PRÍSTAV KOPER A JEHO VYUŽITIE PRE SLOVENSKÝ AUTOMOBILOVÝ PRIEMYSEL

Prístav Koper leží v Slovinsku, v severnej časti Jadranského mora. Vďaka svojej výnimočnej polohe spája strednú a východnú Európu so stredozemím. Prístav je intermodálnym strediskom, kde sa stretávajú rozličné dopravné a prekladacie systémy. Je vybavený technológiou RO-RO (horizontálny spôsob prekládky kolesovej techniky), zariadeniami na prekladanie a skladovanie kusových zásielok, nadrozmerných nákladov, kontajnerov, automobilov, hromadných a tekutých nákladov i živého dobytka.

Základné činnosti ako prekládka nákladu, skladovanie či rôzne doplnkové služby sú vykonávané v dvanástich špecializovaných termináloch. Všetky terminály sú priamo napojené na verejnú cestnú a železničnú sieť.

Asociácia NAPA

Prístav Koper je súčasťou asociácie NAPA (North Adriatic Ports Association), ktoré okrem neho tvoria prístavy Terst, Benátky, Ravenna a Rijeka. Spojenie týchto prístavov tvorí prírodnú vodnú cestu, ktorá preniká hlboko do európskeho kontinentu a poskytuje najlacnejšiu námornú trasu z Ďalekého východu cez Suez do Európy. Týchto päť prístavov sa spojilo, aby vytvorili alternatívu k prístavom ležiacim na severe Európy.
V námorných prístavoch NAPA sa ročne preloží viac než 100 miliónov ton nákladu rôzneho druhu. Vzhľadom k obrovskému množstvu poskytovaných logistických služieb a rozľahlej dopravnej siete tvorí NAPA perfektnú multimodálnu bránu ku kľúčovým európskym trhom.

Prístav Koper

Územie prístavu

Celková plocha koperského prístavu je 280 ha. Plocha zahŕňa okrem prístavných hrán a terminálov aj kryté sklady (24,7 ha), kryté skladovacie plochy (7,6 ha) a otvorené skládky (90,0 ha). Dĺžka prístavných hrán je až 3 300 m [6]. Súčasný obchodný prístav sa vyznačuje rozmiestnením univerzálnych i špecializovaných polôh, ktoré sú technicky a technologicky vybavené na odbavenie nákladu. Prístav má železničné a cestné napojenie, výrobné objekty, dielne, garáže a ďalšie objekty.
Prístav Koper sa skladá z dvanástich terminálov a prekladísk, kde sa okrem prekládky konkrétnych nákladov vykonávajú aj služby s týmto spojené (napr. čistenie kontajnerov, dozrievanie ovocia a paletizácia banánov a pod.)

Terminály prístavu Koper:
• kontajnerový terminál,
• terminál pre kusový náklad,
• automobilový a RO-RO terminál,
• európsky energetický terminál,
• terminál na prekládku ovocia,
• terminál na prekládku obilnín,
• terminál pre manipuláciu s dobytkom,
• terminál na prekládku dreva,
• prekladisko oxidu hlinitého,
• terminál na prekládku nerastných surovín,
• terminál na prekládku minerálnych olejov,
• terminál na prekládku tekutých nákladov.

V jednotlivých termináloch sú okrem bežných služieb poskytované aj doplnkové služby ako je starostlivosť o kontajnery a náklad rôzneho druhu, doplnenie pohonných hmôt, poskytnutie náhradných dielcov a pod. (napr. v automobilovom a RO-RO terminály sú poskytované služby ako voskovanie a servis automobilov, lakovanie karosérie a pod.).

Prekládková činnosť prístavu

V prístave Koper dochádza k prekladaniu nákladu z plavidiel na dopravné prostriedky cestnej a železničnej dopravy.

Najčastejším druhom prekladaného nákladu je:

• kusový náklad,
• kontajnery,
• automobily,
• hromadný suchý náklad,
• tekutý náklad.

V roku 2014 sa v prístave Koper preložilo 18,965 mil. ton nákladu, čo predstavuje nárast o 5,37 % oproti roku 2013. V prekládke nákladu prevládali najmä kontajnery (6,760 mil. t) a hromadný suchý náklad (6,724 mil. t). Zvyšovanie prekládky je podmienené vysokým dopytom po preprave nákladu akéhokoľvek druhu.

