K UDRŽATEĽNOSTI VNÚTROZEMSKEJ RIEČNEJ A NÁMORNEJ PLAVBY A PRÍSTAVOV

Abstrakt: Pandémia COVID-19 jasne ukázala, že ochrana dobre fungujúceho jednotného trhu je pre EÚ nevyhnutná. V tejto kríze sa ukázala zásadná úloha, ktorú zohráva doprava. Preto kľúčovým cieľom dopravnej politiky EÚ v budúcnosti sa musí stať zabezpečenie skutočnej odolnosti dopravného systému voči budúcim krízam. Dobudovanie jednotného európskeho dopravného priestoru načrtnuté v Bielej knihe z roku 2011 ostáva aj naďalej základným kameňom európskej dopravnej politiky. V tomto kontexte článok približuje súbor opatrení, ktorých cieľom je nasmerovať EÚ na cestu k vytvoreniu udržateľného, inteligentného a odolného systému mobility budúcnosti a k zásadným zmenám potrebným na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody v aplikácii na podmienky vnútrozemskej vodnej a námornej plavby a prístavov.

Kľúčové slová: vodná doprava, mobilita, udržateľnosť, ekologizácia, trh

JEL: R41, Q56

The sustainability of inland RIVER and maritime navigation and ports

Abstract: The COVID-19 pandemic has clearly demonstrated that safeguarding of the well-functioning single market is vital for the EU. The crisis has shown the essential role played by transport. Therefore, ensuring that our transport system is truly resilient against future crises must also be a key objective of the EU’s transport policy. Completing the Single European Transport Area as envisioned by the 2011 White Paper still remains a cornerstone of European transport policy. In this context, the article outlines a set of measures aimed at guiding the EU towards a sustainable, smart, and resilient future mobility system and at achieving the fundamental changes needed to reach the objectives of the European Green Deal in application to inland river and maritime navigation and ports.

Keywords: water transport, mobility, sustainability, greening, market

1 Úvod

Pandémia COVID-19 jasne ukázala, že ochrana dobre fungujúceho jednotného trhu je pre EÚ nevyhnutná. V tejto kríze sa potvrdila zásadná úloha, ktorú zohráva doprava, ako aj to, aké spoločenské, zdravotné a hospodárske dopady so sebou prináša výrazné obmedzenie, či dokonca úplné prerušenie voľného pohybu osôb, tovaru a služieb. Opatrenia na zamedzenie šírenia pandémie viedli k výraznému zníženiu dopravnej činnosti, a to najmä v oblasti osobnej dopravy. Nákladná doprava bola menej zasiahnutá, čo možno sčasti pripísať spoločnému úsiliu EÚ zameranému na jej zachovanie, hoci aj tu došlo k zníženiu objemu v dôsledku poklesu hospodárskej činnosti a narušenia dodávateľských reťazcov.

Kľúčovým cieľom dopravnej politiky EÚ v budúcnosti sa preto musí stať aj zabezpečenie skutočnej odolnosti dopravného systému voči budúcim krízam. Dobudovanie jednotného európskeho dopravného priestoru načrtnuté v Bielej knihe z roku 2011 [1] zostáva aj naďalej základným kameňom európskej dopravnej politiky. Podpora súdržnosti, znižovanie regionálnych rozdielov, ako aj zlepšovanie prepojenosti a prístupu na vnútorný trh pre všetky regióny má pre EÚ naďalej strategický význam. Pandémia COVID-19 mala výrazný vplyv na mobilitu. V rámci zotavovania sa z tejto vážnej krízy by sa vďaka verejnej podpore mala mobilita nasmerovať k udržateľnejšej a inteligentnejšej budúcnosti.

2 Mobilita a doprava

Mobilita a doprava sú dôležité pre všetkých – či už vo forme každodenného dochádzania do práce, návštevy rodiny a priateľov, cestovného ruchu alebo riadneho fungovania globálnych dodávateľských reťazcov. Mobilita umožňuje hospodársky a spoločenský život, preto voľný pohyb osôb a tovaru cez vnútorné hranice EÚ je jednou zo základných slobôd Európskej únie a jej jednotného trhu. Cestovanie v rámci EÚ vedie k väčšej súdržnosti a posilneniu európskej identity. Odvetvie dopravy ako druhá najväčšia oblasť výdavkov európskych domácností tvorí 5 % európskeho HDP a priamo zamestnáva približne 10 miliónov pracovníkov.

Hoci mobilita prináša používateľom mnoho výhod, sú s ňou spojené aj viaceré nevýhody. Patria k nim emisie skleníkových plynov, hluk, znečistenie vody a ovzdušia, ale aj dopravné nehody, zápchy či strata biodiverzity – toto všetko ovplyvňuje ľudské zdravie a pocit šťastia. Túto záťaž sa zatiaľ nepodarilo dostatočne vyriešiť doterajším úsilím ani politickými opatreniami. Emisie skleníkových plynov v odvetví dopravy sa postupom času zvýšili a v súčasnosti predstavujú štvrtinu celkového objemu emisií v EÚ.

