Abstrakt: Pre rozvoj mobility v našom kraji je nevyhnutné poznať súčasný stav. Z tohto dôvodu si Prešovský samosprávny kraj dal vypracovať Plán udržateľnej mobility, ktorý bude slúžiť ako podklad pre dopravné plánovanie, modelovanie a prognózovanie dopravy. Zámerom kraja je vybudovať moderný systém verejnej osobnej dopravy, ako ho poznáme vo väčšine krajín západnej Európy. Prešovský kraj v spolupráci s Košickým krajom pracuje na vytvorení integrovaného dopravného systému, založeného na harmonizácii dopravných, tarifných a ekonomických sústav dopravcov a objednávateľov verejnej dopravy, s cieľom zabezpečiť atraktívnu a efektívnu dopravnú obsluhu východného Slovenska. Práce sa momentálne sústreďujú na harmonizáciu prepravných a tarifných podmienok, ale aj na skvalitňovanie cestnej infraštruktúry, ktorej stav ovplyvňuje úroveň mobility v kraji. Keďže doprava nie je len o vlakoch a cestných motorových vozidlách, Prešovský kraj venuje zvýšenú pozornosť aj nemotorovej doprave. Cieľom je vytvoriť systém diaľkových cyklistických trás, ktoré budú spájať jednotlivé územia kraja, v nadväznosti na iné kraje a medzinárodné cyklistické koridory.
Kľúčové slová: mobilita, Prešovský samosprávny kraj, integrovaný dopravný systém
PROMOTING MOBILITY IN THE PREŠOV SELF-GOVERNING REGION
Abstract: To develop mobility in our region it is essential to know current status. For this reason the Prešov self-governing region has developed a Sustainable Mobility Plan which will serve as a basis for transport planning, modeling and forecasting.
The region’s intention is to build a modern public
passenger transport system, as we know it in most Western European countries.
In cooperation with the Košice region, the Prešov region is working on the
creation of an integrated transport system based on the harmonization of
transport, tariff and economic systems of carriers and customers of public
transport, with the aim of ensuring attractive and efficient transport services
of Eastern Slovakia. The work is currently focusing on the harmonization of
transport and tariff conditions but also on improving the quality of road
infrastructure which affects the level of mobility in the region.
As the transport is not only about trains and road
motor vehicles, the Prešov region is also paying more attention to
non-motorized transport. The aim is to create a system of long-distance cycling
routes that will connect the individual regions of the region following other
regions and international cycling corridors.
Keywords: mobility, Self-governing region of Prešov, integrated transport system
1 Úvod
Doprava je pre územie dôležitá ako cievny systém pre ľudský organizmus. Tak ako ten privádza nevyhnutné živiny a kyslík pre telo, tak doprava má za následok spojenie obyvateľov rôznych kútov našej krajiny s dennými potrebami. Doprava je potrebou sekundárnou, to znamená že pre naplnenie našich požiadaviek potrebujeme vykonať cestu, aby sme túto našu potrebu naplnili. Denno-denne vykonávame rôzny počet ciest, cesty za prácou, za zdravotnou starostlivosťou, za vzdelaním, za kultúrnym vyžitím a za mnohými ďalšími potrebami. Počiatok a cieľ cesty je rôznorodý. Samozrejme každé územie obsahuje centrá do ktorých vedie mnoho ciest, pretože na ich území nájdeme ciele a nástroje pre naplnenie požiadaviek. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vytvoriť dopravnú ponuku pre ľudí zo širokého okolia týchto miest. Kvalitná dopravná obsluha by sa mala vyznačovať hustou ponukou spojov na linkách, čo možno najnižším cestovným časom, kvalitou dopravných prostriedkov a mnohými ďalšími faktormi. Cieľom Prešovského samosprávneho kraja je znížiť podiel individuálnej automobilovej dopravy a prilákať cestujúcich do verejnej dopravy. Z tohto dôvodu je potrebné poznať aktuálnu situáciu pre dané územie. Práve údaje zo súčasného stavu majú pomôcť pri nastavení systému, ktorý uspokojí cestujúcu verejnosť. Prešovský samosprávny kraj si uvedomuje tento fakt a pre tieto potreby dal vypracovať Plán udržateľnej mobility a v blízkej dobe taktiež plánuje vypracovať ďalší strategický dokument, Plán dopravnej obslužnosti. Práve tieto strategické dokumenty majú ukázať čo obyvatelia kraja potrebujú aby bola spokojnosť s verejnou osobnou dopravou čo najvyššia. V dnešnej dobe môžeme vidieť ako atraktívne sú systémy integrovanej dopravy. Aj toto je dôvod prečo sa Prešovský a Košický samosprávny kraj snažia o vytvorenie takéhoto systému na území východného Slovenska. Kraje intenzívne pracujú na vybudovaní IDS, ktorý výrazne zmení pohľad na cestovanie na pôde našich krajov. Dnes, v čase ekologickej dopravy nesmieme zabúdať na cyklistickú dopravu. Tento druh prepravy je čoraz atraktívnejší a vyhľadávanejší nielen z dôvodu rekreácie, ale aj z dôvodu premiestnenia. Preto je povinnosťou miest a kraja vybudovať infraštruktúru, ktorá umožní spojiť zdroje a ciele ciest.
2 Plán udržateľnej mobility Prešovského samosprávneho kraja (PUMPSK)
Spracovanie tohto strategického dokumentu je potrebné pre aktualizáciu reálnych trendov dopravných charakteristík, vytvorenie základu pre ďalší územný rozvoj z hľadiska dopravy, návrh efektívneho a udržateľného dopravného systému.
2.1 Zadanie podľa zmluvy člení dielo do niekoľkých častí:
- 1. Zber údajov
- 1.1 Zber údajov o demografii a územnom rozvoji
- 1.2 Zber údajov o doprave
- 1.3 Zber údajov o nehodovosti a iné dáta
- 2. Prieskumy
- 2.1 Prieskumy dopravy cez hranice kraja
- 2.2 Dopravný prieskum verejnej osobnej dopravy
- 2.3 Prieskum intenzity dopravy ASD (automatické sčítanie dopravy) a smerový dopravný prieskum
- 3. Dopravné modelovanie
- 4. Analýzy
- 5. Návrhová časť
- 6. Strategické environmentálne hodnotenie (SEA)
- 7. Plán implementácie a monitorovania Plánu udržateľnej mobility
[1]
2.2 Určenie hlavných cieľov spracovania PUM
- Cieľom spracovania PUM musí byť predovšetkým aktualizácia výhľadových dopravných charakteristík, parametrov a služieb Prešovského kraja (ďalej len „Kraj“) s ich priemetom do reálneho návrhu riešenia, ktorý bude zohľadňovať možnosti finančných prostriedkov, vrátane fondov EU. Úlohou PUM je zadefinovanie podmieňujúcej regulácie prípadného ďalšieho územného rozvoja Kraja z hľadiska dopravnej vybavenosti a obslužnosti. Výsledný PUM musí rešpektovať princípy plánovania udržateľnej mobility (v súlade s dokumentom „Metodické pokyny k tvorbe plánov udržateľnej mobility“, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, 2015) a strategické dokumenty na krajskej, národnej a nadnárodnej úrovni (predovšetkým EÚ). Strategickou časťou diela bude Plán udržateľnej mobility (PUM) s nadväzným strategickým environmentálnym hodnotením (SEA).
- Obstaraním a spracovaním PUM sa taktiež sleduje aktualizácia prognózy dopravy v reálnych ukazovateľoch, ktorá bude základným podkladom pre návrhovú časť jednotlivých módov dopravy. Nedeliteľnou súčasťou PUM bude územný priemet a definovanie územných požiadaviek na líniové dopravné stavby a dopravné plochy vyplývajúce z návrhu.
