Základom infraštruktúry vodnej dopravy Slovenska a donedávna prakticky jediný tok využívaný pre vodnú nákladnú dopravu je Dunaj. Má medzinárodný režim plavby a tri prístavy – v Bratislave, Komárne a Štúrove. Dĺžka Dunaja na našom území je 172 km medzi ústiami riek Morava a Ipeľ. Rieka tvorí súčasne aj jeden z hlavných európskych dopravných koridorov s označením Koridor č. VII – Dunaj, v AGN označený ako E 80. Najperspektívnejšou budúcou vnútroštátnou vodnou cestou je Vážska vodná cesta (VVC), v AGN označená ako E 81. Po jej dobudovaní bude predstavovať významnú vodnú cestu s možnosťou využitia pre priemyselnú aglomeráciu v jej blízkostí a teda aj pre automobilový priemysel. Využitie Vážskej vodnej cesty sa prioritne týka dvoch automobiliek PSA Peugeot – Citroën a KIA Motors.
Model napojenia PSA Peugeot – Citroen na Vážsku vodnú cestu
Pre automobilový závod PSA Peugeot – Citroën zabezpečuje export automobilov spoločnosť Gefco Slovakia. Preprava je orientovaná výlučne na cestnú a železničnú dopravu. Závod je napojený na verejnú železničnú sieť prostredníctvom železničnej vlečky. Po úplnom dobudovaní prvého úseku Vážskej vodnej cesty, čo by umožňovalo obchodnú plavbu na tomto úseku možno uvažovať s využitím Vážskej vodnej cesty automobilkou PSA Peugeot – Citroën.
Obr. 1: PSA Peugeot – Citroën
Zdroj : http://www.signos.sk/en/referencie-priemyselne-en.html
Napojenie automobilky PSA Peugeot – Citroën na Vážsku vodnú cestu je závislé od vybudovania terminálu na prekládku Ro-Ro techniky v jej blízkosti. Plánovaným koncovým prístavom prvej etapy Vážskej vodnej cesty je prístav v Seredi, ktorý bude realizovať prekládku celého objemu tovarov. Sereď predstavuje významnú cestnú a železničnú križovatku s významným napojením na cestné a železničné ťahy SR. Prístav Sereď by sa po jeho dobudovaní stal významným dopravným a prekládkovým uzlom na Považí. Ako alternatíva k prístavu Sereď je navrhovaný prístav pri Hlohovci, ktorého výhodou by bol lepší prístup k plánovanému verejnému terminálu intermodálnej prepravy (TIP) v Leopoldove.
Variant A: Napojenie a vybudovanie autoterminálu v prístave Sereď
Umiestnenie prístavu Sereď by malo byť v blízkosti Dolnej Stredy južne od mesta Sereď na pravom brehu Váhu (rkm 78,8 – 79,3 VVC). Územie prístavu spadá do katastra obce Dolná Streda. Prístav Sereď bude disponovať jedným bazénom. Návrh prístavu Sereď je koncipovaný s ohľadom na životné prostredie a je lokalizovaný mimo obytné územie mesta Dolná Streda.
Vybudovanie prístavu je podmienené úpravou koryta a terénnymi úpravami, zabezpečujúcimi jednoduché napojenie prístavu na verejnú cestnú a železničnú sieť. Účelom úpravy koryta Váhu je okrem energetického využitia prietoku zabezpečenie bezpečnej plavby plavebnej gabarity triedy Va. Navrhnutý prístav Sereď patrí medzi obchodné prístavy, disponujúci prekládkovými zariadeniami kombinovanej dopravy a Ro-Ro polohou slúžiacou na prepravu automobilov.
Navrhovaná koncepcia prístavu Sereď pozostáva z:
- prístavného bazénu,
- prekládkových zariadení intermodálnej prepravy (IP),
- prístupových komunikácií,
- prístavných priemyselných zón,
- autoterminálu (odstavné plochy automobilov),
- administratívnej zóny,
- prekládkových polôh.
Napojenie PSA Peugeot – Citroën cestnou dopravou na prístav Sereď
Cestná doprava z automobilky do prístavu Sereď môže byť realizovaná tromi variantnými cestami.
