného podniku. Sú tu navrhnuté možnosti riešenia, plánovania a riadenia logistických procesov v konkrétnych podmienkach podnikov realizujúcich železničnú nákladnú dopravu.
Kľúčové slová: riadenie procesov, manažment železničného dopravného podniku, dopravná logistika.
PROCESS MANAGEMENT AS AN EFFECTIVE TOOL OF THE RAIL FORWARDER CONTROL
Abstract: Process management is aimed at standardization of the processes, i.e. adjustment of integrated level of the services and performance and clear defining of the competences and accountability of functional posts. The article focuses on the use of elements and advantages of the process management as an effective tool for a rail forwarder control. It provides options for solving, planning and controlling logistic processes in the specific conditions of rail freight forwarders.
Keywords: processes management, rail forwarder management, transport logistic.
1 Úvod
Cieľom procesného manažmentu je zdokumentovanie a štandardizácia procesov. Proces predstavuje súbor aktivít alebo činností, ktoré sú vzájomne prepojené do jedného kompatibilného celku. V praxi to znamená nastavenie jednotnej úrovne služieb a výkonnosti, jasné definovanie zodpovedností a kompetencií funkčných miest a zmapovanie toku informácií. Procesný manažment skúma jednotlivé aktivity v rámci procesu ako celku. Keďže vždy je určitá vzájomná interakcia medzi vybratými aktivitami procesu, je potrebné aj tieto vzájomné väzby medzi nimi brať do úvahy pri posudzovaní procesu ako celku [8].
V prípade, že súčasťou projektu je aj optimalizácia procesov, tak prínos procesného manažmentu tkvie vo zvýšenej rýchlosti, bezproblémovej kontinuite procesov a návrhu organizačnej štruktúry vychádzajúcej z procesnej mapy. Úspešnosť organizácií do veľkej miery závisí od schopnosti manažérov prispôsobovať sa prebiehajúcim zmenám v prostredí práve cez sledovanie a uplatňovanie nových prístupov v manažmente organizácie. Jedným z dominujúcich znakov teórie manažmentu je posun od funkčného k procesnému prístupu, ktorý sa stáva základom pre ďalšie smery zdokonaľovania teórie a praxe manažmentu. Podnetom pre tento posun v manažmente sú prebiehajúce zmeny v prostredí a podmienenosť úspešnosti organizácií ich schopnosťou pružne reagovať a prispôsobovať sa týmto zmenám [5].
Aplikovanie procesného manažmentu ako nástroja na riadenie podniku si vyžaduje v prvom rade objasnenie podstaty procesného prístupu v manažmente a analýzu procesov ako základného prvku procesného manažmentu. S aplikovaním procesného manažmentu súvisí množstvo dôležitých faktorov akými sú napríklad: správna identifikácia procesov, mapovanie a modelovanie procesov, analýza a optimalizácia procesov a pod. Až po analýze a vyhodnotení uvedených faktorov možno uvažovať s koncepčným návrhom súvisiacim s prechodom podniku na procesne orientovanú organizáciu [10].
2 Systematika riadenia a posudzovania procesov
Princíp systému procesného riadenia má spravidla priamu štruktúru. Jednotlivé činnosti v rámci procesu na seba nadväzujú a nie je možné realizovať konkrétne činnosti bez podmienky, že sú dokončené tie činnosti, na ktoré musia nadväzovať. V prípade, ak je ich prepojenosť v procese zložitejšia, to znamená, že nie je len priama lineárna postupnosť činností v rámci procesu, je potrebné brať do úvahy všetky vzájomné interakcie týchto činností. Zameranie sa na procesný manažment je jedným zo základných cieľov reengineeringu. Pomocou neho je možné pretvoriť už zabehnuté procesy alebo vytvárať nové procesy či už vo výrobnej sfére alebo aj v oblasti poskytovania prepravných služieb Hlavným motívom aplikácie procesného manažmentu je skvalitnenie úrovne už jestvujúcich procesov, pričom cestou k tomuto cieľu je analýza procesov ako celku [3].
Procesy sú charakterizované súborom čiastkových vzájomne prepojených, nadväzujúcich a navzájom sa ovplyvňujúcich aktivít. V podmienkach železničnej nákladnej prepravy, je potrebné vzhľadom na celkový prínos realizácie vybraného prepravného procesu, uvažovať pri všetkých činnostiach vytvárajúcich daný proces s rovnakou váhou. Pri organizácii a realizácii prepravného reťazca sa to teda týka všetkých realizovaných úkonov potrebných na začatie prepravného procesu, pokračujúc napríklad výberom vhodného železničného vozňa na prepravu danej zásielky, až po informáciu prijímateľovi zásielky o jej pristavení na vykládku v stanici určenia. Akákoľvek nezhoda v nadväznosti jednotlivých činností môže mať vplyv na kvalitu nadväzujúcich činností, čo má za následok zníženie kvality celého prepravného procesu a teda aj úroveň poskytovaných služieb [12].
