Potreba ľudí premiestniť sa rástla a rastie rýchlo, teda zabezpečenie schopnosti prepravy ľudí z miesta na miesto je stále aktuálne. Trh dopravných služieb je v súčasnosti charakterizovaný zvýšenou konkurenciou, kolísavým dopytom a kratším životným cyklom produktov. Táto skutočnosť vyvoláva tlak na manažérov dopravných spoločností na znižovanie nákladov a zvyšovanie výnosov. Jednou z nových možností zabezpečovania týchto produktov – prepráv vo verejnej hromadnej doprave je integrovaný dopravný systém (ďalej len IDS).
Základom fungovania IDS je aj účelná koordinácia činností jednotlivých podsystémov, z ktorých sa daný systém skladá. Pritom koordináciou sa rozumie zámerná činnosť, ktorej cieľom je priblížiť činnosť systému v konečnej fáze i jej výsledky spoločenskému optimu. V oblasti verejnej hromadnej dopravy ide o také usporiadanie dopravnej sústavy, ktoré umožní dosiahnuť súlad medzi potrebami obyvateľstva, ekonomickou a technickou schopnosťou spoločnosti tieto potreby uspokojiť v požadovanom množstve a primeranej kvalite. Cieľom IDS je, aby cestujúci na jeden cestovný lístok alebo jednu čipovú kartu mohli využívať služby mestskej hromadnej dopravy a liniek autobusov alebo regionálnych vlakov. Pri zabezpečení tohto cieľa treba použiť systémový prístup manažmentov zúčastnených dopravných spoločností. Systémová prezentácia hospodárskeho objektu vyžaduje celostné chápanie systémov, ktoré je základom systémovej koncepcie. (Nedeliaková 2008) Zavedeniu IDS do prevádzky predchádzajú analýzy, ktoré obsahujú kľúčové informácie pre budúci nový systém dopravy, ako sú intervaly a kapacity jednotlivých trás IDS, prestupné väzby medzi jednotlivými módmi dopravy v rámci IDS (vlaky, metro, električky, trolejbusy, autobusy, lanovky, pohyblivé chodníky a lode) a mimo IDS (bicykle, automobily a chôdza). Údaje k analýzam pre presnosť údajov treba získať z terénu, prostredníctvom dotazníkových prieskumov na relevantnej vzorke respondentov.
Koordinovaný systém verejnej hromadnej dopravy je taký systém verejnej hromadnej dopravy, ktorý je bez ohľadu na využívané módy dopravy a ich organizačnú a gesčnú podriadenosť usporiadaný tak, aby mohol zabezpečovať prepravné potreby obyvateľstva v danom území alebo v danej relácii optimálnym využitím parametrov jednotlivých dopravných prostriedkov pri vopred dohodnutých prepravných úlohách každého módu dopravy.
Slovenská republika
V Slovenskej republike sú zavedené veľkoplošné integrované dopravné systémy v Bratislavskom kraji a Žilinskom kraji.
Bratislavská integrovaná doprava BID bola zavedená 1.6.2013 a nadväzuje na skúsenosti dopravných podnikov pôsobiacich v tomto kraji. Rozširuje ich možnosti prostredníctvom vzájomnej spolupráce. IDS je určený pre pravidelných cestujúcich na území mesta Bratislava a okresu Malacky. Preto v rámci IDS Bratislavského kraja sú zatiaľ v ponuke len rôzne druhy a typy predplatných cestovných lístkov, v budúcnosti sa predpokladá aj zavedenie jednorazových lístkov. Po zakúpení predmetných cestovných lístkov, môže cestujúci cestovať v rámci ich platnosti v mestskej hromadnej doprave, v prímestských autobusoch Slovak Lines, ale aj vo vlakoch Železničnej spoločnosti Slovensko. V budúcnosti sa predpokladá priestorové rozšírenie IDS aj na okresy Pezinok, Senec a Trnavský kraj.