Jednoznačne najvážnejšou výzvou, ktorá stojí pred odvetvím dopravy, je výrazne znížiť emisie a zvýšiť udržateľnosť. Táto transformácia zároveň ponúka veľké príležitosti pre lepšiu kvalitu života a pre európsky priemysel posilnenie konkurencieschopnosti a vedúceho postavenia vo svete, keďže k mobilite s nulovými emisiami rýchlo smerujú i iné trhy. Vzhľadom na vysoký podiel celkových emisií skleníkových plynov v Európskej únii sa cieľ EÚ znížiť tieto emisie do roku 2030 aspoň o 55 % a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu podarí dosiahnuť len zavedením ambicióznejších politík, ktorými sa čo najskôr zníži závislosť dopravy od fosílnych palív v synergii s úsilím o nulové znečistenie. Úspech Európskej zelenej dohody [2] závisí od schopnosti zabezpečiť udržateľnosť dopravného systému ako celku.

Ekologizácia mobility musí byť novou licenciou pre rozvoj odvetvia dopravy. Mobilita v Európe by mala vychádzať z efektívneho a vzájomne prepojeného multimodálneho dopravného systému pre cestujúcich aj náklad, ktorý by sa opieral o cenovo dostupnú vysokorýchlostnú železničnú sieť, o bohatú infraštruktúru nabíjania a dopĺňania paliva pre dopravné prostriedky s nulovými emisiami, dodávky obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a o čistejšiu a aktívnejšiu mobilitu v zelenších mestách, ktorá prispeje k dobrému zdraviu a pocitu šťastia občanov.

Nenahraditeľnou hnacou silou modernizácie celého systému sa stane digitalizácia, vďaka ktorej bude tento systém plynulý a efektívnejší. Európa musí digitalizáciu a automatizáciu využiť aj na ďalšie zvýšenie úrovne bezpečnosti, spoľahlivosti a pohodlia, vďaka čomu si EÚ zachová vedúce postavenie v oblasti výroby a služieb dopravných zariadení a efektívnymi a odolnými logistickými reťazcami zlepší svoju globálnu konkurencieschopnosť.

Pri tomto vývoji by sa nemalo na nikoho zabudnúť: je veľmi dôležité, aby bola mobilita prístupná a cenovo dostupná pre všetkých, aby boli lepšie prepojené vidiecke a vzdialené regióny, aby bola prístupná pre osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby so zdravotným postihnutím, aby toto odvetvie ponúkalo dobré sociálne podmienky, príležitosti na rekvalifikáciu a aby poskytovalo atraktívne pracovné miesta. Európsky pilier sociálnych práv je európskym kompasom, ktorým by sa malo zabezpečiť, aby bola zelená a digitálna transformácia sociálne vyvážená a spravodlivá. Celkovo treba existujúcu paradigmu postupnej zmeny nasmerovať na zásadnú transformáciu. Preto na sklonku roku 2020 prijala Európska komisia vo väzbe na vyššie uvedené Stratégiu pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu – nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti {SWD(2020) 331 final}.

V tejto stratégii stanovuje plán na nasmerovanie európskej dopravy na cestu k udržateľnej a inteligentnej budúcnosti. Na zrealizovanie tejto vízie v predmetnej stratégii identifikuje 10 hlavných oblastí s akčným plánom, ktorý bude usmerňovať prácu v nadchádzajúcich rokoch. Iniciatíva je orientovaná do týchto problémových okruhov:

urýchlenie zavádzanie dopravných prostriedkov s nulovými emisiami, obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a príslušnej infraštruktúry,
vytvorenie letísk a prístavov s nulovými emisiami,
zvyšovanie udržateľnosti medzimestskej a mestskej mobility pre zdravie,
ekologizácia nákladnej dopravy,
stanovovanie cien uhlíka a lepšie stimuly pre používateľov,
realizácia prepojenej a automatizovanej multimodálnej mobility,
inovácie, údaje a umelá inteligencia v službách mobility,
posilnenie jednotného trhu,
vyvážená a spravodlivá mobilita pre všetkých,
zlepšenie ochrany y bezpečnosti dopravy.

Scenáre, na ktorých sa stratégia zakladá a ktoré sú spoločné so scenármi podporujúcimi plán cieľov v oblasti klímy do roku 2030, naznačujú, že pri správnej úrovni ambícií môže kombinácia politických opatrení stanovených v predmetnej stratégii priniesť do roku 2050 zníženie emisií v odvetví dopravy až o 90 % [3].

V tomto kontexte Európska komisia stanovila rôzne míľniky, ktoré majú ukazovať cestu európskeho dopravného systému k plneniu cieľov udržateľnej, inteligentnej a odolnej mobility, čím sa naznačia potrebné ambície pre budúce politiky. Predpokladá sa napríklad, že:

do roku 2030:

bude na európskych cestách v prevádzke aspoň 30 miliónov vozidiel s nulovými emisiami,
100 európskych veľkých miest bude klimaticky neutrálnych,
vysokorýchlostná železničná doprava sa zdvojnásobí,
plánované kolektívne cestovanie na vzdialenosť menej než 500 km by malo byť v rámci EÚ uhlíkovo neutrálne,
vo veľkom rozsahu bude zavedená automatizovaná mobilita,
pripravené na uvedenie na trh budú plavidlá s nulovými emisiami;

do roku 2035:

budú pripravené na uvedenie na trh veľké lietadlá s nulovými emisiami;

do roku 2050:

budú mať takmer všetky automobily, dodávky, autobusy, ako aj nové ťažké úžitkové vozidlá nulové emisie,
zdvojnásobí sa železničná nákladná doprava,
vysokorýchlostná železničná doprava sa strojnásobí,
multimodálna transeurópska dopravná sieť (TEN-T) vybavená pre udržateľnú a inteligentnú dopravu s vysokorýchlostnou prepojenosťou bude schopná prevádzky v súhrnnej sieti.