Pri definovaní procesu je dôležité stanovenie jeho začiatku a konca. Medzi nimi sa následne nachádza určitý počet presne definovaných činností, ktoré je potrebné vykonať v určitom poradí tak, aby bol dosiahnutý požadovaný efekt celého procesu. Procesy a ich jednotlivé aktivity je možné definovať na rôznych úrovniach. Tu záleží na ich konkrétnych vlastnostiach a ich vplyve na podnik. Procesy týkajúce sa jednotlivých oddelení podniku majú pre plánovanie menší vplyv ako celopodnikové procesy, ktoré priamo ovplyvňujú napríklad hospodársky výsledok podniku alebo majú priamy vplyv na jeho fungovanie. Avšak aj tieto celopodnikové procesy je možné ďalej rozdeliť na menšie celky a teda ich aj podrobnejšie analyzovať a upravovať.
Z nasledujúceho obrázku (Obr. 1) je zrejmé, že vo všeobecnosti musí mať každý proces svoje primárne vstupy a primárne výstupy. Realizácia jednotlivých aktivít v rámci procesu je uskutočnená na základe konkrétnych požiadaviek a následne je kontrolovaná pomocou spätnej väzby. Primárne vstupy sú tvorené vstupnými elementmi, ktoré dávajú podnet k zahájeniu procesu. Druhú skupinu vstupov tvoria vstupy sekundárne, ktoré do procesu nevstupujú na jeho začiatku, ale v jeho priebehu, pretože sú potrebné na jeho úspešné ukončenie. Primárne výstupy procesov môžu mať hmotný aj nehmotný charakter. Záleží to od samotného charakteru procesu a jeho účelu. Primárnym výstupom môže byť hotový výrobok, ale tiež ním môže byť poskytnutá služba, prípadne informácia. Tak ako do procesu vstupujú sekundárne vstupy, tak okrem primárnych výstupov z procesu vznikajú aj sekundárne výstupy. Tie sú spravidla vedľajšími produktmi procesu, ale môžu tvoriť vstupy do ďalších procesov [7].
Obr. 1. Schematické znázornenie prvkov procesného manažmentu
Zdroj: [7]
Vzhľadom na to, že jestvujú rôzne typy výstupov z procesov, vzniká aj rôzna škála subjektov, pre ktoré sú tieto výstupy určené. V prípade výrobného procesu alebo tiež procesu poskytovania služieb, možno zákazníkov rozdeliť do troch kategórií podľa toho ako využívajú výstupy z týchto procesov. Primárni zákazníci využívajú primárne výstupy. Sekundárne výstupy, ktoré sa nachádzajú mimo vlastný proces, sú zas určené pre sekundárnych zákazníkov. Ako nepriami alebo externí zákazníci sú označovaní tí, ktorí sú zákazníkmi primárnych zákazníkov. Táto interaktívna závislosť vzniká vtedy, ak je proces súčasťou väčšieho logistického procesného celku [7].
3 Plánovanie logistických procesov
Súčasťou vzťahov medzi dopravcom a prepravcom je aj marketingový plán, ktorý je vytvorený dopravcom za účelom efektívneho riadenia jednotlivých logistických procesov. Podľa dĺžky jeho pôsobenia je možné plány rozdeliť do troch základných úrovní. Najvýznamnejšiu úroveň tvoria dlhodobé alebo tiež nazývané strategické plány. Sú tvorené na časový horizont päť a viac rokov a stanovujú základné dlhodobé ciele. Od nich sú následne odvodzované plány pre nižšie úrovne riadenia. Druhú úroveň tvoria plány strednodobé alebo taktické. Tieto majú rozsah pôsobnosti spravidla 3 až 4 roky. Najnižší stupeň plánovania tvoria operatívne plány. Sú to krátkodobé plány, ktoré sú vytvárané maximálne na obdobie jedného roka [2]. To v podmienkach železničnej nákladnej dopravy predstavuje práve obdobie platnosti grafikovu vlakovej dopravy (GVD) ako základného plánu riadenia práce na železnici.
Strategické plánovanie dopravy je do značnej miery ovplyvňované štátom, ktorý je tvorcom dopravnej politiky. Ďalším faktorom, ktorým je táto úroveň plánovania ovplyvnená, je aj lokácia výrobných zdrojov a miest spotreby, prípadne rôznych skladovacích a iných systémov využívaných v rámci logistických reťazcov. Podstatnou charakteristikou strategických plánov je vytvorenie takého systému, pomocou ktorého je lokácia surovinových a energetických vstupov, výrobných kapacít, rozloženia skladov a štruktúry sféry obehu produktov optimalizovaná vzhľadom na zdroje pracovných síl, dopravnú obsluhu územia a všetky ostatné či už materiálové, finančné alebo informačné toky s použitím najvýhodnejšieho druhu dopravy s ohľadom na životné prostredie. Okrem týchto faktorov je potrebné brať do úvahy aj ekonomické hľadisko danej oblasti či už vzhľadom na investičné alebo prevádzkové náklady. Jednotlivé časti celého logistického reťazca nie je možné posudzovať z týchto hľadísk samostatne, ale treba analyzovať logistický reťazec ako celok vzájomne prepojených jednotlivých procesov [13].
