Medzi kontinuálne pracujúce manipulačné prostriedky kusového materiálu patria valčekové, resp. kladičkové trate všetkých druhov a ďalej aj dopravníky, ktorých ťažným orgánom je článková reťaz. Z nich v horizontálnej rovine pracujú podlahové dopravníky, závesové dopravníky, ktoré môžu pracovať okrem toho v sklone a pre vertikálnu kontinuálnu dopravu slúžia elevátory na kusové tovary.
Valčekové a kladičkové trate
Je to dopravné zariadenie, ktorého typickým znakom je rada valčekov alebo kladičiek otočným okolo svojich čapov alebo hriadeľov, uložených v stabilných alebo prednastavených rámoch. Ložené predmety sa dopravujú buď vplyvom sily pôsobiacej na vlastný predmet, alebo vplyvom nútenej rotácie valčekov. Valčekové trate vo všetkých svojich formách slúžia výhradne pre prepravu a skladovanie kusového tovaru vo vnútrozávodnej doprave najmä v závodoch hromadnej alebo sériovej výroby. [1]
Pri hromadnej výrobe sa predmety prepravujú z jedného miesta na druhé podľa technológie výroby alebo skladovania. Valčekové trate sa môžu použiť v uzatvorenom priestore buď samostatne alebo tvoria len prvok celého dopravného súboru. Preto je vždy dôležité riešenie nakladacích a vykladacích miest nadväzujúcich na valčekové trate.
Podľa účelu dopravy je možné valčekové trate rozdeliť na tri základné skupiny: zberné trate, výrobné trate a montážne trate.
Na zberné trate sa odkladajú predmety od pracovných miest jednotlivých operácií a trate ich odovzdávajú u pracovísk nasledujúcich. Zberné trate môžu dopravovať materiál rovnaký alebo rôzny, bez ohľadu na dopravovaný predmet.
Výrobné trate bývajú súčasťou výrobnej linky a obstarávajú dopravu medzi skupinami pracovísk jednotlivých operácií. Na konci trate býva spravidla predmet ukončovaný. Charakteristikou výrobnej trate je, že prijíma, dopravuje a odovzdáva po celej dĺžke materiál rôzne rozpracovaný, ich funkcie je viazaná na sled dopravovaných predmetov.
Montážnymi traťami sa dopravuje montovaný predmet od jedného pracoviska ku druhému a na rozdiel od výrobnej trate predmet montážnu trať neopustí. Výkon trate vždy závisí na najužšom časovom pracovnom profile trate.
Podľa druhu a spôsobu rozlišujeme valčekové trate:
a) Nepoháňané, ktoré môžu byť buď vodorovné, kde sa predmet pohybuje postrkom, ťažným orgánom s unášajúcimi palcami a spádové (gravitačné), u ktorých sa predmety pohybujú vplyvom zložky vlastnej váhy.
b) Poháňané, po ktorých sa predmet pohybuje pôsobením nútene rotujúcich valčekov:
- S voľnými valčekmi poháňanými napr. pomocou lanka priliehajúceho k obvodu valčekov alebo pomocou reťaze,
- S pevne zaklinovanými valčekmi s núteným prenosom otáčavého pohybu,
- S preklujúcimi valčekmi, u ktorých sa otáčavý pohyb prenáša len trením medzi hriadeľmi a zaťaženým valčekom.
Obr. 1 Kladičková trať
Zdroj: www.bresto.sk
Vzhľadom k bezproblémovému chodu predmetu sa volia malé vzdialenosti valčekov od seba, a tým je v podstate i priemer valčekov obmedzený.
Pohybuje sa spravidla od 60-89 mm u ľahkých a stredných tratí a od 108 až do 152 mm u tratí ťažkých. Rozteč valčekov sa volí podľa dĺžky dopravovaného predmetu, aby spočíval najmenej na dvoch alebo troch valčekoch a ich počet na 1m ľahkých tratí.
