Komparatívna analýza daňového a poplatkového zaťaženia železničnej a cestnej nákladnej dopravy na vybraných reláciách v SR

Doprava ako celok kladne vplýva na ekonomický a sociálny rozvoj štátu. Každý druh dopravy má v dopravnom systéme plniť úlohy vplývajúce z jeho technicko-technologických možností a ostatných výhod, ktoré majú prinášať predovšetkým prevažujúce pozitívne prínosy pre spoločnosť a štát. Nastavenie týchto úloh má predovšetkým určovať dopravná a strategická politika štátu, presadzovaná prostredníctvom legislatívnych a regulačných opatrení štátu. Štát súčasne nemá priamo zasahovať do obchodnej a tarifnej politiky dopravcov pri jednotlivých druhoch dopravy. Medzi hlavné úlohy štátu ako regulátora dopravy patria opatrenia, ktoré vedú k rovnakým podmienkam podnikania a systémom spoplatňovania jednotlivých druhov dopravy. Iba v prípade zabezpečenia rovnakých podmienok sa stávajú jednotlivé druhy dopravy navzájom konkurencieschopné. Na základe uvedeného sme sa rozhodli preskúmať základné legislatívne podmienky podnikania v nákladnej železničnej a cestnej doprave. Súčasne v príspevku porovnáme daňové a poplatkové zaťaženie skúmaných druhov dopravy, ktorého výsledkom bude komparácia nákladov na dopravnú cestu pre navrhnuté modelové prepravné situácie.

Legislatívne podmienky

Kapitola obsahuje popis základných legislatívnych podmienok upravujúcich podnikanie v železničnej a cestnej nákladnej doprave v podmienkach Slovenskej republiky.

Základné legislatívne podmienky upravujúce podnikanie v  nákladnej železničnej doprave

Podnikanie v nákladnej železničnej doprave je ovplyvňované opatreniami EÚ smerujúcimi k liberalizácii trhu železničnej dopravy. Na úrovni Európskeho spoločenstva boli prijaté viaceré legislatívne opatrenia, ktorých úlohou bolo vytvoriť podmienky pre liberalizáciu trhu železničnej dopravy s cieľom zabezpečiť spoločný európsky železničný priestor, ktorý mal byť založený na hospodárskej súťaže medzi existujúcimi a novými dopravnými podnikmi. Základným európskym právnym predpisom upravujúcim podmienky prístupu k železničnej infraštruktúre je Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor. Základným legislatívnym právnym predpisom upravujúcim podmienky podnikania v železničnej doprave v SR je Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v platnom znení.

Všeobecné podmienky prístupu k železničnej infraštruktúre:

• železničný podnik, právnická osoba je držiteľom platnej licencie na poskytovanie dopravných služieb na železničnej trati, vydanej licenčným orgánom členského štátu,
• je držiteľom platného bezpečnostného osvedčenia,
• má po celý čas prevádzkovania dopravy uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu z prevádzkovania dopravy na dráhe,
• má pridelenú vlakovú trasu alebo vykonáva dopravu pre osobu, ktorá má pridelenú kapacitu,
• má uzavretú zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre s prevádzkovateľom dráhy,
• má uzavretú zmluvu so Železničnou energetikou v prípade, ak bude železničný podnik prevádzkovať dopravu hnacími vozidlami závislej trakcie,
• má dohodnuté s príslušnými Oblastným riaditeľstvom ŽSR technologické postupy svojich východiskových a končiacich vlakov v dotknutých železničných staniciach (4).

Postup pri udeľovaní licencie:

Ak Zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov neustanovuje inak, na začatie poskytovania dopravných služieb je potrebná licencia vydaná podľa uvedeného zákona. Licenciou sa rozumie rozhodnutie licenčného orgánu, ktorým sa uznáva spôsobilosť žiadateľa poskytovať dopravné služby ako dráhový podnik. Licenčným orgánom v SR je Dopravný úrad, Divízia dráh a dopravy na dráhach. Licencia je udelená železničnému podniku v zmysle ustanovení § 10 až § 14 zákona č. 514/2009 Z. z.   o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. Náležitosti licencie sú uvedené v § 101 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh v znení neskorších predpisov (8).