V kontajnerovom termináli prístavu Koper sa v roku 2014 zmanipulovalo 674 tisíc jednotiek TEU1, čo predstavuje nárast o 12,26 % oproti roku 2013. Spomedzi prístavov NAPA sa najviac kontajnerov preložilo v prístave Koper, za ním nasledovali talianske prístavy Terst (506 tis. TEU) a Benátky (cca 456 tis. TEU). Posledný z prístavov bol chorvátsky prístav Rijeka s 192 tis. TEU. Najväčší nárast zmanipulovaných kontajnerov oproti roku 2013 dosiahol chorvátsky prístav Rijeka, v ktorom sa zvýšila prekládka kontajnerov až o 15%. [4]

Po Rakúsku a Maďarsku je Slovensko tretím najvýznamnejším obchodným partnerom tohto prístavu. 6 % nákladu (kontajnery, automobily, kovové výrobky, hliník), ktoré sa preloží v prístave, sa prepraví medzi prístavom a Slovenskou republikou.

Spojenie Slovensko – Koper

Prístav Koper je dôležitý najmä pre krajiny strednej a východnej Európy. Prístav je napojený na transeurópsku dopravnú sieť (Stredomorský koridor a Balticko-jadranský koridor) a Paneurópske koridory (koridory V a X), pričom takmer dve tretiny nákladu prichádza a odchádza z prístavu po železnici.
Dôležitou úlohou prístavu je dovoz súčiastok a dielcov z Južnej Kórey, kde sa kontajnery naložia súčiastkami, ktoré sú určené pre továrne KIA a Hyundai. Dovoz predstavuje 140 tis. TEU za rok (1,250 mil. ton nákladu), prepravených loďami dvakrát za týždeň.
Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom je prvým a jediným závodom Kia Motors v Európe. Závod bol dokončený v roku 2005. Závod ročne vyrobí viac ako 300 tis. automobilov. Celková rozhloha závodu Kia Motors v Tepličke nad Váhom je 166 ha. V závode sa vyrábajú automobily značky Kia a Hyundai.

V súčasnosti sú zabezpečené dve spojenia mezi Žilinou a Koperom. Z Koperu sa dovážajú kontajnery so súčiastkami pre výrobu v automobilke KIA Motors a zo Žiliny ďalej odchádzajú kontajnery do Kalingradu. V opačnom smere sa prepravujú prázdne kontajnery. Spojenie medzi Koperom a Žilinou je realizované siedmimi vlakmi týždenne v oboch smeroch prostredníctvom operátorov Metrans / Danubia/SKD Intrans a Adria Kombi. Intenzita prepravných prúdov súvisí s objemom výroby v závode KIA Motors v Tepličke nad Váhom. V prípade zvýšenia objemu výroby v závode sa intenzita spojenia zvyšuje až na 10 vlakov týždenne v oboch smeroch. K celkovému nárastu prepráv prispelo spustenie nového terminálu spoločnosti SKD Intrans v Žiline.
Preprava kontajnerov po železnici medzi Žilinou a Kalingradom je realizovaná 8 ucelenými vlakmi týždenne. Kontajnery prepravované z Kalingradu do Žiliny sú v porovnaní s ich prepravou zo Žiliny do Koperu vždy prázdne.
Často sa využíva aj preprava jednotlivých zásielok, ktoré však predstavujú malé percento z celkového prepraveného objemu. [5]

---

Autori:

Andrej Dávid

Andrea Galieriková                                                                                                                                         

• doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
• Ing. Andrea Galieriková, Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

---

 

Literatúra

[1] Galieriková A.: Námorný prístav Koper a jeho prekladiská. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilina 2013, 43 s.
[2] Záležák, M.: Technológia v prístavoch a prekladiskách 1: prístavy. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilina 2000, 52 s., ISBN 80-7100-761-7.
[3] Jurkovič, M., Sosedová, J.. Innovative technologies in Ro-Ro transport. In Slovak: Inovatívne technológie v Ro-Ro preprave. In: Doprava a spoje – elektronický časopis Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. [online]. 2012-2. Dostupné z:http://fpedas.uniza.sk/dopravaaspoje/2012/2/jurkovic.pdf. ISSN 1336-7676. s. 216-221.
[4] http://www.luka-kp.si/eng/cargo-statistics, 18.9.2015
[5] Stopka O., Šulgan M.: Prepojenie terminálov intermodálnej prepravy v SR železničnou dopravou na námorné prístavy a ďalšie terminály v Európe in Železničná doprava a logistika – elektronický odborný časopis o železničnej doprave a preprave, logistike a manažmente, Žilinská univerzita v Žiline 2011-3. Dostupné z: http://fpedas.utc.sk/zdal/images/zdal/archiv/zdal_2011-03.pdf ISSN 1336-7943. s.41
[6] http://www.portsofnapa.com/ 20.9.2015