ŽRIDS (Žilinský regionálny integrovaný dopravný systém) v Žilinskom samosprávnom kraji, kde došlo k tarifnému pridruženiu mestskej hromadnej dopravy v Žiline so železničnou traťou Žilina – Rajec, bol zavedený od 30. apríla 2003. Cestovný poriadok na trati je previazaný s cestovným poriadkom žilinskej mestskej linky č. 2. Znamenalo to aj znovuobnovenie dopravnej prevádzky na danej trati.
V súčasnosti sa v Slovenskej republike snažia zaviesť integrovaný dopravný systém v okolí Košíc (KORID).
Česká republika
V súčasnosti sú zavedené nasledujúce veľkoplošné integrované dopravné systémy v krajoch Českej republiky:
- Pražská integrovaná doprava PID,
- Středočeská integrovaná doprava SID,
- Českobudějovická integrovaná doprava IDS ČB,
- Integrovaný dopravný systém Táborska IDS TA (Tábor, Sezimovo Ústí, Planá nad Lužnicí a ďalších 6 obcí),
- Integrovaná doprava Plzeňska IDP,
- Integrovaná doprava Karlovarského kraja IDOK,
- EgroNet, cezhraničný integrovaný dopravný systém na území Karlovarského kraja, Bavorska, Saska a Duryňska,
- Integrovaný dopravný systém Ústeckého kraja, spočíva vo vzájomnej akceptácii čipovej karty, účastníci Dopravní podnik mesta Mostu a Litvínova, a. s. a ČSAD Slaný, a. s.,
- Integrovaný dopravný systém Libereckého kraja IDOL,
- Jablonecký regionálny integrovaný dopravný systém JARIS,
- Východočeský dopravný integrovaný systém VYDIS,
- Integrovaná regionálna doprava Královéhradeckého a Pardubického kraja IREDO,
- Integrovaný dopravný systém Jihomoravského kraja IDS JMK,
- Integrovaný dopravný systém Olomouckého kraja IDSOK,
- Zlínská integrovaná doprava ZID,
- Ostravský dopravný integrovaný systém ODIS.
V súčasnosti sa v Českej republike snažia zaviesť integrovaný dopravný systém v:
- Jihočeskom kraji, prevádzkovateľ by mal byť Jihočeský koordinátor dopravy JIKORD s. r. o.,
- Plzeňskom kraji, prevádzkovateľ by mal byť Plzeňský organizátor verejnej dopravy a mesto Plzeň,
- kraji Vysočina, možnosť lokálnej integrácie napríklad v okolí mesta Jihlavy,
- Zlínskom kraji, KORIS, Komplexný obslužný, riadiaci a informačný systém verejnej hromadnej dopravy, prevádzkovateľ ba mal byť Koordinátor verejnej dopravy Zlínskeho kraja s.r.o. (KOVED).
V Jihočeskom kraji sa na zavedení IDS bude podieľať Vysoká škola technická a ekonomická v Českých Budějoviciach, ktorá spracováva podklady pre odborné štúdie s presnými informáciami, ktoré získavajú analýzami z praxe. Následne po zavedení IDS do prevádzky, budú počítať efektivitu IDS a neskôr v pravidelných intervaloch ju preskúmavať a porovnávať.
V Českej republike okrem veľkoplošných integrovaných systémov existujú aj mnohé lokálne presahy mestských hromadných dopráv za hranice mesta či dohody dopravcov o vzájomnom uznávaní cestovných dokladov.
Spolková republika Nemecko
Medzi najznámejšie prevádzkované IDS v Nemecku patria:
- Rhein-Pfalz-Takt,
- Mecklenburg-Vorpommern-Takt,
- Mníchov,
- Hamburg,
s ktorými majú prevádzkovatelia pozitívne skúsenosti.