Licenčný orgán udelí licenciu podľa § 11 len žiadateľovi, ktorý:

• je podnikateľom so sídlom v členskom štáte, má v predmete činnosti poskytovanie dopravných služieb a hodlá poskytovať dopravné služby na dráhe,
• preukáže splnenie požiadavky bezúhonnosti členov svojho štatutárneho orgánu a zodpovedného zástupcu v prípade ak je ustanovený,
• preukáže odbornú spôsobilosť na poskytovanie dopravnej služby, na ktorú žiada licenciu,
• preukáže finančnú spôsobilosť,
• preukáže, že je ku dňu začatia poskytovania dopravných služieb poistený na krytie zodpovednosti za škodu spôsobenú poskytovaním dopravných služieb (8).

Bezpečnostné osvedčenie potvrdzuje schválenie systému riadenia bezpečnosti železničného podniku podľa prílohy č. 10 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a opatrení prijatých železničným podnikom na splnenie špecifických požiadaviek potrebných na bezpečnú dopravu v železničnej sieti (4).

Podmienky prístupu v rámci ŽSR (manažéra infraštruktúry v SR)

Podmienky upravujúce prístup železničných dopravcov k železničnej infraštruktúre v SR upravuje okrem legislatívy EÚ a SR aj dokument vydávaný manažérom infraštruktúry: Podmienky prístupu k železničnej infraštruktúre pre aktuálne platné GVD. Po získaní licencie a bezpečnostného osvedčenia je potrebné uzatvoriť Zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre. Táto zmluva obsahuje požiadavky a podmienky poskytovania dopravných služieb na železničnej sieti. V prípade využívania doplnkových a vedľajších služieb poskytovaných manažérom infraštruktúry je železničný dopravný podnik povinný uzatvoriť ďalšie zmluvy na takéto služby. Po podpise Zmluvy o prístupe k železničnej infraštruktúre môže požiadať dopravca manažéra infraštruktúry o pridelenie kapacity. Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť prístup k železničnej infraštruktúre v celej železničnej sieti, ktorú prevádzkuje súčasne každému železničnému podniku so sídlom v inom členskom štáte, ktorý je držiteľom platnej licencie v členskom štáte EU.

V tabuľke 1 dokumentujeme prehľad vybraných poplatkov zo zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, ktoré sa uhrádzajú pri vybavovaní žiadosti o vydanie licencie a bezpečnostného osvedčenia pre železničný podnik v SR.

Základne legislatívne podmienky upravujúce podnikanie v cestnej nákladnej doprave

Podnikanie v nákladnej cestnej doprave v SR upravuje Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje prístup k výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Podľa § 2 Zákona č. 56/2012 Z. z. je prevádzkovanie cestnej dopravy podnikanie, ktorého predmetom je poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré musia byť na tento účel typovo schválené za odplatu. Podnikanie v oblasti cestnej nákladnej dopravy je umožnené vo všetkých právnych formách, ktoré ponúka slovenská legislatíva. Každý podnikateľ, ktorý je žiadateľom o vydanie povolenia na prevádzkovanie nákladnej cestnej dopravy musí byť zapísaný v Obchodnom registri SR. Podnikateľ, ktorý chce prevádzkovať dopravnú spoločnosť a je zapísaný v Obchodom registri SR musí následne splniť zákonom určené podmienky, ktoré ho oprávnia na rozšírenie predmetu činnosti o nákladnú cestnú dopravu alebo medzinárodnú nákladnú dopravu (14).

Prevádzkovať medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu v členských štátoch EÚ môže dopravca, ktorý má udelenú platnú licenciu Spoločenstva podľa nariadenia (ES) č. 1072/2009 (14).

