NOVÝ PRÍSTUP K RIADENIU BEZPEČNOSTI na železničných priecestiach

Priechody poskytujú prostriedky pre vozidlá, cyklistov, chodcov a zvieratá prejsť cez železničné trate. Existujú v krajinách po celom svete a v mnohých rôznych formách. V Slovenskej republike bolo v roku 2012 na prevádzkovanej železničnej infraštruktúre v aktívnom užívaní 2160 priecestí. Z nich 1072 je zabezpečených dopravnými značkami upozorňujúcich užívateľov verejnej pozemnej komunikácie na železničné priecestie a zvyšok sú zabezpečené ešte aj svetelným priecestným zabezpečovacím zariadením, alebo mechanickými závorami. Niektoré súkromné ??jazdecké a automobilové priechody majú práva verejného priechodu.

Priecestia a ich funkcie

Rozvrhnutie, priestorové umiestnenie a použitie železničných priecestí sa líši miesto od miesta, takže každé železničné priecestie je jedinečné. Aby sa minimalizovalo riziko vzniku nehody na železničných priecestiach je treba, aby na priecestiach boli prítomné nasledujúce funkcie:

• fyzické zábrany – závory, bariéry alebo brány pre vozidlá na verejných cestných prechodoch, fyzicky zabraňujú vozidlám alebo užívateľom (cyklistom, chodcom) prechod na železnici. Tie môžu byť prevádzkované:
• automaticky, po detekcii blížiaceho sa vlaku, alebo
• ručne, železniční zamestnanci prítomní na železničnom priecestí (napríklad priecestie v obvode stanice), alebo obsluhou priecestia zo susednej stanice, alebo hradla, alebo pomocou diaľkového ovládania s vzájomne spojenou ovládajúcou oblasťou.
• Niektoré fyzické zábrany uzavrú celú cestnú komunikáciu, zatiaľ čo iné polovicu na strane premávky vozovky, na ktorej sa cestná doprava blíži k priecestiu, takže premávka je zabezpečená za všetkých okolností.
• farebné svetlá, ktoré poskytujú vizuálnu indikáciu užívateľovi o blížiacom sa vlaku k železničnému priecestiu, alebo o jeho voľnosti, môžu byť tiež v kombinácii s akustickým signálom,
• dopravným značením vysvetliť bezpečný spôsob kríženia a súčasne upozorniť užívateľa na nebezpečenstvo
• osvetlenie priecestia za tmy, hlavne v zimnom období,
• telefóny pre užívateľa cestnej komunikácie pre požiadanie o povolenie od výpravcu, alebo signalistu prejsť železničné priecestie,
• upozornenie pre užívateľa cestnej komunikácie, kde je hranica so železnicou, kde začína a končí (napríklad v zimnom období pre posýpače a odhŕňače snehu),
•  železničné signály, ktoré môžu byť nastavené na zastavenie vlakov, aby bol možný prechod po cestnej komunikácii, priecestia sú otvorené pre prechod užívateľov cestnej komunikácie pred tým, než sú priecestia uzavreté na prechod vlakov,
• železničné znaky, ktoré znamenajú zastaviť vlaky pred železničným priecestím, ktoré je otvorené pre cestnú dopravu,
• pokračovať vo vzdelávaní, realizácii a vyvíjať „ILCAD“ kampaň na zvýšenie povedomia a vzdelávania užívateľa o tom, ako správne používať priecestia a upozorniť na nebezpečenstvo ich zneužitia,
• skúšanie nových technológií, ktoré by mohli znížiť náklady na poskytovanie lepších priecestných zabezpečovacích funkcií alebo zariadení (napríklad prechod na automatické plne bezbariérové priecestia s detekciou prekážok),
• vytvorenie národného odborného tímu pre výskum a inovácie na železničných priecestiach, realizácia žiadostí a účasť na trvalom výskume v tejto oblasti prostredníctvom priemyslu a externých subjektov, preskúmanie a prijímanie nápravných opatrení na základe odporúčania z predchádzajúcich nehôd a incidentov,
• povrchová úprava cestnej komunikácie, napríklad farebný červený asfalt a  striekané látky, farby, ktoré zabezpečia mierne vibrácie u vodiča vozidla a cyklistu pri prejazde priecestím.

