NOVÉ SKÚSENOSTI Z MODELOVANIA INFORMAČNÝCH a BUSSINES PROCESOV v železničnej nákladnej preprave

Informačné systémy používané v železničnej nákladnej preprave predstavujú interaktívnu štruktúru, ktorej súčasťou je personál, zariadenie a technológia prepojená do jedného informačného toku užívateľom pre potreby plánovania, riadenia, kontroly, analýzy a prijímania nápravných opatrení fungovania procesov celého podniku. Hlavným cieľom informačných systémov je optimálne zabezpečiť manažérske, taktické, expertné, kancelárske, praktické procesy a vedenie podniku potrebnými informáciami. Ide o racionalizáciu riadenia informačného toku v celej organizácii na všetkých úrovniach. Informačné systémy je možné modelovať skúmaním vybraných častí informačných procesov prípadne abstrakciou dejov, ktoré sú zásadné z daného hľadiska. Reálne informačné systémy v železničnej nákladnej preprave sú väčšinou veľmi rozsiahle a zložité, čo z ekonomického hľadiska prináša zvýšené náklady na ich projektovanie a implementáciu v praxi.

V tomto príspevku sa zaoberáme možnosťou aplikovať modelovanie business procesov v podnikoch železničnej nákladnej prepravy zaoberajúcich sa prepravnými službami. Informácie v príspevku sa okrem referencií opierajú aj o skúsenosti autorov a výskum vykonaný v prvom polroku roku 2013. Výskum bol zameraný na monitorovanie zákazníkom vnímanej úrovne kvality informačných systémov používaných v železničnej nákladnej preprave, ktoré zákazníci v sledovaných štyridsiatich podnikoch pôsobiacich v oblasti nákladnej prepravy Žilinského kraja zaznamenali. Zdrojom informácií príspevku bol elektronický dotazník realizovaný v prvom polroku roku 2013. Obsahoval desať otázok, ktoré mali odhaliť najväčšie a najmenšie chyby informačnej podpory dopravných systémov v železničnej nákladnej preprave. Základným súborom, s ktorým bolo možné pracovať z dotazníkového prieskumu, bol súbor 41 podnikov pôsobiacich v oblasti nákladnej dopravy Žilinského kraja. Pre rozsiahlosť výskumu uvádzame v príspevku len časť informácií popísaných v kapitolách 2 a 3.

Skúmanie vybraných častí informačných systémov

Pre účely modelovania informačných systémov je potrebné podrobne skúmať jednotlivé jeho časti a postupovať podľa nasledujúcich pravidiel:

• rozklad – dekompozícia informačného systému na komponenty, ktoré vyhovujú danému stupňu abstrakcie,
•  modelovanie systému – vytvorenie modelu informačných systémov z komponentov zodpovedajúcich reálnemu skúmanému procesu a napodobenie charakteristík informačného systému na inom objekte, špeciálne vytvorenom na jeho štúdium. Tento druhý objekt sa nazýva modelom a spravidla v železničnej nákladnej preprave predstavuje testovacie alebo školiace prostredie informačných systémov.
• simulácia – experiment s abstraktnými počítačovými modelmi približujúcimi sa reálnym podmienkam, za účelom odskúšania správania informačných systémov v týchto modeloch, ktoré sa následne vyhodnocujú, optimalizujú a výsledky sa spätne aplikujú na reálny systém.
• kompozícia – zostavenie informačných systémov z jednotlivých komponentov na báze výsledkov simulácie. (Nedeliaková, Nedeliak, Čamaj 2009)

Modelovanie informačných systémov v podnikoch železničnej nákladnej prepravy

Základom pre podnikové modelovanie tvorí zjednotený grafický jazyk modelovania na vizualizáciu, špecifikáciu, navrhovanie a dokumentáciu programových systémov. Tento jazyk musí ponúkať štandardný spôsob zápisu návrhov systémov s business procesmi, systémovými funkciami, príkazmi programovacieho jazyka, databázovými schémami a programovými komponentmi.

Existujú dva základné prístupy k rozvoju informačných systémov:

• riadený formálne, jeho cieľom je technická implementácia informačného systému, ktorá musí zabezpečovať rozvoj, správnosť, bezporuchovosť a plynulosť systému.
• riadený obsahovo, jeho cieľom je implementácia a maximalizácia organizovanosti systému. (Nedeliaková, Nedeliak 2012)

Obsahovo riadený prístup začína strategickým návrhom obchodných príležitostí a pokračuje organizačnými požiadavkami. Je treba aby bol štruktúrovaný, napríklad ako model vrstiev pre riadenie podnikových procesov. Vzťahové modely v tomto prístupe môžu byť použité na modelovanie a optimalizáciu obchodných procesov pre obchodné techniky používané v železničnom podniku. Výsledné modely sú základom pre možné zlepšenie technologického vykonávania podnikateľských činností. Pomocou vzťahových modelov môže byť obsah a technológia použitia informačných systémov kombinovaná novým spôsobom.

