Abstrakt: Na začiatku pandémie v marci 2020 bola výrazne obmedzená mobilita ľudí, čo malo výrazne obmedzujúci vplyv na medzinárodnú železničnú osobnú dopravu, ktorá bola na dlhšie obdobie počas niekoľkých týždňov úplne zastavená, vzhľadom na zavedené pandemické opatrenia. V nasledujúcich mesiacoch sa síce ponuka medzinárodnej železničnej osobnej dopravy postupne obnovila, ale frekvencie cestujúcich stále nedosahovali úroveň pred obdobím pandémie. Uvedený príspevok je zameraný na analýzu súčasného stavu a vývoja dopravnej obsluhy v medzinárodnej železničnej osobnej doprave medzi Slovenskom a Českou republikou. Súčasťou analýzy príspevku je opis súčasných hraničných priechodov, počtu vlakových spojení a taktiež frekvencií cestujúcich. Návrhová časť je zameraná na možnosti rozvoja a zlepšenia aktuálnej dopravnej obsluhy na jednotlivých hraničných priechodoch v medzinárodnej železničnej doprave.
Kľúčové slová: pandémia, COVID-19, železničná osobná dopravaJ
POSSIBILITIES FOR THE DEVELOPMENT OF INTERNATIONAL RAIL PASSENGER TRANSPORT BETWEEN SLOVAKIA AND THE CZECH REPUBLIC IN THE PERIOD AFTER THE COVID-19 PANDEMIC
Abstract: At the start of the pandemic in March 2020, human mobility was severely restricted, which had a severely limiting effect on international rail passenger services, which were completely halted for an extended period of weeks due to the pandemic measures in place. In the following months, international rail passenger services gradually resumed, but passenger frequencies were still below pre-pandemic levels. The present paper is focused on the analysis of the current state and development of the traffic service in international rail passenger transport between Slovakia and the Czech Republic. The analysis of the paper includes a description of the current border crossings, the number of train connections and also passenger frequencies. The proposal part is focused on the possibilities of development and improvement of the current traffic service at individual border crossings in international rail transport.
Keywords: pandemic, COVID-19, railway passenger transport
1 Úvod
Medzi výhody železničnej osobnej dopravy patrí predovšetkým jej bezpečnosť, ekologickosť a prepravná kapacita. V súčasnom období železničná osobná doprava patrí k najčastejšie využívaným módom dopravy pri preprave cestujúcich na dlhé vzdialenosti, ako z vnútroštátneho tak aj z medzinárodného hľadiska. Nevyhnutnosťou je však udržiavanie železničnej infraštruktúry v prevádzkyschopnom technickom stave tak, aby poskytovala isté prínosy pre spoločnosť aj z dlhodobého hľadiska. Medzinárodná diaľková železničná doprava zastupuje významnú úlohu pri podpore a rozvoji európskeho jednotného trhu. Rozvoj tohto druhu dopravy prispieva k splneniu celej škály európskych cieľov, medzi ktorými je aj vytvorenie bezpečného a plne interoperabilného jednotného európskeho železničného systému a zlepšenie udržateľnosti. Ďalšími aspektami rozvoja sú vytváranie pracovných miest, ale aj posilnenie spojení na území s osobitným dôrazom na vzdialené regióny. Kľúčovými prvkami sú ochrana práv cestujúcich, optimálna dostupnosť pre všetkých, zlepšenie dopravnej obsluhy, efektívnosti prevádzky, a predovšetkým skrátenie doby prepravy.
Zníženie výkonov železničnej osobnej dopravy bolo zaznamenané v dôsledku začiatku pandémie na jar roku 2020, kedy boli uzatvorené hranice a z toho dôvodu nebolo ponúknuté cestujúcim žiadne medzinárodné spojenie. Aj po opätovnom otvorení hraníc platili prísne opatrenia, kedy frekvencie cestujúcich výrazne klesali. V roku 2022 sa situácia výrazne zlepšila, avšak stále je dôležité ponúkať nové a pre cestujúcich efektívnejšie a atraktívnejšie riešenia. Je dôležité, aby boli v ponuke také riešenia, ktoré by mali za následok zvýšenie frekvencie cestujúcich v súčasnom období po pandémii COVID 19.
