Možno si v súčasnej dobe stále neuvedomujeme, keď je monitorovanie nákladných vozidiel bežné a slúži najmä pre dispečerské riadenie v dopravných organizáciách a je stále nepovinné, že už od roku 2007 máme v štátoch Európskej únie povinné monitorovanie prepravy živých zvierat.

Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 zaviedlo povinnosť monitorovania vybraných prepráv živých zvierat. Pri návrhu tohto nariadenia sa tvorcovia inšpirovali vtedy platným Nariadením Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy stanovuje pre vodičov cestných vozidiel maximálnu dobu jazdy a minimálnu dobu odpočinku. Je primerané, aby sa podobným spôsobom upravila doba trvania cesty zvierat. VtedyplatnéNariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave ustanovuje povinnosť inštalácie a používania záznamového zariadenia s cieľom zabezpečiť efektívnu kontrolu dodržiavania právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy. Na uplatňovanie obmedzení dĺžky trvania prepravy podľa právnych predpisov o pohode zvierat je potrebné, aby boli zaznamenané údaje dostupné a bolo možné ich kontrolovať.

V zdôvodnení tohto nariadenie Rady sa uvádza „je potrebné prijať zjednodušený postup, ktorý Rade umožní aktualizovať určité dôležité technické časti tohto nariadenia, najmä z hľadiska zhodnotenia jeho dopadu na prepravu živých zvierat vo vnútri rozšíreného Spoločenstva (EÚ) a ustanoviť technické špecifikácie navigačného systému, ktorý sa má využívať pri všetkých cestných dopravných prostriedkoch z hľadiska budúceho technologického vývoja v tejto oblasti, ako napríklad začatie používania systému Galileo“.

Technické pojmy

• Navigačný systém: je satelitné zariadenie poskytujúce globálne, nepretržité, presné a spoľahlivé služby určenia času a polohy alebo akákoľvek technika poskytujúca služby, ktorá sa považuje za rovnocennú na účely tohto nariadenia.,
• Zásielka: Zvieratá rovnakého druhu, na ktoré sa vzťahuje to isté veterinárne osvedčenie, prepravované tým istým dopravným prostriedkom a zoskupené z toho istého miesta odchodu na to isté miesto určenia.

• Cesta: Celá preprava z miesta odoslania do miesta určenia, vrátane vykladania, ustajnenia a nakladania, ktoré sa uskutočnia na zastávkach na trase.

• Preprava na krátku vzdialenosť: Cesta, ktorá nepresahuje 8 hodín.

• Preprava na dlhú vzdialenosť: Cesta, ktorá presahuje 8 hodín, ale ktorá je kratšia ako preprava na veľmi dlhú vzdialenosť.

• Preprava na veľmi dlhú vzdialenosť: Cesta, ktorá presahuje 19 hodín v prípade mladých zvierat, 24 hodín v prípade koní a ošípaných a 29 hodín v prípade dospelého dobytka (v texte opísané ako 19/24/29).

• Obchod v rámci Únie: Obchod medzi členskými štátmi EÚ.

V Európe sa prepravujú živé zvieratá na dlhé vzdialeností najmä   v smere sever – juh [8].

Dopravca, ktorý chce hromadne prepravovať živé zvieratá musí byť registrovaný v Registri dopravcov. V SR tento register spravuje Štátna veterinárna a potravinová správa SR, kde je zvlášť typ registrácie nad 8 hodín prepravy [10]. Bohužiaľ nesprávny preklad zapríčinil, že názov registra je nesprávny „Register prepravcov zvierat“ správne by mal byť Register dopravcov zvierat. Prepravca je podľa odbornej terminológie používanej a schválenej v SR napr. v STN 01 8500 Základné názvoslovie v doprave, ten kto si prepravu objednáva najčastejšie je to odosielateľ. Platnosť registrácie dopravcu je časovo obmedzená (maximálne 5 rokov) a niektorí dopravcovia majú aj pozastavenú registráciu.

