PREPRAVA NÁKLADU V KONTAJNEROCH NA MORI

Kontajnery sa v obchodnej plavbe začali používať s cieľom minimalizovať dobu prekládky nákladu v námorných prístavoch a chrániť prepravovaný náklad pred jeho poškodením, stratou alebo odcudzením.

Preprava nákladu v kontajneroch však začala už ku koncu 2. svetovej vojny, kedy ich použila americká armáda najmä na prepravu zbraní a vojenského materiálu. Prvé lode, ktoré sa použili na prepravu kontajnerov, boli prestavané z tankerov, ktoré boli vyrobené ešte počas druhej svetovej vojny. V roku 1956 prepravil prvý prestavaný tanker na palube 58 kontajnerov medzi prístavmi Newark a Houston. [1]

V súčasnosti sa na námornú prepravu využívajú kontajnery radu ISO 1A a 1C, t. j. ich dĺžka je 40 a 20 stôp. Viac ako v 89 % kontajneroch sa prepravuje suchý náklad. Izotermické a chladiarenské kontajnery slúžia na prepravu asi 5% všetkého nákladu a asi 1 % nákladu sa prepravuje cisternovými kontajnermi. [2]

Hlavné prepravné trasy kontajnerov

Vo svetovom medzinárodnom obchode sa využívajú tri hlavné prepravné prúdy. Sú to nasledovné trasy :

1. Transatlantická trasa medzi Severnou Amerikou a Európou.

Je to trasa na ktorej sa začali prvý krát prepravovať kontajnery medzi prístavmi Severnej Ameriky a prístavom Rotterdam. V súčasnosti sa táto trasa využíva tak na prepojenie priemyselných centier v USA a Kanade, ale aj Mexického zálivu s krajinami v Európe, akými sú Holandsko, Francúzsko, Belgicko alebo Nemecko.

 

2. Transpacifická trasa medzi Severnou Amerikou a Áziou.

Táto trasa spája Severnú Ameriku vrátane Mexického zálivu s krajinami v Ázie, akými sú napríklad Malajzia, Singapur, Čína a Japonsko. Na tejto trase sa v súčasnosti prepravuje najviac kontajnerov.

 

3. Euroázijská trasa medzi Áziou a Európu

Trasa, ktorá spája krajiny západnej Európy najmä s krajinami juhovýchodnej Ázie. V minulosti sa muselo na tejto trase plávať okolo Mysu dobrej nádeje, avšak po vybudovaní Suezského prieplavu sa čas plavby lodí medzi Indickým oceánom a Severným Atlantikom skrátila približne o 10 000 km. [3]

Na obrázku číslo 1 je vývoj kontajnerovej prepravy od roku 1995 až do roku 2013 na uvedených hlavných trasách. Je pritom zrejmé, že na transatlantickej trase nedošlo až k takému nárastu prepravy ako to bolo na ostatných dvoch trasách. Pritom do roku 2008 lodná preprava kontajnerov na nej taktiež rástla. Po roku 2009, kedy bola celosvetová hospodárska kríza, zaznamenal sa mierny pokles prepravy na všetkých uvedených trasách. Najviac využívanou sa následne stala euroázijská trasa, od roku 2012 sa však opäť najviac využíva trasa transatlantická.

Pri porovnaní prepravy v rokoch 2012 a 2013 je zrejmé, že oproti roku 2012 vzrástla preprava nákladu na všetkých troch trasách. Najviac kontajnerov sa prepravilo medzi Áziou a Severnou Amerikou (v objeme 21,2 mil. TEU), pričom viac prevažoval import v smere do Severnej Ameriky (13,8 mil. TEU) než v opačnom smere (7,4 mi. TEU). [5]

Námorné prístavy

Námorné prístavy sú výstupnými a vstupnými bránami kontinentov pre náklad, ktorý sa medzi kontinentmi prepraví námornými loďami. Vo svete je približne 400 námorných prístavov, v ktorých sa prekladajú kontajnery. Drvivá väčšina týchto kontajnerov (98 %) sa prekladá v šesťdesiatich prístavoch sveta. [3]

Výber Top 20 v kontajnerových prístavoch tvorí približne 46 percent svetovej priepustnosti kontajnerov v roku 2013. Medzi týmito kontajnerovými prístavmi je 15 prístavov z krajín s rozvojovou ekonomikou, z nich všetky sa nachádzajú v Ázii, len zvyšných 5 prístavov je v hospodársky vyspelých krajinách. Z nich tri sú v Európe a dva v Severnej Amerike (Tab. 2). Prvých desať prístavov sa nachádza v Ázii, čo signalizuje význam regiónu v pohybe hotových výrobkov a polotovarov. V najnovšom poradí prístav Šenzhen v objeme prekládky kontajnerov predstihol prístav Hong Kong a stal sa tak v tejto štatistike tretím najväčším svetovým prístavom. V roku 2013 prístav Hong Kong zaznamenal negatívny pokles až 3,3 % oproti roku 2012, čo je najväčší pokles z výberu Top 20 prístavov. Prístav Rotterdam síce zaznamenal pokles o 2 %, ale podarilo sa mu udržať svoju pozíciu a vo svete je jedenástym najväčším kontajnerovým prístavom. Prístavy Antverpy, Los Angles a Tanjung Pelepas tiež zaznamenali v roku 2013 pokles. Najväčší vzostup zaznamenal čínsky prístav Ta-lien, ktorý sa posunul o päť miest dopredu, pretože zaznamenal zvýšenie počtu prepravených kontajnerov až 24,2 %. [5]