Požiadavky na dopravcu pre udelenie licencie a povolenia:

• vek minimálne 21 rokov a bezúhonnosť. V prípade právnickej osoby túto podmienku musí spĺňať jej štatutárny orgán, spoločník a vedúci dopravy,
• oprávnenie na podnikanie a zápis v Obchodnom registri,
• finančná spoľahlivosť – 9 000 € za prvé nákladné vozidlo a 5 000 € za každé ďalšie nákladné vozidlo,
• odborná spôsobilosť, preukázanie vzťahu s držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na cestnú nákladnú dopravu a menovacieho dekrétu za vedúceho dopravy,
• technická základňa – miesto, kde je možné vykonávať údržbu nákladných vozidiel, ich parkovanie a pod. Priestorové nároky závisia od počtu vozidiel. Pre každé vozidlo je stanovená plocha minimálne 60 m2. Technická základňa sa dokladuje prostredníctvom listu vlastníctva nehnuteľnosti prípadne nájomnými zmluvami. V prípade potreby je nutné preukázať aj súhlas obce so zriadením takejto základne na jej katastrálnom území,
• prepravný poriadok – dokument a zároveň smernica, ktorá upresňuje pravidlá podnikania v nákladnej cestnej doprave podľa § 4 zákona č. 56/2012 o cestnej doprave,
• vlastníctvo vozidiel – žiadateľ musí preukázať, že je vlastníkom vozidiel uvedených v návrhu na vydanie povolenia  prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy. Vlastníctvo vozidiel sa preukazuje prostredníctvom kúpnych, leasingových zmlúv alebo nájomných zmlúv a priložených fotokópii technických preukazov (15).

Odbornou spôsobilosťou vedúceho dopravy v dopravnej spoločnosti môže disponovať sám podnikateľ, alebo túto spôsobilosť musí mať osoba spätá s touto dopravnou spoločnosťou, napr. zamestnanec, konateľ, spoločník (musí mu patriť minimálne 15% obchodný podiel). Vo všetkých prípadoch je nutné, aby oprávnená osoba bola za vedúceho dopravy vymenovaná menovacím dekrétom (15).

Požiadavky na nákladné vozidlo musia byt splnené podľa  zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave. Nevyhnutné je aby vozidlo bolo na účel tejto dopravy typovo schválené, spĺňalo podmienky kladené na jeho technický stav overované prostredníctvom STK a EK. V prípade prepravy nebezpečných vecí podľa dohody ADR, ktorou je Slovenská republika viazaná, je nutné osobitné povolenie na prestavbu vozidla na prepravu nebezpečných vecí a následné schválenie tejto prestavby príslušným dopravným úradom. Vozidlá na účely získania dopravnej licencie musia byť registrované v SR (15).

Potrebné doklady k udeleniu povolenia na vnútroštátnu nákladnú cestnú dopravu nad 3,5 t:

• aktuálny výpis z obchodného registra,
• výpis z registra trestov štatutárneho orgánu spoločnosti, originál nie straší ako 3 mesiace,
• výpis z registra trestov vedúceho dopravy, originál nie straší ako 3 mesiace,
• osvedčenie vedúceho dopravy o odbornej spôsobilosti,
• doklad o preukázaní finančnej spôsobilosti,
• doklad o zmluvnom vzťahu vedúceho dopravy k žiadateľovi, v prípade ak vedúci dopravy nie je štatutárnym orgánom alebo spoločníkom,
• v prípade ak žiadateľ nemá vlastnú technickú základňu nájomné zmluvy na tieto priestory,
• osvedčenia o evidencii motorových vozidiel (ak sú vozidlá vo vlastníctve žiadateľa), prípadne nájomnú zmluvu ktorou sa vozidlá prenechávajú do nájmu žiadateľa (13).

Správny poplatok za vydanie povolenia na vnútroštátnu nákladnú dopravu je 30 €, za medzinárodnú nákladnú dopravu 20 €. Overená kópia licencie 3 € (13).

Daňové zaťaženie nákladnej dopravy v SR

Okrem niektorých miestnych dani (napr. daň z pozemkov, daň zo stavieb a pod.) je železničná a cestná nákladná doprava zaťažená rovnakou sadzbou dane z pridanej hodnoty (Zákon o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z.) a rovnakou sadzbou dane z príjmov (Zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v platnom znení).

Nákladná železničná doprava znáša nasledujúce daňové zaťaženie:

• daň z trakčnej elektrickej energie 1,32 eura/MWh, Zákon č. 609/2007 Z. z. (9),
• daň z plynového oleja 386,40 eura/1000 l na základe Zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov č. 98/2004 Z. z. v platnom znení (10).