- Cieľom PUM je systematizovať problematiku dopravy a udržateľnej mobility vo vzťahu k súvisiacim právnym predpisom, vo vzťahu k aktuálnym celoštátnym, regionálnym a medzinárodným koncepciám rozvoja dopravy a najnovším trendom v danej oblasti s prihliadnutím na potreby a potenciál Kraja.
- Hlavným zámerom dokumentu bude riešenie dopravy na organizačnej, prevádzkovej a infraštruktúrnej úrovni v podobe dôrazu na verejnú osobnú a nemotorovú dopravu a na účinné využitie nových technológií inteligentných dopravných systémov s cieľom zabezpečiť environmentálne a finančne prijateľnú dopravu rešpektujúc základné princípy udržateľnej mobility.
- Do úvahy sa vezmú aj iné, paralelne prebiehajúce, činnosti v oblasti dopravy, ako napr. výsledky celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015, Regionálna integrovaná územná stratégia a tiež schválený Generel dopravnej infraštruktúry Prešovského kraja, schválená Koncepcia dopravy vo verejnom záujme pre Prešovský samosprávny kraj s cieľom dosiahnuť synergický efekt. Výsledky a výstupy týchto činností budú k dispozícii v kompletnom materiáli.
[1]
2.3 Súvisiace strategické materiály
Tak ako je uvedené vyššie, budú rešpektované platné strategické materiály, dotýkajúce sa dopravy ak už priamo alebo nepriamo. Tieto materiály budú analyzované v analytickej časti, že by mohli byť rešpektované počas spracovania Plánu udržateľnej mobility Prešovského samosprávneho kraja.
- Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KURS) 2001 v znení KURS 2011,
- Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy do roku 2020,
- Národná stratégia cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike,
- Zmeny a doplnky Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja 2009
- Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na obdobie 2014 – 2020
- Regionálna integrovaná územná stratégia Prešovského kraja na roky 2014 – 2020
- Generel dopravnej infraštruktúry Prešovského kraja
- Koncepcia dopravy vo verejnom záujme pre Prešovský samosprávny kraj
- Plán dopravnej obslužnosti Prešovského samosprávneho kraja
[1]
Takisto budú vzaté do úvahy aj ďalšie materiály v širších kontextoch:
- Medzinárodná úroveň – kontext cezhraničného regiónu,
- Národná úroveň (Koncepcia územného rozvoja Slovenska) a
- Regionálna úroveň (Žilinský kraj, Banskobystrický kraj, Košický kraj)
2.4 Počty prepravených cestujúcich
Za obdobie od roku 2009 do roku 2017 môžeme vidieť ako počty prepravených osôb klesajú. Dopyt po verejnej osobnej doprave klesá a dopravcovia strácajú cestujúcich. Cieľom Prešovského samosprávneho kraja je ľudí prilákať späť do dopravných prostriedkov. V nasledujúcom grafe môžeme vidieť vývoj počtu cestujúcich na území kraja prepravených dopravcami prímestskej autobusovej dopravy.
Zdroj: Plán udržateľnej mobility Prešovského samosprávneho kraja, ZBER DÁT A PRIESKUMY
Obr. 1. Počty prepravených cestujúcich dopravcami v rámci PSK v tis.
S týmto faktom, poklesom cestujúcich vo verejnej doprave úzko súvisí aj narastajúci stupeň automobilizácie, resp. motorizácie. Stupeň motorizácie a stupeň automobilizácie vyjadrený počtom obyvateľov na jedno motorové vozidlo či na jeden osobný automobil vyjadruje mieru vybavenia prostriedkami automobilovej dopravy. Tento údaj je najdôležitejším parametrom, ktorý ovplyvňuje nielen potreby statickej dopravy, tj. parkovanie a odstavovanie vozidiel, ale spolu s vývojom ročného priebehu vozidiel a celkovú hybnosťou určuje celkový nárast intenzít dopravy na komunikačnej sieti.