Strednodobé plánovanie vychádza hlavne z technických a technologických kapacít všetkých prostriedkov a zariadení používaných v procese dopravy. Patrí sem napríklad kapacita dopravných prostriedkov a technické parametre dopravnej infraštruktúry, ako sú kapacita dopravnej cesty alebo jej priepustnosť. Ide teda o technicko-technologické parametre dopravnej sústavy, ktorá má priamy vplyv na výkony v doprave. Tak ako pri strategickom plánovaní, tak aj na tejto úrovni plánovania a riadenia je potrebné brať do úvahy všetky prvky celého logistického reťazca. Okrem začiatočného a konečného prvku systému je pre efektívne zvládnutie všetkých úkonov potrebné poznať parametre všetkých ostatných prvkov podieľajúcich sa na prepravnom procese. Strednodobé plánovanie je tiež ovplyvnené samotným dlhodobým plánovaním a všetkými podmienkami, ktoré je na základe dlhodobého plánovania potrebné splniť. V medzinárodnej železničnej nákladnej doprave má nemalý vplyv na túto úroveň plánovania aj spolupráca medzi jednotlivými subjektmi podieľajúcimi sa na dopravnom procese. Okrem prepravcov a dopravcov sú účastníkmi prepravného, resp. logistického reťazca aj zasielateľské spoločnosti, dopravní operátori, logistické spoločnosti, správca infraštruktúry a pod. [6].
Jestvuje viacero logistických technológii, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie v prepravných procesoch, je teda možné vybrať niektorú konkrétnu logistickú technológiu, prípadne kombináciu viacerých technológií, ktoré sa budú následne využívať v prepravnom procese. Následne aplikáciou vhodných optimalizačných metód, resp. metód operačnej analýzy je možné tieto technológie porovnávať a zisťovať ich výhodnosť a efektívnosť pre konkrétne podmienky.
Aplikáciou vhodných matematických metód pri riešení dopravných problémov možno nájsť optimálny druh dopravy alebo kombináciu viacerých druhov dopravy či už ako multimodálna preprava, alebo ako intermodálna preprava. Kritériom optimality je obvykle časové alebo ekonomické hľadisko. Ak sa skúma časové hľadisko, tak požiadavka sa môže týkať skrátenia času prepravy, alebo časovej presnosti dodania tovaru (technológia JIT). Pri zohľadnení ekonomického hľadiska, je podľa základných princípov logistiky, snaha nájsť taký variant zo skúmaných možností, ktorý vykazuje optimálne náklady. Znamená to, že tieto náklady nemusia byť minimálne vzhľadom na možnosti, ale mali by byť na určitej optimálnej úrovni v porovnaní s inými prvkami kvality poskytovaných služieb. Nejedná sa teda o minimálnu cenu, ale o zákazníkom akceptovateľnú cenu. Či už je kritériom optimality čas, alebo ekonomika, tak vždy je dôležité brať ohľad i na tzv. ostatné kritéria kvality prepravného reťazca akými sú informácie o zásielke, nepoškodzovanie tovaru a pod. V súčasnosti jestvuje viacero metód ktoré na základe sumáru ekonomických, časových a ostatných požiadaviek stanovia optimálne riešenie dopravného problému. Pri vytváraní strednodobých plánov v oblasti prepravných, resp. logistických reťazcov je potrebná vzájomná spolupráca nielen medzi dopravcami a prepravcami, ale aj medzi ostatnými účastníkmi takéhoto reťazca. Ide najmä o dopravných operátorov ktorí obvykle organizujú a riadia celý reťazec [4].
V podmienkach železničnej dopravy je základným nástrojom riadenia prevádzky grafikon vlakovej dopravy, ktorý má platnosť jeden rok. Krátkodobé alebo tiež nazývané operatívne plánovanie sa preto realizuje do praxe často práve pomocou GVD. Podklad pre operatívne plánovanie obvykle tvoria ročné zmluvy o vykonávaní konkrétneho objemu prepravy alebo pripravené zmluvy o budúcich zmluvách, v ktorých si prepravca s dopravcom vopred stanovujú základné prepravné podmienky, na základe ktorých sa bude uskutočňovať preprava. Ak nie sú podmienky v súlade s platnými tarifami, súčasťou týchto zmlúv môže byť cenová stránka uskutočnenia prepravného procesu s vopred dohodnutou cenou za poskytované služby Krátkodobé plánovanie sa väčšinou týka hlavne vnútroštátnej prepravy. Medzinárodné režimy prepravy sú spravidla predmetom strednodobého a dlhodobého plánovania [10].