Podnikové modelovanie musí podporovať objektovo orientovaný prístup k analýze, návrhu a popisu programových systémov a obsahovať metodiku, ako analyzovať, špecifikovať alebo navrhovať programové systémy. Najdôležitejšou úlohou v informačnom zabezpečení systémov podniku je predbežná identifikácia a objavenie špecifických znakov určujúcich špecifiká projektovania. V praxi teda môžeme rozdeliť business procesy na vnútorné a vonkajšie, alebo na technologické a pracovno-organizačné. Business proces je súborom vzájomne prepojených prác v celom prepravnom reťazci v poskytovaní služieb, ktorého ponuka služieb je realizovaná na základe potrebných zdrojov. Význam business procesu spočíva v tom, aby sme klientovi predložili službu, ktorú požaduje, v primeranej cene, termíne dodania, kvalite a servise aký požaduje.

Business proces prepravy môže byť identifikovaný ako komplexný business proces pohybu tovaru alebo služieb od prvotného určenia potreby až po hotovú produkciu u klienta. Business procesy v podnikoch železničnej nákladnej prepravy sú prehľadne graficky znázornené na obrázku č. 1.

Pri spracovaní informačných systémov je dôležité zostrojenie business modelu z toho dôvodu, že business proces a informačný systém musia byť spracované interaktívne. Aby bolo možné zostrojiť informačný systém, je nutné mať množstvo informácií o business procese, napríklad poznať:

• všetkých užívateľov vo vnútri podniku aj mimo neho, ktorí budú používať daný informačný systém,
• všetky procesy aj to, ako ktorý z nich bude využívať informačný systém,
• typy dokumentov, ktoré sú využívané v organizácii a spôsoby práce s nimi,
• všetky vstupné údaje, s ktorými bude informačný systém pracovať,
• typy objednávok a údaje v nich,
• druh a množstvo vstupov,
• množstvo koncových bodov.

Obr. 1 Modelovanie business procesov v riadenom reťazci udalostí  v železničnej nákladnej preprave

Zdroj: autori

Skúmanie času odstránenia poruchy informačných systémov v podnikoch železničnej nákladnej prepravy

V úvode hovoríme o dotazníkovom prieskume vykonanom na vzorke 41 podnikov. Ale pri výskume bolo zistené, že hľadisko „čas odstránenia poruchy informačných systémov“, nesledujú všetky podniky. Sledovali ho len v 28 podnikoch. V 13 podnikoch toto hľadisko nemonitorovali. Z uvedeného boli u 28 podnikoch zistené vstupné hodnoty, ktoré boli spracované matematickými vzorcami a analýzou. Týmto spôsobom boli získané výstupné informácie, ktoré sú prehľadne v grafickom spracovaní uvedené na obrázkoch č.2 a 3

                                                                   (1)

Obr. 2 Porovnanie priemerných časov odstránenia evidovanej poruchy informačných systémov v podnikoch železničnej nákladnej prepravy

Zdroj: autori

Dotazníkový prieskum bol zameraný aj na hľadisko sledovania miesta vzniku porúch podľa druhu použitia informačných systémov v podnikoch železničnej nákladnej prepravy. Zistený pomer poruchovosti informačných systémov je prehľadne graficky znázornený na obrázku č. 3.

                                                                   (2)

Obr. 3 Porovnanie poruchovosti podľa druhu použitia informačných systémov v podnikoch železničnej nákladnej prepravy

Zdroj: autori

Základné predpoklady kvalitných a efektívnych informačných systémov business procesov

Základné výhody, ktoré prinášajú informačné systémy pre praktickú prevádzku sa týkajú zefektívnenia a urýchlenia práce na každom stupni organizačnej štruktúry podniku. Prinášajú sprehľadnenie business procesov v železničných podnikoch. Podmieňujú zavedenie systému riadenia a kontroly ako aj systému manažérstva kvality v podnikoch. Pomocou kvalitných a efektívnych informačných systémov dochádza v podnikoch k  modernizácii postupov, zvýšenia kvality služieb pre klientov, zníženie prácnosti a zvýšenie produktivity práce.