Variant č.1. vedie po prístupovej ceste z automobilky na rýchlostnú cestu R1 (Trnava- Nitra) po viacúrovňovú križovatku s cestou I. triedy č. 507 (Sereď – Galanta). Úsek z PSA po viacúrovňovú križovatku s cestou I. triedy č. 507 je o dĺžke 17,0 km je potrebné dobudovať potrebnú infraštruktúru na prístav Sereď o dĺžke 2,4 km. Navrhovaná trasa je vedená paralelne s rýchlostnou cestou R1. Na úseku je potrebné vybudovať križovatku s cestou I. triedy č. 509 (Dolná Streda – Váhovce). Dobudovanie potrebnej infraštruktúry je rovnaké vo všetkých troch variantoch. Predpokladaná dĺžka prepravy je 18 minút.
Variant č. 2. vedie po prístupovej ceste z automobilky na cestu II. triedy č. 28 smer Zavar. Trasa pokračuje juhozápadným smerom cez obec Križovany nad Dubváhom po viacúrovňovú križovatku s rýchlostnou cestou R1 (Trnava – Nitra). Po napojení na rýchlostnú cestu R1 trasa pokračuje ako vo variante č. 1. po viacúrovňovú križovatku s cestou I. triedy č. 507 (Sereď – Galanta). Dĺžka úseku z PSA po viacúrovňovú križovatku s cestou I. triedy č. 507 je 18,1 km. Predpokladaná dĺžka prepravy je 22 minút.
Variant. č. 3. Vedie po prístupovej ceste z automobilky na cestu II. triedy č. 28 smer Šúrovce– Sereď. Zo Serede pokračuje po ceste I. triedy č. 62 po viacúrovňovú križovatku s rýchlostnou cestou R1 (Trnava- Nitra). Trasa pokračuje 2,3 km po rýchlostnej ceste R1 po viacúrovňovú križovatku s cestou I. triedy č. 507, odkiaľ sa trasa napojí na novovybudovanú cestu do prístavu Sereď. Dĺžka úseku z PSA po viacúrovňovú križovatku s cestou I. triedy č. 507 je 17,2 km. Predpokladaná dĺžka prepravy je 25 minút.
Z navrhovaných variantov je najvhodnejší prvý variant. Variant č. 2 a č. 3. predstavuje len alternatívu k variantu č. 1 v prípade nepredvídaných okolnosti vzniknutých na prístupových cestách. Hodnotené kritéria dostupnosti (vzdialenosť a čas) sú horšie ako u prvého variantu a sú vedené cez obce a zastavané územie.
Napojenie PSA Peugeot – Citroën železničnou dopravou na prístav Sereď
V prípade železničného napojenia automobilky na prístav Sereď sa počíta len s jedným variantom napojenia. Automobilka disponuje železničnou vlečkou (ŽV) napojenou na železničnú trať (ŽT) č. 128 (Trnava – Sereď). Transport automobilov by bol realizovaný už spomínanou vybudovanou ŽV po ŽT č. 128 do železničnej stanice (ŽS) Sereď. Zo ŽS Sereď je trať vedená o dĺžke 800 m po ŽT 128 (Leopoldov – Galanta), odkiaľ je potrebné vybudovať ŽV do prístavu Sereď o dĺžke 4,2 km. Dĺžka trate z PSA do prístavu Sereď je 18,9 km.
Obr . 2: varianty napojenia PSA na prístav Sereď
Zdroj: autor
Variant B: Napojenie a vybudovanie autoterminálu pri Hlohovci
Alternatívu k plánovanému prístavu Sereď je návrh prístavu pri Hlohovci, na pravom brehu Váhu (r.km 96,1) v blízkostí Drahovského kanálu. Idea vybudovať obchodný prístav v tejto lokalite je založená najmä na blízkosti plánovaného TIP Leopoldov. Vybudovanie prístavu podmienené rovnako ako aj pri budovaní prístavu Sereď terénnymi úpravami a úpravami koryta na zabezpečenie bezpečnej plavby plavebnej gabarity triedy Va.