Nákladná cestná doprava znáša nasledujúce daňové zaťaženie:

• daň z plynového oleja 386,40 eura/1000 l na základe Zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov č. 98/2004 Z. z. v platnom znení (10),
• daň z motorových vozidiel, Zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel o zmene a doplnení niektorých zákonov (11).

Predmetom dane z motorových vozidiel je vozidlo, ktoré sa v zdaňovacom období používa na podnikanie v zmysle § 2 Obchodného zákonníka alebo na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a je evidované v Slovenskej republike (11).

V tabuľke 2 uvádzame príklad dane z motorových vozidiel v SR pre nákladné cestné vozidlá kategórie N1 až N3 s počtom náprav 4 a viac. Ostatné sadzby dane z motorových vozidiel v SR sú uvedené v § 6 Zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z analýzy daňového zaťaženia vyplýva vyššie daňové zaťaženie pre cestnú nákladnú dopravu a to predovšetkým pri dani z plynového oleja, nakoľko je možnosť v SR vykonávať železničnú nákladnú dopravu na elektrifikovaných tratiach, ktoré tvoria 42,1 % tratí v správe ŽSR, pri nižšej jednotkovej sadzba dane z elektrickej energie. Výkony elektrickej trakcie tvorili v roku 2013 81,29 % výkonov hrubých tonových kilometrov v SR. Súčasne je v cestnej nákladnej doprave potrebné uhrádzať daň z motorových vozidiel.

Poplatkové zaťaženie

Kapitola je zameraná na charakteristiku metód spoplatňovania železničnej infraštruktúry a spoplatnenie cestnej siete v podmienkach Slovenskej republiky.

Poplatok za dopravnú cestu v  železničnej nákladnej doprave

Základné zásady systému spoplatnenia železničnej infraštruktúry v  krajinách EÚ upravuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EU z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor. Stanovenie poplatku za použitie železničnej infraštruktúry na základe smernice má byť založený na princípe marginálnych nákladov. Systém spoplatňovania železničnej infraštruktúry v SR sa odvíja od dopravnej politiky štátu a prijatých legislatívnych opatrení implementujúcich dopravnú politiku. Regulačný orgán v dôsledku prijatých legislatívnych opatrení a zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach v platnom znení určuje systém a výšku úhrady za použitie železničnej dopravnej cesty všeobecne záväzným právnym predpisom. V súčasnosti základný systém spoplatňovania železničnej infraštruktúry určuje Výnos č. 3/2010 a jeho zmena č. 7/2012 vydaný Úradom pre reguláciu železničnej dopravy, ktorého zákonným nástupcom sa s účinnosťou od 01.01.2014 stal Dopravný úrad zriadený zákonom č. 402/2013 Z. z. Výnos určuje maximálne úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre v rozsahu minimálneho prístupového balíka (U_mp) a traťového prístupu k servisným zariadeniam (U_tp). Celková výška úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre U_c sa vypočíta (5):

                                                                    

Úhrada za minimálny prístupový balík (U_mp) závisí od ubehnutých vlakových kilometroch, hrubých tonových kilometroch a kategórie trate. Výpočet celkovej úhrady za minimálny prístupový balík sa pre príslušný vlak stanoví podľa vzorca (5):

                           

kde:

U_mp – celková úhrada za minimálny prístupový balík,

U_1i – maximálna úhrada za objednanie a pridelenie kapacity,

U_2i – maximálna úhrada za riadenie a organizovanie dopravy,

U_3i – maximálna úhrada za zabezpečenie prevádzkyschopnosti železničnej infraštruktúry,

L_i – celková dĺžka trate príslušnej kategórie medzi jednotlivými dopravnými bodmi v km,

Q_i – celková hrubá hmotnosť vlaku zaokrúhlená na celé tony,

k_e – koeficient zohľadňujúci jazdu vlaku s činným hnacím železničným koľajovým vozidlom nezávislej trakcie na elektrifikovaných tratiach, ktorého výška je 1,2 a výška koeficientu pre ostatné vlaky 1,0 (5).

