Abstrakt: Doprava sa stala dennou potrebou ľudstva. Doprava je potrebná pri preprave obyvateľstva z domu do práce, alebo za rodinou, priateľmi, a zároveň pri preprave komodít z miest určenia do cieľových miest. Ľudstvo ako také je závislé od všetkých druhov dopravy. Doprava je súčasťou sektorov kritickej infraštruktúry a má tieto podsektory – cestná doprava, letecká doprava, vodná doprava a železničná doprava. Problematika objektivizovanej identifikácie infraštruktúrnych objektov, ako prvkov kritickej infraštruktúry v železničnej doprave, je v Slovenskej republike málo riešená. Pri skúmaní otázok identifikácie je potrebné analyzovať zahraničné zdroje a navrhnúť riešenia ako významné železničné infraštruktúrne objekty zaradiť medzi potenciálne prvky kritickej infraštruktúry v sektore doprava. Tieto návrhy budú testované a vlastné riešenie bude pozostávať z viacerých pohľadov, ktoré budú bližšie popísané v publikácii.
Kľúčové slová: infraštruktúra, železničná doprava, kritériá
JEL: R41
PROPOSAL OF OBJECTIVE CRITERIA FOR DETERMINING CRITICAL INFRASTRUCTURE ELEMENTS IN THE RAIL TRANSPORT SUB-SECTOR
Abstract: Transport has become a daily need of mankind, people go home, or to the family, to the friends, and commodities from destination to destination. Humankind as such is dependent on all modes of a transport. Transport is a part of the critical infrastructure sectors and has the following subsectors: road transport, air transport, water transport and rail transport. The issue of objectified identification of infrastructure objects as elements of a critical infrastructure in rail transport is a little addressed in the Slovak Republic. When exploring identification issues, it is necessary to analyse foreign sources and propose solutions as important railway infrastructure objects to be among the potential elements of critical infrastructure in the transport sector. These suggestions will be tested and my own solution will consist of multiple views that will be more closely described in the work.
Keywords: infrastructure, rail transport, criteria
1 Úvod
Problematike kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike je venovaná malá pozornosť. Jediným právnym dokumentom je zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre. Tento zákon však presne nedefinuje sektorové a prierezové kritéria. Tieto kritéria podliehajú utajeniu. [1] Pri posudzovaní odolnosti infraštruktúrnych objektov kritickej infraštruktúry je potrebné zadefinovať tieto kritéria. Pomocou týchto kritérií je možné rozčleniť jednotlivé prvky národnej infraštruktúry. Hlavným cieľom článku je návrh objektívnych kritérií hodnotenia prvkov, ktoré umožnia objekty zaradiť medzi prvky kritickej infraštruktúry v sektore doprava v podsektore železničná doprava.
2 Prístup vybraných štátov ku ochrane potenciálnych prvkov kritickej infraštruktúry
Vybranými štátmi sú USA, Česká republika a Slovenská republika. Prístup jednotlivých štátov sa líši, vychádza z historických skúseností a je mu v globále venovaná pozornosť. Inšpiráciou pre oblasť ochrany kritickej infraštruktúry sa stali americké prístupy, ktoré sa výrazne zdokonalili po útoku na Newyorské dvojičky. Ich teoretické a praktické východiská sa stali inšpiráciou pri tvorbe európskych a národných právnych dokumentov.