Základné predpoklady, ktoré musí spĺňať kvalitný a efektívny informačný systém sú nasledujúce:

• komplexná univerzálnosť (použiteľnosť),
• komunikácia s inými informačnými systémami (kompatibilita),
• dostupnosť informácií (štandardy),
• správnosť informácií (presnosť),
• včasnosť informácií (on-line),
• prehľadnosť informácií (štruktúra),
• rýchlosť poskytnutia informácií (one touch),
• kompatibilita (percentuálna dostupnosť IS v závislosti na čase). (Nedeliaková 2007)

Z dotazníkového prieskumu vyplynuli aj informácie, že časovú dostupnosť serverov používaných pre informačné systémy v oblasti železničnej nákladnej prepravy monitorujú u 28 podnikov z 41 oslovených v Žilinskom kraji. Aj toto hľadisko je potrebné pre zvýšenie úrovne kvality informačných systémov monitorovať, porovnávať a prijímať nápravné opatrenia. Pri monitorovaní jeho úroveň v percentách určíme podľa nasledujúceho vzorca.                                                                     (3)

Nasledujúci obrázok č. 2 prehľadne graficky znázorňuje monitorovanie jedného serveru, ako aj chyby v systéme, ktoré je treba v podniku podrobne preskúmať a následne odstrániť resp. znížiť ich pôsobenie.

Obr. 2 Stav servera informačného systému v zobrazení dotazy, pripojenie, procesy a prevádzka v závislosti na čase

Zdroj: https://webmysql.forpsi.com/mysql5/index.php?server=1&target=server_status.php

Informačná podpora je nevyhnutná vo všetkých procesoch prebiehajúcich vo vnútri podniku a aj v komunikácii s jeho okolím. V súčasnosti pre posilnenie konkurencieschopnosti podniku je treba zvýšiť jeho operatívnosť, ako aj stupeň informovanosti vo všetkých procesoch v podniku pôsobiacom v oblasti železničnej nákladnej prepravy.

Prostredníctvom prenosných informačných zariadení manažéri podnikov môžu výrazne podporiť prevádzkové procesy vo vnútri v podniku, kde výskum ukázal najväčšie nedostatky (viď obrázok č. 3). Tak získajú kvalitné informácie pre množstvo svojich manažérskych aktivít, ako sú napríklad:

• Finančný rozbor a plánovanie
• Zlepšenie produktivity
• Odhad a ohodnotenie výkonu
• Neustále zlepšovanie kvality
• Správy o zodpovednosti v rámci organizácie
• Správy externým zariadeniam
• Výskum a vzdelávanie
• Kvalitnejšie riadenie ľudských zdrojov

Záver

Hlavným predpokladom úspechu v podniku pôsobiaceho na liberalizovanom trhu prepravných služieb v železničnej nákladnej preprave je spokojný a lojálny zákazník.  Na to je treba mať na kvalitnej úrovni vybudované informačné systémy zabezpečujúce informačné toky v podniku. Informačné systémy musia čo najviac zachytávať a odrážať reálne jednotlivé nadväzné  procesy v podniku. Súčasne musia dosahovať požadovanú úroveň kvality v jednotlivých prvkoch a kritériách kladených zákazníkom na informačné systémy business procesov. Prvkom informačného systému môže byť automatizované pracovné miesto, informačná časť systému riadenia alebo vyčlenená skupina riadiacich pracovníkov charakterizovaných identickou vlastnosťou  informačných funkcií. Kritériá informačného systému je treba v podnikoch železničnej nákladnej prepravy monitorovať a porovnávať s predchádzajúcimi obdobiami a trendmi v tejto oblasti. Následne je treba prijímať nápravné opatrenia pre zlepšenie stavu. Ďalej je treba, aby každá časť informačného systému vzájomne nadväzovala na iné časti, aby boli informačné systémy pre koncového zákazníka vnímané ako jeden celok.

Príspevok je spracovaný v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0188/13 „Prvky kvality integrovaného dopravného systému pri efektívnom poskytovaní verejnej služby v doprave v kontexte globalizácie“, ktorý je riešený na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.

Autori

Eva Nedeliaková¹, Jana Sekulová², Ivan Nedeliak³

¹ doc. Ing. Eva Nedeliaková, PhD., Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy , Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26,  Žilina

² Ing. Jana Sekulová, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26,  Žilina

³ Ing. Ivan Nedeliak, PhD., Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., Odbor stratégie a rozvoja, Sekcia informačných a komunikačných technológií, Hviezdoslavova 31, 010 01 Žilina

Literatúra

[1]       BORKOWSKI, S., STASIAK-BETLEJEWSKA, R.: Identification of the Production Process Determinants, In: Economy and Management of Companies 2013, Medzinárodná vedecká konferencia, 2013, Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, str. 44 – 51, ISBN 978-80-228-2565-8.