[1]
Zdroj: Prezídium policajného zboru Slovenskej republiky
Obr. 2. Motorizácia a automobilizácia v Prešovskom kraji v rokoch 2005 – 2017
[1]
3 Prepravno-tarifný systém Integrovaného dopravného systému (IDS) Prešovského samosprávneho kraja a štúdia realizovateľnosti tarifno-informačného zabezpečenia IDS
Integrovaný dopravný systém verejnej osobnej dopravy je možné charakterizovať ako systém viacerých druhov hromadnej dopravy (vrátane riadených nadväzností na IAD, cyklistickú alebo pešiu dopravu), smerujúci k zabezpečeniu účelnej, hospodárnej a jednotnej dopravnej obslužnosti záujmového územia z hľadiska ekonomických i mimoekonomických potrieb osôb a organizácií. Všeobecne to znamená časovo a priestorovo koordinovaný spôsob prepravy osôb a použitie spoločného cestovného dokladu bez ohľadu na prevádzkovateľa. Integrácia v tomto zmysle je založená na:
- kombinovanom používaní niekoľkých druhov dopravy na uspokojenie prepravných potrieb cestujúcich,
- koordinácii v oblasti prepravno-prevádzkovej, smerujúcej k zabezpečeniu optimálnych väzieb medzi spojmi a dopravnými prostriedkami, ktoré sú prevádzkované zúčastnenými dopravcami,
- spoločnom alebo vzájomne previazanom poskytovaní súvisiacich služieb,
- koordinácii v oblasti tarifnej, ktorá znamená použitie rovnakého systému zúčastnených dopravcov na obsluhovanom území,
- kooperácii v oblasti ekonomiky, organizácie a riadení medzi dopravcami a ďalšími subjektmi zodpovednými za hromadnú osobnú dopravu, ktorá smeruje k zabezpečeniu optimálnych väzieb medzi nákladmi a príjmami zúčastnených dopravcov. [2]
3.1 Prínosy
Poslaním integrovaného dopravného systému hromadnej dopravy osôb (IDS) je vytvorenie takého systému, ktorý pri daných ekonomických možnostiach uspokojí optimálnym spôsobom prepravné potreby obyvateľov a návštevníkov daného regiónu, t. j. poskytne dostatočne kvalitnú a cenovo prístupnú ponuku potenciálnym zákazníkom. Všeobecne to znamená použitie spoločného cestovného dokladu (prestupných cestovných lístkov) bez ohľadu na konkrétneho prevádzkovateľa dopravy a vzájomnú časovú a priestorovú koordináciu dopravných prostriedkov jednotlivých druhov dopravy participujúcich na IDS, teda optimalizáciu dopravného procesu. Rozhodujúcim kritériom by totiž mala byť dostupnosť cieľov ciest, a to čo najefektívnejším spôsobom.
Kvalitný IDS je veľmi účinný prostriedok v snahe obmedziť individuálnu automobilovú dopravu. Pre väčší účinok je vhodné kombinovať ho s ďalšími opatreniami – podpora nadväzujúcich druhov dopravy, reštrikcie automobilizmu. Výsledkom je zníženie podielu automobilov na celkovom objeme dopravy, čo znamená najmä:
- zníženie zamorenia ovzdušia exhaláciami,
- zníženie hluku,
- zníženie záberu verejného priestranstva,
- zníženie nákladov na budovanie infraštruktúry pre automobily,
- zvýšenie bezpečnosti,
- zvýšenie celkovej pohody obyvateľov. [2]
Prínosy z pohľadu cestujúcich
Integrovaný dopravný systém musí byť budovaný predovšetkým pre cestujúceho, občana. Je dôležité poznať prínosy z pohľadu cestujúceho, pretože sú obrazom jeho potrieb. Musia sa stať základnými atribútmi rozvoja budovaných integrovaných dopravných systémov. Len tak bude systém atraktívny pre budúcich používateľov.