Spolupráca pri zavádzaní IDS v SR
Spolupráca Žilinskej univerzity v Žiline predstavuje pre dopravné podniky v SR minimálne náklady na získanie potrebných odborných štúdií a informácií, ktoré možno úplne a presne využiť pre plánovanie a implementáciu IDS do prevádzky. Dopravné analýzy možno vypracovať v rámci odbornej praxe Žilinskej univerzity v Žiline, ktorá má potrebné vedecké a odborné kapacity vhodné na zaistenie relevantného merania spokojnosti zákazníkov prostredníctvom prieskumov. Univerzita dokáže pre dopravné podniky zabezpečiť prípravu, realizáciu a vyhodnotenie týchto prieskumov a súčasne sa dosiahne objektivizácia takýchto hodnotení služieb a identifikácia odchýlok od požadovanej úrovne kvality vo verejnej hromadnej doprave. Pre dopravné podniky to okrem spolupráce bude znamenať nové návrhy opatrení na zvýšenie kvality služieb opierajúce sa o medzinárodnú spoluprácu a skúsenosti univerzity. Dopravné podniky získajú súbor vlastností, ktoré zákazníci vedome aj nevedome používajú pri výbere druhu dopravného prostriedku vo verejnej hromadnej doprave.
V príspevku uvádzame čiastkové výsledky prieskumu realizovaného v priebehu troch týždňov, 8., 9. a 10. týždeň roku 2013. Dotazník prieskumu obsahoval šestnásť otázok, z ktorých analýzou vyplynula skutočná, cestujúcim vnímaná úroveň kvality jednotlivých druhov verejnej hromadnej dopravy. Základným súborom dotazníkového prieskumu bol súbor 200 cestujúcich pre každý vybraný úsek. Z dôvodu objektívnosti výsledkov bol prieskum vykonávaný počas celých dní, vrátane skorých ranných a neskorých večerných hodín, počas pracovných dní a rovnako počas sobôt a nedieľ. Dopytovanie bolo doplnené aj prieskumom uskutočneným v jednotlivých nácestných staniciach a zastávkach daných úsekov.
V tabuľke 1 a 2 je uvedená a na obrázku 1 graficky znázornená komparácia výsledkov výskumu úrovne kvality služieb v autobusovej doprave (AD) a železničnej doprave (ŽD) pre jednotlivé kategórie kvality.
Tab. 1 Komparácia úrovne kvality služieb pre vybrané kategórie na sledovaných úsekoch v SR
Bodové hodnotenie úrovne kvality: 1 – najnižšia; 2,5 – stanovený štandard; 5 – najvyššia.
Zdroj: autori
Tab. 2 Komparácia úrovne kvality služieb pre vybrané kategórie na sledovaných úsekoch v SR
Bodové hodnotenie úrovne kvality: 1 – najnižšia; 2,5 – stanovený štandard; 5 – najvyššia.
Zdroj: autori
Obr. 1 Grafické znázornenie komparácie úrovne kvality služieb vybraných kategórií na sledovaných úsekoch v SR
Zdroj: autori
Jednou z otázok vykonaného prieskumu bolo, či by cestujúci vnímali zavedenie IDS do prevádzky ako pozitívne riešenie niektorých nepriaznivých ukazovateľov verejnej hromadnej dopravy. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že cestujúci považujú zavedenie IDS, ktorých súčasťou by boli sledované úseky, za optimálne riešenie a elimináciu nedostatkov, ktoré sú viditeľné pri oddelenom pôsobení jednotlivých druhov dopravy.
Implementácia integrovaného dopravného systému
Z ďalších výsledkov uskutočneného výskumu vyplynula okrem uvedených skutočností aj nutnosť zavádzania IDS v súlade s definovanými etapami, t.j. nadväzujúcimi krokmi. Vzhľadom na technickú, aj ekonomickú náročnosť implementácie úplne nového konceptu IDS, treba dodržať postupné, na seba nadväzujúce kroky, ktoré ďalej uvádzame:
Charakteristika súčasného stavu:
- Identifikácia a definovanie jednotlivých druhov dopravy,
- Identifikácia kľúčových strategických koridorov,
- Identifikácia riešení, druhov a minimálnych požiadaviek na informačné a komunikačné technológie,
- Identifikácia prevádzkových, trhových, finančných, sociálnych, technicko-technologických, ekonomických a prestížneho rizika.