[2]       ČAMAJ, J., NEDELIAKOVÁ, E.: Ekonomická efektívnosť v logistickom riadení. In: Outsourcing dopravne-logistických procesů: mezinárodní vědecká konference, Pardubice 28. listopadu 2006, sborník příspěvků, Pardubice, Univerzita Pardubice, 2006, str. 37 – 42, ISBN 80-7194-921-3.

[3]       KALAŠOVÁ, A.: Inteligentné dopravné systémy – základ trvalo udržateľného rozvoja.
In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online magazín, 2012, č. 0/2012, str. 4 – 10, ISSN 1338-9629.

[4]       KUBASÁKOVÁ, I., FAZEKAŠ, M.: Analýza softvérových aplikácií pre skladovanie v podniku. In: Horizonty železničnej dopravy 2013 / Horizons of railway transport 2013, medzinárodná vedecká konferencia, Strečno, Slovak Republic, September 26th and 27th, 2013. Žilinská univerzita, Žilina, 2013, str. 210 – 215, ISBN 978-80-554-0764-7.

[5]       NEDELIAKOVÁ, E., NEDELIAK, I., ČAMAJ J.: Informačné logistické systémy a modelovanie logistických business – procesov. In: Sborník příspěvků LOGI 2009, medzinárodná vedecká konferencia LOGI 2009, 19. listopad 2009, Univerzita Pardubice, Česká republika, str. 131 – 138, ISBN 978-80-7399-893-6.

[6]       NEDELIAKOVÁ, E.: Vnímanie kvality prepravných služieb v železničnej osobnej doprave z pohľadu užívateľa a dopravcu. In: Rozvoj a perspektivy dopravního systému ve vazbě na vnější okolí. Mezinárodní vědecká konference, Pardubice: Institut Jana Pernera, Univerzita Pardubice, 2008, str. 81 – 87, ISBN 978-80-86530-50-5.

[7]       NEDELIAKOVÁ, E., BUKOVÁ, B.: Entgelte für die nutzung der eisenbahninfrastruktur in der Slowakei / Spoplatňovanie železničnej dopravnej cesty v Slovenskej republike. In: Zeitschrift der OSShD. Jahrg. 51, Nr. 2 (2008), s. 17-21. ISSN 0208-8691.

[8]       NEDELIAKOVÁ, E.: Podpora železničnej dopravy v Európe a Slovenskej republike / Support of railway transport in Europe and the Slovak republic. In: Perner´s Contacts [elektronický zdroj]. 2008. Roč. 3, č. 2 (2008), str. 75 – 80, ISSN 1801-674X.

[9]       NEDELIAKOVÁ, E., KLAPITA, V.: Logistické náklady pri riadení dopravnej logistiky v krízových situáciách. In: LOGVD 2007, Dopravná logistika a krízové situácie: zborník z 10. vedecko-odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou: Žilina 20.9.2007, Žilinská univerzita, 2007, str. 153 – 158, ISBN 978-80-8070-763-7.

[10]    NEDELIAKOVÁ, E.: Hodnotenie kvality služieb prepravného reťazca vlakov osobnej dopravy vo vzťahu k legislatíve EÚ. In: Manažment v železničnej doprave 2007, zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Žilina, 2007, Žilinská univerzita, str. 72 – 79, ISBN 978-80-8070-780-4.

[11]    NEDELIAKOVÁ, E., ČAMAJ, J.: Význam Medzinárodnej železničnej únie vo zvyšovaní konkurencieschopnosti železničnej dopravy v celoslovenskom meradle. In: Horizonty dopravy. Roč. 15, č. 1 (2007), s. 31-33, ISSN 1210-0978.

[12]    NEDELIAKOVÁ, E.: Význam strategického plánovania v podmienkach železničnej dopravy. In: Perner´s Contacts, – 2007. Roč. 2, č. 2 (2007), str. 127 – 131, ISSN 1801-674X.

[13]    NEDELIAKOVÁ, E.: Posudzovanie kritických miest v technologických procesoch pomocou metódy PQM. In: Perner´s Contacts. 2007. Roč. 2, č. 1 (2007), str. 104 – 109, ISSN 1801-674X.

[14]    POTKÁNY, M. a kolektív: Moderné trendy v riadení malých a stredných podnikov. Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen, 2011, str. 194, ISBN 978-80-228-2281-7.

 

Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:

Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

 

“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”