- Čas cestovania. Tento čas sa skladá z času potrebného na zvolenie vhodného spoja, čakania na spoj, času stráveného vo vozidle a prípadne ešte času potrebného na prestup; je nevyhnutné minimalizovať všetky tieto čiastkové časy tak, aby výsledný čas bol čo najkratší. Prostriedkom na to je intervalový cestovný poriadok s vysokým počtom spojov a dobrou nadväznosťou na ostatné spoje.
- Spoľahlivosť a bezpečnosť. Jednoznačne kvalitatívny ukazovateľ verejnej dopravy.Garancia dodržovania cestovných poriadkov v systéme a prestupných väzieb musí byť štandardom, na ktorý sa môže cestujúci spoľahnúť. Nemenej dôležitým atribútom je bezpečnosť. Cestujúci sa musí v prostriedkoch verejnej dopravy cítiť bezpečne.
- Cena. Tá by mala byť priamo úmerná kvalite systému, avšak lacnejšia než pri použití automobilu na tú istú cestu; ďalej je potrebné množstevnými zľavami stimulovať cestujúcich na pravidelné používanie hromadnej dopravy, nevyhnutná je však aj prijateľná cena pre náhodných cestujúcich – napr. turistov. Štandardom je jednotný cestovný doklad v systéme.
- Pohodlie. Ide nielen o pohodlie pri samotnej jazde, ale aj o pohodlie pri nástupe do vozidla, pri čakaní na zastávke, prístupe k zastávke, zaobstarávaní cestovného dokladu a v neposlednom rade aj pri získavaní informácií.
- Informačný systém. Dôležitý je spoločný cestovný poriadok všetkých zaintegrovaných druhov dopravy, internetový cestovný poriadok, vhodné sú svetelné informačné panely umiestnené na zastávkach, aplikácia do mobilu s vyhľadávačom spojení a platením cez mobil, poskytovanie informácii o meškaní spojov atď.
- Doplnkové služby. Možnosť bezplatného parkovania automobilov (Park & Ride) a bicyklov (Bike & Ride) v blízkosti zastávok integrovaného dopravného systému, požičovne bicyklov, atď.
[2]
3.2 Návrhy tarifných systémov s analýzou dopadov v porovnaní so súčasnými tarifnými systémami
Návrh zón pre tarifný systém.
Pre pilotný projekt boli navrhnuté etapy tarifnej integrácie s rozdelením na zóny. Samotný systém IDS v Prešovskom kraji uvažuje so zónovým usporiadaním, pričom rozlohou patrí k najväčším krajom v SR. Samotné riešenie návrhu tarifného usporiadanie bolo navrhnuté v 2 variantoch. Pre oba varianty sme rozdelenie do zón realizovali podľa viacerých kritérií.
Rozdelenie do zón
Jednotlivé mestá a obce boli rozdelené do zón podľa nasledovného kľúča:
- Spádovosť podľa okresov.
- Spádovosť podľa dostupnej infraštruktúry.
- Spádovosť podľa vetiev.
