Najväčšie európske námorné prístavy Amsterdam, Rotterdam a Antverpy (ARA) ležiace na brehoch Severného mora sú vstupnou bránou pre náklad, ktorý sa prepraví v kontajneroch loďami najmä z juhovýchodnej Ázie a Severnej Ameriky. Aj keď je ich prekládková činnosť nižšia v porovnaní s ázijskými prístavmi a ich terminálmi, na obeh kontajnerov používajú najmodernejšie systémy a manipulačnú techniku.
Pravidelná preprava kontajnerov medzi Severnou Amerikou a Európou začala v polovičke šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Prvá kontajnerová loď Fairland prepravujúca na palube 226 tridsaťpäť stopových kontajnerov priplávala do prístavu Rotterdam 3. mája 1966. V súčasnosti je tento prístav najväčším európskym námorným prístavom. Leží na brehoch rieky Nieuwe Mass (jedno z ramien rieky Rýn) a brehoch Severného mora. Rozkladá sa na ploche 12 440 ha, z toho 7 718 ha tvorí územie prístavu (teritórium) a 4 722 ha tvoria jeho vodné plochy (akvatórium). Dĺžka územia rotterdamského prístavu je 40 kilometrov.
Prístav sa pôvodne nachádzal v centre mesta Rotterdam. Nárastom množstva preloženého nákladu sa terminály začali budovať na západ od centra mesta smerom k Severnému moru. Prostredníctvom rieky Rýn prístav Rotterdam má priame napojenie na najpriemyselnejšie oblasti západnej Európy ako Porýnie, resp. Porúrie.
Maximálny prípustný ponor pre námorné lode je 24 metrov, tj. hĺbka vody v prístave v časti Maasvlakte umožňuje plávať aj veľkým kontajnerovým lodiam, ktoré prepravujú kontajnery z Ázie, Ameriky, vrátane lodiam (bulkerom), ktoré prepravujú hromadný náklad (železná ruda, uhlie). [port of Rotterdam]
1 Prekládková činnosť rotterdamského prístavu
Až do roku 2004 bol rotterdamský prístav najväčším prístavom na svete v prekládke nákladu, kedy ho predstihli ázijské prístavy Singapur a Šanghaj. V súčasnosti je najväčším európskym námorným prístavom (piatym na svete). V roku 2011 sa v prístave preložilo 434,5 mil. ton nákladu (nárast o 1,00 % oproti roku 2010), z toho 87,3 mil. ton bolo hromadného nákladu (poľnohospodárske produkty, železná ruda a šrot, uhlie a iné), 198,5 mil. ton bolo tekutého nákladu (produkty z ropy, skvapalnený zemný plyn) a 148,7 mil. ton kusového nákladu (kontajnery, kolesová technika a iný kusový náklad). V prekládke kontajnerov bol medzi európskymi prístavmi na prvom mieste, desiatym na svete. V prístave sa preložilo 11,877 mil. TEU (nárast o 6,54 %), za ním nasledoval prístav Hamburg (9,014 mil. TEU) a Antverpy s (8,664 mil. TEU). [port of Rotterdam]
Prekládka a skladovanie kontajnerov sa realizuje v rôznych častiach rotterdamského prístavu (Maasvlakte, Europoort, Botlek, Eemhaven a Waalhaven). Terminály sa rozdeľujú podľa kontajnerových lodí, ktoré môžu plávať do ich akvatória. Veľké kontajnerové lode triedy post Panamax a super post Panamax sú obsluhované v termináloch časti Maasvlakte (ECT Delta, APM a Euromax), ktorá sa nachádza pri ústí rieky Maas do Severného mora. Tieto lode prepravujú kontajnery z / do juhovýchodnej Ázie, Ameriky. Menšie kontajnerové lode a plavidlá vnútrozemskej plavby sú opracované v termináloch nachádzajúcich sa v častiach Eemhaven a Waalhaven (ECT City, RST, Uniport a Barge Center Waalhaven). Tieto lode prepravujú kontajnery medzi rotterdamským prístavom a Veľkou Britániou / Škandináviou, resp. medzi prístavom a vnútrozemím. Kontajnery sú skladované v častiach Botlek a Waalhaven.