V Európskej zelenej dohode sa požaduje zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy o 90 %, aby sa EÚ stala do roku 2050 klimaticky neutrálnym hospodárstvom, pričom sa zároveň usiluje aj o dosiahnutie cieľa nulového znečistenia. Na dosiahnutie tejto systémovej zmeny treba:

zvýšiť udržateľnosť všetkých druhov dopravy;
všeobecne sprístupniť udržateľné alternatívy v multimodálnom dopravnom systéme a
zaviesť správne stimuly na podporu tohto prechodu.

V tomto zmysle možno zdôrazniť, že na týchto troch pilieroch sa budú stavať budúce opatrenia. Konkrétne to znamená, že bude potrebné využiť všetky politické nástroje v podobe opatrení na::

výrazné zníženie súčasnej závislosti od fosílnych palív (nahradením jestvujúcich vozidlových parkov a flotíl dopravnými prostriedkami s nízkymi a nulovými emisiami a posilnením využívania obnoviteľných a nízkouhlíkových palív);
presun väčšej časti aktivít na udržateľnejšie dopravné módy (najmä zvýšenie počtu cestujúcich v železničnej doprave či cestujúcich dochádzajúcich do zamestnania verejnou dopravou a aktívnymi druhmi dopravy, ako aj presun značného objemu nákladnej dopravy na železničnú, vnútrozemskú vodnú dopravu a príbrežnú námornú dopravu) a
internalizáciu externých nákladov (uplatnením zásad „znečisťovateľ platí“ a „používateľ platí“, najmä stanovením cien uhlíka a mechanizmov spoplatňovania infraštruktúry).

Je zrejmé, že pre náš dopravný systém sú nevyhnutné všetky druhy dopravy, a preto sa všetky musia stať udržateľnejšími. V rámci prvého piliera tohto prístupu treba bezodkladne urýchliť zavádzanie vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami, ako aj obnoviteľných a nízkouhlíkových palív v cestnej, vodnej, leteckej i železničnej doprave. Je nevyhnutné podporovať výskum a inovácie v oblasti konkurencieschopných, udržateľných a obehových výrobkov a služieb, zabezpečiť, aby priemysel vyrábal vhodné dopravné prostriedky a dodával vhodné palivá, zaviesť potrebnú infraštruktúru a stimulovať dopyt koncových používateľov [4]. Je to potrebné na splnenie cieľov v oblasti klímy na roky 2030 a 2050, na splnenie cieľa nulového znečistenia i na to, aby mohli európske spoločnosti zostať v tomto odvetví svetovými lídrami. Kľúčové bude zachovanie technologickej neutrality vo všetkých druhoch dopravy, nemalo by to však viesť k nečinnosti v oblasti odstraňovania používania fosílnych palív.

V ďalších častiach autorka približuje najdôležitejšie ťažiskové oblasti pre nasmerovanie európskej dopravy do budúcnosti v aplikácii na vnútrozemskú vodnú a námornú dopravu, ako aj pre oblasť prístavov.

2.1 Zavádzanie dopravných prostriedkov s nulovými emisiami

Hoci podiel dopravných prostriedkov s nízkymi a nulovými emisiami rýchlo narastá, v súčasnosti je vo flotile stále príliš nízky. Normy týkajúce sa CO₂, emisií látok znečisťujúcich ovzdušie a pravidiel verejného obstarávania, napríklad normy uvedené v smernici o ekologických vozidlách [5] budú pri prechode na mobilitu s nulovými emisiami v cestnej doprave aj naďalej určujúcimi politickými faktormi a širšou ponukou vozidiel s nulovými emisiami sa zvýši cenová dostupnosť udržateľnej mobility pre všetkých.

K dodávkam inovačných technológií pre dopravné prostriedky by mohli prispieť partnerstvá plánované v rámci programu Horizont Európa, napríklad „batérie“, „2zero“ či „čistý vodík“. Zároveň je potrebná komplexná politika na stimulovanie dopytu po dopravných prostriedkoch s nulovými emisiami bez prekážok na celom jednotnom trhu, a to pri plnom rešpektovaní medzinárodných záväzkov Únie.

Legislatívny rámec EÚ týkajúci sa technického stavu dopravných prostriedkov by sa mal upraviť tak, aby dokázal zabezpečiť súlad dopravných prostriedkov s emisnými a bezpečnostnými normami počas celej ich životnosti [6]. Dodávatelia palív a prevádzkovatelia v tejto oblasti by už mali mať jasný signál, že dopravné palivá musia byť uhlíkovo neutrálne a že je nevyhnutné bezodkladne a vo veľkom rozsahu zavádzať udržateľné palivá z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkové palivá.

