K EFEKTÍVNOSTI LOGISTICKÝCH PARKOV Il. časť

Hodnotenie ekonomickej efektívnosti v aplikácii na logistické parky je nevyhnutné pre odôvodnenie potreby logistického parku a posúdenia jeho efektívnosti. Toto hodnotenie by malo byť vypracovávané investorom pre daný logistický park (projekt). Logistickým projektom sa pre tieto účely rozumie výstavba a modernizácia: logistických skladov, distribučných priestorov, polopriemyselných nehnuteľností a dopravnej infraštruktúry v rámci logistického projektu, administratívnych a reprezentačných častí projektu  a ostatných zariadení súvisiacich s prevádzkou logistického parku.

V teórii i praxi existujú rôzne prístupy využívané na hodnotenie efektívnosti logistických  projektov. Používa sa veľké množstvo rôzne sofistikovaných metód a techník, ktoré sú založené na rozdielnych predpokladoch a postupoch. Výber metódy vždy závisí od konkrétneho manažmentu podniku, od jeho úrovne vzdelania a skúseností. Žiadna metóda nie je absolútne nadradená ostatným metódam. Každá má svoje obmedzenia a žiadna nefunguje rovnako dobre za každých podmienok. Preto je nevyhnutné na hodnotenie efektívnosti logistických parkov zvoliť takú kombináciu metód, ktorá monitoruje stanovený projektový cieľ a zohľadňuje dané špecifiká logistického parku. Dôležitým predpokladom pre správny výber metód hodnotenia efektívnosti je tiež identifikácia typu logistického projektu.

1       Model hodnotenia ekonomickej efektívnosti logistického parku

Nakoľko univerzálny postup hodnotenia ekonomickej efektívnosti logistických parkov neexistuje, odporúčame použiť nasledujúci postup – „model“,  ktorým je možné  zhodnotiť ekonomickú efektívnosť logistického parku. Pre hodnotenie ekonomickej efektívnosti logistického parku preto navrhujeme:

• posúdiť celkové strategické zameranie sa na logistický park, t.j. zosúladiť investičný s dlhodobým cieľom a plánovanou stratégiou rozvoja logistického parku,
• zdôvodniť očakávaný úspech logistického parku, t.j. zvýrazniť jeho účelnosť, potrebnosť a efektívnosť,
• stanoviť podmienky zabezpečenia potrebného kapitálu, t.j. definovať zdroje a spôsoby financovania logistického parku,
• navrhnúť časový plán pre realizáciu logistického parku, t.j. stanoviť termíny vynaloženia finančných prostriedkov,
  • zhodnotiť vplyv rizika na efektívnosť a realizovateľnosť logistického parku,
  • celkove zhodnotiť vhodnosť, resp. nevhodnosť realizácie logistického parku.

Za ťažisko hodnotenia efektívnosti investícií navrhujeme považovať tieto skutočnosti:

• za aký čas sa vložené prostriedky do logistického parku vrátia, aké bude ich zhodnotenie a aké ďalšie výnosy možno očakávať v budúcnosti z realizácie logistického parku,
• posúdenie účelnosti, realizovateľnosti a hospodárnosti logistického parku,
• identifikovanie kapitálových výdavkov a očakávaných peňažných príjmov plynúcich z činnosti logistického parku.

V zmysle vyššie uvedeného ekonomickú efektívnosť logistických parkov navrhujeme posudzovať na základe metódy čistej súčasnej hodnoty (ČSH) modifikovanej na logistický park.

Metóda čistej súčasnej hodnoty modifikovaná na logistický park (ČSH ^mod._LP).

Pri hodnotení logistického parku porovnávame čistú súčasnú hodnotu modifikovanú na logistický park v stave projektovanom (p) so stavom východiskovým (v), táto hodnota je sumou všetkých diskontných čistých výnosov. Vypočítame ju zo vzťahu:

kde:

  – čistý ekonomický výnos v projektovanom (p) oproti východiskovému (v) stavu v roku (i),

k – diskontná miera (%),

i  – hodnotený rok (i = 1,2….n),

n – počet rokov hodnotenia.