Okrem prepravy realizovanej na základe ročných zmlúv patrí do oblasti operatívneho plánovania a následne operatívneho riadenia logistických procesov aj segment prepravy s malou frekvenciou opakovania, prípadne jednorazová preprava. Pre ňu je totiž potrebné zaistiť určitú rezervu dopravných kapacít. Podklady pre všetky úrovne plánovania logistických procesov je možné získavať na základe rôznych marketingových prieskumov medzi jednotlivými subjektmi na trhu. Vhodnejšou možnosťou získania potrebných podkladov môže byť priama komunikácia s jednotlivými zákazníkmi. Zisťovanie ich pohľadu na realizáciu prepravného procesu a následná aplikácia takto získaných informácií, vedie k skvalitňovaniu poskytovaných služieb v tejto oblasti [11].
4 Meranie a hodnotenie projektov
Pri meraní podnikových procesov sa vychádza z ich konečného prínosu. Pri analýze procesov v oblasti prepravných služieb môže byť týmto prínosom hodnota pre zákazníka. Okrem prínosu z ekonomického hľadiska, je potrebné brať do úvahy aj samotný procesný prínos. To znamená, že skvalitnením nadväznosti jednotlivých činností v rámci procesu sa dá skrátiť čas prepravy a to má pre zákazníka v konečnom dôsledku tiež pozitívny prínos. Procesný prínos vychádza z orientácie na potreby a požiadavky konkrétneho zákazníka. Pri posudzovaní úrovne kvality poskytovaných služieb je okrem ekonomického hľadiska, ktoré je vyjadrené nákladmi a následne cenou za poskytnutú službu, potrebné brať do úvahy aj zákazníkom vnímanú kvalitu takto poskytovaných služieb. Hodnota služby vnímaná zákazníkom je potom vhodným nástrojom na stanovenie ceny ako peňažného vyjadrenia hodnoty poskytovanej služby [14].
Ak sa skúma proces od dodávania jednotlivých surovín a materiálov do výroby, cez samotný výrobný proces, sféru obehu až po distribúciu hotových výrobkov konečnému zákazníkovi, môžeme tiež tento proces nazývať ako logistický proces. Tu je potrebné zabezpečiť koordináciu, zosúladenie a nadväznosť jednotlivých činností tak, aby celý proces fungoval efektívne. To znamená, aby bola kvalita poskytovaných služieb na požadovanej úrovni pri ich realizácií s optimálnymi nákladmi. Železniční nákladní dopravcovia majú aj v tomto segmente trhu možnosť sa realizovať a využívať svoje technické a technologické kapacity. Často sa ale železničná nákladná doprava dostáva do úzadia na úkor cestnej dopravy. Hlavným dôvodom je neporovnateľne väčšia flexibilita na požiadavky zákazníka v cestnej doprave v porovnaní so železničnou dopravou. Avšak aj v tomto smere je možné spraviť v oblasti železničnej nákladnej dopravy krok smerom vpred. Je ale nutné, aby mal železničný nákladný dopravca záujem celý logistický proces riadiť a nie sa na ňom len pasívne podieľať. Tento krok si však neraz vyžaduje určité personálne a organizačné zmeny v štruktúrach týchto dopravných podnikov. Z dlhodobého hľadiska to však môže mať priaznivý vplyv nielen pre samotné dopravné podniky, ale môže to vyvolať aj určité celospoločenské pozitíva. Takýmto pozitívom môže byť napríklad presun časti objemu nákladnej prepravy z cestnej dopravy na environmentálne výhodnejší druh dopravy, t. j. na dopravu železničnú [13].
5 Možnosti využitia procesného manažmentu v sektore dopravy
Doprava tvorí špecifický segment na trhu poskytovaných služieb. Výsledný efekt súboru na seba nadväzujúcich procesov je zmena miesta v priestore a čase. Výsledný efekt prepravy teda nemožno skladovať tak, ako je tomu v procese výroby. Dopravca by mal vedieť zabezpečiť uspokojovanie všetkých prepravných požiadaviek zákazníkov a k tomu musí mať dostatočne prispôsobenú technologickú kapacitu a štruktúru využívaných dopravných prostriedkov. Všeobecne v rámci dopravy je ale potrebné brať do úvahy špecifické charakteristiky jednotlivých druhov dopravy, ktoré sa môžu podieľať na logistickom procese. Riadenie týchto procesov si tiež vyžaduje osobitný prístup a nie vždy je možné uplatňovať všeobecné zásady riadenia procesov a manažmentu aj na dopravu.