Cieľom príspevku je analyzovať súčasný stav a vývoj dopravnej obsluhy v medzinárodnej železničnej osobnej doprave medzi Slovenskom a Českou republikou v období po pandémii COVID 19 a navrhnúť alternatívy zlepšenia súčasného stavu. K splneniu cieľa je dôležité preskúmať súčasnú situáciu dopravnej obsluhy na daných železničných tratiach medzi SR a ČR, vyťaženosti železničných spojení, ktoré majú možnosť cestujúci na danej trati pravidelne využívať. Na základe zistení týchto skutočností, budú predstavené určité návrhy, ktoré by mali viesť k zlepšeniu dopravnej prevádzky a zvýšeniu efektívnosti prepravy cestujúcich.
2 Vplyv pandémie COVID-19 na mobilitu cestujúcich
Správanie ľudí a spoločnosti ako takej sa výrazne zmenilo takmer vo všetkých aspektoch života v dôsledku výraznej celospoločenskej zmeny spôsobenej pandémiou COVID-19, ktorá vypukla začiatkom roka 2020. Prepravné prúdy cestujúcich sa výrazne znížili vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy v priebehu niekoľkých dní [1], [2]. Na obrázku 1 je zobrazená stručná analýza počtu prepravených cestujúcich v mesiaci júl v rokoch 2019 – 2022 v cestnej i železničnej osobnej doprave, pričom je poukázané na ich prepad počas pandémie, ako aj ich opätovný nárast.
Zdroj: [3]
Obr. 1. Vývoj počtu prepravených osôb v cestnej a železničnej doprave v rokoch 2019 – 2022
2.1 Hraničné priechody medzi SR a ČR
Slovenská aj Česká republika je od 21. decembra 2007 súčasťou Schengenského priestoru. Od roku 1993 až do 2007 sa vykonávali hraničné kontroly medzi ČR, SR, Poľskom a Maďarskom. SR sa nachádza na vonkajšie hranici EÚ, tzn. že hraničné kontroly sa na štátnych hraniciach vykonávajú iba s Ukrajinou. Všetky hraničné priechody medzi ČR a SR, a to konkrétne 7 železničných a 17 cestných sú zobrazené na obrázku 2, pričom tmavočervenou farbou sú vyznačené železničné hraničné priechody a modrou farbou sú znázornené cestné hraničné priechody.
Zdroj: [4]
Obr. 2. Hraničné priechody medzi Slovenskom a Českou republikou
2.2 Železničné hraničné priechody
V tabuľke 1 sú zobrazené všetky súčasné železničné hraničné priechody medzi SR a ČR. Celkovo ide o 7 hraničných priechodov, avšak nie na všetkých je prevádzkovaná osobná doprava, a to konkrétne na trati č. 114 a č. 115.
Tab. 1. Železničné hraničné priechody medzi SR a ČR, zdroj: [4]
3 Analýza vývoja dopravnej obsluhy na železničných tratiach medzi SR a ČR
Uvedená kapitola sa zaoberá podrobnou analýzou železničnej osobnej dopravy na jednotlivých hraničných priechodoch medzi SR a ČR vo vybraných obdobiach GVD (2004/2005, 2009/2010, 2015/2016, 2022/2023). V ďalšej časti sú následne analyzované a opísané frekvencie prepravených cestujúcich, ktorí sa nachádzali vo vlaku pri prechode hraničného priechodu. K najfrekventovanejším a najdôležitejším hraničným priechodom je možné zaradiť hraničný priechod Kúty – Břeclav, ktorý sa nachádza na IV. medzinárodnom železničnom koridore. Vývoj počtu jednotlivých spojov je zobrazený na obrázku 3.
Zdroj: [4]
Obr. 3. Vývoj počtu párov vlakových spojení na trati ŽSR č. 110 za sledované obdobie
Na grafe je znázornený vývoj počtu párov za jednotlivé obdobia od 2004/2005 po aktuálne platný grafikon vlakovej dopravy. Počas prvých troch sledovaných období sa počet párov vlakov za deň nijako výrazne nezmenil. V roku 2009/2010 pribudli 3 páry vlakov kategórie Os, ktoré sa následne v ďalšom období zrušili. V období 2022/2023 pribudol dopravca RegioJet, a. s., ktorý začal premávať medzi ČR a SR. Počtom piatich párov vlakových spojov na dennej báze zvýšil prepravnú kapacitu cestujúcich. Avšak vlaky nižšej kategórie Os nepremávali až do ČR, čo spôsobilo zníženie početnosti vlakových spojení na tejto trati. V súčasnosti premávajú vlaky kategórie Os iba na trati Kúty – Brodské z dôvodu výlukovej činnosti.