Obrázok 1 Terminál Uniport v časti Waalhaven rotterdamského prístavu [autor]
Tabuľka 1 Terminály rotterdamského prístavu (v roku 2010)
[port of Rotterdam]
2 Kontajnerové terminály v časti Maavlakte 1
V polovičke šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa začala budovať nová časť rotterdamského prístavu (Maasvlakte 1) o ploche 3 000 ha. Bolo to prvýkrát, kedy bola zem pre rotterdamský prístav získaná hĺbením z morského dna Severného mora. V časti Maasvlakte 1 sa nachádzajú tri kontajnerové terminály (ECT Delta, APM a Euromax), ktoré sú určené pre kontajnerové lode triedy post Panamax a super post Panamax. Terminály spoločnosti ECT (Europe Container Terminals) používajú najmodernejší systém automatizácie manipulovania kontajnerov vo forme automaticky riadených vozidiel (systém AGV) či automaticky riadených portálových žeriavov, ktoré sa pohybujú na koľajovej dráhe.
V osemdesiatych rokoch spoločnosť ECT vybudovala terminál ECT Delta, ktorý patrí k najmodernejším terminálom na svete. Bol prvým európskym prístavom, ktorý začal používať systém automaticky riadených vozidiel. Tento terminál umožňuje obsluhu najväčších kontajnerových lodí s 22 radmi kontajnerov na palube. Terminál má vlastný železničný terminál so štyrmi portálovými žeriavmi. Riečne člny a menšie námorné lode, ktoré vykonávajú zvoz a rozvoz kontajnerov medzi ďalšími európskymi prístavmi (feeder ships), majú vyhradenú samostatnú prístavnú hranu v časti Delta s dĺžkou 800 m. Tento terminál sa skladá z troch zautomatizovaných terminálov (Delta Dedicated North Terminal, Delta Dedicated East Terminal, Delta Dedicated West Terminal), ktoré sú prepojené, čím je zabezpečená rýchlosť prekládky, efektívnosť a spoľahlivosť.
Na prekládku kontajnerov medzi loďami a terminálom sa používajú nábrežné portálové žeriavy super post Panamax, ktoré dokážu obslúžiť kontajnerové lode s 22 kontajnermi na šírku paluby. Žeriavy prekladajú kontajnery na automaticky riadené vozidlá, ktoré ich prepravujú k bloku kontajnerovej skládky. Na manipulovanie kontajnerov v rámci bloku sa používa automaticky riadený portálový žeriav na koľajniciach. V tylovej časti terminálu sa kontajnery prekladajú obkročnými transportérmi medzi blokom skládky kontajnerov a návesovou súpravou.
Obrázok 2 Automaticky riadené vozidlá v ECT Delta [autor]
Novovybudovaný terminál Euromax (Obrázok 3) uvedený do prevádzky v júni 2010 sa nachádza v severozápadnej časti Massvlakte. Podobne ako terminál ECT Delta aj tento terminál je určený na obslúženie kontajnerových lodí super post Panamax. Terminál rozprestierajúci sa na ploche 84 hektárov prekladá ročne 2,3 mil. TEU. Dĺžka prekládkovej hrany je 1,5 km, hĺbka vody je 16,65 m. Terminál je v blízkosti budovanej časti Maasvlakte 2, kde sa uvažuje s jeho rozšírením do tejto časti po jej dobudovaní.
Obrázok 3 Terminál Euromax [autor]
Rovnako ako ECT Delta aj Euromax používa systém automatizácie obehu kontajnerov pozostávajúci z nábrežných portálových žeriavov, automaticky riadených vozidiel, portálových žeriavov na koľajniciach, ktoré prekladajú kontajnery medzi blokmi kontajnerovej skládky a návesovými súpravami. Na rozdiel od terminálu ECT Delta nepoužíva na manipulovanie kontajnerov obkročné transportéry.