Prepravné procesy sú teda ovplyvňované rôznymi vonkajšími činiteľmi, ktorými sú hlavne primárne požiadavky na premiestňovanie rôznych druhov tovaru. Tieto požiadavky vznikajú z odlišných lokácií miest výroby a spotreby. Niektoré takto vznikajúce požiadavky majú spravidla stochastický charakter v zmysle ich kvantitatívneho vyjadrenia alebo opakovateľnosti. Je preto potrebné mať vytvorené dostatočné kapacity v rámci dopravnej infraštruktúry a tiež v rámci vozňového parku, aby mohli byť následne uspokojené všetky takto vzniknuté prepravné požiadavky. Negatívny vplyv stochastického charakteru ich vzniku sa dá aspoň čiastočne znížiť využívaním vhodných marketingových nástrojov v tejto oblasti. Stále sa meniace podmienky a dopyt na prepravnom trhu je teda možné aspoň čiastočne predvídať. Hlavne pre menších dopravcov je dôležité, aby sa vedeli vhodne prispôsobiť meniacim sa potrebám a požiadavkám zákazníkov a využívali tak naplno svoje silné stránky. Nutnosťou je vedieť sa flexibilne prispôsobovať zmenám, ktoré na trhu nastávajú a hľadať stále nové spôsoby komunikácie so zákazníkom [13]. To platí tak pri stálych zákazníkoch, u ktorých je snaha o ich udržanie, tak aj pri získavaní nových potenciálnych zákazníkov a vzniku nových obchodných vzťahov. Základným nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov je efektívne riadenie logistických procesov na všetkých úrovniach riadenia.
Nevyhnutnou súčasťou dobre fungujúceho manažmentu dopravného podniku je vhodná prepojenosť jednotlivých oddelení, ktoré sa podieľajú na realizácií logistických procesov. Pretože iba dobre vyvinutý systém výmeny informácií a prepojenosť informačných tokov medzi nimi môže zabezpečiť splnenie všetkých podmienok potrebných pre efektívne riadenie týchto procesov. Okrem vzájomného ovplyvňovania jednotlivých subjektov v rámci logistických reťazcov je nutné brať do úvahy aj všetky vonkajšie faktory, ktoré na ne vplývajú. Medzi externé činitele ovplyvňujúce riadenie logistických procesov v dopravnom podniku patria vplyvy dopravnej politiky štátu v tejto oblasti a tiež pôsobenie ostatných subjektov na trhu poskytujúcich rovnakú alebo podobnú škálu služieb [8]. Dostatočná znalosť silných a slabých stránok konkurencie je jedným zo základných predpokladov prežitia podniku na trhu. To sa opäť týka hlavne malých podnikov pôsobiacich na dopravnom trhu. Tie si nemôžu dovoliť robiť chyby v oblasti strategických manažérskych rozhodnutí. Zlé dlhodobé manažérske rozhodnutia môžu mať pre menších dopravcov likvidačné následky. Pri veľkých dopravcoch je v tomto prípade stále možnosť, že ho ostatné sekcie podniku dokážu udržať v pozitívnom hospodárskom výsledku. Ale aj v takom prípade je nutné dôkladne analyzovať chyby vzniknuté zlými manažérskymi rozhodnutiami a neefektívne riadenie niektorých sekcií podniku na nižších úrovniach riadenia dostatočne ozdraviť. Pretože z dlhodobého hľadiska to môže spôsobovať nemalé problémy aj veľkým dopravcom [14].
Ku krízovým situáciám dochádza aj v podnikaní na dopravnom trhu hlavne v rizikových oblastiach. Jedná sa oblasti poskytovaných služieb, pri ktorých sa najviac prejavuje ich stochastický, teda náhodný charakter. Vzniká tu riziko, že tržby z takto poskytovaných služieb nedokážu pokryť náklady na ne vynaložené. Následne vyjadrené hospodárskym výsledkom vzniká v tejto oblasti strata, keďže úroveň výšky tržieb sa pohybuje pod úrovňou výšky nákladov. Tu je opäť potrebné brať do úvahy fakt, či sa jedná o jednorazovú výchylku oproti požadovanému hospodárskemu stavu, alebo či ide o dlhodobý jav. V týchto oblastiach trhu je potrebné zvoliť vhodné metódy na analýzu takto vznikajúcich rizík. Následne môže pomôcť aj zavádzanie prvkov procesného manažmentu. Pri snahe dosiahnuť maximálnu efektivitu pri minimálnom stupni rizika je potrebné analyzovať jednotlivé činnosti všetkých procesov.