- Spádovosť podľa vzdialenostného hľadiska. [2]
Zdroj: Prepravno-tarifný systém Integrovaného dopravného systému (IDS) Prešovského samosprávneho kraja a štúdia realizovateľnosti tarifno-informačného zabezpečenia IDS
Obr. 3. Schéma tarifných zón, variant 2
Zdroj: Prepravno-tarifný systém Integrovaného dopravného systému (IDS) Prešovského samosprávneho kraja a štúdia realizovateľnosti tarifno-informačného zabezpečenia IDS
Obr. 4. Schéma tarifných zón pre IDS Prešovského kraja
4 Kostrová sieť
Zdroj: Kostrová sieť cyklistických trás v Prešovskom samosprávnom kraji: Sprievodná správa
Obr. 5. Cyklistická kostrová sieť
Rozvoj cyklistickej infraštruktúry aj v Prešovskom kraji, rovnako ako na celom Slovensku nie je konzistentný. Do značnej miery bol závislý od aktivity miestnych iniciatív záujmových združení a mimovládnych organizácií a od prístupu a možností jednotlivých samosprávnych orgánov. Existujúca cyklistická infraštruktúra je veľmi rozmanitá od samostatných cyklistických cestičiek prevažne v zastavanom území obcí a miest po sieť cyklistických trás vedených po rôznych typoch komunikácií, s veľmi rôznou kvalitou, náročnosťou, vybavením a údržbou. V kraji je cca 2000 km cyklistických trás, ale ich hustota, kvalita a dostupnosť v jednotlivých častiach (regiónoch) je veľmi rozdielna a rozdielna je aj miera ich využitia. Súčasné poznatky jednoznačne ukazujú, že čím je kvalita cyklotrasy nižšia, tým je menšia aj miera jej využívania cyklistami. Z hľadiska podmienok pre rozvoj cyklistiky má súčasná cyklistická infraštruktúra v kraji tieto základné nedostatky:
- cyklistická infraštruktúra netvorí vzájomne previazanú hierarchicky usporiadanú dopravnú sieť, pričom chýba hlavne prepojenie jednotlivých častí kraja navzájom
- veľký podiel na súčasnej cyklistickej infraštruktúre majú trasy pre cyklistov nebezpečné z dôvodu ohrozenia vysokou intenzitou automobilovej dopravy vrátane vysokého podielu nákladnej dopravy
- veľký podiel na súčasnej cyklistickej infraštruktúre majú trasy technicky náročné, s veľkými prevýšeniami, veľkými sklonmi a zlým povrchom, vhodné pre športovú voľnočasovú cyklistiku ale nevhodné na každodennú dopravnú a masovú rekreačnú cyklistiku.
Kostrová sieť bude definovaná ako cykloturistická s dôrazom kladeným na dopravnú obslužnosť územia. Jej cieľom je prepojiť najvýznamnejšie turistické destinácie na území kraja s napojením na turistické ciele susedných krajov (Košický a Žilinský kraj) a štátov (Ukrajiny, Poľska a Maďarska). Základnú os siete v Prešovskom samosprávnom kraji bude tvoriť medzinárodná diaľková cyklotrasa Eurovelo 11. Hlavná sieť bude tvorená diaľkovými cyklistickými magistrálami – cyklistickými koridormi, ktoré majú zohľadňovať aj napojenie na miestne cykloturistické trasy a pripojovacie úseky dopravno-obslužnej siete sídiel.
Základné kritériá pre hlavné cyklistické koridory:
- pravidlá Európskej cyklistickej federácie a kritériá hlavných trás EuroVelo
- vzájomná prepojenosť destinácií v rámci siete.
- celoročná zjazdnosť na trase EuroVelo 11
[3]
4.1 Vetvy kostrovej siete
- EV 11 – EuroVelo 11: Mníšek nad Popradom – Stará Ľubovňa – Prešov – Seniakovce
- P1 – Vysoké Tatry: Podbanské – Tatranská Kotlina – Ždiar /Osturňa/
- P2 – Tatry – Pieniny: Štrba – Poprad – Kežmarok – Sp.Belá /odbočenie Tatranská Kotlina/ – Podolinec – Červený Kláštor
- P3 – Levočská : Kežmarok – Tvarožná – Levoča – Spišské Podhradie – Vyšný Slavkov – Lipany
- P4 – Čergovská: Čirč – Bardejov – Svidník
- P5 – Vranovská: Prešov – Hanušovce nad Topľou – Vranov nad Topľou
- P6 – Šarišská: Prešov – Bardejov
- P7 – Dukla – Domaša: Vyšný Komárnik – Svidník – Stropkov – Vranov nad Topľou – Nižný Hrušov
- P8 – Bukovská: Krajná Poľana – Medzilaborce – Snina
- P9 – Zemplín – Poloniny: Humenné – Snina – Stakčín – Ruské sedlo PL, napojenie na UA – Sninské rybníky – Strihovce – Ubľa – UA
Návrh kostrovej siete cyklotrás pokrýva územie 189 samospráv vrátane všetkých okresných miest. Zároveň prepája všetky významné turistické destinácie kraja ako Vysoké a Nízke Tatry, Pieniny, Poloniny, Duklu a drevené kostolíky, VN Domaša a tiež centrá kultúrneho cestovného ruchu a pamiatok UNESCO ako napríklad mestá Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Prešov, Spišské Podhradie, Medzilaborce.