Čím je ČSH ^mod._LP vyššia, tým väčší je ekonomický prínos navrhovaného logistického parku v porovnaní so stavom východiskovým (bez projektu logistického parku). Pre výpočet daného ukazovateľa a následné posúdenie ekonomickej efektívnosti logistických parkov je nevyhnutné poznať:

• očakávané peňažné príjmy plynúce  z daného projektu,
• očakávanú výšku kapitálových výdavkov (investičných nákladov potrebných na realizáciu projektu).

Následne je potrebné prezentovať štruktúru tržieb logistického parku, štruktúru nákladov logistického parku a štruktúru jednorazových nákladov na daný projekt (t.j. kapitálových výdavkov,  investičných nákladov).

Základná štruktúra dát pre výpočet ekonomickej efektívnosti logistického parku

Základnú štruktúru dát pre výpočet ekonomickej efektívnosti projektu  logistického parku tvoria:

Všeobecné dáta:

• diskontná sadzba,
• dĺžka časového horizontu ekonomickej analýzy rozčlenená na jednotlivé druhy projektu, a to:
  • riadenie logistického systému,
  • materiál,
  • zásoby,
  • skladovanie,
  • doprava,
  • manipulácia,
  • distribúcia,
• štandardné prevádzkové náklady
  • náklady na riadenie a vytvorenie logistického systému – náklady na plánovanie, kontrolu, operatívne riadenie, dispozičné činnosti,
  • náklady na príjem materiálu – bežné ročné prevádzkové náklady (pohonné hmoty, energie) vrátane údržby a opráv, mzdové náklady, odpisy a úroky,
  • náklady na zásoby – náklady na potrebu udržiavania si skladových zásob, náklady na znehodnotenie a stratu materiálu, na poistenie,
  • náklady na skladovanie – bežné ročné náklady na údržbu a prevádzku skladových priestorov, mzdové náklady a poistenie, odpisy zariadenia skladu a úroky,
  • náklady na dopravu (vnútropodnikovú a mimopodnikovú) – bežné ročné prevádzkové náklady, náklady na údržbu a opravy, náklady mzdové, odpisy a úroky,
  • náklady na manipuláciu – bežné ročné náklady na opravy a údržbu, prevádzkové náklady, na použitý materiál, na manipulačné operácie, náklady mzdové a odpisy,
  • náklady na distribúciu – bežné ročné prevádzkové náklady, mzdové náklady, odpisy a úroky, náklady na expedíciu,
  • štandardné kalibrované hodnoty.

•  jednotkové dovozné pre rôzne druhy dopravy:

• • hromadné substráty: dovozné cestnej dopravy (CD), dovozné železničnej dopravy (ŽD), dovozné vodnej dopravy (VD) , prekladisko,
  • kusové zásielky: dovozné CD, dovozné ŽD, dovozné VD, prekladisko,
  •  kontajnery: dovozné CD, dovozné ŽD, dovozné VD, prekládka cesta / železnica,
• nájomné pre rôzne druhy priestorov (skladových priestorov za m², administratívnych priestorov za m², ostatných priestorov za m²⁾,
• pomocné logistické operácie (za časovú jednotku).

Celospoločenské účinky

Finančné ocenenie jednotkových kategórií nasledujúcich účinkov:

• dopravná bezpečnosť,
• dopravná efektivita.