Procesný manažment teda predstavuje vhodný nástroj aj v tejto oblasti podnikania. V dopravných podnikoch je samotný hmotný výrobný proces transformovaný do poskytovania nehmotných služieb. Hlavné zameranie procesného manažmentu v doprave je na vzájomnú koordináciu tých oblastí, ktoré sa podieľajú na efektívnom fungovaní dopravného podniku a tým pádom aj na poskytovaní prepravných služieb na požadovanej kvalitatívnej úrovni. Medzi tieto základné oblasti patrí okrem samotného manažmentu podniku aj marketing spolu so všetkými jeho nástrojmi, ktoré sú využívané pri riadení a v rozhodovacích procesoch. Ďalšou oblasťou, ktorá tvorí základ pre poskytovanie prepravných služieb, je technologický proces dopravy. Aj keď v železničnej nákladnej preprave nemusí mať až taký významný vplyv na úroveň poskytovaných služieb ako v oblasti prepravy cestujúcich, kde je vyžadovaný určitý komfort cestovania, spoľahlivosť dodržiavania cestovného poriadku, rýchlosť a bezpečnosť. Aj v nákladnej doprave je vhodné mať dobre zvládnuté všetky dopravné procesy, ktoré sú zárukou efektívneho riadenia dopravnej prevádzky. Efektívne operatívne riadenie dopravnej prevádzky môže viesť skrátením jazdnej doby vlakov medzi stanicou odoslania a stanicou určenia zásielky k skráteniu celého prepravného procesu a teda aj k zvyšovaniu kvality poskytovaných služieb [9].
V podmienkach dopravného trhu v pôsobnosti Európskej únie, kde je žiaduce, aby boli oddelení prevádzkovatelia dráhy (manažér infraštruktúry) a prevádzkovatelia dopravy na dráhe je pomerne komplikované, aby riadenia dopravnej prevádzky záležalo len od dopravcov. Tí nemôžu často ovplyvniť realizáciu samotného dopravného procesu, ktorý má na starosti manažér infraštruktúry. Faktor spolupráce pri organizácii a realizácii prepravného reťazca aj v tomto prípade zohráva mimoriadne dôležitú úlohu. Tak ako na iných úrovniach riadenia, aj tu je potrebná spolupráca a vzájomná prepojenosť aspoň na dostatočnej komunikačnej úrovni medzi subjektom, ktorý prevádzkuje dráhu a teda riadi dopravu na nej a subjektom, ktorý dopravu na nej prevádzkuje a vlastnými kapacitami hnacích dráhových vozidiel a vozňového parku zabezpečuje poskytovanie prepravných služieb [5].
6 Aplikácia procesného manažmentu na dopravný podnik
Manažment dopravného podniku, musí využívať pri riešení rozhodovacích úloh poznatky z rôznych vedných disciplín. Patrí sem napríklad využívanie matematických metód, metód operačnej analýzy alebo využívanie poznatkov z teórie pravdepodobnosti. Tiež je dôležité vnímať neustále sa rozvíjajúci vedný odbor informatiky a využívať jej najnovšie možnosti. V oblasti nedostatkov efektívneho riadenia dopravy už bolo vykonaných mnoho rôznych analýz. Ako významný faktor negatívne pôsobiaci na správne riadenie podniku sa spravidla javí zameranie na konečné výsledky podniku bez zohľadnenia dosahovania čiastkových cieľov. Ďalším faktorom môže byť nedostatočná komunikácia medzi jednotlivými subjektmi zabezpečujúcimi realizáciu procesov [2].
Pri poskytovaní prepravných služieb je dôležitým faktorom aj vytváranie pridanej hodnoty pre zákazníka. Úlohou procesného manažmentu v riadení dopravného podniku je analýza jednotlivých činností prepravného procesu, zisťovanie ich nedostatkov a ich následná eliminácia. Na niektoré procesy je potrebné aplikovať prvky reengineeringu. To znamená ich úplnú zmenu a reorganizáciu, prípadne ich zrušenie a následné nahradenie novými prvkami, ktoré budú viesť k efektívnemu riadeniu procesov. Všetky takéto zmeny v rámci procesov musia byť podriadené komunikačným a informačným možnostiam vzájomnej spolupráce jednotlivých prvkov a ich komunikácií na horizontálnej aj na vertikálnej úrovni [1]. Schematické znázornenie aplikácie procesného manažmentu v dopravného podniku je znázornené na nasledujúcom obrázku (Obr. 2).
Obr. 2. Aplikácia procesného manažmentu v dopravnom podniku
Zdroj: [7]
Z predchádzajúceho obrázku (Obr. 2) je zrejmé nielen to, ako pomocné procesy ovplyvňujú hlavné procesy dopravného podniku a najmä to, že výsledná služba musí predstavovať určitú pridanú hodnotu pre zákazníka. Aplikácia procesného manažmentu musí byť v súlade s celkovou charakteristikou podniku a s jeho strategickými cieľmi. Procesný manažment musí zasahovať všetky úrovne plánovania v dopravnom podniku. Od stanovenia dlhodobých cieľov a spôsobov ich dosiahnutia, cez zásah do strednodobého plánovania, ktoré má tiež významný vplyv na efektívne fungovanie dopravného podniku, až po operatívnu úroveň plánovania, ktorá následne prostredníctvom operatívneho riadenia zabezpečuje realizáciu konkrétnych činností v rámci jednotlivých logistických procesov [5].
