Navrhovaná zmena v nadrozmernej preprave v rámci SR

Nadrozmerná a nadmerná preprava v Slovenskej republike nemá veľkú históriu, avšak je možné sa pozrieť do iných krajín EU, kde termín nadrozmerná ako i nadmerná preprava naberá čoraz väčšiu vážnosť. Nie je tajomstvom, že Švédsko sa roky snaží presadiť štandard nadrozmernej ako i nadmernej prepravy aj v rámci EU nakoľko prepravné trasy v tejto škandinávskej krajine boli na takýto typ prepravy už pri projektovaní pripravené. Nie je výnimkou, že vozidlové súpravy o celkovej dĺžke 34 metrov a maximálnou celkovou hmotnosťou 60 ton brázdia prepravné trasy zo Švédska do Fínska alebo Nórska.

Práve zo škandinávskych krajín by sme si aj na Slovensku mohli zobrať príklad, ako efektívne pristupovať k preprave tovaru, so zreteľom na životné prostredie ako na prvom mieste a so zreteľom na prepravné kapacity, ktoré nadrozmerná a nadmerná preprava poskytuje ako na druhom mieste. S prepravnou kapacitou je neodmysliteľne prepojená aj ekonomika a efektivita takejto prepravy. Dopravcovia sú v trhovom prostredí, ktoré je dynamicky sa rozvíjajúce a inovácie prichádzajú z každej strany segmentu dopravy. V takom prostredí si dopravca musí vedieť efektívne naplánovať investície a mať dostatočné zákaznícke portfólio, aby mohol prakticky okamžite reagovať na každú zmenu, ktorá od zákazníka môže prísť.

Každá nadrozmerná a nadmerná preprava je stále na Slovensku chápaná ako preprava, ktorá má negatívny dopad predovšetkým na stav pozemných komunikácií. Preto je treba zmeniť práve tento uhol pohľadu na nadrozmernú a nadmernú prepravu. Následne vytvoriť flexibilne a zrozumiteľné legislatívne prostredie. Žiadny dopravca nebude mať záujem znížiť počet vozidlových súprav a tým znížiť emisie CO2 ak bude musieť vynakladať enormné finančné prostriedky na povolenia súvisiace s prevádzkovaním nadrozmernej a nadmernej prepravy, ktorá by v konečnom dôsledku bola v prospech všetkých strán (štátu, podnikateľov, občanov).

Uznesenie vlády SR č. 883/2010 zo dňa 15. decembra 2010

Cestný zákon 8/2009 Z.z o cestnej premávke definuje termín nadmerná a nadrozmerná preprava a zároveň stanovuje aj pravidlá, podľa ktorých je takúto prepravu možné v rámci Slovenskej republiky vykonávať. [1] Nie je tajomstvom, že pravidlá a poplatky zadefinované týmto zákonom vôbec neuľahčujú prevádzkovanie takejto prepravy. Z vlastných skúsenosti za  viac ako 5 rokov v nonstop  prevádzke, v systéme zásobovania JIT (Just-in-Time) a JIS (Just-in-Sequence), poukážeme na byrokraciu, ktorú tento cestný zákon pre tento typ prepravy predpisuje.

Krajské  i obvodné úrady majú v kompetencii udeľovanie povolení na zvláštne užívanie pozemných komunikácií. Ak prepravná trasa presahuje pôsobnosť obvodného úradu, dopravca povolenie žiada na krajskom úrade dopravy príslušného kraja (rozhodujúci je pritom bod, z ktorého nadrozmerná či nadmerná preprava začína). Krajský úrad vydá povolenie, pričom si od dopravcu vyžiada dodatočné potvrdenia z Dopravnej polície ako i zo Slovenskej správy ciest, prípadne iných úradov, kde jednotlivé úrady vyjadrujú súhlas alebo nesúhlas s uvedenou prepravnou trasou. Kompletné vybavovanie je vždy ponechaná na dopravcovi, aby si všetky stanoviská vybavil a doručil na krajský úrad (prípadne na úrad, ktorý má pozemnú komunikáciu v správe). Zároveň cestný zákon 8/2009 Z.z. nariaďuje zaplatiť za každý prepravný zámer poplatok podľa sadzobníka ,,POLOŽKA 80,  ktorý je prílohou k uvedenému zákonu. [2,3]

Nakoľko práve vďaka záujmu odbornej verejnosti z oblasti dopravy je v súčasnosti rozpracovaná nová pracovná verzia cestného zákona, ktorá bude okrem iných návrhov zahŕňať aj návrh na úpravu práve uvedenej problematiky nadrozmernej a nadmernej prepravy. Mal by sa zjednodušiť celkový systém vybavovania povolení ako i možnosť žiadať povolenia na zvláštne užívanie pozemných komunikácií pre pravidelne sa opakujúcu nadrozmernú a nadmernú prepravu po jednej alebo viacerých prepravných trasách s dobou platnosti povolenia na maximálne 3 mesiace. V prípade zapracovania uvedených návrhov do výsledného nového cestného zákona, efekt zvýšenia prepravnej kapacity súčasných pozemných komunikácií bude umožnený a dopravcovia budú mať možnosť zefektívniť zásobovanie s primeraným finančným zaťažením, v podobe vyrubených poplatkov za zvláštne užívanie pozemných komunikácií. Sekundárny efekt takéhoto legislatívneho prostredia môže mať za následok zníženie intenzít prepravy na určitých úsekoch pozemných komunikácií, ktoré dopravcovia začnú využívať pre nadrozmernú a nadmernú prepravu. Dopravcovia budú môcť efektívne a pružne zvýšiť prepravnú kapacitu vždy, keď si to zákazník vyžiada bez nutností dodatočných investícií na rozširovanie cestnej siete.

Cestná sieť v Slovenskej republike neumožňuje vždy a všade nasadenie vozidiel či vozidlových súprav určených pre nadmernú a nadrozmernú prepravu. Preto je veľmi dôležitá príprava dopravcu, ktorý by mal záujem práve tento druh prepravy spustiť. Hlavnou úlohou dopravcu pri spustení a zabezpečovaní takejto prepravy je vyhotovenie presnej dokumentácie o pozemnej komunikácii, na ktorej plánuje nadrozmernú či nadmernú prepravu prevádzkovať. Dokumentácia musí zahŕňať všetky výšky mostov, ktoré ponad vytýčenú prepravnú trasu prechádzajú, ale aj polomery zákrut. Ďalej prevýšenia a klesania vozoviek, maximálne povolené rýchlosti a nie menej dôležité údaje o maximálnych hmotnostiach v prípade prejazdu cez most, či iný objekt, ktorý vedie popod vozovku (zabudnúť sa nesmie ani na rôzne trolejové vedenia či káble vedené ponad prepravnou trasou).

Slovensko má veľký potenciál vo využití nadrozmernej prepravy a to predovšetkým v prípadoch zásobovania veľkých producentov v automobilovom, či stavebnom priemysle. Nie každý nadrozmerný tovar je zároveň aj nadmerný a naopak. Preto je treba presne rozlišovať o aký typ zvláštneho užívania pozemných komunikácií naozaj ide ( presiahnutie maximálnej šírky, výšky, dĺžky alebo hmotnosti ).

autor: Alica Kalašová [1] Jozef Masár [2]

VYTLAČIŤ