1       Postup hodnotenia ekonomickej efektívnosti logistického parku

Ekonomickú efektívnosť logistického parku navrhujeme vypočítať na základe bilancie cash flow formou čistých ekonomických výnosov namodelovaných na obdobie ekonomickej životnosti investície. K dĺžke tohto obdobia pre účel analýzy odporúčame pripočítať dĺžku realizácie stavby. Na strane príjmov možno vykázať nárast socio-ekonomických výnosov oproti súčasnému stavu alebo pokles socio-ekonomických nákladov. Na stranu výdavkov pripadne nárast socio-ekonomických nákladov alebo pokles socio-ekonomických výnosov. Všetky príjmy a výdavky odporúčame vykazovať na ročnom základe tak, aby bolo možné ich diskontovanie na základný rok. Tento základný rok predstavuje rok začatia realizácie stavby. Finančné toky odporúčame očistiť od dane a  taktiež ich uvádzať v stálych cenách daného roku spracovania analýzy. Navrhujeme neuvažovať s infláciou v rámci ekonomického hodnotenia projektu, výnimka môže nastať pri predpoklade budúcej zmeny pri pomere cien medzi jednotlivými nákladmi a výnosmi. Tieto zmeny možno vyjadriť pomocou korekčného indexu:

                                                                                                     (3)

kde:   i_c  – korekčný cenový index,

c_p – reálna cena konkrétneho statku v budúcom čase „p“ , očistená od vplyvu inflácie,

c_v  – cena konkrétneho statku vo východiskovom stave „v“,

–  index cenového vývoja konkrétneho statku medzi stavmi „p“ a „v“,

–  index spotrebiteľských cien (inflácie) medzi stavmi „p“ a „v“,

potom: c_p = c_{v  .}  i_c                                                                                                                                                                           (4)

Jednotlivé finančné toky navrhujeme použiť v diferenčnej podobe – t.j. ako rozdiel hodnoty jednotlivých tokov v stave východiskovom a v stave projektovanom. Stav východiskový určíme hodnotami finančných tokov v zostávajúcom stave, ktoré rozšírime o náklady na realizáciu úprav infraštruktúry, vyplývajúcich z platnej legislatívy a predpisov. Vzorec má nasledujúci tvar:**

=CLP +COP +CSP +BSE +BEX +BZM +BO (5)

kde: – čistý ekonomický výnos z  logistického projektu v stave projektovanom (p) oproti východiskovému (v),

CLP – náklady na projekt logistického parku v porovnaní projektovaného (p) a východiskového (v) stavu,

COP – náklady obetovanej príležitosti v stave projektovanom (p) oproti východiskovému (v),

CSP – náklady spoločenské v stave projektovanom (p) oproti východiskovému (v),

BSE – priame socio-ekonomické výnosy z prevádzky logistického parku v stave projektovanom (p) oproti východiskovému (v),

BSE – úspora z externých nákladov  v stave projektovanom (p) oproti východiskovému  (v),

BZM – výnosy priamej zamestnanosti v stave projektovanom (p) oproti  východiskovému (v),

BO –  ostatné výnosy v stave projektovanom (p) oproti  stavu východiskovému (v).

 

Jednotlivé položky vo vzorci, ktoré majú charakter socio-ekonomických výnosov, nadobudnú kladné hodnoty a naopak záporné hodnoty nadobudnú socio-ekonomické náklady.

Odporúčame vyčísliť čistý ekonomický výnos s vylúčením výnosu zo zamestnanosti. Vzorec bude mať následne tvar:

=CLP +COP +CSP +BSE +BEX +BO                      (6)

Náklady na projekt logistického parku (CLP)

Náklady projektu (priame) zahŕňajú kapitálové, technické, personálne a ostatné zdroje, ktoré sú vynakladané vo fáze plánovania, implementácie, existencie projektu a likvidácie projektu.  Náklady projektu predstavia celkové investičné náklady a celkové prevádzkové náklady.