Letecká a vodná dopravabudú v nasledujúcich desaťročiach čeliť v oblasti dekarbonizácie väčším výzvam vzhľadom na súčasný nedostatok technológií s nulovými emisiami pripravených na uvedenie na trh, dlhý vývoj a životný cyklus lietadiel a plavidiel, požadované významné investície do zariadení a infraštruktúry na dopĺňanie paliva a medzinárodnú konkurenciu v týchto odvetviach. Medzinárodné emisie EÚ z námornej a leteckej dopravy vzrástli od roku 1990 o viac ako 50 %. V týchto odvetviach sú naliehavo potrebné opatrenia, a to aj pri ich zotavovaní sa zo súčasnej krízy. Tieto druhy dopravy musia mať prednostný prístup k ďalším obnoviteľným a nízkouhlíkovým kvapalným a plynným palivám, pretože v krátkodobom horizonte nie sú k dispozícii vhodné alternatívne hnacie sústavy. Túto otázku budú riešiť iniciatívy ReFuelEU Aviation a FuelEU Maritime, ktorými sa zvýši výroba a zavádzanie udržateľných leteckých a námorných palív. Komisia okrem toho zváži vytvorenie aliancie pre hodnotový reťazec v oblasti palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív, v rámci ktorej budú verejné orgány, priemysel a občianska spoločnosť spolupracovať na zvýšení dodávok a zavádzania palív s najsľubnejším potenciálom, čím sa doplnia opatrenia v rámci Európskej aliancie pre čistý vodík.

V záujme zlepšenia energetickej účinnosti a zníženia emisií lietadiel a plavidiel je nevyhnutné podporiť ambiciózne normy pre ich konštrukciu a prevádzku. EÚ musí naďalej úzko spolupracovať so všetkými medzinárodnými organizáciami, ako je Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) a Medzinárodná námorná organizácia (IMO), na konkrétnych opatreniach zameraných na splnenie vedecky podložených globálnych cieľov znižovania emisií v súlade s Parížskou dohodou. Značné úsilie je potrebné vynaložiť aj na vývoj prelomových technológií, ktorými by sa mali na trh uviesť plavidlá a lietadlá s nulovými emisiami. Únia by na dosiahnutie tohto cieľa mala vytvoriť priaznivé prostredie, napríklad aj primeranými politikami stanovovania cien uhlíka či výskumom a inováciami, a to najmä prostredníctvom partnerstiev, ktoré by sa mohli zaviesť v rámci programu Horizont Európa (napríklad „vodná doprava s nulovými emisiami“, „čistý vodík“). Významné environmentálne prínosy môže priniesť aj efektívnejšie riadenie dopravy. Tieto aktivity sú základnými prvkami tzv. balíka opatrení potrebných na dekarbonizáciu leteckej a námornej dopravy, kde sú aj naďalej naliehavo potrebné celosvetové opatrenia.

Intenzívnejšie zavádzanie a využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív musí ísť ruka v ruke s vytvorením súhrnnej siete nabíjacej a čerpacej infraštruktúry, aby sa v plnej miere umožnilo rozsiahle využívanie vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami vo všetkých druhoch dopravy [7]..

2.2 Vytvorenie prístavov s nulovými emisiami

Prístavy sú kľúčové pre medzinárodnú prepojenosť, pre európske hospodárstvo a pre regióny, v ktorých sa nachádzajú. Pri prechode na uzly s nulovými emisiami sa novým bežným štandardom musia stať osvedčené postupy uplatňované najudržateľnejšími prístavmi [8] a tieto uzly musia umožňovať udržateľnejšie formy prepojenia. Prístavy by sa mali stať miestami multimodálnej mobility a dopravnými uzlami, v ktorých sa spoja všetky relevantné druhy dopravy. Zlepší sa tým kvalita ovzdušia na miestnej úrovni, čo prispeje k zlepšeniu zdravia tamojších obyvateľov. Vnútrozemské a námorné prístavy majú veľký potenciál stať sa novými uzlami čistej energie pre integrované elektrické systémy, vodík a iné nízkouhlíkové palivá a pokusnými zariadeniami v oblasti opätovného využívania odpadu a obehového hospodárstva.

EÚ predpokladá prijať opatrenia na zlepšenie čistoty prístavov tým, že bude stimulovať zavádzanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív a zásobovanie odstavených plavidiel energiou z obnoviteľných a nie fosílnych zdrojov energie, stimulovať vývoj a využívanie nových, čistejších a tichších plavidiel, revidovať prístavné poplatky, ekologizovať pozemné pohyby a prevádzku v prístavoch, podporí optimalizáciu v prístavoch a využívanie inteligentného riadenia dopravy.

Verejné a súkromné investície do miestnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľnejšieho multimodálneho prístupu a obnovy námorných flotíl treba zvýšiť. Niektorým z týchto investícií by prospelo zavedenie príslušných kritérií udržateľnej taxonómie, ktoré by sa vzťahovali na špecifiká každého druhu dopravy, a to aj počas prechodu na nulové emisie. Dá sa očakávať, že rovnako užitočná bude aj revidovaná úverová politika, o ktorej má rozhodnúť Európska investičná banka (EIB).

V synergii so zavádzaním alternatívnych lodných palív by sa malo vyvíjať aj úsilie v rámci cieľa nulového znečistenia, čím by sa výrazne znížila environmentálna stopa tohto odvetvia. Prioritou by malo byť vytvorenie širokých „oblastí kontroly emisií“ vo všetkých vodách EÚ, ktorých konečným cieľom by bolo dosiahnuť nulové znečistenie ovzdušia a vody z lodnej dopravy v prospech morských oblastí, pobrežných oblastí a prístavov. EÚ sa konkrétne zasadzuje o to, aby bolo takýmito oblasťami pokryté Stredozemné more a podobnú operáciu plánuje aj v prípade Čierneho mora. Okrem toho sa preskúmajú právne predpisy EÚ o recyklácii lodí [9] s cieľom určiť možné opatrenia na posilnenie týchto právnych predpisov, t. j. rozšírenie podpory bezpečných a udržateľných postupov recyklácie lodí.