2.1 Prístup Spojených štátov amerických k ochrane potenciálnych prvkov kritickej infraštruktúry
Spojené štáty americké sa už od roku 1996 venujú tvorbe systému ochrany kritickej infraštruktúry. V tom istom roku bolo vydané Vládne nariadenie č. 13 010, ktorého cieľom bolo radenie a informovanie prezidenta o zraniteľnosti a hrozbách súvisiacich s kritickou infraštruktúrou. Základným dokumentom, ktorý ako prvý stanovil sektory kritickej infraštruktúry je Smernica č. 63. Po teroristických útokoch v roku 2001 vzniklo mnoho ďalších dokumentov. Najnovší dokument bol Národný plán ochrany kritickej infraštruktúry z roku 2009 (NIPP 2009), ktorý rozširuje určené sektory kritickej infraštruktúry v Smernici č. 63 o:
- poľnohospodárstvo a potravinárstvo,
- obranný priemysel a vojenské základne,
- energie,
- verejné zdravie a starostlivosť o zdravie,
- národné a kultúrne pamiatky a monumenty,
- finančné služby,
- pitnú vodu a čističky odpadových vôd,
- chemický priemysel,
- komerčný priemysel,
- vodné priehrady,
- záchranné a pohotovostné služby,
- jadrové reaktory, materiály a odpady,
- informačné technológie,
- telekomunikácie,
- poštu a prepravu zásielok (poštové služby),
- dopravné systémy,
- vládne zariadenia. [2]
Z uvedeného vyplýva, že Spojené štáty americké sa snažia zabezpečiť, čo najširšie spektrum národnej infraštruktúry. Pre potreby tohto článku sú uvedené v ďalšom rozdelení len podsektory sektoru dopravné systémy. Sektor dopravné systémy tvorí sedem kľúčových podsektorov/modulov:
- letecká doprava,
- diaľnice a cesty,
- námorná doprava,
- plynovodné systémy,
- poštová doprava,
- hromadné tranzitné a osobné železnice,
- nákladné železnice. [3]
2.2 Prístup Českej republiky k ochrane potenciálnych prvkov kritickej infraštruktúry
Česká republika, obdobne ako Slovenská republika, má snahu sa venovať problematike kritickej infraštruktúry. V súčasnosti sa za najväčšiu hrozbu považujú teroristické útoky. Prvý dokument, ktorý pojednával o kritickej infraštruktúre v Českej republike bola Správa o národnej kritickej infraštruktúre z roku 2002. Venovala sa predovšetkým vymedzením pojmov v oblasti kritickej infraštruktúry. [4]
Ďalším strategickým dokumentom bolo Nariadenie vlády č. 432/2010 Sb. o kritériách pre určenie prvku kritickej infraštruktúry. Tento dokument pojednáva o sektorových a prierezových kritériách. Podľa neho sú sektory kritickej infraštruktúry rozdelené na sektory:
- energetika,
- vodné hospodárstvo,
- potravinárstvo a poľnohospodárstvo,
- zdravotníctvo,
- doprava,
- komunikačné a informačné systémy,
- finančný trh a mena,
- núdzové služby,
- verejnú správu.
Podobne ako pri sektore doprava v Spojených štátoch amerických budú uvedené podsektory sektoru doprava. Medzi tieto podsektory sa radí:
- cestná doprava,
- železničná doprava,
- letecká doprava,
- riadenie leteckej dopravy,
- vnútrozemská vodná doprava. [5]
Prierezové kritéria sú súborom kritérií s prahovými hodnotami, ktoré sa uplatňujú prierezovo pri určovaní prvkov všetkých sektorov. Všeobecnými prierezovými kritériami v rámci Českej republiky sú tieto možné dopady:
- obete s medznou hodnotou viac ako 250 alebo viac ako 2 500 osôb s následnou hospitalizáciou po dobu dlhšiu ako 24 hodín,
- ekonomický dopad s medznou hodnotou hospodárskej straty vyššej ako 0,5% hrubého domáceho produktu,
- dopad na verejnosť s medznou hodnotou obmedzenia poskytovania dôležitých služieb alebo iného závažného zásahu do každodenného života postihujúceho viac ako 125 000 osôb. [5]
2.3 Prístup Slovenskej republiky k ochrane potenciálnych prvkov kritickej infraštruktúry
Tvorba právnych dokumentov v rámci Slovenskej republiky bola ovplyvnená prístupmi Európskej únie. V roku 2008 bol vytvorený a prijatý Národný program pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike v rámci, ktorého bolo určených 9 sektorov KI. [6]
Najaktuálnejším dokumentom je zákon č. 45/2011 Z.z. o ochrane kritickej infraštruktúry. Tento zákon rozširuje Národný program. Je rozšírený o určovanie prvkov kritickej infraštruktúry, o určenie zodpovedností prevádzkovateľov, o stručný obsah bezpečnostného plánu. Významným rozdielom je pozmenenie jednotlivých sektorov. Medzi sektory kritickej infraštruktúry sa aktuálne radia sektory:
- doprava,
- elektronické komunikácie,
- energetika,
- pošta,
- priemysel,
- informačné a komunikačné technológie,
- voda a atmosféra,
- zdravotníctvo,