Tabuľka 3 obsahuje výšku maximálnej úhrady pre jednotlivé položky minimálneho prístupového balíka podľa príslušnej kategórie trate pre vlaky nákladnej dopravy.

Výpočet celkovej úhrady za traťový prístup k servisným zariadeniam U_tp pre vlaky nákladnej dopravy sa vypočíta podľa vzorca:kde:

U_tpn – celková úhrada za traťový prístup k servisným zariadeniam nákladnej dopravy,

Q – celková hrubá hmotnosť vlaku využitá na elektrifikovaných tratiach zaokrúhlená na   celé tony nahor,

L_e – dĺžka využitých elektrifikovaných úsekov v kilometroch,

U_e – maximálna úhrada v €/tisíc hrtkm použitého elektrického napájacieho zariadenia,

P_Pj – počet prístupov vlaku podľa príslušnej kategórie dopravného bodu pre vlaky nákladnej dopravy,

U_Nj – maximálna úhrada v € za prístup vlakov nákladnej dopravy (5).

Tabuľka 4 uvádza maximálne ceny za traťový prístup k servisným zariadeniam pre vlaky nákladnej železničnej dopravy.

Kategorizácia jednotlivých tratí a dopravných bodov je uvedená vo Výnose č. 7/2012 Úradu pre reguláciu železničnej dopravy v časti III. Kategorizácia trati a dopravných bodov.

Poplatok za dopravnú cestu v  cestnej nákladnej doprave

Cestná nákladná doprava sa spoplatňuje na základe určených sadzieb mýta podľa § 4 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Spôsob výpočtu mýta a výška jednotlivých sadzieb mýta určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 497/2013 Z. z., ktorým sa ďalej určuje systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií. Jednotlivé výšky sadzieb mýta sú upravované každoročne k 1. januáru nasledujúceho bežného kalendárneho roka, pričom sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta, na základe harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien v medziročnom porovnaní k septembru predchádzajúceho roka zverejňovaným Štatistickým úradom Slovenskej republiky (12).

Sadzby mýta (zohľadňujú) závisia od: typu vymedzeného úseku cesty, druhu dopravy, kategórie vozidla, emisnej triedy vozidla EURO a počtu náprav vozidla.

Sadzby mýta sa stanovujú pre nasledujúce kategórie vozidiel:

• vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou od 3,5 t do 12 t podľa emisnej triedy vozidla EURO, bez ohľadu na počet náprav určené na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane a pre vozidlá, ktoré nie sú určené na prepravu osôb,
• vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla 12 t a viac podľa emisnej triedy vozidla EURO a bez ohľadu na počet náprav určené na prepravu osôb,
• vozidlá s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vozidla 12 t a viac podľa emisnej triedy vozidla EURO a počtu náprav, ktoré nie sú určené na prepravu osôb (12).

Sadzby mýta sú stanovené osobitne za použitie:

• vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest,
• vymedzených úsekov ciest I. triedy súbežných s diaľnicami a s rýchlostnými cestami,
• vymedzených úsekov ciest I. triedy, ktoré nie sú súbežné s diaľnicami a s rýchlostnými cestami,
• vymedzených úsekov ostatných ciest I. triedy,
• vymedzených úsekov ciest II. triedy a ciest III. Triedy (12).

V tabuľka 5 sú uvedené aktuálne platné sadzby mýta pre kategórie ciest: diaľnica, rýchlostná cesta a cesta I. triedy, ktorá nie je súbežná s diaľnicou ani rýchlostnou cestou. Tabuľka obsahuje sadzby mýta pre všetky kategórie emisných tried. Sadzby sú uvedené za 1 vozidlový kilometer bez DPH. Cesty II. a III. triedy sa spoplatňujú sadzbou 0 €/vozkm.

V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií si môže prevádzkovateľ vozidla uplatniť príslušnú percentuálnu zľavu z aktuálnej výšky sadzby mýta na základe schváleného systému zliav. Výška percentuálnej zľavy zo sadzby mýta závisí od počtu najazdených kilometrov vozidla počas kalendárneho roka.