Pri samotnej aplikácii procesného manažmentu môžu manažéri využívať celý rad nástrojov, ktoré už mnohé výrobné podniky v súčasnosti využívajú. Ide najmä o rôzne softvérové nástroje, logistické technológie, ale najmä o aplikovanie prvkov štvrtej priemyselnej revolúcie (Priemysel 4.0) do analýzy a vyhodnocovania procesov. V súvislosti s aplikáciou Priemyslu 4.0. zohráva dôležitú úlohu aj internet vecí (IoT – Internet of Things), t.j. účelné prepojenie zariadení, objektov a ľudí s internetom. Postupným pridávaním prvkov do IoT organizácia rozširuje svoje možnosti snímania dopytu a množiny informácií. Množinu informácii možno následne katalogizovať a analyzovať tak, aby výsledný produkt ktorým je v prípade dopravného podniku služba zákazníkom dosahoval vysokú mieru pridanej hodnoty pri pokiaľ možno čo najnižších nákladoch na realizáciu pomocných a hlavných procesov podniku [13].
Tak ako v ostatných formách manažmentu v rôznych podnikoch, tak aj v manažmente dopravného podniku je potrebné okrem zefektívňovania samotných procesov brať do úvahy aj ľudské zdroje, ktoré ich realizujú. Tu vstupujú do hry aj iné úlohy manažmentu, ktorými sú napríklad vedenie ľudí, motivácia a iné nástroje personálnej politiky. Neodmysliteľnou súčasťou realizácie akýchkoľvek procesov je ich spätná kontrola. Tá môže zistiť prípadné nedostatky a tie po vhodných úpravách procesov z nich následne eliminovať. Ako podklady pre kontrolu prepravných procesov v oblasti železničnej nákladnej dopravy môže slúžiť aj spätná väzba od prepravcu ako od konečného užívateľa prepravnej služby.
7 Záver
Základným cieľom pri zavádzaní nového systému riadenia železničných dopravných podnikov (ŽDP) prostredníctvom využívania prvkov procesného manažmentu je dlhodobé nasmerovanie podniku na úspešné pôsobenie na prepravnom trhu s efektom vytvárania silného konkurenčného postavenia voči iným ŽDP a taktiež dopravným podnikom prevádzkujúcich dopravu na cestnej infraštruktúre. Pri implementácií opatrení súvisiacich so zavádzaním nového systému riadenia, je potrebné okrem stanovenia vhodnej stratégie na dosiahnutie hlavne dlhodobých cieľov, aj vytvoriť taký systém spätnej väzby, ktorý dokáže nedostatky a neefektívne procesy rýchlo a spoľahlivo identifikovať. Zavedenie systému procesného manažmentu do ŽDP je podmienené aj vhodným marketingovým prieskumom trhu. Ten je potrebný realizovať či už pred zmenou systému riadenia alebo po jej aplikácií. Okrem pozitívnych aspektov pre ŽDP v podobe znižovania prevádzkových nákladov a predovšetkým v podobe maximalizácie zisku vybraných procesov, by mala byť zvýšená úroveň kvality poskytovaných prepravných služieb.
Pri aplikácií nových princípov procesného manažmentu je taktiež vhodné, aby hlavné činnosti týkajúce sa priamo prepravcu, ako konečného článku prepravného reťazca, boli podriadené prevádzkovým procesom dopravného charakteru. To zabezpečí, aby ŽDP mohol vhodne reagovať na volatilitu prepravného trhu. V opačnom prípade je ŽDP nedostatočne schopný uspokojovať meniace sa prepravné potreby a požiadavky prepravcov. Problém pri aplikácii procesného manažmentu môže nastať vtedy, keď riadiaci pracovníci majú negatívny postoj k novému systému, resp. obávajú sa neznámeho. Experti sa však zhodujú, že závažné turbulencie na svetovej spoločenskej, ekonomickej a politickej scéne budú v nasledujúcej dobe pribúdať a s najväčšou pravdepodobnosťou aj naberať na intenzite. Z tohto pohľadu je nevyhnutné, aby sa manažéri snažili navrhnuté zmeny akceptovať a prispôsobiť sa im [1].
Vzhľadom na charakter prepojenia jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na realizácií procesov je vhodné, aby prevládali horizontálne väzby nad vertikálnymi väzbami pri ich vzájomnej komunikácií. Dôležitosť horizontálnych komunikačných väzieb medzi jednotlivými subjektmi je hlavne v nižších stupňoch riadenia. Tu by mohlo vplyvom zbytočne veľkej centralizácie a direktívneho riadenia procesov vertikálnym smerom, nastávať neefektívne riadenie takýchto procesov, hlavne pri procesoch operatívneho charakteru. A práve tieto procesy často určujú celkový charakter vnímania kvality poskytovanej služby a sú pre každý podnikateľský subjekt, nevynímajúc železničných dopravcov, veľmi dôležité. Pri súčasnej aplikácií procesného manažmentu v ŽDP sa často vyskytujú problémy súvisiace hlavne s nedostatočne vyriešenými komunikačnými väzbami, ktoré vplývajú na samotné operatívne riadenie prevádzkovaných procesov. Pri nedostatočne účinnom zavádzaní procesného manažmentu sa tieto negatívne účinky prejavujú hlavne pri mimoriadnych udalostiach, ktoré je potrebné riešiť operatívnym riadením.