V súlade s vyššie uvedeným možno formulovať „míľniky“ na ceste k znižovaniu súčasnej závislosti od fosílnych palív v podmienkach námornej plavby:

Oceánske plavidlá s nulovými emisiami budú pripravené vstúpiť na trh do roku 2030.

2.3 Ekologizácia nákladnej dopravy

Európska zelená dohoda vyzýva na to, aby sa podstatná časť zo 75 % vnútrozemskej nákladnej dopravy, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje po cestách, presunula na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu. K ekologizácii nákladnej dopravy v Európe môže prispieť aj príbrežná námorná doprava a účinné dopravné prostriedky s nulovými emisiami. Preto sa musia prijať naliehavé opatrenia, a to vzhľadom na obmedzený pokrok, ktorý bol dosiahnutý doteraz: napríklad podiel železničnej dopravy na vnútrozemskej nákladnej doprave klesol z 18,3 % v roku 2011 na 17,9 % v roku 2018.

Na podporu ekologizácie prevádzky nákladnej dopravy v Európe je potrebné zásadne prehodnotiť súčasný rámec intermodálnej dopravy a zmeniť ho na efektívny nástroj. Mali by sa zvážiť možnosti revízie regulačného rámca, napríklad smernice o kombinovanej doprave a zavedenie hospodárskych stimulov pre prevádzku aj infraštruktúru. Stimulačné mechanizmy by mali vychádzať z nestranného monitorovania výkonnosti v súlade s európskym rámcom na meranie emisií z dopravy a logistiky.

Súčasťou tejto transformácie musí byť multimodálna logistika, a to v mestských oblastiach i mimo nich. Rast elektronického obchodu výrazne zmenil spotrebiteľské návyky, ale zohľadniť sa musia externé náklady na milióny dodávok vrátane zníženia počtu prázdnych a zbytočných jázd. Plánovanie udržateľnej mestskej mobility by preto malo zahŕňať aj rozmer nákladnej dopravy, a to osobitnými plánmi udržateľnej mestskej logistiky. Týmito plánmi sa urýchli zavádzanie už dostupných riešení s nulovými emisiami vrátane nákladných bicyklov, automatizovaných dodávok a dronov (bezpilotných lietadiel), ako aj lepšie využívanie vnútrozemských vodných ciest do miest.

Nedostatok prekládkovej infraštruktúry, a najmä vnútrozemských multimodálnych terminálov, je v niektorých častiach Európy výrazný a mal by dostať najvyššiu prioritu. Chýbajúce prepojenia v multimodálnej infraštruktúre by sa mali doplniť. Okrem toho by mal dopravný systém celkovo fungovať efektívnejšie so zlepšenými technológiami prekládky. EÚ potrebuje multimodálnu výmenu údajov a inteligentné systémy riadenia vo všetkých druhoch dopravy. V konečnom dôsledku sa musia všetky druhy nákladnej dopravy spojiť prostredníctvom multimodálnych terminálov.

Podobne je to aj v prípade vnútrozemskej vodnej dopravy, ktorej podiel sa síce vďaka po sebe nasledujúcim akčným programom [10] podarilo vo veľkej miere zachovať (v rokoch 2005 až 2017 sa vnútrozemská vodná doprava zvýšila o 6 %. ), ale na udržanie tohto úspešného výsledku a udržateľné využitie nevyužitého potenciálu sú potrebné ďalšie opatrenia, a to jednak v oblasti koridorov siete TEN-T, ako aj v tých vnútorných častiach miest, kde môžu vnútrozemské vodné cesty ekologizovať tzv. posledný úsek mestskej logistiky. Európska komisia predloží program NAIADES III s cieľom využiť tento potenciál riešením kľúčových výziev, ako je potrebu obnovy flotíl vlečných člnov a zlepšenie prístupu k financovaniu pri súčasnom zabezpečení úplného súladu s environmentálnymi politikami, najmä s rámcovou Smernicou o vode a Smernicou o biotopoch.

Okrem toho sa vďaka podpore zo siete TEN-T pre námorné diaľnice podarilo dosiahnuť udržateľnejšiu prepravu väčšieho objemu nákladu príbrežnou námornou dopravou. EÚ musí teraz ísť príkladom a postarať sa o to, aby boli európske námorné oblasti udržateľné, inteligentné a odolné.

„Míľnik“ na ceste k presunu väčšej časti aktivít na udržateľnejšie dopravné módy v podmienkach vnútrozemskej riečnej a námornej plavby:

Vnútrozemská vodná doprava a príbrežná námorná doprava sa do roku 2030 zvýšia o 25 % a do roku 2050 o 50 % (v porovnaní s rokom 2015).