Komparácia poplatkového a daňového zaťaženia železničnej a cestnej nákladnej dopravy v SR

Pre potreby komparatívnej analýzy poplatkového a daňového zaťaženia boli navrhnuté nasledujúce modelové prepravné relácie:

1. Lietavská Lúčka – Zemianske Kostoľany (preprava cementu pre stavebný priemysel).
2. Varín – Haniska pri Košiciach (preprava vápenca pre hutnícky priemysel).
3. Čierna nad Tisou – Čadca štátna hranica (preprava sypkých substrátov).
4. Makov – Ružomberok (preprava dreva pre papierenský priemysel).

Charakteristika použitých koľajových vozidiel, ktorá je nevyhnutná pre potreby výpočtov poplatkového a daňového zaťaženia železničnej nákladnej dopravy je pre každú modelovú situáciu uvedená v tabuľke 6. Súčasne v tabuľke uvádzame vzdialenosti a kategórie tratí pre jednotlivé navrhnuté pre jednotlivé modelové relácie.

Súčasne v tabuľke uvádzame vzdialenosti a kategórie tratí pre jednotlivé navrhnuté modelové relácie.

Údaje o spotrebe hnacích koľajových vozidiel a ich hmotnosti, tary a nosnosti použitých nákladných vozňov boli získané z verejne dostupných informácii od dopravcu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. Kategórie tratí a ich vzdialeností na modelových prepravných reláciách boli vymedzené na základe Výnosu č. 7/2012 Úradu pre reguláciu železničnej dopravy a verejne dostupných informácii poskytovaných manažérom infraštruktúry.

Tabuľka 7 obsahuje výpočet hrubej hmotnosti nákladných vlakov pre jednotlivé modelové prepravné situácie. Výpočet bol uskutočnený na základe stanoveného počtu vozňov a údajov z tabuľky 6. Údaje v tabuľke 7 slúžia pre potreby výpočtu poplatku za vlakovú cestu a výšky spotrebnej dane pre vlaky nákladnej dopravy.

Výpočet poplatku za použitie železničnej infraštruktúry pre modelové vlaky nákladnej dopravy bol uskutočnený v súlade s platnou metodikou výpočtu charakterizovaného v podkapitole 3.1 a údajov z tabuľky 6 a 7. Poplatkové zaťaženie železničnej nákladnej dopravy pre navrhnuté modelové prepravné situácie uvádzame v tabuľke 8.

Komparácia poplatkového zaťaženia železničnej infraštruktúry preukázala postupný pokles poplatku na jednu tonu prepravovaného tovaru s rastúcim prepravným výkonom. Tento efekt je ovplyvnený poplatkom U_1i , U_2i a poplatkom za prístup k dopravným bodom.

Výpočet poplatkového zaťaženia cestnej nákladnej dopravy bol uskutočnený v súlade s platnou metodikou výpočtu charakterizovaného v podkapitole 3.2, zoznamu spoplatnených úsekov ciest v SR pre nákladnú cestnú dopravu a dopravných trás jednotlivých modelových prepraných situácii. Výpočet pre jednotlivé navrhnuté modelové prepravné situácie uvádzame v tabuľke 9 pri týchto predpokladoch:

• Emisná trieda vozidla použitého pri výpočte: IV.
• Počet náprav vozidla použitého pri výpočte: 5

• Hmotnosť vozidla použitého pri výpočte: 40 ton

Na základe výpočtov poplatkového zaťaženia cestnej nákladnej dopravy pre jednotlivé navrhnuté modelové prepravné situácie a hmotnosti tovarov sme vypočítali priemernú sadzbu na 1 tonu v eurách na celú prepravnú reláciu. Nízke poplatkové zaťaženie je spôsobené predovšetkým nespoplatnením všetkých úsekov ciest nachádzajúcich sa na navrhnutých modelových prepravných trasách.

Komparáciu zaťaženia železničnej a cestnej nákladnej dopravy spotrebnou daňou dokumentuje tabuľka 10. Komparácia spotrebnej dane je uskutočnená na základe sadzieb uvedených v druhej kapitole príspevku a príslušných výpočtových parametrov navrhnutých modelových prepravných trasách. Priemerná spotreba sedlového ťahača uvažovaná pri výpočtoch bola 35 l/100 km.