Terminál APM patrí spoločnosti APM Terminals Rotterdam. Rozprestiera sa na ploche 100 ha. Terminál je vybavený na prekládku kontajnerov 13 nábrežnými portálovými žeriavmi post Panamax a jedným portálovým žeriavom, ktorý prekladá kontajnery medzi vnútrozemskými plavidlami a územím terminálu. Na manipulovanie kontajnerov medzi nábrežnými portálovými žeriavmi a blokmi skládky kontajnerov sa používajú obkročné transportéry. Tie manipulujú s kontajnermi v rámci bloku, resp. medzi jednotlivými blokmi kontajnerovej skládky. Ide o starší systém obehu kontajnerov používaný v termináloch námorných prístavov. Dĺžka prekládkovej hrany je 1,6 km. Ročná prekládková kapacita terminálu je 2,7 mil. TEU.
3 Maasvlakte 2 – nová časť rotterdamského prístavu
Prístav Rotterdam nemá žiadne voľné miesta, kde by sa mohli postaviť nové terminály. V súčasnosti prebieha výstavba novej časti prístavu o ploche 2 000 ha, ktorá má byť pokračovaním Maasvlakte 1. Konštrukčné práce na novej časti prístavu (Maasvlakte 2) začali v septembri 2008. Na ploche 630 ha sa postavia tri kontajnerové terminály s kapacitami 4,0, 4,5 a 2,3 mil. TEU (tieto terminály budú určené pre novú generáciu kontajnerových lodí s ponorom 20 metrov), 190 ha plochy je vyjadrených pre chemický priemysel a 180 ha pre administratívne budovy, parkoviská autodopravcov. Prvá kontajnerová loď by mala vplávať do novovybudovaného bazéna v tomto roku. Nová časť prístavu bude v úplnej prevádzke až v roku 2033.
Obrázok 4 Budovanie Maasvlakte 2 (september 2012) [autor]
4 Kontrola kontajnerov v rotterdamskom prístave
Časť kontajnerov preložená v rotterdamskom prístave prechádza kontrolou. Cieľom tejto kontroly je zabrániť pašovaniu zbraní, omamných a psychotropných látok (kokaín, extáza), liekov, cigariet, fauny a flóry (exotické zvieratá, resp. rastliny) do krajín Európskej únie. Pred príchodom lode rejdár pošle elektronický manifest kontrolnému oddeleniu, ktorý obsahuje informácie o kontajneroch (druh prepravovaného nákladu, krajina pôvodu). Po obdŕžaní manifestu a jeho vyhodnotení softvérom sa rozhodne, ktorý kontajner bude skontrolovaný. Kontrola kontajnera pozostáva z jeho skenovania. V prípade podozrenia o pašovaní zakázaného tovaru, kontajner je otvorený a fyzicky skontrolovaný. O zadržaní tovaru v kontajneri je informovaný rejdár a dovozca tovaru. Ročne sa v rotterdamskom prístave skontroluje približne 45 tis. kontajnerov. [Douane]
Obrázok 5 Kontrola kontajnera skenovacím zariadením
Aurori:
Andrej Dávid1, Martin Jurkovič2
- 1 doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, SR
- 2 Ing. Martin Jurkovič, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, SR
Literatúra
[1] DÁVID, A.: Intermodálne terminály v námorných prístavoch a ich obehové systémy. Habilitačná práca, Žilina 2012
[2] DÁVID, A.: Kontajnerové terminály rotterdamského prístavu v časti Maasvlakte 1 a ich obehové systémy. In: Doprava a spoje: internetový časopis, č. 1 (2012), str. 24-30, ISSN 1336-7676.
[3] DÁVID, A. – MIKUŠOVÁ, M.: Maasvlakte 2 – a New Part of the Port of Rotterdam. In: Perner´s Contacts. Vol. 5, no. 2 (2010), Pardubice 2010, str. 18 – 22, ISSN 1801-674X.
[4] ŠIROKÝ, J.: Progresivní systémy v kombinované přepravě. Univerzita Pardubice, Pardubice 2010, 184 s., ISBN 978-80-86530-60-4.
[5] Port of Rotterdam, dostupné: http://www.portofrotterdam.com/en/Pages/default.aspx, dostupné: 10.11.2013
VYTLAČIŤ