2.4 Stanovenie cien uhlíka a stimuly pre používateľov

Napriek dlhodobým politickým záväzkom v oblasti spravodlivého a efektívneho stanovovania cien v doprave sa dosiahol len obmedzený pokrok. Zásady „znečisťovateľ platí“ a „používateľ platí“ sa musia bezodkladne uplatňovať vo všetkých druhoch dopravy. Len samotné externé náklady súvisiace so životným prostredím dosahujú ročne 388 miliárd EUR [11]. Internalizáciou týchto externých nákladov budú všetky náklady znášať tí, ktorí dopravu využívajú a nebudú to za nich platiť ostatní, čím sa spustí proces smerujúci k udržateľnejším druhom dopravy s nižšími externými nákladmi. EÚ bude usilovať o prijatie komplexného súboru opatrení na zabezpečenie spravodlivého a efektívneho stanovovania cien vo všetkých druhoch dopravy. Obchodovanie s emisiami, poplatky za infraštruktúru, dane z energie a dopravných prostriedkov sa musia spojiť do vzájomne kompatibilnej, komplementárnej a koherentnej politiky. Na internalizáciu nákladov na emisie CO₂ je najdôležitejším nástrojom stanovovania cien uhlíka prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami, pričom treba rozšíriť tento systém obchodovania s emisiami (EU ETS) aj na odvetvie námornej dopravy. V rámci Medzinárodnej námornej organizácie sa bude EÚ snažiť pokročiť v rokovaniach o trhových nástrojoch ako strednodobom opatrení na vykonávanie stratégie znižovania emisií skleníkových plynov. Dotácie na fosílne palivá by sa mali ukončiť. Pri revízii smernice o zdaňovaní energie sa bude Európska komisia snažiť zosúladiť zdaňovanie energetických produktov a elektriny s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. V rámci prebiehajúceho posúdenia vplyvu sa podrobne zaoberá súčasnými daňovými výnimkami, a to aj v prípade námorných palív a predloží návrh, ako podobné medzery v predpisoch čo najlepšie eliminovať. Lepšie zosúladiť by sa malo zdaňovanie energetického obsahu rôznych palív a viac by sa malo stimulovať zavádzanie udržateľných palív v doprave.

EÚ zároveň plánuje vytvoriť európsky rámec pre harmonizované meranie emisií skleníkových plynov v doprave a logistike založený na globálnych normách, ktorý by sa potom mohol využiť na to, aby mali podniky a koncoví používatelia k dispozícii odhad uhlíkovej stopy dostupných alternatív a aby sa zvýšil dopyt koncových používateľov a spotrebiteľov po udržateľnejších riešeniach v oblasti dopravy a mobility, pričom by sa zároveň zabránilo tzv. greenwashingu, teda environmentálne klamlivej reklame. Informácie o uhlíkovej stope konkrétnej cesty by sa mohli stať jedným z nových práv cestujúcich a v tomto prípade by sa mali vzťahovať na všetky dopravné módy.

„Míľniky“ na ceste k internalizácii externých nákladov súvisiacich s dopravou, a to aj prostredníctvom EU ETS:

Do roku 2030 dokáže železničná a vodná intermodálna doprava v EÚ úplne konkurovať čisto cestnej doprave.

Najneskôr do roku 2050 pokryjú všetky externé náklady súvisiace s dopravou v rámci EÚ používatelia dopravy.

2.5 Realizácia prepojenej a automatizovanej multimodálnej mobility

EÚ musí v plnej miere využívať inteligentné digitálne riešenia a inteligentné dopravné systémy. Prepojené a automatizované systémy majú obrovský potenciál zásadne zlepšiť fungovanie celého dopravného systému a prispieť k splneniu cieľov v oblasti udržateľnosti a bezpečnosti. Opatrenia sa zamerajú na podporu integrácie jednotlivých druhov dopravy do fungujúceho multimodálneho systému. Európa musí využiť príležitosti, ktoré ponúka kooperatívna, prepojená a automatizovaná mobilita (CCAM). CCAM môže zabezpečiť mobilitu pre všetkých,

Vízia plynulého cestovania a digitalizácia výmeny informácií je relevantná najmä pre pozemnú dopravu. Budúca mobilita by mala ponúkať bezpapierové možnosti vo všetkých druhoch dopravy, a to pre profesionálnych i individuálnych vodičov. Dostupnosť elektronických certifikátov a informácií o nákladnej doprave by uľahčila aj digitálne presadzovanie práva. Sledovanie a vyhľadávanie zásielok tovaru v reálnom čase by bolo významným krokom k dokončeniu digitálneho jednotného trhu, hospodárstva v reálnom čase a zelenej transformácie.

Na vytvorenie skutočne inteligentného dopravného systému je potrebné riešiť aj otázku efektívneho prideľovania kapacity a riadenia dopravy, aby sa predišlo nedostatku kapacity a aby sa znížili emisie CO₂. Ďalší rozvoj monitorovacích a informačných systémov pre lodnú dopravu (VTMIS) uľahčí bezpečné zavádzanie automatizovaných a autonómnych námorných operácií.

2.6 Umelá inteligencia v službách inteligentnej mobility

Proaktívne formovanie budúcej mobility prostredníctvom vývoja a schvaľovania nových technológií a služieb je kľúčom k tomu, aby si EÚ udržala náskok. EÚ preto vytvorí priaznivé podmienky pre vývoj nových technológií a služieb a všetky potrebné legislatívne nástroje na ich schválenie. V blízkej budúcnosti možno o.i. očakávať vznik a širšie využívanie autonómnych plavidiel a elektrickej vodnej dopravy. Mimoriadne dôležité bude vytvoriť prostredie priaznivé pre takéto prelomové technológie mobility, aby sa EÚ mohla stať hlavnou destináciou pre inovátorov. Start-upy a vývojári technológií potrebujú na pilotné projekty a zavádzanie svojich produktov pružný regulačný rámec. Na podporu zavádzania riešení na trh bude Európska komisia pracovať na uľahčení testovania a skúšania, ako aj na tom, aby bolo regulačné prostredie vhodné pre inovácie.

