Kontajnerové terminály (ďalej terminály) námorných prístavov sú miesta, kde dochádza k zmene druhu dopravy pri manipulácií s intermodálnymi nákladovými jednotkami. Okrem ich prekládky, stohovania a skladovania dochádza k ich plneniu, vyprázdňovaniu, oprave, údržbe a iným doplnkovým činnostiam.
Základné časti kontajnerových terminálov
Územie kontajnerových terminálov možno rozdeliť na tri základné časti (Obrázok 1): nábrežná manipulačná plocha, kontajnerová skládka a tylová manipulačná plocha.
Obrázok 1 Územie kontajnerového terminálu
zdroj: Kone Cranes, úprava: autor
Nábrežná manipulačná plocha (Obrázok 2) je časť územia terminálu od nábrežnej prekládkovej hrany až po kontajnerovú skládku. Na nábrežnej manipulačnej ploche sa prekladajú kontajnery medzi kontajnerovou loďou a územím terminálu. Najčastejšie sa na ich prekládku používajú nábrežné portálové žeriavy, ktoré sú rozdelené do tried podľa kontajnerových lodí, ktoré opracujú. Kontajnery sú uložené na palube kontajnerových lodí, resp. v ich nákladovom priestore podľa plánu nakládky (cargo plan). Po ich preložení žeriavmi sa na manipulovanie kontajnerov medzi nábrežnou manipulačnou plochou a skládkou kontajnerov používajú rôzne manipulačné zariadenia a dopravné prostriedky (automaticky riadené vozidlá, obkročné transportéry, návesové súpravy).
Obrázok 2 Nábrežná manipulačná plocha
zdroj: Kone Cranes, úprava: autor
Kontajnerová skládka, resp. skládka kontajnerov (Obrázok 3) rozdelená do blokov je časť územia terminálu, ktorá sa nachádza medzi nábrežnou a tylovou manipulačnou plochou. Slúži na dočasné uskladnenie prázdnych, resp. naložených kontajnerov. Kontajnery smerujúce do vnútrozemia sa po vyložení z kontajnerovej lode skladujú na skládke 3 až 5 dní. Ich nakládka na dopravné prostriedky železničnej / cestnej dopravy sa začne po vyložení posledného kontajnera z lode. Kontajnery prepravené z vnútrozemia prichádzajú do terminálu 4 až 5 dní pred príchodom kontajnerovej lode (maximálne 6 až 12 hodín pred jej príchodom). Nakládka lode je ukončená po naložení všetkých kontajnerov dočasne uložených na skládke [AGERSHOU, H. a kol.: Planning and Design of Ports and Marine Terminals].
Podľa druhu žeriavov, ktoré manipulujú s kontajnermi v rámci bloku, sú bloky kontajnerovej skládky umiestnené rovnobežne, resp. kolmo na prekládkovú hranu. V tylovej časti bloku sa kontajnery prekladajú na dopravné prostriedky cestnej dopravy (návesová súprava). Tie ich expedujú mimo územia terminálu alebo ich prepravia k železničnému terminálu, ktorý sa nachádza v tylovej časti terminálu.
Obrázok 3 Bloky kontajnerovej skládky umiestnené kolmo na prekládkovú hranu
zdroj: Kone Cranes, úprava: autor
Súčasťou tylovej manipulačnej plochy je plocha určená na dočasné odstavenie kontajnerov uložených na návesoch, železničný terminál (Obrázok 4) a plniace, resp. vyprázdňovacie stanice pre kontajnery. V železničnom termináli sa prekladajú kontajnery medzi návesmi a železničnými vozňami širokorozchodnými portálovými žeriavmi, ktoré sa pohybujú na koľajniciach. V zmysle AGTC dĺžka železničných koľají je cca 700 metrov.
Obrázok 4 Železničný terminál
zdroj: Kone Cranes, úprava: autor
Faktory vplývajúce na tvorbu terminálov
Na vytvorenie celkovej koncepcie budúceho terminálu vplýva viacero faktorov. Medzi tieto faktory patrí štruktúra budúcich zákazníkov, druh prekladaného nákladu vrátane kontajnerov a spôsob ich skladovania, prepravná relácia, obehový systém kontajnerov, manipulačná technika kontajnerov a iné.
Obehové systémy a technologické schémy v termináloch
Kontajnerové terminály sa od seba odlišujú obehovými systémami (priame a nepriame systémy) a manipulačnou technikou, ktorá sa používa na prepravu, prekládku a stohovanie kontajnerov.
V priamych systémoch (Tabuľka 2) sa kontajnery prekladajú, premiestňujú na území terminálu jedným manipulačným zariadením (obkročné transportéry). V súčasnosti sa tento systému obehu kontajnerov v termináloch používa v minimálnej miere.
zNepriame systémy uplatňujú na jednej strane prostriedky na stohovanie a odber kontajnerov, na druhej strane iné prostriedky na obeh kontajnerov (Tabuľka 3). Väčšina terminálov námorných prístavov využíva tento systém obehu kontajnerov kvôli ich rýchlejšiemu obratu.
V termináloch námorných prístavov sa uplatňujú rôzne technologické schémy premiestňovania kontajnerov. Všetky schémy používajú na prekládku kontajnerov medzi loďou a terminálom nábrežné portálové žeriavy. Odlišujú sa spôsobmi obehu kontajnerov, druhmi manipulačnej techniky a skladovaním kontajnerov.
Autor
Andrej Dávid1
1 doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
Literatúra
[1] DÁVID, A.: Intermodálne terminály v námorných prístavoch a ich obehové systémy. Habilitačná práca, Žilina 2012
[2] AGERSHOU, H. a kol.: Planning and Design of Ports and Marine Terminals. Thomas Telford Publishing, London 2004, 450 s., ISBN 978-07277-3498-3.STOPFORD, M.: Maritime Economics. Routledge. Oxon 2009, ISBN 978-0-415-27558-3.
[3] TSINKER, G.: Port Engineering. John Wiley and Sons, New Jersey 2004
[4] ZÁLEŽÁK, M.: Technológia v prístavoch a prekladiskách – 8 Kontajnerové terminály. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2001, ISBN 80-7100-867-2.
[5] ŠIROKÝ, J.: Progresivní systémy v kombinované přepravě. Univerzita Pardubice, Pardubice 2010, 184 s., ISBN 978-80-86530-60-4.
VYTLAČIŤ