Priepustnosť prístavov

V roku 2013 priepustnosť prístavov pri preprave kontajnerov v štátoch rozvojových ekonomík vzrástla približne o 7,2 % na 466,1 miliónov TEU. Tento nárast je vyšší ako v predchádzajúcom roku, kedy bol nárast 5,2 %. Tempo rastu uvedenej kontajnerovej priepustnosti vo všetkých krajinách v roku 2013 sa odhaduje na 651,1 milión TEU, teda nárastom o 5,6 % oproti predchádzajúcemu roku. [5]

Podiel rozvojových ekonomík na svetovej priepustnosti sa zvýšil o 1 % na zhruba 71,6 %. V posledných rokoch došlo k postupnému zvyšovaniu podielu rozvojových krajín na svetovej priepustnosť kontajnerov. Len v prípade štyroch krajín, t. j. Kolumbie, Egypta, Číny (Hong Kongu) a Ománu, došlo k poklesu prístavnej priepustnosti za rok 2013. Pritom v roku 2012 to bolo až 12 krajín. Kolumbijský pokles sa zdá byť súčasťou širšieho regionálneho poklesu prístavnej priepustnosti, nakoľko v Karibskej oblasti poklesol objem zahraničného obchodu. Pokiaľ ide o Egypt, tak sa zdá, že to bolo spôsobené jeho politickou nestabilitou. Hongkong (Čína), ktorý bojoval v posledných rokoch o svoju vedúcu pozíciu tvárou v tvár silnej konkurencii zo Šanghaja a Singapuru. V Ománe spôsobila pokles kontajnerov silná konkurencii zo strany susedných prístavov. [5]

Z výberu Top 10 rozvojových krajín a krajín s ekonomikou v procese transformácie sa všetky nachádzajú v Ázií. Šestnásť z top 20 rozvojových krajín a krajín s ekonomikou v procese transformácie sú tiež v Ázii, a tri sú v strednej a juhovýchodnej Amerika (Brazília, Mexiko a Panama) a jeden je v Afrike v Egypte. Krajina s najväčším podielom priepustnosti kontajnerov je naďalej Čína. Samotná má priepustnosť kontajnerov až 26,8 % z celkovej svetovej priepustnosti kontajnerov. [5]

   Intermodálne terminály

Kontajnerová doprava patrí medzi odvetvia s nejednotným trhom. Napriek tomu existuje niekoľko prevádzkovateľov, ktorí rozšírili svoju pôsobnosť až na globálnu úroveň. Tabuľka 3 uvádza 10 najväčších prevádzkovateľov kontajnerových terminálov, ktoré preložili najviac kontajnerov. Ich podiel   na prekládke predstavoval až 37 % s 224 mil. TEU. [5]

V súčasnosti sa desať najlepších terminálov nachádza v ázijských krajinách, ako sú Japonsko, Čína a Spojené arabské emiráty (tab. 4). V čínskom prístave Tianjin sa nachádzajú 4 rôzne terminály. [5]

 Svetová flotila

V januári 2014 svetová flotila dosiahla celkom 1,69 miliardy tonáže. Lode na hromadný náklad predstavujú 42,9 % z celkovej tonáže, ďalej sú to tankery (28,5 %) a kontajnerové lode (12,8 %). Od roku 1980 celkový podiel lodí na hromadný náklad sa zvýšil o 58 %, zatiaľ čo u tankerov klesol o 43 %. Čoraz viac nákladu sa prepravuje v kontajneroch. Podiel prepravy kontajnerov loďou stúpol o 677 % od roku 1980, zatiaľ čo preprava kusových nákladov klesla o 73 % (viď obr. 2). [5]

 

Autori

Andrej Dávid¹, Peter Piala² a Pavel Žarnay³

• ¹ doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: andrej.david@fpedas.uniza.sk
• ².Ing. Peter Piala, Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: peter.piala@fpedas.uniza.sk
• ³doc. Ing. Pavel Žarnay, CSc., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: pavel.zarnay@fpedas.uniza.sk

Literatúra

[1]                    LAMBERT, D. – STOCK, J. – ELLRAM, L.: Logistika. Computer Press, Praha 2000, ISBN 80-7226-221-1.

[2]       ŠIROKÝ, J.: Progresívne systémy v kombinované přepravě. Univerzita Pardubice,

Pardubice 2010, 184 s., ISBN 978-80-86530-60-4.

[3]       STOPFORD, M.: Maritime Economics. Routledge. Oxon 2009, ISBN 978-0-415-27558-3.

[4]                    JAGELČÁK, J. – DÁVID, A. – ROŽEK, P.: Námorné kontajnery. EDIS – vydavateľstvo Žilinskej univerzity, Žilina 2010; 262 s., ISBN 978-80-554-0207-9.

[5]        www.1: Review of maritime transport. [online]. [citované 27.02.2015]. Dostupné z: < http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/rmt2014_en.pdf>

[6]                    JURKOVIČ, M.: Logistika lodnej prepravy automobilov na Slovensku. Dizertačná práca, Žilina 2013.