Kladičkové trate gravitačné
Kladičkové dopravníky sa funkčne podobajú valčekovým dopravníkom, ale dopravovaný tovar sa pohybuje na kladičkách otočených na pevnom hriadeli. Jednotlivé články na trati sú zložené z dvoch alebo niekoľko kladikčových dráh privarených na výstuhy. Kladičková dráha je u priamych článkov vytvorená ako žliabok z oceľového plechu, v ktorom sú umiestnené voľne otočné kladičky. [2]
Celá trať je zložená z jednotlivých článkov a spočíva na výškovo nastaviteľných podperách umiestnených pod miestom spojenia jednotlivých článkov. Oblúky sú okrem toho ešte podopierané uprostred svoje dĺžky. Dĺžka priameho článku, počet dráh, ich vzdialenosť, rozteč kladičiek a ďalšie hlavné údaje sú stanovené v normách. [3]
Kladičkové trate sa používajú na medzioperačnú dopravu, v skladoch, pri nakladaní a vykladaní dopravných prostriedkov. Stavebnicové prevedenie umožňuje rýchle postavenie dráhy. Dĺžka nebýva väčšia ako 30m a je obmedzená potrebným sklonom dráhy, ktorý podľa váhy a tvaru predmetu býva 2° až 6°. Podmienky pre dopravovaný tovar sú obdobné ako u valčekových dopravníkov.
Obr. 2 Kladičková trať
Zdroj: http://www.vupp.cz/czvupp/vzpt/zarizeni/05dopravnikkladic.pdf
Tab. 1 Poskytovatelia manipulačnej techniky na trhu na Slovensku
Záver
Spádové regály spolu s valčekovými dráhami je možné využiť na celú plochu skladu a s využitím vlastnej gravitácie presúvať materiál medzi pozíciami. Regálové systémy je možné používať pre menšie balenia ako sú škatule alebo pre paletizovaný tovar. V takýchto prípadoch je nutné použiť pevnejšiu konštrukciu. Spádovú časť regálu tvorí rám, ktorý je vytvorený z predného, zadného nosníku a bočníc, ku ktorým sú pripevnené valčeky. Valčeky môžu mať buď priame brzdy alebo nepriame, ak dva valčeky sú medzi sebou spojené brzdným valcom, čo sa už v dnešnej dobe používa veľmi ojedinelo. Je možné použiť aj magnetické brzdy, ktoré sú rovnako účinné. Pri zakladaní do gravitačných regálov si od vodičov manipulačných vozíkov vyžaduje vysokú presnosť a opatrnosť.
Autor:
Iveta Kubasáková1, Miroslav Fazekaš2
1 Ing. Iveta Kubasáková, PhD. – Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Žilina
2 Ing. Miroslav Fazekaš – Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Žilina
Literatúra
[1] VALÁŠKOVÁ, M. – GOGOLA, M.: Svetové trendy zavádzania nových technológií vo verejnej osobnej doprave. In: Globalizácia a jej sociálno-ekonomické dôsledky ´04 : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie : II. časť : 6.-7. október 2004, Rajecké Teplice, Slovenská republika. – Žilina: Žilinská univerzita, 2004. – ISBN 80-8070-311-6. – S. 214-217.
[2] POLIAKOVÁ, B.: Koncepcie logistických centier a parkov v Európe. In: CMDTUR 2005: Cestná a mestská doprava a trvalo udržateľný rozvoj = Road and urban transport and sustainable development : 3. medzinárodná konferencia : Žilinská univerzita v Žiline, 13.9.-14.9.2005. – V Žiline: Žilinská univerzita, 2005. – ISBN 80-8070-452-X. – S. 249-254.
[3] NEDELIAK, I., NEDELIAKOVÁ, E.: Information technologies as support for quality improvement in logistic centers. In: Logistic centres. – Pardubice: Institut Jana Pernera, 2008. – ISBN 978-80-86530-52-9. P. 59-66.
[4] www.dexion.sk
[5] www.logsys.sk
[6] www.still.sk
[7] www.veneone.sk
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II.,
ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja
“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”
VYTLAČIŤ