• Náklady na výstavbu a rekonštrukciu

Ako plánované investičné náklady logistického projektu uvádzame náklady na výstavbu  a  rekonštrukciu logistického parku. Tieto zahŕňajú: plánovanie a prípravu logistického projektu, zaobstaranie pozemkov, budov, príprava a úprava terénu pre výstavbu, základy, konštrukcie, značenie a signalizáciu, búracie a sanačné práce, terénne a sadové úpravy, oplotenia, náklady na dozor počas realizácie, montáže a inštalácie, ceny obstarania strojov a zariadení, administratívne náklady a správne poplatky, ostatné a nepredvídané náklady. Následne výpočet diskontných investičných nákladov na zaobstaranie stavby DC_p, pre účel kalkulácie rentability nákladov RC odporúčame vypočítať podľa vzorca:

DC_p  =                                                                                                           (7)

kde:   DC_p – diskontné investičné náklady na zaobstaranie stavby,

C_ip – plánované investičné náklady na výstavbu a rekonštrukciu v roku „i“,

k – diskontná miera (%),

i – hodnotený rok (i = 1,2….n),

n – počet rokov hodnotenia.

• Náklady prevádzkové (údržbu, opravy, prevádzku)

Náklady na celkovú prevádzku a bežné údržby v logistickom parku možno vyjadriť vo forme rozdielu prevádzkových nákladov medzi súčasným a navrhovaným stavom. Odporúčame použiť hodnoty uvedené ako kalibrované. Pokiaľ pre daný projekt nemáme k dispozícii kalibrované hodnoty, výšku ročných prevádzkových nákladov možno odvodiť z priemerných nákladov z podobného projektu logistického parku v SR alebo v zahraničí, eventuálne podrobným rozborom jednotlivých reálnych zložiek prevádzkových nákladov pre tento konkrétny projekt. Prevádzkové náklady a náklady na opravy a údržbu navrhujeme vypočítať výhradne pri porovnaní súčasného a navrhovaného stavu.

Náklady obetovanej príležitosti (COP)

Pri realizácii logistického parku sú použité zdroje, ktoré by mohli byť použité iným alternatívnym spôsobom. Tieto obetované zdroje, prípadne výnosy z týchto zdrojov, označíme ako náklady obetovanej príležitosti, respektíve oportunitné náklady a zahrnieme ich do analýzy peňažných tokov projektu (napríklad ak sa logistický park rozhoduje o tom, či časť pozemku v jeho vlastníctve predá, alebo na ňom postaví svoje technológie a prikloní sa k druhej z uvedených možností, potom oportunitné náklady predstavujú cenu, za ktorú by sa mohol pozemok predať).

Spoločenské náklady (CSP)

Do kalkulácie projektu odporúčame zahrnúť tzv. (nepriamy) synergický efekt. Realizácia logistického parku ovplyvní pozitívne či negatívne vybrané záujmové skupiny, alebo spoločnosť ako takú, v tomto prípade sa prejaví synergický efekt. Taktiež môže nastať i situácia, kde realizácia projektu pozitívne alebo negatívne ovplyvňuje realizáciu ostatných projektov, ktoré priamo, ale aj nepriamo súvisia s realizovaným projektom.

Priame socio-ekonomické výnosy z prevádzky logistického parku (BSE)

• Dovozné a ostatné prepravné náklady (vrátane rozdielu pri prechode z iného druhu dopravy)

Socio-ekonomické výnosy vo forme dovozného a ostatných prepravných nákladov tvoria úspory nákladov prepravcov, čo predstavuje v konečnom dôsledku ich výnosy.

• Nájomné za logistické priestory a pomocné logistické operácie

Socio-ekonomické výnosy vo forme nájomného a pomocných logistických operácii, tvoria taktiež úspory nákladov prevádzkovateľov logistického parku, čo v podstate predstavuje ich výnos.