Presne, ktorý z týchto bezpečnostných prvkov musí byť použitý je stanovené legislatívnymi požiadavkami a priemyselnými štandardami, doplnených Odborom železničnej bezpečnosti a inšpekcie. Medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú požiadavky sú:

• maximálna rýchlosť vlaku,
•  frekvencia vlakov,
• frekvencia používateľov železničného priecestia,
•  podľa použitia, či je pre verejné alebo súkromné ??použitie.

Aktívne a pasívne prvky bezpečnosti na železničných priecestiach

Bezpečnosť na železničných priecestiach je ovplyvnená ich aktívnymi a pasívnymi prvkami:

• aktívne prvky bezpečnosti – hovoríme o aktívnej bezpečnosti, medzi aktívne prvky bezpečnosti zaraďujeme tie, ktoré svojím pôsobením znižujú pravdepodobnosť nehody,
• pasívne prvky bezpečnosti – hovoríme o pasívnej bezpečnosti, medzi pasívne prvky bezpečnosti zaraďujeme tie ktoré pokiaľ už k nehode dôjde, svojím pôsobením znižujú následky nehody na jej účastníkov. [3]

Znižovanie rizík na železničných priecestiach

Zdravie a bezpečnosť je v popredí všetkého čo robíme. Šípky na obrázku 1 označujú cyklus neustáleho znižovania rizík, pochopenia rizík, vykonávania kontrol, meraní a zlepšovania, zdokonaľovania i učenia. Spolu tvoria systém riadenia zdravie a bezpečnosť.

 

 Obr. 1 Cyklus neustáleho znižovania rizík

Zdroj: autori

Treba, aby systém riadenia zdravia a bezpečnosti na železnici stanovoval postupy, ktoré poskytujú ciele v oblasti zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia a ovládania bezpečnostných rizík. Z toho vyplýva pre železnicu uplatňovať a používať osvedčené postupy. Pred umožnením prístupu k sieti železničnej infraštruktúry požadovať od dopravcov a dodávateľov, aby mali vybudovaný a pod kontrolou systematický prístup k pochopeniu rizík a riadeniu bezpečnosti.

Vedenie v železničných podnikov musí vytvárať víziu, určovať strategický smer a inšpirovalo ľudí k nasledovaniu. Manažéri železničných spoločností na všetkých úrovniach sú povinní preukázať jasný záväzok k ochrane zdravia a bezpečnosti, podporu správnych postojov a správania celej pracovnej sily a riadiť neustále zlepšovanie. Každý manažér je zodpovedný za výkon bezpečnosti a ochrany zdravia vlastného oddelenia. Ďalej je treba, aby manažéri železničných spoločností vybudovali oddelenia a pracovné skupiny, kde každý pozná svoje úlohy, ciele a procesy, má dostatočné prostriedky, materiály, vybavenie a informácie, je vhodný a kompetentný a má zodpovedajúcu spätnú väzbu na ich výkon. Pre neustále zlepšovanie v oblasti bezpečnosti je treba pravidelne v opakujúcich sa intervaloch vykonávať tieto činnosti:

• vykonávanie kontrol,
• meranie,
• štúdium, vzdelávanie,
• pochopenie rizík,
• politika bezpečnosti.

Vykonávanie kontrol

Opatrenia pre efektívne riadenie rizík sú definované v normách a predpisoch železničných spoločností, špecifikácií a postupov. V železničnej doprave je veľké spektrum kontrol, medzi tie najdôležitejšie patria kontroly prevádzky, technických prehliadok, dopravných prostriedkov, zamestnancov a cestovných dokladov. To zahŕňa opatrenia na efektívne navrhovanie, výstavbu, údržbu a prevádzku v sieti a osobitné opatrenia pre riadenie zdravotných a bezpečnostných rizík.