Výber trasy EuroVelo 11 sa uzatvoril v roku 2016, kedy sa celý koridor stal súčasťou konceptu nového územného plánu Prešovského kraja. Verzia zapracovaná v kostrovej sieti je identická s tou, ktorá je uvedená v koncepte územného plánu a zároveň aj vo vyšších stupňoch existujúcich projektových dokumentácií.
Dĺžka vetvy EuroVelo 11 je približne 150 km.
Trasovanie: Mníšek nad Popradom, Legnava – Orlov – Stará Ľubovňa – Novoľubovianske kúpele – Sabinov – Prešov – Kendice – Seniakovce
[3]
5 Literatúra
- KAŠÍK, J. a kolektív. Plán udržateľnej mobility Prešovského samosprávneho kraja: Zber údajov a prieskumy, NDCon, 2019
- GNAP, J. a kolektív. Prepravno-tarifný systém Integrovaného dopravného systému (IDS) Prešovského samosprávneho kraja a štúdia realizovateľnosti tarifno-informačného zabezpečenia IDS. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2018.
- URBEKO s.r.o. Kostrová sieť cyklistických trás v Prešovskom samosprávnom kraji: Sprievodná správa, Prešov 2018
- Prepravno-tarifný systém IDS Košického samosprávneho kraja a štúdia realizovateľnosti tarifno-informačného vybavenia IDS, Odborná štúdia, Spracovateľ: Žilinská univerzita v Žiline, február 2018
- Návrh na zjednotenie taríf vrátane podmienok a systému komerčných zliav v prímestskej autobusovej doprave pre TSK a ŽSK, Odborná štúdia, Spracovateľ: Žilinská univerzita v Žiline, Katedra cestnej a mestskej dopravy, apríl 2018
- Stratégia tvorby a budovania Integrovaného dopravného systému ŽSK, Žilinská univerzita v Žiline, KPM CONSULT, a.s., Koordinátor ODIS s.r.o., Projekt bol financovaný z IROP, Žilinský samosprávny kraj, 2015
- Plán udržateľnej mestskej mobility mesta Košice, Projekt ATTAC, Žilinská univerzita v Žiline, 2014, www.attacproject.eu
Autori:
Peter HADBAVNÝ, Alexander GALAJDA, Patrik PČOLKA
Tituly a pôsobisko autorov:
Ing. Peter Hadbavný, Úrad Prešovského samosprávneho kraja, odbor dopravy, Námestie mieru 2 (Prešov, 080 01, Slovenská republika), E-mail: peter.hadbavny@vucpo.sk
Ing. Alexander Galajda, Úrad Prešovského samosprávneho kraja, odbor dopravy, Námestie mieru 2 (Prešov, 080 01, Slovenská republika), E-mail: alexander.galajda@vucpo.sk
Mgr. Patrik Pčolka, Úrad Prešovského samosprávneho kraja, odbor dopravy, Námestie mieru 2 (Prešov, 080 01, Slovenská republika), E-mail: patrik.pcolka@vucpo.sk
VYTLAČIŤ