Počet vlakových spojov a ich vývoj na ostatných štyroch hraničných priechodoch v jednotlivých sledovaných obdobiach je zobrazený na nasledujúcom obrázku 4.
Zdroj: [4]
Obr. 4. Vývoj počtu párov vlakových spojení na trati ŽSR č. 121, 123, 125 a 127 za sledované obdobie
3.1 Vyhodnotenie súčasného GVD 2022/2023
V aktuálnom GVD premáva spolu 48 párov vlakových spojov medzi ČR a SR. 66,7 % párov vlakov premáva na tratiach ŽSR č. 110 (BA – Kúty – Břeclav) a 127 (ZA – Čadca – Mosty u Jablunkova). Na trati 123 aktuálne premávajú 2 vlaky nižšej kategórie Os, a to 1 pár v piatok a druhý pár v nedeľu. Trate 121 a 125 majú zhodne po 7 párov vlakov. Na tratiach ŽSR č. 114 a 115 je medzinárodná osobná železničná doprava aktuálne pozastavená. Zobrazenie aktuálneho stavu za rok 2022/2023 je zobrazené na obrázku číslo 5 [5].
Zdroj: [5]
Obr. 5. Porovnanie početnosti párov vlakových spojení na daných tratiach za sledované obdobie
3.2 Vyhodnotenie frekvencii cestujúcich na všetkých hraničných priechodoch medzi SR a ČR
Aktuálne najvyššie frekvencie cestujúcich na týchto hraničných priechodoch v sledovanom období v železničnej osobnej doprave bolo zaznamenaných na trati ŽSR č. 110 Bratislava – Kúty – Lanžhot. Na tejto trati bolo v priemere prepravených takmer 3-krát viac cestujúcich ako na druhej najfrekventovanejšie trati ŽSR č. 125. Podľa zverejnených údajov na trati ŽSR č. 127 je číslo nízke v dôvodu nízkej vyťaženosti kapacity spojov kategórie Os. V aktuálnom grafikone sa vlaky kategórie Os na tejto trati zrušili a zostal iba 1 pár v ranných hodinách. Na trati č. 115 je pozastavená osobná doprava od roku 2004 a na trati č. 114 od roku 2008 nepremáva žiadne spojenie na územie ČR. Na trati č. 123 aktuálne jazdia 2 páry vlakov, a to jeden v piatok a druhý v nedeľu a podľa zdrojových údajov nepatria medzi veľmi frekventované. Súčasná situácia frekvencií počas sledovaného obdobia od 17. do 23. októbra je zobrazené na obrázku č. 6 [4].
Zdroj: [4]
Obr. 6. Počet párov vlakových spojení na daných reláciách za sledované obdobie
4 Návrh možností rozvoja medzinárodnej železničnej osobnej dopravy medzi SR a ČR
Na základe analýzy dopravnej obsluhy a frekvencií cestujúcich na sledovaných železničných tratiach medzi SR a ČR bolo navrhnutých nasledujúcich 5 potenciálnych návrhov, ktoré majú za cieľ zlepšiť a optimalizovať situáciu na analyzovaných traťových úsekoch. Ide o predbežné rámcové návrhy, ktoré by mohli byť posúdené objednávateľmi železničnej osobnej dopravy, ako aj konkrétnymi dopravcami, v prípade ak by bola vhodná v blízkej budúcnosti ich realizácia.