EÚ bude stimulovať výskum a zavádzanie inovačných a udržateľných technológií v doprave. Investície do prevratných riešení vytvoria priestor pre významné prelomové objavy a prínosy v oblasti životného prostredia v nasledujúcich rokoch a desaťročiach. Súčasné výskumné programy EÚ budú mať zásadný význam pre budúce zavádzanie prostredníctvom nástrojov, ako je Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja alebo Program InvestEU.

2.7 Posilnenie jednotného trhu, spravodlivá mobilita a bezpečnosť dopravy

EÚ má príležitosť vybudovať systém mobility, ktorý bude udržateľný, inteligentný a odolný, t.j. systém pre budúce generácie. Z predchádzajúceho posúdenia EK vyplynula potreba rozsiahlych a rýchlych investícií vrátane značných verejných a súkromných investícií na vnútroštátnej úrovni. Ide o dodatočné investície do dopravných prostriedkov (vrátane koľajových vozidiel, plavidiel a lietadiel) a zavádzania infraštruktúry pre obnoviteľné palivá a palivá s nízkym obsahom uhlíka na roky 2021 – 2030, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím odhadujú na 130 miliárd EUR ročne [3].

Investície do dopravnej infraštruktúry v celej EÚ sú kľúčom k zabezpečeniu prepojenosti, udržateľného fungovania hospodárstva a súdržnosti medzi členskými štátmi. Preto je teraz potrebné preskúmať európsky rámec správy hospodárskych záležitostí: EÚ musí podporovať investície do dopravy na základe kategórie aktív v oblasti infraštruktúry EÚ. Súčasťou takejto kategórie by mohli byť projekty infraštruktúry, ktorých realizácia je založená na európskom strategickom plánovaní.

Z investícií sa musí zároveň financovať modernizácia vozidlových parkov a flotíl vo všetkých druhoch dopravy. Je to potrebné na to, aby sa zabezpečilo využívanie technologických možností s nízkymi a nulovými emisiami, a to aj prostredníctvom dodatočného vybavenia a vhodných systémov obnovy vo všetkých druhoch dopravy. Zvýšené využívanie spoločného a cezhraničného verejného obstarávania v rámci EÚ na základe zásady ekonomicky najvýhodnejšej ponuky môže prispieť k tomu, aby sa tento proces uskutočnil nákladovo efektívnym spôsobom. Podpora takejto obnovy flotíl či vozidlových parkov, ktorá sa bude poskytovať v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ v oblasti dotácií a s pravidlami štátnej pomoci EÚ, pomôže zachovať prosperujúci výrobný ekosystém v oblastiach, v ktorých má Európa strategickú technologickú výhodu, napríklad v odvetviach výroby lietadiel, vlakov a plavidiel. Tým by sa zvýšili vyhliadky na budovanie primeraných výrobných kapacít a dodávateľských hodnotových reťazcov v rámci európskeho výrobného odvetvia v súlade s Novou priemyselnou stratégiou pre Európu [12] a na udržanie technologickej prevahy výrobnej základne EÚ.

Pandémia COVID-19 odhalila zraniteľnosť jednotného trhu. Neprerušované pozemné, lodné a letecké nákladné služby majú zásadný význam pre prepravu tovaru a vstupov do výrobných odvetví, pre fungovanie jednotného trhu EÚ i pre účinnú reakciu EÚ na súčasnú a budúce krízy. Malo by sa zintenzívniť úsilie o zabezpečenie multimodality a interoperability medzi rôznymi dopravnými módmi a je potrebné urýchliť dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru. Treba zachovať integrita jednotného trhu a rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov, a to aj tým, že sa zabezpečí, aby nedochádzalo k diskriminácii medzi etablovanými subjektmi a novými účastníkmi trhu, napríklad pri poskytovaní štátnej pomoci.

Hospodársky šok zvýraznil potrebu cenovo dostupnej, prístupnej a spravodlivej mobilitypre cestujúcich a ostatných používateľov dopravných služieb. Hoci jednotný trh v oblasti dopravy naozaj zvýšil prepojenosť, mobilita je stále príliš drahá pre ľudí s nízkym disponibilným príjmom a nie je dostatočne dostupná pre ľudí so zdravotným postihnutím či zníženou pohyblivosťou ani pre ľudí s nízkou počítačovou gramotnosťou. Zlepšenie prepojenia verejnej dopravy bude nevyhnutné vo vidieckych, okrajových a odľahlých oblastiach vrátane najvzdialenejších regiónov a ostrovov, aby sa zaručil neobmedzený prístup k mobilite pre všetkých.

Spravodlivá mobilita znamená aj ochranu cestujúcich a ich práv. Pri hromadnom rušení objednávok počas pandémie COVID-19 sa ukázalo, aké dôležité je mať pravidlá platné pre celú EÚ a aké dôležité je ich jednotné vykonávanie a presadzovanie. EÚ musí cestujúcim pomôcť, ak prevádzkovatelia dopravy v dôsledku pandémie COVID-19 zbankrotujú alebo sa ocitnú vo vážnej kríze likvidity. Uviaznutých cestujúcich je potrebné repatriovať a v prípade zrušenia cesty, letu alebo plavby zo strany dopravcu im musí byť vrátené cestovné. Komisia zvažuje možnosti a prínosy možných nástrojov, ktoré chránia cestujúcich pred takýmito udalosťami, a v prípade potreby predloží legislatívne návrhy.