Úspora z externých nákladov projektu  (BEX)

Projektové benefity predstavujú úžitky v podobe výnosov spojených s realizáciou projektu, prípadne iných pozitívnych efektov. Ostatné pozitívne efekty súvisiace s projektom v oblasti dopravy v logistickom parku, môže nadobudnúť podobu zníženia prevádzkových nákladov, zvýšenia bezpečnosti dopravného systému (t.j. minimalizáciu nákladov na obmedzenie dopravnej nehodovosti). Samotné úspory nákladov v logistickom projekte môžu mať rôzne podoby, pričom ich je možné zaradiť do základných skupín:

• bezpečnosť – spoločenské úspory spočívajú v redukcii dopravnej nehodovosti. Spôsob merania týchto úspor si vyžaduje určiť riziko výskytu nehody (nepriaznivého stavu). Riziko je teda možné vyjadriť ako pravdepodobnosť a závažnosť nepriaznivej udalosti;
• dopravná efektivita – poskytovatelia dopravných služieb, ako aj používatelia profitujú zo zlepšenej efektivity samotného dopravného systému (napr. pre poskytovateľov dopravných služieb v prípade realizácie projektu, ktorý zabezpečí zlepšenie dopravnej infraštruktúry, môžu mať prínosy podobu zníženia nákladov na vozidlový park, zvýšenie dopravnej obslužnosti systému dopravy a pod.)

Výnosy priamej zamestnanosti  (BZM)

Za socio-ekonomický efekt logistického parku možno považovať nárast disponibilných príjmov zamestnancov, tieto budú i naďalej zúžitkované v ekonomike ako spotreba alebo úspory. Takýmto spôsobom je zvyšovaný objem produktov ekonomiky. Na druhej strane do socio-ekonomických efektov odporúčame vylúčiť úsporu z výdavkov štátu na podpore v nezamestnanosti a na sociálnych dávkach, pretože ide o čistú transformáciu bez dopadu na celkový makroekonomický produkt.

Efekt zo zamestnanosti logistického projektu možno peňažne vyčísliť ako dodatočný príjem zamestnancov vo výške rozdielu skutočnej mzdy oproti tieňovej mzde.   Tento socio-ekonomický výnos sa prejavuje ako u čistých novo vytvorených pracovných miest obsadených súčasnými nezamestnanými, ako aj rastom príjmov u súčasne zamestnaných osôb. Započítavajú sa pritom priame i nepriame pracovné miesta vytvorené projektom logistického parku.

Ostatné výnosy (BO)

• Zostatková hodnota projektu (hodnota projektu – vybudovaných statkov) po skončení časového obdobia ekonomickej analýzy.

Do cash flow posledného roku ekonomickej analýzy projektu odporúčame uviesť ako jednorazový výnos výšku jeho zostatkovej hodnoty.

Záver

Rozhodovanie v oblasti investovania do logistických projektov sa považuje za jedno z najdôležitejších, pretože priamo predurčuje budúcnosť projektu. Systémové posúdenie ekonomickej efektívnosti logistických projektov musí prebiehať s ohľadom na ich závažnosť a celý rad súvisiacich, ťažko kvantifikovateľných sprievodných charakteristík, ktoré je potrebné brať do úvahy.

Základným cieľom príspevku bolo prezentovať model, resp. metodiku posudzovania hodnotenia ekonomickej efektívnosti logistických parkov, ktorý bude reprezentovať najlepší kompromis medzi úžitkami a investičnými výdavkami a nákladmi na prevádzku logistického parku. Súčasťou hodnotenia nebude len hodnotenie účinkov, ale aj rizík súvisiacich z daným projektom.