Porovnávanie systémov:
- Hodnotenie silných a slabých stránok pre jednotlivé druhy dopravy,
- Hodnotenie silných a slabých stránok pre jednotlivé režimy strategických koridorov,
- Hodnotenie silných a slabých stránok informačných a komunikačných technológií,
- Hodnotenie rizika z hľadiska, dopravy, prepravy, tarifného zabezpečenia pod.,
- Preskúmanie výhod integrovaného systému v kontexte plánovania a hodnotenia dopravy,
- Hodnotenie techniky dopravného plánovania a zaistenia integrovaného systému,
Simulácia a abstraktné modelovanie IDS,
Návrh riešení:
- Návrh IDS,
Realizácia IDS,
Overovanie IDS:
- Efektivita IDS.
Záver
V príspevku sú uvedené nové možnosti a etapy implementácie integrovaných dopravných systémov v Slovenskej republike. Tiež čiastkové výsledky vykonaného výskumu, ktoré identifikujú, hodnotia a skúmajú silné a slabé stránky jednotlivých druhov dopravy, strategických koridorov, rizík a ich možných riešení. Výsledkom výskumu je aj skutočnosť, že každý integrovaný dopravný systém je veľmi špecifický a vyžaduje podrobné, konkrétne vstupné analýzy, ktoré ukážu silné stránky jednotlivých módov dopravy, koridorov a riešení. Tie treba následne logicky, koordinovane a systémovo aplikovať v integrovanom dopravnom systéme. Príspevok ponúka dopravným podnikom v SR možnosti kvalitnej spolupráce prostredníctvom odbornej praxe študentov so Žilinskou univerzitou v Žiline, ako partnerom s medzinárodnými skúsenosťami a odbornými znalosťami v tejto oblasti.
Autori
Jana Sekulová1, Ivan Nedeliak2 1 Ing. Jana Sekulová, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy, Žilinská univerzita v Žiline, SR 2 Ing. Ivan Nedeliak, PhD., Odbor stratégie a rozvoja, Sekcia informačných a komunikačných technológií, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s., Hviezdoslavova 31, 010 01 Žilina, SR Literatúra[1] BORKOWSKI, S., STASIAK-BETLEJEWSKA, R.: Identification of the Production Process Determinants, In: Economy and Management of Companies 2013, Medzinárodná vedecká konferencia, 2013, Zvolen, Technická univerzita vo Zvolene, str. 44–51, ISBN 978-80-228-2565-8.
[2] ČAMAJ, J., NEDELIAKOVÁ, E.: Ekonomická efektívnosť v logistickom riadení. In: Outsourcing dopravne-logistických procesů: mezinárodní vědecká konference, Pardubice 28. listopadu 2006, sborník příspěvků, Pardubice, Univerzita Pardubice, 2006, str. 37–42, ISBN 80-7194-921-3.
[3] GNAP, J.: Zmluvy o službách v hromadnej osobnej doprave. In: Transport, top magazín o motorizme, doprave, zasielateľstve a logistike, 2011, ročník 13, číslo 1, str. 24-26, ISSN 1335-7433.
[4] KALAŠOVÁ, A.: Inteligentné dopravné systémy – základ trvalo udržateľného rozvoja.
In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online magazín, 2012, č. 0/2012, str. 4 – 10, ISSN 1338-9629.[5] KOVÁČ, M., DOLINAYOVÁ, A., HARMANOVÁ, D., KENDRA, M., TISOŇOVÁ, G., ZÁVODSKÝ, T.: Osobná preprava 1. Žilina, Žilinská univerzita v Žiline, 2011, ISBN 978-80-554-0344-1.