4.1 Návrh možností riešenia pre trať ŽSR č. 110
Prioritnou možnosťou, ktorá by mala pomôcť zlepšiť aktuálnu dopravnú obsluhu zabezpečovanou osobnou dopravou na danej trati, by malo byť zavedenie ďalších párov vlakových spojov kategórie EuroCity (EC) a zavedenie nočného vlaku EuroNight (EN), ktoré by boli prevádzkované z hľadiska medzinárodnej dopravy. V určených časových polohách počas dňa by tak mohli premávať vlaky tejto kategórie na úseku Bratislava – Brno – Praha a späť. Vzhľadom na pomerne vysoké frekvencie cestujúcich má trať potenciál pre medzinárodnú dopravu aj v hustejších intervaloch. Takéto spoje zavedené v hodinovom takte by mohli ponúknuť cestujúcim vyššiu ponuku medzinárodnej železničnej osobnej dopravy, keďže by cestujúci mohli využiť tento druh dopravy za účelom práce, vzdelania i voľnočasových aktivít. Vlakové spoje by boli zavedené v časových intervaloch, kedy na traťovom úseku nepremáva v súčasnosti žiadny vlak, a to napr.:
- EC vlak s odchodom z Bratislavy o 7:06 a s príchodom do Prahy o 11:37,
- EC vlak s odchodom z Bratislavy o 17.06 a príchodom do Prahy o 21:37,
- EC vlak s odchodom z Bratislavy o 21.06 a príchodom do Prahy o 01:37,
- zavedenie EN vlaku, ktorý premával na tejto trati (GVD 2015/2016) s potenciálnym pokračovaním až do Hamburgu so zastavením v Berlíne.
Ako druhý návrh by bolo považované zavedenie vlakov v rovnakých časových polohách, kedy sú medzery v takte. Išlo by o vlaky, ktoré by boli zavedené na tejto trati a slúžili by ako priamy prípoj zrýchlenými vlakmi (REX) na vlaky RailJet, ktoré premávajú z Viedne do Prahy. Prestup by bol zabezpečený v nasledujúcich prípadoch na nasledujúce vlakové spoje (v prípade EC trvá jazda do Břeclavi 56 minút):
- RJ 70 na trase Viedeň – Praha cez Břeclav, odkiaľ odchádza vlakový spoj o 8:06,
- RJ 370 Viedeň – Praha cez Břeclav, odkiaľ odchádza vlakový spoj o 18:06.
V oboch prípadoch je možné uvažovať, že pri prestupe zo spoja REX na spoj RailJet na trase Břeclav – Praha
Vlakové spojenia v opačnom smere na trase Praha – Brno – Bratislava sú navrhnuté nasledovne:
- EC vlak s odchodom z Prahy o 8.24 a príchodom do Bratislavy o 12:54,
- EC vlak s odchodom z Prahy o 18.24 a príchodom do Bratislavy o 22:54,
- EC vlak s odchodom z Prahy o 19.24 a príchodom do Bratislavy o 23:54,
- EC vlak s odchodom z Prahy o 20.24 a príchodom do Bratislavy o 00:54,
- ako vhodná alternatíva v nočných hodinách pripadá do úvahy aj zavedenie nočného vlaku (EN).
Vzhľadom na situáciu že z Prahy nepremáva žiadny spoj po 17:24, by práve uvedené vlakové spoje mali pomôcť cestujúcim ku komfortnejšiemu časovému rozloženiu vlakových spojení. Všetky tieto zmeny by však znamenali nevyhnutné navýšenie počtu súprav, ktoré sú potrebné pri navýšení počtu spojov [4, 7].
4.2 Návrh možností riešenia pre trať ŽSR č. 115
Ďalším spôsobom, pomocou ktorého by bolo možné zlepšiť a zvýšiť úroveň dopravnej obslužnosti medzi SR a ČR, by bolo zavedenie zrýchlených vlakov (REX) na trase Bratislava – Kúty – Holíč – Hodonín a späť. V určených časových polohách, resp. v dvojhodinovom takte za deň by tak mohli naplniť kapacitu už nevyžívanej trate pre osobnú železničnú dopravu. Vzhľadom na vysoké frekvencie cestujúcich na trati ŽSR 110 Bratislava – Kúty by aj uvedený návrh mal významný prepravný potenciál.
Ďalšou možnou alternatívou na uvedenej trati by bolo vhodné posúdenie predĺženia vlakov nižšej kategórie Os, ktoré v súčasnosti jazdia na trati Záječí – Hodonín. V rámci návrhu je možné ich predĺžiť až do Holíča nad Moravou. Tieto spojenia by mohli byť pre cestujúcich vhodnou alternatívou vzhľadom na vinársku obec Zaječí, ktorá je turisticky populárna [4].