Navrhovaná koncepcia prístavu pri Hlohovci pozostáva z:
- prístavného bazénu,
- prekládkových zariadení IP,
- prístupových komunikácií,
- prístavných priemyselných zón,
- autoterminálu (odstavné plochy automobilov),
- administratívnej zóny,
- prekládkových polôh.
Napojenie PSA Peugeot – Citroën cestnou dopravou na prístav pri Hlohovci
Cestná doprava z automobilky do prístavu pri Hlohovci môže byť realizovaná dvomi variantnými cestami.
Variant č.1. vedie po prístupovej ceste z automobilky na rýchlostnú cestu R1 (Trnava- Nitra) po viacúrovňovú križovatku s diaľnicou D1 (Bratislava – Žilina). Z diaľnice D1 trasa pokračuje výjazdom z na cestu I. triedy č. 513 smer Jaslovské Bohunice/Hlohovec. Po 2,8 km úseku po ceste I. triedy č. 513 trasa pokračuje severným smerom po ceste III. triedy o dĺžke 1,3 km odkiaľ je potrebné dobudovať prístupovú komunikáciu do prístavu pri Hlohovci. Ide o cestnú komunikáciu o dĺžke 600 m vedúcu severným smerom priamo k navrhovanému prístavu. Na tomto úseku je nevyhnutné vybudovať križovatku so železničnou traťou Leopoldov – Hlohovec. Trasa z PSA do prístavu pri Hlohovci je 25,2 km. Predpokladaná dĺžka prepravy je 20 minút.
Variant č. 2. vedie po prístupovej ceste z automobilky severozápadným smerom na cestu I. triedy č. 51. Trasa pokračuje úsekom dlhým 4,5 km po križovatku cesty I. triedy č. 51 a cesty I. triedy č. 61 odkiaľ pokračuje 9 km úsek po obec Trakonice. Z obce Trakonice trasa pokračuje 7,3 km úsekom po ceste II. triedy č. 513 smer Trakonice – Hlohovec až po odbočku z cesty III. triedy č. 513 severným smerom. Po 1,3 km trasa pokračuje novovybudovanou komunikáciou rovnakého charakteru ako v navrhovanom variante č. 1. Trasa z PSA do prístavu pri Hlohovci je 21,2 km. Predpokladaná dĺžka prepravy je 23 minút.
Z navrhovaných variantov je vhodnejší prvý variant. Variant č. 2. predstavuje len alternatívu k variantu č. 1 v prípade nepredvídaných okolnosti vzniknutých na prístupových cestách. Čas prepravy je u prvého variantu kratší o 3 minúty a vzdialenosť dlhšia o 4 km. Vzhľadom na to, že čas dodania a ekologické aspekty, ktoré sú u prvého variantu výhodnejšie je variant. č. 1. je vhodnejší pre export automobilov zo závodu PSA do prístavu pri Hlohovci.
Napojenie PSA Peugeot – Citroën železničnou dopravou na prístav pri Hlohovci
V prípade železničného napojenia automobilky na prístav Sereď sa počíta len s jedným variantom napojenia. Automobilka disponuje ŽV napojenou na ŽT č. 128 (Trnava – Sereď). Transport automobilov by bol realizovaný už spomínanou vybudovanou ŽV po ŽT č. 128 do ŽS Trnava. Zo ŽS Trnava je trať vedená o dĺžke 17,4 km po ŽT 125 (Bratislava – Žilina) do ŽS Leopoldov. Zo ŽS Leopoldov trať vedie po ŽT (Leopoldov – Hlohovec) po ŽS Leopoldov mesto, odkiaľ je potrebné vybudovať ŽV do prístavu pri Hlohovci o dĺžke 750 m. Dĺžka trate z PSA do prístavu pri Hlohovci je 20,5 km.
Obr. 3: varianty napojenia PSA na prístav pri Hlohovci
Zdroj: autor
Výhodou umiestnenia prístavu pri Hlohovci je dostupnosť k TIP Leopoldov, ktorý by bol od navrhovaného prístavu vzdialený len cca 5 km. Najkratšia možná prístupová cesta z prístavu Sereď vedúca cez zastavané časti obce Sereď, Šúrovce, Siladice, Dolné Zelenice, Horné Zelenice je dlhá viac ako 22 km. Alternatívne napojenie po rýchlostnej ceste R1 a diaľnici D1 predstavuje vzdialenosť viac ako 35 km.