Príspevok vznikol v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0379/20 “Socioekonomické aspekty deregulácie trhu služieb železničnej dopravy v kontexte platnej legislatívy EÚ a udržateľnej mobility ” na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.
The paper was supported by the VEGA Agency, Grant No. 1/0379/20 “Socio-economics aspects of rail transport market services deregulation in the context of EU legal framework and sustainable mobility”, at Faculty of Operations and Economics of Transport and Communication, University of Žilina, Slovakia.
8 Literatúra
- BEARZOTTI, L. et all. 2013. The Event Management Problem in a Container Terminal. In: Journal of applied research and technology, Volume 11, Pages 95 – 102, Published II/2013, IDS No: 099HDI, ISSN: 1665-6423.
- BROCKNER, J. 2015. The process matters – Engaging and equipping people for success. Princeton University Press. Pg. 336. ISBN 9780691165059.
- Business Process Management Conference Europe 2012. London, dostupné na internete: http://www.irmuk.co.uk/bpm2012/index.cfm.
- ČIČKA, Ľ. 2010. Požiadavky na dopravu pri poskytovaní logistických služieb.
In: LOGI 2010 – Conference Proceedings. Pardubice: Tribun EU, 2010.
ISBN 978-80-7399-205-7; s. 253-257. - DAMIJ, N. – DAMIJ, T. 2016. Process Management. A Multi-disciplinary Guide to Theory, Modeling, and Methodology. Springer-Verlag Berlin and Heidelberg GmbH & Co. KG. 2016. Pg. 213. ISBN 3662512424
- DOLINAYOVÁ, A. 2016. Optimisation of Business Processes and Services in the Rail Transport Market from Two Points of View: Economic Efficiency and Management. Sustainable rail transport, Conference on Sustainable Rail Transport (RailNewcastle), June 2016, p. 31-44, doi: 10.1007/978-3-319-58643-4_3.
- DOLINAYOVÁ, A. – ČERNÁ, L. 2018. Improvement the Quality Management of Locomotives by Using the Live Cycle Costing Method. In: Transport Means – Proceedings of the International Conference 2018, Trakai, LITHUANIA, p. 207-2011
- KOVÁČ, M. 2011. Posúdenie účinnosti systému procesného riadenia v podmienkach železničných dopravných spoločností. In: Železničná doprava a logistika. Žilina: Katedra železničnej dopravy. Ročník VII/2011, číslo 3. ISSN 1336-7943.
- LIŽBETINOVÁ, L. – NEDELIAKOVÁ, E. 2020. Keeping talents in the transport and logistics enterprises – case study from the Czech Republic. Acta Polytechnica Hungarica: An international peer-reviewed scientific journal of Óbuda University, Hungarian Academy of Engineering and IEEE Hungary Section: journal of applied sciences. Budapešt (Maďarsko): Óbudai Egyetem. Roč. 17/2020, č. 9, s. 199-219. ISSN 2064-2687.
- NEDELIAKOVÁ, E. – DOLINAYOVÁ, A., NEDELIAK, I. 2012. Manažment v železničnej doprave 2. Vysokoškolská učebnica, EDIS, ŽU v Žiline, 2012. ISBN 978-80-554-0471-3.
- NEDELIAKOVÁ, E. a kol. 2020. Sustainability of railway undertaking services with lean philosophy in risk management: case study. In: Sustainability. Bazilej (Švajčiarsko): Multidisciplinary Digital Publishing Institute.. Roč. 12/2020, č. 13, s. 1-27. ISSN 2071-1050
- NEDELIAKOVÁ, E. a kol. 2019. Implementation of Six Sigma methodology using DMAIC to achieve processes improvement in railway transport. Production Engineering Archives. Varšava: De Gruyter. No. 23/2019, s. 18-21. ISSN 2353-5156.
- Procesný manažment, jeho podstata a prístupy k riadeniu podnikových procesov. Dostupné na internete. https://adoc.pub/procesny-manament-jeho-podstata-a-pristupy-k-riadeniu- podnik .html.
- Weske, M. 2012. Business Process Management. Springer-Verlag Berlin and Heidelberg GmbH & Co. KG. Pg. 404. 2012. ISBN 3642286151.
Autor:
Tituly a pôsobisko autorov:
Doc. Ing. Vladimír Klapita, CSc., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, KŽD. Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: vladimír.klapita@uniza.sk
VYTLAČIŤ