- financie. [1]
Potrebe identifikácie kritických infraštruktúrnych prvkov sa venovalo niekoľko publikácií. V rámci Fakulty bezpečnostného inžinierstva v Žiline sa venovali výskumu znižovania rizík v cestnej doprave Dvořák a kolektív v roku 2014. Sventeková a kolektív v roku 2016 skúmali možnosti využitia sieťovej analýzy v oblasti kritickej infraštruktúry. V roku 2017 sa hodnoteniu prvkov kritickej infraštruktúry venovali Vidriková a kol. [11]
3 Kritická infraštruktúra a objekty železničnej dopravy
V Slovenskej republike doteraz nebol zaznamenaný teroristický útok na železničnú dopravu. Aj napriek tomu je potrebné určiť prvky, ktoré by mohli byť prvkami kritickej infraštruktúry. Z hore uvedeného vyplýva, že v rámci Slovenskej republiky sú uverejnené z časti iba prierezové kritéria. Sektorové kritéria nie sú popísané. V zákone č. 45/2011 sú uverejnené iba sektory, ich podsektory a ústredné orgány, ktoré za tieto sektory zodpovedajú. Jediný dokument, ktorý sa snažil zadefinovať takéto prvky je Analýza tendencií vývoja vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky. Medzi prvky zaradila:
- technologické komplexy riadenia dopravno – prepravného procesu na všetkých úrovniach,
- významné železničné uzly Bratislava, Trnava, Žilina, Zvolen, Košice, Čierna nad Tisou, Maťovce a Haniska pri Košiciach,
- medzinárodné koridorové trate,
- železničné mosty,
- železničné tunely,
- automatické telefónne ústredne vo významných železničných uzloch,
- elektrické rozvodné stanice, zabezpečujúce napájanie elektrifikovaných tratí a tranzit elektrickej energie veľmi vysokého napätia pre verejný sektor,
- vlaky osobnej prepravy,
- nákladné vlaky, ktorými sa prepravuje nebezpečný náklad,
- sklady pohonných hmôt. [7]
Uvedené prvky kritickej infraštruktúry však neboli presne definované. V rámci prípravy zákona č. 45/2011 o kritickej infraštruktúre boli na viacerých odborných stretnutiach konzultované možné kritériá na zaradenie uvedených objektov medzi prvky kritickej infraštruktúry. Podobne ako v iných krajinách Európskej únie, boli definované prierezové a sektorové kritériá. Slovenská republika však tieto kritéria vydala v utajovanom dokumente. [8]
Problematika ochrany kritickej infraštruktúry sa vyvíja celosvetovo a smernica Rady ES 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácií a označovaní európskych kritických infraštruktúr musí reagovať na tieto zmeny a byť aktuálna. Podobne je to aj so zákonom č. 45/2011 o kritickej infraštruktúre, ktorý si vyžaduje zásadnejšie zmeny a doplnenia, preto sú výsledky vedy a výskumov potrebné na objektivizáciu a zmenu právneho rámca a konkrétne opatrenia proti novým – najmä hybridným hrozbám, ktoré sú veľmi aktuálne.
3.1 Možné kritériá určovania potenciálnych prvkov kritickej infraštruktúry pre železničné tunely
V rámci riešenia projektu APVV-0471-10 Ochrana kritickej infraštruktúry v sektore doprava na Fakulte bezpečnostného inžinierstva v Žiline sa vymedzili nasledovné závery:
- líniové objekty sa ťažko kategorizujú a ťažko ochraňujú (medzinárodné koridorové trate),
- bodové objekty je potrebné hodnotiť z viacerých kritérií, zadefinovať hodnotiace stupne pre určenie pravdepodobnosti vzniku typovej mimoriadnej udalosti a hodnotiace stupne na možné následky mimoriadnej udalosti (železničné uzly, železničné mosty, železničné tunely, technologické komplexy, automatické telefónne ústredne, elektrické rozvodné stanice zabezpečujúce napájanie elektrifikovaných tratí, sklady pohonných hmôt),
- pohybujúce sa objekty je potrebné hodnotiť viackriteriálnym hodnotením zameraným na vlaky prepravujúce nebezpečné tovary a vlaky osobnej prepravy.
Riešitelia tohto projektu sa zhodli, že najdôležitejšími sú
bodové objekty. Keďže v rámci zákona
č. 45/2011 o kritickej infraštruktúre nie sú presne zadefinované prierezové
kritéria riešitelia vytvorili vlastný vedecko-odborný a metodologický
aparát podložený na relevantných prierezových a sektorových kritériách
a hraničných hodnotách. Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že je potrebné sa
zamerať na objekty, ktoré sú svojimi
vlastnosťami jedinečné/nenahraditeľné a spĺňajú aspoň jedno sektorové
a súčasne aspoň jedno prierezové kritérium. Za najvýznamnejšie typologické
potenciálne prvky preto môžeme považovať:
- železničné tunely,
- železničné mosty,
- železničné stanice,
- železničné depá,
- terminály intermodálnej prepravy.