Zhodnotenie
Export automobilov zo slovenských automobiliek je v súčasnosti orientovaný len na cestnú a železničnú dopravu. Podiel využitia cestnej a železničnej dopravy na Slovensku predstavuje 67 % ku 33 %. Vodná doprava sa na Slovensku pri preprave automobilov nevyužíva vôbec. V prípade automobilky PSA Peugeot – Citroën je využitie vodnej dopravy podmienené úpravou a dobudovaním Vážskej vodnej cesty po Sereď tak, aby jej plavebné podmienky vyhovovali plavbe triedy Va. Podmienkou využitia VVC je vybudovanie prístavu v jej blízkosti vybaveného autoterminálom. Do úvahy prichádzajú dva prístavy : prístav Sereď pri Dolnej Strede a prístav pri Hlohovci.
Z pohľadu výhodnosti napojenia PSA na navrhované prístavy je z časového hľadiska výhodnejšie vybudovať prístav Sereď pri Dolnej Strede. Vzdialenosť medzi automobilkou PSA a navrhovanými prístavmi je tiež kratšia v prípade výstavby prístavu Sereď. Z ekonomického hľadiska, náklady na vybudovanie oboch navrhovaných prístavov by sa značne nelíšili, výhodou prístavu pri Hlohovci by bolo lepšia dostupnosť už vybudovanej infraštruktúry a s tým spojené nižšie náklady na jeho napojenie. Výhodou prístavu Sereď je predovšetkým jeho poloha, ktorá je sústredená do odľahlej zóny v dostatočnej vzdialenosti od obytných zón obce Dolná Streda.
Kritéria, ovplyvňujúce rozhodovací proces budovania musia byť orientované predovšetkým na všeobecný záujem. Z pohľadu polohy prístavu vo vzťahu k automobilke PSA sa javí ako vhodnejšia alternatíva prístav Sereď. V prípade relokácie transportných prúdov automobilky z cestnej a železničnej dopravy na vodnú dopravu by závod PSA predstavoval významného partnera pre jeden z navrhovaných prístavov. Tento fakt môže pri voľbe umiestnenia prístavu zohrať významnú úlohu, nie však rozhodujúcu. Za rozhodujúci faktor vplývajúci na jeho umiestnenie možno považovať umiestnenie TIP Leopoldov. Na základe analýzy oboch návrhov sme dospeli k záveru, že ako vhodnejší variant sa javí vybudovanie prístavu pri Hlohovci.
Autor
Martin Jurkovič1
1 Ing. Martin Jurkovič, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Andrej Dávid2
2 doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Literatúra
[1] JURKOVIČ, M.: Logistika lodnej prepravy automobilov na Slovensku. Dizertačná práca, Žilina 2013.
[2] JURKOVIČ, M. – FILOVÁ, E. – ŽARNAY, P.: The perspective of the Vah river route and its potential uses. In: TRANSCOM 2011: 9-th European Conference of Young Research and Science Workers in Transport and Telecommunications: Žilina 27-29 June, 2011.
[3] ŠULGAN, M. – SOSEDOVÁ, J. – RIEVAJ, V.: Európske dopravné koridory a Slovensko, EDIS VŠDS, Žilina, 2001.
[4] ŽARNAY, P. Vodná doprava Slovenskej republiky 2002. In: Slovakia Transport – Almanach dopravy, LUXUR v spolupráci s MDPT SR Bratislava 2002, 44-53 s.
[5] HAVIAR, V.: Analýza vodnej dopravy a rozvoja vodných ciest v SR. In: Zborník z medzinárodnej konferencie XXV Plavebné dni 2009.
[6] DÁVID, A.: Vážska vodná cesta. Príspevok, 2003.
[7] http://www.signos.sk/en/referencie-priemyselne-en.html, dostupné: 10.2.2014
Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu:
Flexibilné a atraktívne štúdium na Žilinskej univerzite
pre potreby trhu práce a vedomostnej spoločnosti”
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ
VYTLAČIŤ