Je potrebné si uvedomiť význam (účel), cieľ zriaďovania logistických parkov a prezentovať aktivity, ktorým sa tieto parky venujú.  Následne na základe týchto aktivít (činností) vyšpecifikovať náklady a výnosy, ktoré s týmito činnosťami súvisia. Účel vzniku nákladov v logistickom parku vyjadruje druh podnikovej logistiky a logistické úseky, na ktorých výkony boli náklady vynaložené. Výkony vzniknuté vykonávaním logistických činností možno členiť na výkony obstarávacej logistiky, výkony výrobnej logistiky a výkony distribučnej logistiky. Tieto sú členené podľa druhu podnikovej logistiky. Výnosy sú charakterizované ako peňažné príjmy, a to príjmy z realizácie projektu, príjmy z predaja investičného majetku po skončení doby ekonomickej životnosti, ako zmeny obežného majetku a ročných odpisov. Pokiaľ chceme hodnotiť investičný projekt objektívne, musíme zohľadňovať iba tie príjmy a výdavky (výnosy a náklady), ktoré sú spojené s rozhodnutím projekt realizovať.  Pri hodnotení logistických parkov je nutné predikovať celkový maximálny zisk z naplánovaných investičných variantov na základe relevantného odhadu očakávaných projektových príjmov a výdavkov počas celého obdobia existencie projektu. Následne sa musí zvážiť i stupeň rizika ich realizácie a potenciálnej chyby plynúcej z odhadov. Na základe týchto skutočností sa má prijať projekt, ktorý zabezpečí najlepšie zhodnotenie vložených investícií.

___________________________________________________________________

Autori: Mária Hubinská¹, Jarmila Sosedová²

¹Ing. Mária Hubinská, PhD.,  Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilina, Slovenská republika

²doc. Ing. Jarmila Sosedová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Žilina, Slovenská republika

____________________________________________

 

[1]        ČOREJOVÁ,T. a kolektív: Cenné papiere a kapitálový trh. Žilina: Educo, 1995. 112 s.

[2]        DOLEŽAL,J., FIREŠ,B., MÍKOVÁ,M.: Finanční účetníctví. Praha: Grada, 1992. 304 s.

[3]        HUBINSKÁ,M.: Hodnotenie ekonomickej efektívnosti logistických parkov. Dizertačná práca. 62–03–9 Odvetvové a prierezové ekonomiky, špecializácia: Ekonomika dopravy a spojov, školiteľ: Sosedová. ŽU v Žiline, F PEDAS, Žilina 2009, 135 s.

[4]        KUPKOVIČ,M.: Ekonomický podnikový slovník. Bratislava: EU, 1994. 104 s.

[5]        MAŘÍKOVÁ,P., MAŘÍK,M.: Moderní metody hodnocení výkonnosti a oceňování podniku. Praha: EKOPRESS, 2001. 70 s.

[6]        NEUMAIEROVÁ,I., NEUMAIER,I.: Výkonnost a tržní hodnota firmy. Praha: GRADA Publishing, 2002. 215 s.

[7]        NEUMAIEROVÁ,I.: Aplikace řízení hodnoty. Praha: VŠE v Praze, 2003. 95 s.

[8]        PIVRNEC,J.: Finanční management. Praha: GRADA Publishing, 1995, 167 s.

[9]        SEDLÁČEK,J.: Účetní data v rukou manažera, finanční analýza v řízení firmy.  Praha: Computer Press, 2001, 220 s.

[10]      STEHLÍKOVÁ,A.: Finančná analýza ako metóda finančného riadenia firmy, In. Acta Montanistica Slovaca, 2002, roč. 6, č. 5, s. 112-119.

[11]      VARCHOLOVÁ,T.: Manažérska analýza. Bratislava, 2001, s. 140 – 167.

[12]      VLACHYNSKÝ,K.: Finančný manažment. Bratislava: Elita, 1993. 238 s.

[13]      VLACHYNSKÝ,K., MARKOVIČ,P.: Finančné inžinierstvo. Bratislava: Ekonómia,  2001, 387 s.

[14]     ZALAI,K.: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint 2000, 337 s.

[15]      ZMEŠKAL,Z.: Finančné modely. Praha: Ekopress, 2004, 236 s .

[16]      Husár,J.: Modelovanie investičných procesov. Vydavateľstvo Ekonóm,   Bratislava 1999, ISBN 80-225-1177-3.

[17]      FOTR,J., SOUČEK,I. : Podnikateľský záměr a investiční rozhodovaní. Grada publishing, a.s., 2005, ISBN 80-247-0939-2.