Povinnosť monitorovania prepravy živých zvierat

Dopravcovia iných ako registrovaných domácich nepárnokopytníkov a domáceho hovädzieho dobytka, oviec, kôz a ošípaných používajú na dlhých cestách navigačný systém, ako je uvedené v prílohe I kapitole VI ods. 4.2 Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností, a to v prípade nových dopravných prostriedkov od 1. januára 2007 a v prípade všetkých ostatných cestných dopravných prostriedkov od 1. januára 2009. Čiže od 1. januára 2009 sa táto povinnosť týka všetkých prepráv nad 8 hodín prepravy.

Dopravcovia uchovávajú záznamy získané prostredníctvom navigačného systému najmenej počas troch rokov a poskytnú ich na požiadanie príslušnému orgánu, najmä v prípadoch kontrol. Na vykonanie uvedených kontrol môžu byť v prípade potreby použité záznamy o pohybe cestných dopravných prostriedkov získané z navigačného systému.

Príslušný orgán v SR (Štátna veterinárna a potravinová správa) zabezpečí, aby boli jeho zamestnanci riadne zaškolení a vybavení na kontrolu údajov zaznamenaných:

• (1) záznamovým zariadením pre cestnú dopravu (tachografom) tak, ako je ustanovené v nariadení        (EHS) č. 3821/85; od 4.2.2014 nariadením EP Rady (EÚ) č. 165/2014,
• (2) navigačným systémom.

Pre zamestnancov dopravcov a zhromažďovacích (oddychových) centier, kde sa vykonávajú odpočinky pri preprave živých zvierat sa na účely vyššie uvedených článkov organizujú školiace kurzy.

Požiadavky na vetranie v cestných dopravných prostriedkoch a monitorovanie teploty

Systémy vetrania v cestných dopravných prostriedkoch sú navrhnuté, skonštruované a udržiavané tak, aby boli vo vnútri dopravného prostriedku kedykoľvek počas cesty bez ohľadu na to, či sa vozidlo hýbe alebo stojí, schopné pre všetky zvieratá udržiavať teplotný rozsah od 5 °C do 30 °C, s odchýlkou +/– 5 °C, v závislosti od vonkajšej teploty.

Systém vetrania má byť schopný zabezpečiť rovnomerné rozdelenie vzduchu po celom dopravnom prostriedku s minimálnym prietokom vzduchu s menovitou kapacitou 60 m³ /h/KN užitočného zaťaženia. Má byť schopný prevádzky počas doby aspoň 4 hodín, nezávisle od motora vozidla.

Dopravný prostriedok má byť vybavený systémom monitorovania teploty, ako aj systémom zaznamenávania týchto údajov. Senzory sú umiestnené v tých častiach nákladného vozidla, pri ktorých je v závislosti od vlastností návrhu pravdepodobnosť , že sa budú vyznačovať najhoršími klimatickými podmienkami. Takto získané záznamy o teplote sa označia dátumom a na požiadanie predložia príslušnému orgánu.

Cestné dopravné prostriedky sú vybavené systémom varovania, ktorý vodič a upozorní v prípade, že teplota v oddeleniach, kde sú umiestnené zvieratá, dosiahne minimálnu alebo maximálnu hraničnú hodnotu.

Požiadavky na navigačný systém

Všetky cestné dopravné prostriedky musia byť od 1. januára 2009 vybavené zodpovedajúcim navigačným systémom umožňujúcim zaznamenávanie informácií a ich poskytovanie, ktorý zodpovedá tomu, ktorý je uvedený v pláne prepravy a informácie týkajúce sa otvárania alebo zatvárania nakladacej plošiny Týmto sa kontroluje vypúšťanie prepravovaných zvierat z vozidiel na predpísaných oddychových miestach.

Vyhodnotenie aplikácie monitorovania prepravy zvierat

Komisia mala predložiť najneskôr do 1. januára 2010 Rade správu o zavedení navigačného systému, spolu s akýmikoľvek návrhmi, ktoré považuje za vhodné, najmä s cieľom vymedzenia špecifikácií navigačného systému, ktorý sa má používať pre všetky cestné dopravné prostriedky.