4.3 Návrh možností riešenia pre trať ŽSR č. 114 a č. 121
Rámcový návrh, akým spôsobom by bolo možné zlepšiť súčasnú na tratiach ŽSR č. 114 a č. 121 prostredníctvom železničnej osobnej dopravy, by mohlo byť zavedenie regionálnych expresov (REX). V určených časových polohách počas dňa by premávali spoje tejto kategórie v 2 pároch na trase Trenčín – Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce – Veselí nad Moravou – Brno hl. nádraží v kombinácií s traťou č. 114. Takéto spoje by mohli pomôcť využiť túto trať každú hodinu a ponúknuť tak medzinárodné železničné spojenie na väčšiu prepravnú vzdialenosť, keďže navyše aktuálne táto časť Slovenska nie je prepojená žiadnymi vlakovými spojmi zo Záhorím. Vlakové spoje by boli zavedené v časových intervaloch kedy v súčasnosti nepremáva žiadny vlak.
Prvý spoj by mohol premávať medzi 7:00 až 8:00, a to regionálny expres (REX) na trase Trenčín – Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce – Veselí nad Moravou – Brno hl. nádraží. Druhý spoj by mohol premávať v časovej polohe približne medzi 16. – 17. hodinou, kedy by to mohlo vyhovovať väčšine cestujúcim aj z hľadiska ich pracovnej doby a počas popoludňajšej špičky. V týchto hodinách sa dá uvažovať o vyššej vyťaženosti vlakových spojov z hľadiska dochádzky z práce, štúdia, prípadne z hľadiska rekreačných a voľnočasových aktivít.
Uvedené spoje by mohli fungovať v kombinácií s možným prestupom na vlak nižšej kategórie (Os) na trase Kúty – Skalica – Sudoměřice, čo by pomohlo cestujúcim, aby mohli prestúpiť na zrýchlené vlaky kategórie REX. Tieto zmeny by si však taktiež vyžadovali výrazné zmeny obehov súprav v prípade osobných vlakov kategórie Os, ako aj navýšenie motorových jednotiek zrýchlených vlakov kategórie REX.
Prepojenie týchto 2 liniek s prestupom z linky zo smeru Kúty (trať č. 114) vo Veselí nad Moravou by mohlo cestujúcim žijúcich v tejto oblasti uľahčiť prepravu do Brna alebo do Trenčína. V aktuálnej situácií musia cestovať linkami cez Bratislavu. Týmto návrhom by bolo možné redukovať aj ich celkový cestovný čas [4].
4.4 Návrh možností riešenia pre trať ŽSR č. 123
Ďalšou možnosťou, akou by sa mohla zlepšiť dopravná obsluha medzi uvedenými krajinami, by mohlo byť zavedenie 2 párov vlakových spojov kategórie REX na trati 123, pričom jeden pár by premával v ranných hodinách a druhý pár v popoludňajších hodinách počas popoludňajšej dopravnej špičky. Vlakové spojenia by premávali na trase Trenčín – Brno cez Horné Srnie – Uherský Brod – Veselí nad Moravou. Ide však o neelektrifikovaný úsek trate s maximálnou povolenou rýchlosťou 70 km/h. Keďže v súčasnosti na danej trati premáva iba v piatok a v nedeľu 1 pár vlakových spojov, uvedeným návrhom by sa zvýšila ich početnosť, ako aj kvalita dopravnej obsluhy. Konkrétne ide o nasledovné 2 páry vlakov, s orientačným odchodom z Trenčína o 07.05 a 16.35 na trase Horné Srnie – Uherský Brod – Veselí nad Moravou – Brno. V opačnom smere sa odporúča navrhnúť časy odchodov REX vlakov približne v rovnakých časových polohách, a to z Brna ráno okolo 7.00 a popoludní okolo 16.00.