Meranie

Na dodržiavanie bezpečnosti a účinnosti opatrení v železničnej doprave je pre riadenie bezpečnosti a ochrany zdravia široké spektrum techník. Všeobecne ale platí, že meranie je treba založiť na predstihových indikátoroch, ktoré sa zameriavajú na zaostávajúce ukazovatele, na základe bezpečnostného výkonu výstupov zahŕňajúceho celú bezpečnosť systému. (Nedeliaková 2007) Meranie je treba vykonávať v pravidelných intervaloch a výsledky merania je treba analyzovať pre potreby prijímania nápravných opatrení.

Štúdium, vzdelávanie

Používame znalostí získaných z týchto meraní, v kombinácii s plánmi a cielenými výskumami a externých informačných zdrojov poskytne obraz o účinnosti manažmentu bezpečnosti a ochrany zdravia a riadení neustáleho zlepšovania. Táto skutočnosť prehlbuje chápanie rizika zodpovedných zamestnancov a pomáha rozvinúť systém kontrol založených na filozofii „predvídať a zabrániť”. (Nedeliaková 2007)

Pochopenie rizík

Pre efektívne riadenie vlastných rizík je nevyhnutne treba dôkladné pochopenie zdravotných a bezpečnostných rizík. Je treba prijať štandardizovaný prístup k identifikácii, vyhodnoteniu a porozumeniu rizík, s vhodným využitím modelov rizikových prevádzkových a odborných nástrojov a techník. Používať štandardné rozhodovacie bezpečnostné kritériá, ktoré sú v súlade s uplatňovaním opatrení na zníženie rizík, pokiaľ je to možné a rozumne uskutočniteľné.

Politika bezpečnosti

Politiku bezpečnosti na železnici v súčasnosti používa i Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. Je v nej zameraná na systém riadenia bezpečnosti, ktorý spoločnosť kontinuálne udržiava a zlepšuje. Bezpečnosť považuje spoločnosť za základ úspechu a spokojnosti svojich zákazníkov a zamestnancov. Prostredníctvom poskytovaných certifikovaných služieb v oblasti údržby a opráv železničných koľajových vozidiel na základe normy STN EN ISO 9001:2001 zabezpečuje bezpečné, spoľahlivé a ekologické služby železničnej nákladnej prepravy. Neustálym zlepšovaním parametrov technických a technologických zariadení, ktoré spoločnosť používa v železničnej prevádzke prispieva k eliminovaniu možných rizík a následne k znižovaniu negatívnych vplyvov na bezpečnosť a životné prostredie. K zvyšovaniu bezpečnosti spoločnosť prispieva aj uplatňovaním jednotných zásad a spoločných pravidiel jednotného interoperabilného železničného systému Európy. Pozitívnym ovplyvňovaním zamestnancov a zabudovaným vzdelávacím systémom zamestnancov spoločnosť zabezpečuje zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov, ako aj ich odbornú spôsobilosť pre výkon funkcie. Dôslednou analýzou nehodových udalostí a mimoriadností v železničnej prevádzke spoločnosť neustále vytvára podmienky k ich predchádzaniu.

Nová politika riadenia bezpečnosti na železničných priecestiach

Novú politiku bezpečnosti je treba zamerať na riadenie rizík na železničných priecestiach a to hlavne v oblastiach:

• povinné zaviazanie sa železničných spoločností k zníženiu rizika na železničných priecestiach, kde je to uskutočniteľné,
• úsilie železničných spoločností sústrediť na tie priecestia, ktoré sú určené, alebo sa uvádzajú ako najväčšie spoločné riziko (riziko pre užívateľov priecestia, a aj tí, ktorí by mohli byť potenciálne ovplyvnený sledom rizikových udalostí na priecestí, ako sú napríklad zamestnanci a cestujúci vo vlakoch), alebo že vykazujú vysoké riziko pre jednotlivých používateľov,
• tam, kde je to uskutočniteľné, sa musí správca železničnej infraštruktúry snažiť uzavrieť alebo presmerovať priecestia alebo zvýšiť ich bezpečnosť prostredníctvom poskytnutia vylepšených bezpečnostných vlastností (napríklad vybavením LED svetlami, lepšími reflexnými materiálmi, povrchovou a farebnou úpravou asfaltu cestnej komunikácie, pridaním osvetlenia),
• iba vo veľmi výnimočných prípadoch sa môže dovoliť vybudovanie nového priecestia na železničnej sieti,
• aj naďalej vzdelávať užívateľov železničných priecestí o tom, ako správne používať priecestia, bezpečne sa správať na priecestiach, upozorňovať ich na možné riziká a nebezpečenstvo zneužitia priecestia,
• spolupracovať s poriadkovou, dopravnou a železničnou políciou a zložkami kontroly a inšpekcie železničných spoločností a snažiť sa podporovať presadzovanie práva a stíhanie každého, kto zneužíva železničné priecestia a prijatie vhodných opatrení na pomoc polícii pri ich identifikácii,
• informovať používateľov železničných priecestí ako zabrániť vzniku nehodám a súčasne prijať nápravné opatrenia k zníženiu možných rizík, ktoré sú všeobecne považované za nevyhnutné,
• pravidelne kontrolovať a správne udržiavať prejazdy priecestí na infraštruktúrach (vrátane riadiacej vegetácie) tak, že bezpečnostné incidenty v dôsledku zlyhania infraštruktúry sú minimalizované,
• len oprávnené osoby môžu pracovať na železničných priecestiach a ich oprávnenosť je treba pravidelne hodnotiť / monitorovať,
• podporovať výskum na zisťovanie rizika a jeho následné zníženie na železničných priecestiach,
• naďalej vyšetrovať, hodnotiť a zavádzať nové technológie, postupy a techniky, ktoré zlepšujú bezpečnosť a to poskytnutím zvýšenej ochrany, informovanosti, alebo prostredníctvom zníženia nákladov,
• vytvárať partnerstvá a zlepšovať vzťahy s ostatnými užívateľmi priecestia, aby došlo k celkovému zníženiu rizika na priecestiach (napríklad s prevádzkovateľmi dopravy, krajskou samosprávou, miestnymi úradmi, podnikateľskými organizáciami),
• pravidelne preskúmavať riziká s ohľadom na navrhované zmeny v železničnej a cestnej prevádzke, ako sú zvýšená / znížená frekvencia užívateľov železničných priecestí, zmena spôsobu prevádzkovania dopravy na križovaných komunikáciách,
• podporovať vzájomné partnerstvá a plánovanie užívateľov priecestia, aby spolupracovali na zabezpečení zlepšenia na železničnom priecestí v súvislosti s novým vývojom,
• ochraňovať zvieratá v oblastiach s veľkým výskytom divých alebo domestikovaných zvierat používaním plašiacich zariadení (plašičky zvierat), alebo umožniť zvieratám mimoúrovňový priechod (napríklad prostredníctvom umelo vybudovaných mostov alebo tunelov).
• vzdelávať sa od druhých v oblasti bezpečnosti.

Záver

Príspevok prináša nový pohľad na politiku riadenia bezpečnosti na železničných priecestiach prostredníctvom vymedzenia funkcií a prvkov železničných priecestí. Autori v príspevku znázornili cyklus neustáleho znižovania rizík, ktorý v pravidelne sa opakujúcich intervaloch vykonáva činnosti na zabezpečenie zvýšenia bezpečnosti na železničných priecestiach. Príspevok poukazuje na rizikové oblasti priecestí, v ktorých je treba začať znižovať riziká pomocou navrhnutej novej politiky bezpečnosti železničných spoločností.

Príspevok je spracovaný na zvýšenie povedomia o bezpečnosti na železničných priecestiach a v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0188/13 „Prvky kvality integrovaného dopravného systému pri efektívnom poskytovaní verejnej služby v doprave v kontexte globalizácie“, ktorý je riešený na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.

 

Autori

Jana Sekulová¹, Ivan Nedeliak²

¹ Ing. Jana Sekulová, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina

² Ing. Ivan Nedeliak, PhD., Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., Odbor stratégie a rozvoja, Hviezdoslavova 31, 010 01 Žilina

Literatúra

[1]       BORKOWSKI, S., STASIAK-BETLEJEWSKA, R.: Identification of the Production Process Determinants, In: Economy and Management of Companies 2013, Medzinárodná vedecká konferencia, 2013, Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, str. 44 – 51, ISBN 978-80-228-2565-8.