Komparácia zaťaženia spotrebnou daňou preukázala na nami navrhnutých modelových prepravných reláciách nižšie zaťaženie pre železničnú nákladnú dopravu. Nižšie zaťaženie je spôsobené predovšetkým využitím elektrickej trakcie v železničnej nákladnej doprave, nakoľko je elektrická energia zaťažená nižšou sadzbou spotrebnej dane. V prípade ak sa vykonáva väčšia časť nákladnej železničnej dopravy nezávislou trakciu, tak ako pri prvej modelovej situácii, je daňové zaťaženie vyššie v železničnej nákladnej doprave. Takéto zaťaženie je spôsobené vyššou energetickou náročnosťou nezávislej trakcie v porovnaní s cestnou nákladnou dopravou na jednotku prepravného výkonu.

Záver

Analýza základných legislatívnych podmienok upravujúcich možnosť podnikania v železničnej a cestnej nákladnej doprave preukázala vyššiu náročnosť splnenia bezpečnostných a poplatkových podmienok v železničnej doprave. Systém spoplatňovania posudzovaných dopráv sa výrazne odlišuje, nakoľko železničná doprava je spoplatnená v celom úseku a cestná doprava len na vymedzených úsekoch ciest. Komparácia poplatkového zaťaženia oboch druhov dopravy preukázala nižšie zaťaženie na tonu prepravovaného tovaru pre železničnú dopravu v prípade vyššieho množstva prepravovaného tovaru a súbežne spoplatnenej dopravnej trasy cestnej nákladnej dopravy. Komparácia súčasne potvrdila vyššie poplatkové zaťaženie železničnej nákladnej dopravy pri nižších prepravných výkonoch. V príspevku sme taktiež dokázali vyššie daňové zaťaženie cestnej dopravy. Prijatie viacerých liberalizačných opatrení prispelo k rovnocennejším poplatkovým a legislatívnym podmienkam medzi cestnou a železničnou nákladnou dopravou. Naďalej je však potrebné sledovať systémy spoplatňovania dopravných ciest, prispôsobovať ich v súlade s dopravnou a strategickou politikou štátu a spoplatňovanie nastavovať na základe špecifických a technicko-technologických vlastností jednotlivých druhov dopravy.

---

Autori:

Juraj Kanis¹, Anna Dolinayová²

• ¹Ing. Juraj Kanis, Žilinská univerzita v Žiline, externé doktorandské štúdium, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina
• ²doc. Ing. Anna Dolinayová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra železničnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

Literatúra

• Katalóg nákladných vozňov, Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.
• Kilometrovník železničnej infraštruktúry. Železnice Slovenskej republiky
• Priemerné spotreby hnacích koľajových vozidiel. Interné materiály Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.
• Príučka pre záujemcov pred vstupom na sieť ŽSR (ako sa stať dopravcom, dokument ŽSR)
• Výnos č. 3/2010 o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre. Dostupné na: http://www.urzd.sk/legislativa/VynosURZD-2010-03.pdf.
• Výnos č. 7/2012 o určení úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre. Dostupné na: http://drahy.nsat.sk/wpcontent/uploads/sites/3/2014/07/2012_07_vynos_URZD.pdf
• Zákon č. 145/1995 v platnom znení.
• Zákon č. 514/2009 v platnom znení
• https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/spotrebne-dane/spotrebne-dane-elektrina-uhl
• https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/spotrebne-dane/spotrebne-dane-mineralny-ole
• https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-motorovych-vozidiel
• https://www.emyto.sk/web/guest/toll/rates
• http://www.akmv.sk/2014/07/08/povolenie-na-vnutrostatnumedzinarodnu-dopravu-nad-35-t-ako-vybavit/
• http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=11891
• https://www.podnikajte.sk/start-podnikania/c/1191/category/pravne-formy/article/nakladna-doprava.xhtml

Príspevok je spracovaný v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0701/14 “Vplyv liberalizácie trhu železničnej nákladnej dopravy na spoločenské náklady dopravy”