Aktuálne na tomto úseku prevádzkuje svoje služby autobusový dopravca Flixbus, ktorý ponúka z Trenčína prvý autobusový spoj s odchodom o 7:45. Druhý autobusový spoj rovnakého dopravcu odchádza z Trenčína v popoludňajších hodinách o 13:35. V opačnom smere na trase Brno – Trenčín jazdia 3 priame autobusové spoje v nasledovných časových polohách o 9.10, 12.30 a 15.40 s odchod z Brna [6].
Čas návrhov vlakových spojov je iba orientačný. Týmto riešením by sa mohlo teda uľahčiť cestovanie medzi mestami Trenčín a Brno. Železničné trate sú síce neelektrifikované, ale kapacita danej trate je relatívne dostačujúca. Keďže atraktívnosť mesta Brno je z hľadiska vzdelávania, práce, ako aj turistického ruchu veľmi populárna, tak by uvedený návrh priameho spojenia mohol výrazne zvýšiť potenciál a atraktivitu pre cestujúcich. Všetky tieto zmeny by potenciálne mali za následok navýšenie počtu motorových jednotiek, ktoré sú nevyhnutné v prípade navrhovaných zmien [4,8].
4.5 Návrh možností riešenia pre trať ŽSR č. 125
Prvá možnosť riešenia pri návrhu posúdenia možností zlepšenia súčasného stavu na trati 125 je zabezpečiť efektívnejšie prepojenie miest Púchov a Brno. Aktuálne na tejto trati premávajú iba priame medzinárodné vlaky kategórie Ex, ktoré spájajú mestá Púchov a Prahu. Avšak v prípade cestovania do Brna je potrebné cestovať do Bratislavy, prípadne využiť prestupy v ŽST Hranice na Moravě. Tento návrh by čiastočne eliminoval časovú stratu cestujúcich pri cestovaní. Zavedením nových vlakových spojov kategórie EC na dennej báze v ranných hodinách, prípadne aj v nočných hodinách vlakov kategórie EN by bolo možné aspoň čiastočne eliminovať neefektívnu dochádzku za prácou do Brna z regiónov stredného a východného Slovenska. Konkrétne návrhy by mohli byť nasledovné [4]:
- EC vlak s odchodom o 10:00 z Košíc na trase Žilina – Púchov – Horní Lideč – Přerov – Brno hl. nádraží, v opačnom smere približne rovnako s odchodom z Brna hl. n. okolo 9.00;
- EN s odchodom o 22:30 z Košíc na rovnakej trase Žilina – Púchov – Horní Lideč – Přerov – Brno hl. nádraží, v opačnom smere približne rovnako s odchodom z Brna hl. n. taktiež okolo 22.30
4.6 Návrh možností riešenia pre trať ŽSR č. 127
Na základe aktuálneho GVD bol na danej trati vytvorený takt diaľkových vlakových spojov, ktoré začali premávať v dvojhodinovom takte, a zároveň boli doplnené vlakmi kategórie SC, ako aj dopravcami Leo Expres, a. s., a Regiojet a. s. Avšak zachovaný zostal iba 1 pár vlakov nižšej kategórie Os, ktorý premáva v ranných hodinách do Ostravy s odchodom z Čadce o 4:30 a späť do Čadce s príchodom o 23.01. V budúcnosti by bolo určite vhodné opätovne zaviesť minimálne dvojhodinový takt vlakov kategórie Os, ktoré by mohli denne premávať cez uvedený hraničný priechod [4].