Možné kritériá určovania potenciálnych prvkov kritickej infraštruktúry v podsektore železničná doprava sa preto budú navrhovať iba pre vyššie uvedené prvky. [8]
Železničné tunely:
- dĺžka tunela,
- počet koľají v tuneli,
- vek tunela,
- bezpečnostné opatrenia tunela,
- materiál ostenia tunela,
- prístup k tunelu,
- veľkosť horninového tlaku (nadložia),
- intenzita dopravy z hľadiska prepravovaných komodít za 24 hodín,
- intenzita dopravy z hľadiska prepravovaných osôb za 24 hodín,
- ekonomické straty.
(foto: Ing. Kubíčková)
Obr. 1. Tunel Strečno I – jeden z najvýznamnejších tunelov na trati Žilina – Košice
Železničné mosty:
- výška premostenia,
- dĺžka mostu,
- zaťaženie mostu,
- počet pilierov mostu,
- materiál, z ktorého je most postavený,
- vek mostu,
- prístup k mostu,
- intenzita dopravy z hľadiska prepravovaných komodít za 24 hodín,
- intenzita dopravy z hľadiska prepravovaných osôb za 24 hodín,
- počet koľají cez most,
- odhadovaný čas obnovy mostu,
- ekonomické straty.
Železničné stanice:
- počet cestujúcich za 24 hodín,
- zabezpečenie železničnej stanice,
- počet prejazdov osobných vlakov za 24 hodín,
- počet prejazdov nákladných vlakov za 24 hodín,
- dôležitosť železničnej stanice z medzinárodného hľadiska,
- lokalita stanice z hľadiska možného negatívneho pôsobenia prírodných činiteľov,
- ekonomické straty.
Terminály:
- množstvo prepravovaného tovaru,
- množstvo zmanipulovaných intermodálnych prepravných jednotiek,
- ekonomické straty.
Pre účely tohto článku boli použité len kritéria pre železničné tunely, ktoré boli vytvorené v rámci diplomovej práce Ing. Martina Čelka. [9] Diplomová práca je založená na predchádzajúcich výsledkoch výskumu. V Tab. 1 sú uvedené navrhované kritéria, podľa ktorých je možné tunely klasifikovať ako kritické infraštruktúrne prvky.
Výsledná hodnota bude v rozpätí od 18,85 do 74 bodu. Hodnota
minimálna 18,85 predstavuje
0 %-nú pravdepodobnosť zničenia mostného objektu. Hodnota maximálna 74
predstavuje 100 %-nú pravdepodobnosť zničenia mostného objektu. Na základe
vyhodnotenia získaných poznatkov bolo stanovené, že všetky tunelové objekty, ktorých výsledná
hodnota dosiahne hodnotu 85 % maximálnej hodnoty, čo predstavuje hodnotu 46,83
bodu a viacej, budú považované za kritické prvky, ktoré je potrebné
zaradiť do množiny prvkov určených pre ochranu kritickej infraštruktúry. [9]
Tab. 1. Navrhované kritériá s prahovými hodnotami
Zdroj:[9]
Aplikácia navrhovaných kritérií
Aplikácia kritérií sa pre potreby tohto článku vykonávala na novovybudovaný železničný tunel Turecký vrch. Jedná sa o nový dvojkoľajný železničný tunel. Dĺžka tunela je 1 775 metrov. Ostenie je z masívneho materiálu. Veľkosť horninového tlaku sa pohybuje v rozmedzí 10 000 – 20 000 ton. Technologické vybavenie tunela umožňuje samostatnú prevádzku a údržbu a zabezpečujúce bezpečné podmienky pri všetkých stavoch a situáciách, ktoré môžu v tuneli nastať. K tunelu je vybudovaná prístupová komunikácia slúžiaca na údržbu, prevádzku a bezpečnosť tunela. Nástupné plochy sú vytvorené v prípade potreby zásahu požiarnych a záchranných zložiek. Tunel disponuje záchrannými výklenkami. [10]
Keďže je tunel súčasťou jednej z hlavných tratí Slovenskej republiky, je možné predpokladať, že intenzita dopravy prepravovaných osôb a komodít dosahuje vysoké hodnoty. Železničný tunel Turecký vrch je novovybudovaný tunel na medzinárodnej trase, je možné preto predpokladať najvyššiu možnú stanovenú hodnotu ekonomického dopadu. Aplikácia navrhovaných kritérií je zobrazená v Tab. 2.