Správa komisie európskemu parlamentu a rade o vplyve nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy bola predložená dňa 10.11.2011 [2]. Aby sa znížili administratívne náklady, skupina na vysokej úrovni odporúča „prejsť k elektronickej technológii“, aby členské štáty uľahčili život podnikom tým, že uľahčia ukladanie a oznamovanie údajov, ktoré vyžadujú štátne správy“. Jedným z dôvodov zavedenia požiadaviek na navigačné systémy v nariadení bolo v skutočnosti umožniť odvetviu dopravy a príslušným orgánom znížiť administratívnu záťaž spojenú s využívaním plánov prepravy. Zdá sa však, že výrobné odvetvie ani orgány nevyužívajú v praxi v plnej miere možnosti na zníženie administratívnej záťaže, ktoré im poskytujú navigačné systémy. Ako už bolo uvedené, existujú aj administratívne náklady, ktoré vznikajú v dôsledku právnych predpisov v oblasti zdravia zvierat. Patria medzi ne náklady na vykonávanie kontroly zdravia zvierat, ako aj na certifikáciu a oznamovanie presunov zvierat na účely sledovateľnosti. Možnosť ďalej začleniť administratívne povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov v oblasti zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat bude podrobnejšie prediskutovaná aj počas súčasného preskúmania právnych predpisov EÚ v oblasti zdravia zvierat.

Okrem administratívnych nákladov sa nariadením zaviedli náklady na modernizáciu vozidiel. Zhrnutie hlavných nákladov súvisiacich s modernizáciou vozidiel je uvedené v tabuľke 1. Tieto náklady sa tiež líšia, v závislosti od rôznych faktorov. Podľa externej správy sa náklady na nainštalovanie satelitného navigačného systému pohybujú medzi 250 a 6 000 € [5].

V rámci tejto správy neboli dôkladne posúdené dôvody týchto rozdielov. Zdá sa, že jedným z dôvodov týchto rozdielov je to, že v niektorých prípadoch sa inštaluje technicky zložitejší navigačný systém, ako vyžaduje nariadenie.

Nariadením sa zaviedla požiadavka, aby vozidlá schválené na prepravu na dlhé vzdialenosti boli vybavené navigačným systémom. Pri schvaľovaní tejto osobitnej požiadavky Rada udelila Komisii mandát, aby vykonala osobitnú podrobnú analýzu vykonávania tejto novej technológie. Zámerom bolo najmä zlepšiť kvalitu kontrol času prepravy a času oddychu, pri súčasnom znížení administratívnej záťaže. Právne predpisy vyžadujú, aby systém zaznamenával tieto informácie: názov dopravcu a číslo povolenia; otvorenie/zatvorenie nakladacej rampy a čas a miesto odchodu a miesto určenia. Záznamy sa na požiadanie predložia príslušnému orgánu.

Dostupné informácie svedčia o tom, že napriek tomu, že nariadenie sa uplatňuje už dlhšie, medzi členskými štátmi stále existujú významné rozdiely vo vykonávaní požiadaviek súvisiacich s navigačnými systémami. Väčšina členských štátov ešte nemá komplexný prístup k tomu, ako kontrolovať, či sú nainštalované systémy v súlade s nariadením, a málo kontrolných orgánov využíva údaje získané z navigačného systému na vykonávanie kontrol v súlade s nariadením.

 Tabuľka 1. Náklady na modernizáciu nákladného vozidla s prívesom; Zdroj: [5]

Požiadavka Nariadenie Rady                        č. 1/2005	Odhadované náklady (priemer EÚ) v €
Systém vetrania	2 300
Satelitný navigačný systém, vrátane monitorovania teploty a systému zaznamenávania a	3 800
Zaizolovaná strecha a zariadenie na pitie s nádržkou	5 000
Celkové náklady spolu:	11 100

 

 V mnohých prípadoch sa údaje posudzujú až po tom, ako príslušné orgány zistili porušenie počas fyzickej kontroly pred prepravou alebo počas nej, alebo v mieste určenia. Preto sa dospelo k záveru, že navigačné systémy sa nepoužívajú v širšej miere na zlepšenie kontrol.