5 Záver
Cieľom príspevku bolo analyzovať súčasný stav a vývoj dopravnej obsluhy v medzinárodnej železničnej osobnej doprave medzi Slovenskom a Českou republikou v období po pandémii COVID-19 a navrhnúť opatrenia možností pre zlepšenie súčasného stavu. Podľa danej analýzy boli navrhnuté možnosti, ako zlepšiť dopravnú prevádzku na daných tratiach tak, aby bola konkurencieschopná k iným druhom dopravy, a to najmä voči autobusovej a individuálnej automobilovej doprave. Situáciu zhoršila pandémia na začiatku roku 2020, kedy boli uzatvorené hranice. Po opätovnom zavedení osobnej železničnej dopravy medzi územiami ČR a SR frekvencie cestujúcich klesali. V roku 2022 sa situácia zlepšovala, avšak stále je potrebné cestujúcim ponúknuť atraktívnejšiu ponuku dopravných služieb, aby sa frekvencie cestujúcich v súčasnom období zvyšovali. Prvá kapitola je prioritne zameraná prioritne na opis a analýzu železničnej infraštruktúry medzi Slovenskou a Českou republikou. Druhá kapitola sa zaoberá podrobnou analýzou železničnej osobnej dopravy na daných tratiach. Kapitola sa skladá z dvoch častí, a to analýza grafikonov vlakovej dopravy za sledované obdobia, vrátane zistenia početnosti spojov a ich zmeny. Druhá časť kapitoly bola zameraná na frekvencie cestujúcich na týchto hraničných priechodoch, ktoré boli poskytnuté národným dopravcom ZSSK a. s. za obdobie od 17. do 23. októbra. Na základe analýzy v druhej kapitole bolo navrhnutých 5 možností, ako zlepšiť súčasnú situáciu v medzinárodnej železničnej osobnej doprave. Ide o predbežný koncept teoretických rámcových návrhov, ktorý bol prekonzultovaný so širokou odbornou verejnosťou [9].
6 Literatúra
[1] GKIOTSALITIS, K., & Cats, O. Public transport planning adaption under the COVID-19 pandemic crisis: literature review of research needs and directions. In: Transport Reviews [online], pp. 1-19. ISSN 0144-1647. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1080/01441647.2020.1857886.2021.
[2] BOCKER, L., OLSSON, L. E., PRIVA UTENG, T., FRIMAN, M. Pandemic impacts on public transport safety and stress perceptions in Nordic cities. Transportation Research Part D: Transport and Environment, 114, 103562. https://doi.org/10.1016/j.trd.2022.103562.2023.
[3] Štatistický úrad SR Statistical Office of the Slovak Republic. Preprava cestujúcich. Dostupné online: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail. 2022.
[4] FLAŠÍK, Ľ., Možnosti rozvoja medzinárodnej železničnej osobnej dopravy medzi Slovenskom a Českou republikou v postcovidovom období, bakalárska práca, vyd. Edis, Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2023, 68 s.
[5] Interné materiály ZSSK. 2023.
[6] Internetový portál cestovných poriadkov, dostupné online: www.cp.sk, 2023.
[7] BULKOVÁ, Z., GAŠPARÍK, J., MAŠEK, J.; ZITRICKÝ, V. Analytical procedures for the evaluation of infrastructural measures for increasing the capacity of railway lines. Sustainability, 14(21), 14430. https://doi.org/10.3390/su142114430. 2022.
[8] DEDÍK, M., ZITRICKÝ, V., VALLA, M., GAŠPARÍK, J., FIGLUS, T. Optimization of timetables on the Bratislava–žilina–košice route in the period after the end of the COVID-19 pandemic. Sustainability, 14(9), 5031. https://doi.org/10.3390/su14095031. 2022.
[9] ŠIROKÝ, J., NACHTIGALL, P., GAŠPARÍK, J., ČÁP, J. Calculation model of railway capacity price in the Czech Republic. Promet – Traffic&Transportation, 33(1), 91–102. https://doi.org/10.7307/ptt.v33i1.3544. 2021.
Poďakovanie
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Identifikácia a možnosti implementácie nových technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility v čase pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 (kód ITMS: 313011AUX5), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.“
Autori:
Milan DEDÍK1, Michal VALLA2 Michal PAVLIČKO3, Martina KOVÁČIKOVÁ4
Tituly a pôsobisko autorov:
1 Ing. Milan Dedík, PhD. Žilinská Univerzita v Žiline, Univerzitná 8215, 010 26, Žilina, Slovenská republika, milan.dedik@uniza.sk
2Ing. Michal Valla, Žilinská Univerzita v Žiline, Univerzitná 8215, 010 26, Žilina, Slovenská republika, valla@stud.uniza.sk
3Ing. Michal Pavličko, PhD., Žilinská Univerzita v Žiline, Univerzitná 8215, 010 26, Žilina, Slovenská republika, michal.pavlicko@uniza.sk
4Ing. Martina Kováčiková, PhD., Žilinská Univerzita v Žiline, Univerzitná 8215, 010 26, Žilina, Slovenská republika, martina.kovacikova@uniza.sk
VYTLAČIŤ