Tab. 2. Aplikácia navrhovaných kritérií na konkrétny objekt
Zdroj: Vlastné spracovanie
Železničný tunel ,,Turecký vrch“ je možné na základe výsledných hodnôt považovať za prvok kritickej infraštruktúry v podsektore železničná doprava. Ako je uvedené vyššie, prvky, ktoré dosiahnu viac ako 46 bodov, možno klasifikovať ako potenciálny prvok kritickej infraštruktúry. Testovanie prebiehalo v spolupráci s odborníkmi zo Železníc Slovenskej republiky. Účelom testovania bolo konfrontovať názory expertov so stanovenými kritériami. V diskusiách boli koeficienty kombinované do hodnôt od 1,2 do 1,7. Následne celkové hodnotenie dosiahlo 71,62%.
4 Záver
Problematika týkajúca sa kritickej infraštruktúry sa začala riešiť okolo roku 2000, kedy bola snaha zadefinovať základné pojmy a vytvoriť právny rámec slúžiaci na ochranu kritickej infraštruktúry. V roku 2010 sa odborníci zamerali na výskum kritérií a poukázali na potrebu chrániť prvky kritickej infraštruktúry. Ďalej sa výskum venoval statickému hodnoteniu prvkov kritickej infraštruktúry. V súčasnosti sa pozornosť výskumníkov zamerala na výskum synergických a kaskádových efektov a modelovanie dynamického hodnotenie prvkov kritickej infraštruktúry.
Tento článok bol zameraný na objektivizáciu definovania kritérií určovania železničných infraštruktúrnych objektov medzi prvky kritickej infraštruktúry. Pôvodný návrh kritérií vyplýval z diplomovej práce Martina Čelka. Tieto navrhované kritéria boli aplikované na konkrétny železničný objekt. Predmetné kritériá boli testované v spolupráci s pracovníkmi Železníc Slovenskej republiky. Cieľom publikovania tohto článku je pokračovať v diskusii na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Výskumníci veria, že tak spoločne bude možné štandardizovať kritéria, nielen v Slovenskej republike, ale aj v ostatných krajinách Európskej únie.
5 Literatúra
- Zákon č. 45/2011 Z.z. o ochrane kritickej infraštruktúry
- National Infrastructure Protection Plan – NIPP 2009. [online]. Dostupné z: http://www.dhs.gov/xlibrary/assets/NIPP_Plan.pdf
- Transportation Systems Sector – Sector Overview. [online]. Dostupné z: https://www.dhs.gov/cisa/transportation-systems-sector
- HROMADA, M. 2010. Kritická infraštruktúra – úvod do problematiky, In. Security Magazin. č. 93, str. 11. ISSN – 1210-8723.
- Nařízení vlády č. 432/2010 Sb. o kritériích pro určení prvků kritické infrastruktury
- VIDRIKOVÁ, D., BOC, K., 2013. Kritická analýza prístupov k problematike ochrany kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike [online]. Žilina. Dostupné z: http://fsi.uniza.sk/kkm/files/admincasopis/KM%202%202013/09%20Vidrikova.pdf
- MVSR. 2010. Analýza tendencií vývoja vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky a z nej vyplývajúcich rizík a ohrození Slovenskej republiky
- APVV 0471-10 Ochrana kritickej infraštruktúry v sektore doprava
- ČELKO, M. 2018. Návrh relevantných kritérií pre určenie množiny potenciálnych prvkov KI v podsektore železničná doprava. Diplomová práca. Žilina: FBI ŽU.
- ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY: Manuál užívania stavby. [online]. [cit. 2019-01-02]. Dostupné na: https://www.zsr.sk/files/dopravcovia/zeleznicna-infrastruktura/informacie-dopravcov/informacie/bezp_dokumentacia.pdf
- VIDRIKOVÁ, D., BOC, K., DVOŘÁK, Z., ŘEHÁK, D. Critical Infrastructure and Integrated Protection. 1st edit. Ostrava, Czech Republic: The Association of Fire & Safety Engineering, 2017. 172 p. ISBN 978-80-7385-190-3.
Poďakovanie
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II, ITMS kód projektu 26220120050.
Autori:
Katarína HOTEROVÁ 1, Zdeněk DVOŘÁK 2
Tituly a pôsobisko autorov:
1Ing. Katarína
Hoterová, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného
inžinierstva, Ul. 1. mája 32,
010 26 Žilina, Slovenská republika, E-mail: katarina.hoterova@fbi.uniza.sk
2Prof. Ing. Zdeněk
Dvořák, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta bezpečnostného
inžinierstva,
Ul. 1. mája 32, 010 26, Slovenská republika, E-mail: zdenek.dvorak@fbi.uniza.sk
VYTLAČIŤ