Ľudia sú jednoznačne tým najcennejším, čo toto odvetvie má. Bez podpory a zaangažovania pracovníkov v dopravesa udržateľná a inteligentná transformácia nebude môcť uskutočniť. Niektoré časti odvetvia dopravy však často bojujú s drsnými pracovnými podmienkami. K neistým pracovným podmienkam, ku ktorým patrí dlhý pracovný čas, obdobia strávené mimo domova či nízke mzdy, sa pridružuje aj nedostatočné dodržiavanie a presadzovanie platných pracovných noriem. Zabezpečenie vyšších sociálnych noriem by priamo prispelo k zvráteniu súčasnej všeobecne nízkej atraktivity tohto odvetvia. Pracovná sila rýchlo starne a už teraz je v niektorých povolaniach jasne viditeľný jej výrazný nedostatok. Problémy, ktorým čelia pracovníci v doprave, sa v dôsledku pandémie COVID-19 ešte zvýraznili. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, hrozí, že sa táto situácia bude ďalej zhoršovať

Európska komisia preto zváži opatrenia v rámci rôznych druhov dopravy na posilnenie legislatívneho rámca týkajúceho sa podmienok zamestnancov, na zabezpečenie správneho vykonávania a objasnenie uplatniteľných sociálnych práv v súlade s rôznymi nástrojmi, ktoré sú k dispozícii na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv. V medzinárodnej oblasti sa bude EK zasadzovať za pokrok v rámci Medzinárodnej námornej organizácie, Medzinárodnej organizácie práce a ďalších medzinárodných inštitúcií, aby zabezpečila dôstojné pracovné a životné podmienky na palube a včasné striedanie posádok, najmä počas celosvetovej pandémie.

Ochrana a bezpečnosťdopravného systému je vecou prvoradého významu, ktorá by nemala byť nikdy ohrozená a EÚ by mala v tejto oblasti zostať celosvetovým lídrom. Pokračujúce úsilie s medzinárodnými, vnútroštátnymi a miestnymi orgánmi, zainteresovanými stranami i občanmi je kľúčom k dosiahnutiu nášho cieľa, ktorým je nulová úmrtnosť súvisiaca s mobilitou. Európa zostáva najbezpečnejšou dopravnou oblasťou na svete.Aj keď sú letecká, námorná a železničná doprava veľmi bezpečné, predovšetkým v oblasti bezpečnosti cestnej premávky nie je dôvod na prílišnú spokojnosť. V roku 2019 prišlo na cestách EÚ o život asi 22 700 ľudí a na každého usmrteného pripadlo ďalších zhruba päť osôb s vážnymi zraneniami s dôsledkami na celý život. Komisia je preto naďalej plne odhodlaná vykonávať stratégiu EÚ v oblasti bezpečnosti cestnej premávky z roku 2018 [13].

V odvetví námornej dopravy plánuje EK začať rozsiahle preskúmanie existujúcich právnych predpisov o zodpovednostiach vlajkového štátu, štátnej prístavnej kontrole a vyšetrovaní nehôdspolu s pokračujúcim posilňovaním pravidiel EÚ týkajúcich sa uznaných organizácií. Celkovým cieľom je umožniť bezpečnú, zabezpečenú a účinnú námornú dopravu s nižšími nákladmi pre podniky a správne orgány. Námorná bezpečnosť a inteligentná a udržateľná lodná doprava vo vodách EÚ sa budú aj naďalej opierať o činnosť Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, ktorej mandát by sa mal zmodernizovať a prípadne rozšíriť na ďalšie oblasti.

3 Literatúra

KOM(2011) 144 v konečnom znení, Biela kniha – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje. Komisia túto bielu knihu zhodnotila v pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD(2020) 410 a v pracovnom dokumente útvarov Komisie SWD(2020) 411.
COM(2019) 640 final, Európska zelená dohoda.
COM(2020) 562 final, Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov.
COM(2020) 98 final, Akčný plán pre obehové hospodárstvo.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1161 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 116 – 130). ,
SWD(2012) 206 final a najnovšie testy vykonané v Belgicku. https://magazine.vab.be/wp-content/uploads/2020/02/Roetfilter-Persdossier.pdf.
COM(2020) 575 final, Ročný prieskum udržateľného rastu na rok 2021.
EcoPorts, Európska organizácia námorných prístavov (ESPO)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1)
NAIADES I a II. https://ec.europa.eu/transport/modes/inland/promotion/naiades2_en.
Sustainable Transport Infrastructure Charging and Internalisation of Transport Externalities European Union 2019, ISBN: 978-92-76-03076-8 doi: 10.2832/004905.
COM(2020) 102 final, Nová priemyselná stratégia pre Európu.
COM(2018) 293 final, Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická.

Poďakovanie

Článok je súčasťou výstupu projektu riešeného na Žilinskej univerzite v Žiline vo výzve OPII-VA/DP/2020/9.2-01 v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra s názvom ,,Identifikácia a možnosti implementácie nových technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility v čase pandémie spôsobenej ochorením COVID-19“ (ITMS 313011AUX5) spolufinancovaného zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Autori:

Jarmila Sosedová ¹

Tituly a pôsobisko autorov:

¹Jarmila Sosedová, Žilinská univerzita, F PEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina E-mail: sosedova@fpedas.uniza.sk

VYTLAČIŤ

Svet Dopravy