[2]       GNAP, J., KONEČNÝ, V., POLIAK, M.:Elasticita dopytu v hromadnej osobnej doprave / Demand elasticity of public transport.In: Ekonomický časopis / Journal of economics,roč. 54, č. 7, 2006, s. 668-684, ISSN 0013-3035.

[3]       KALAŠOVÁ, A.: Inteligentné dopravné systémy – základ trvalo udržateľného rozvoja.
In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online časopis, 2012, č. 0/2012, str. 4 – 10, ISSN 1338-9629.

[4]       KALAŠOVÁ, A., RIEVAJ, V.: Kooperatívne systémy v cestnej doprave.In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online časopis, 7. december 2013, č. 4, ISSN 1338-9629.

[5]       KUBASÁKOVÁ, I., ŠULGAN, M.:Manažérske hry a logistika. In: Práce a štúdie Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline, Žilinská univerzita, 2004, Žilina, 169-172 s., ISBN 80-8070-324-8.

[6]       NEDELIAKOVÁ, E.: Vplyv regulácie dopravy na rozvoj železničnej infraštruktúry v EÚ a SR. In: Eurokombi – Intermodal 2009, 12. medzinárodná vedecká konferencia, Žilina, 2009, zborník prednášok, Žilinská univerzita v Žiline, EDIS, ISBN 978-80-554-0073-0, str. 68-73.

[7]       NEDELIAKOVÁ, E.: Hodnotenie kvality služieb prepravného reťazca vlakov osobnej dopravy vo vzťahu k legislatíve EÚ. In: Manažment v železničnej doprave 2007, zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, 2007, Žilina, Žilinská univerzita, ISBN 978-80-8070-780-4, str. 72-79.

[8]       NEDELIAKOVÁ, E.: Výzvy dopravného trhu EÚ pre železničnú osobnú dopravu SR. In: Železničná doprava a logistika, 2008, ročník 4, číslo 1, ISSN 1336-7943, str. 96-100.

[9]       NEDELIAKOVÁ, E.: Význam strategického plánovania v podmienkach železničnej dopravy. In: Perner´s Contacts, 2007, ročník 2, číslo 2, ISSN 1801-674X, str. 127-131.

[10]    NEDELIAKOVÁ, E.: Access conditions to railway infrastructure and charging principles in the Slovak Republic. In: TRANSCOM 2007, 7-th European conference of young research and science workers, Žilina, 2007, University of Žilina, ISBN 978-80-8070-707-1, str. 67-71.

[11]    NEDELIAKOVÁ, E., ČAMAJ, J.: Význam Medzinárodnej železničnej únie vo zvyšovaní konkurencieschopnosti železničnej dopravy v celoslovenskom meradle. In: Horizonty dopravy, 2007, ročník 15, číslo 1, ISSN 1210-0978, str. 31-33.

[12]    NEDELIAKOVÁ, E., KLAPITA, V.:Logistické náklady pri riadení dopravnej logistiky v krízových situáciách. In: LOGVD – 2007 – Dopravná logistika a krízové situácie, zborník z 10. vedecko-odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou, 20.9.2007, Žilina, Žilinská univerzita, s. 153-158, ISBN 978-80-8070-763-7.

[13]    Pravidlá železničnej prevádzky, Ž1, Železnice Slovenskej republiky

[14]    RIEVAJ, V., MAJEROVÁ, Z.:Automobil budúcnosti. In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online časopis, 7. december 2013, č. 4, ISSN 1338-9629.

[15]    ŠIROKÝ, J. a kolektív:Technologie dopravy. Institut Jana Pernera, Pardubice, 2009, 69 s., ISBN 978-80-86530-53-6.

[16]    Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o stavebnom a technickom poriadku dráh č. 350/2010 Z. z. z 19. augusta 2010,

[17]    Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

[18]    Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:

Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II.,ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”