[6] KUBASÁKOVÁ, I., FAZEKAŠ, M.: Analýza softvérových aplikácií pre skladovanie v podniku. In: Horizonty železničnej dopravy 2013 / Horizons of railway transport 2013, medzinárodná vedecká konferencia, Strečno, Slovak Republic, September 26th and 27th, 2013. Žilinská univerzita, Žilina, 2013, str. 210–215, ISBN 978-80-554-0764-7.
[7] MAČAJ, O.: Návrh systému monitorovania kvality verejnej hromadnej dopravy na úseku Žilina – Martin. Diplomová práca, Žilinská univerzita v Žiline, Žilina, máj 2013.
[8] MONCMAN, J.: Návrh integrovaného prepravného systému medzi mestami Martin a Žilina. Diplomová práca, Žilinská univerzita v Žiline, Žilina, máj 2013.
[9] NEDELIAKOVÁ, E.: Vnímanie kvality prepravných služieb v železničnej osobnej doprave z pohľadu užívateľa a dopravcu. In: Rozvoj a perspektivy dopravního systému ve vazbě na vnější okolí. Mezinárodní vědecká konference, Pardubice: Institut Jana Pernera, Univerzita Pardubice, 2008, str. 81–87, ISBN 978-80-86530-50-5.
[10] NEDELIAKOVÁ, E.: Podpora železničnej dopravy v Európe a Slovenskej republike / Support of railway transport in Europe and the Slovak republic. In: Perner´s Contacts [elektronický zdroj]. 2008. Roč. 3, č. 2 (2008), str. 75-80, ISSN 1801-674X.
[11] NEDELIAKOVÁ, E.: Hodnotenie kvality služieb prepravného reťazca vlakov osobnej dopravy vo vzťahu k legislatíve EÚ. In: Manažment v železničnej doprave 2007, zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Žilina, 2007, Žilinská univerzita, str. 72–79, ISBN 978-80-8070-780-4.
[12] NEDELIAKOVÁ, E.: Význam strategického plánovania v podmienkach železničnej dopravy. In: Perner´s Contacts, – 2007, ročník 2, číslo 2, str. 127-131, ISSN 1801-674X.
[13] NEDELIAKOVÁ, E.: Posudzovanie kritických miest v technologických procesoch pomocou metódy PQM. In: Perner´s Contacts, 2007, ročník 2, číslo 1, str. 104-109, ISSN 1801-674X.
[14] NEDELIAKOVÁ, E., NEDELIAK, I.: Manažment železničnej dopravy – návody na cvičenia. In: Skriptá, 1. vydanie, Žilinská univerzita, Žilina, 2012, str. 15. ISBN 978-80-554-0564-3.
[15] NEDELIAKOVÁ, E., KLAPITA, V.: Logistické náklady pri riadení dopravnej logistiky v krízových situáciách. In: LOGVD 2007, Dopravná logistika a krízové situácie: zborník z 10. vedecko-odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou: Žilina 20.9.2007, Žilinská univerzita, 2007, str. 153–158, ISBN 978-80-8070-763-7.
[16] POLIAK, M.: Riziko v hromadnej osobnej doprave / Risk in public passenger transport. In. Perner´s Contacts, 2013, ročník 8, číslo 3, str. 146-152, ISSN 1801-674X.
[17] RÁBEKOVÁ, V.: Návrh systému monitorovania kvality verejnej hromadnej dopravy na úseku Trnava – Leopoldov. Diplomová práca, Žilinská univerzita v Žiline, Žilina, máj 2013.
[18] STN EN 13 816 Preprava. Logistika a služby. Verejná osobná doprava. Definícia, ciele a merania kvality služby.
[19] ŠMALOVÁ, L.: Návrh systému monitorovania kvality verejnej hromadnej dopravy na úseku Topoľčany – Nitra. Diplomová práca, Žilinská univerzita v Žiline, Žilina, máj 2013.
[20] Wikipedie CS: Integrovaný dopravní systém, Integrované dopravní systémy v ČR, online: http://cs.wikipedia.org/wiki/Integrovan%C3%BD_dopravn%C3%AD_syst%C3%A9m
Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”
VYTLAČIŤ