Tento systém zohľadňuje aj iné existujúce systémy sledovania zvierat, ako napríklad webový systém „TRACES“, ktorý sa týka zásielok a dovozov. Systém TRACES – (obchodný kontrolný a expertný systém) transeurópska sieť pre zdravie zvierat, v rámci ktorej sa oznamuje, potvrdzuje a monitoruje dovoz, vývoz a obchodovanie so zvieratami a živočíšnymi výrobkami v rámci EÚ [9].

Nedostatočné dodržiavanie právnych predpisov a ich nesprávne presadzovanie vedie k zlým životným podmienkam zvierat.

Hoci sa uznáva význam rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov, hlavným rizikom spojeným s nedostatočným dodržiavaním právnych predpisov a ich nesprávnym presadzovaním je riziko, že potreby zvierat, pokiaľ ide o ich dobré životné podmienky, sú ohrozené.

Nedostatočné presadzovanie a dodržiavanie právnych požiadaviek môže mať závažný negatívny vplyv na životné podmienky zvierat a dostupné informácie poukazujú na to, že sa opätovne vyskytujú niektoré príklady nedostatočného dodržiavania predpisov, medzi ktoré patrí aj preťažovanie vozidiel a zvieratá sú prepravované dlhšie ako je maximálne povolený čas prepravy.

Zdá sa, že nedostatočné dodržiavanie právnych predpisov je často spojené s ich nesprávnym presadzovaním. Napríklad podľa nariadenia Rady č. 1/2005 sú príslušné orgány zodpovedné za kontrolu a schvaľovanie plánov prepravy pred dlhou cestou, aby sa zabezpečilo, že budú reálne a v súlade s nariadením. Pri niekoľkých príležitostiach však boli schválené nereálne plány prepravy. V niektorých takýchto plánoch prepravy sa nereálne predpokladá priemerná rýchlosť viac ako 100 km/h s cieľom dosiahnuť miesto určenia uvedené v pláne prepravy. To môže viesť k tomu, že cesty budú reálne trvať o niekoľko hodín dlhšie ako limity stanovené v nariadení. Ak takáto situácia nastane súčasne s nedostatkom priestoru a nedostatkom vody, dokázaným výsledkom je poškodenie životných podmienok zvierat.

Ak by nariadenie bolo riadne presadzované prostredníctvom prísneho uplatňovania požiadaviek na plánovanie prepravy a čas prepravy, jeho vplyv na životné podmienky zvierat by bol väčší.

V analýze [4] sú uvedené tiež potreby v oblasti kontroly a povinnosti v členských štátoch, z ktorých sa zvieratá odosielajú, a subjektov, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za kontroly pri tranzite alebo v mieste určenia.      

Vplyv na obchodovanie so živými zvieratami v rámci Únie

Medzi rokmi 2005 a 2009 sa zvýšil celkový počet zásielok živých zvierat určených na dovoz (vývoz) a obchod v rámci EÚ. Počet zásielok prepravených na krátke aj dlhé vzdialenosti sa počas tohto obdobia zvýšil, zatiaľ čo počet zásielok prepravených na veľmi dlhé vzdialenosti, pri ktorých sa vyžaduje vyloženie a 24 hodinový oddych zvierat pred pokračovaním v ceste, zostal zhruba rovnaký.

Na základe informácií uvedených v správe možno vyvodiť tieto hlavné závery týkajúce sa problémov, ktoré boli opísané a analyzované:

1. Nariadenie malo užitočný vplyv na životné podmienky zvierat počas prepravy.
2. Nariadením sa zaviedla požiadavka, aby vozidlá schválené na dlhé cesty boli vybavené navigačnými systémami. Zdá sa však, že na zníženie administratívnej záťaže výrobného odvetvia alebo na zlepšenie úradných kontrol sa nevyužíva úplný potenciál systémov.
3. Podľa dostupných údajov nariadenie nemalo žiadny vplyv na objem obchodovania so živými zvieratami v rámci EÚ.
4. Zdá sa, že nariadenie nevyvolalo žiadny vplyv na chov zvierat v odľahlých regiónoch.
5.  Zavedenie nariadenia viedlo k zvýšeniu nákladov na prepravu, toto zvýšenie však pravdepodobne v dôsledku hospodárskej súťaže v odvetví dopravy nebolo rovnomerne rozložené pozdĺž potravinového reťazca a náklady navyše znášajú najmä prevádzkovatelia dopravy (dopravcovia).
6. Podľa stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa javí, že určité časti nariadenia nie sú úplne v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami.
7. Presadzovanie nariadenia zostáva naďalej hlavnou výzvou, čiastočne v dôsledku rozdielov vo výklade požiadaviek a v dôsledku nedostatku kontrol zo strany členských štátov. Okrem toho kvalita údajov z monitorovania, ktoré predložili Komisii členské štáty, je často nedostatočná.

Záver

Aby sa vyriešili zistené problémy, prioritou by malo zostať primerané presadzovanie existujúcich pravidiel. Na tento účel Komisia pripravuje vykonávacie opatrenia týkajúce sa navigačných systémov a zaviesť zjednodušenú verziu plánu prepravy. Okrem toho by sa v úzkej spolupráci s Úradom pre dohľad nad európskym GNSS (GSA) [3] malo zabezpečiť, aby vodiči boli informovaní o tom, ako najlepšie využiť toto zariadenie.

Pre kontrolu dodržiavania týchto predpisov by bolo možné využiť „geofencing service“ s tým, že dopravca by musel sprístupniť svoje monitorovacie zariadenie štátnej správe (kontrolórom) s údajom pláne prepravy a použití schválených oddychových miest. Kontrolné orgány by dostávali len informácie, ak sa nedodržali schválené plány prepravy. Tu by sa mohli využiť aj výstupy projektu „Návrh a overenie systému monitorovania zásielok nebezpečných vecí multimodálnou prepravou v strednej a východnej Európe“ v rámci projektu č. 4CE492P2 Chemical Logistic Cooperation in Central and Eastern Europe – ChemLog T&T – Tracking and Tracing solutions for improvement of intermodal transport of dangerous goods in CEE, na ktorom sa podieľa aj katedra cestnej a mestskej dopravy Žilinskej univerzity v Žiline [11]. Na monitorovanie pohybu zvierat je možné využiť aj výstupy projektu e-Track [7].

Autori

Jozef Gnap¹, Tomáš Skrúcaný², Igor Franc³

¹Prof. Ing. Jozef Gnap, PhD. Žilinská univerzita v Žiline, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26, Žilina

²Ing. Tomáš Skrúcaný, interný doktorand Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Univerzitná 1, 010 26 Žilina

³ Ing. Igor Franc, externý doktorand Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Univerzitná 1, 010 26 Žilina

 

Literatúra

[1] KONEČNÝ, V.- GNAP, J.- POLIAK. M.: Informačné systémy v cestnej nákladnej doprave a zasielateľstve, 1. Vydanie, Žilinská univerzita v Žiline – EDIS vydavateľstvo ŽU, 2014

[2] Správa komisie európskemu parlamentu a rade o vplyve nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy, KOM(2011) 700, Brusel, 10.11.2011, Európska komisia

[3] http://www.gsa.europa.eu/

[4] Vedecké stanovisko týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy, prijatéEurópskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) v decembri 2010, vestník EFSA 2011; 9(1):1966 [125 s.].

[5] Prieskum IBF, informácie od Európskeho združenia obchodníkov so živými zvieratami a mäsom (European Livestock And Meat Trading Union, UECBV), Eurostat.

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy

[7] http://www.etrack-project.eu/Project.aspx

[8]http://www.ciwf.org.uk/what_we_do/live_transport/default.aspx

[9]http://ec.europa.eu/food/animal/diseases/traces/index_en.htm

[10]http://www.svps.sk/zvierata/Zoznamy_prepravcovia.asp?cmd=reset

[11] http://www.zchfp.sk/?vyber=34

Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:

Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”