Súčasná doba sa vyznačuje turbulenciou, neistotou a politickou i ekonomickou nestabilitou. Svetová ekonomika začína preto prijímať neistotu a riziko ako stále činitele pri riadení podniku. Logistika predstavuje prostriedok znižovania rizika a neistoty v podnikaní. Je definovaná ako interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá koordináciou, zosúladením prepojením a optimalizáciou toku surovín, materiálu, polovýrobkov, výrobkov a služieb, ale tiež tokov informácií a financií z hľadiska uspokojenia zákazníka za najnižšieho vynaloženia prostriedkov. Council of Logistic Management definuje logistiku ako súčasť procesného reťazca, pričom jej úlohou je systémové riešenie, koordinácia a synchronizácia reťazcov materiálových a informačných tokov vo vnútri podniku, ako aj vo väzbe s okolím. Je zameraná na uspokojovanie potrieb zákazníka ako na konečný efekt, ktorý sa snaží dosiahnuť s čo najväčšou pružnosťou a hospodárnosťou.
V ostatných rokoch značne vzrástol rozsah úloh, ktoré logistika zabezpečuje a zároveň sa zmenilo pôvodné chápanie tejto vednej disciplíny v teórii aj praxi. Popri konvenčných úlohách logistiky sa objavujú nové možnosti a požiadavky na logistiku v súvislosti s procesným manažmentom, e-logistikou a SCM (Supply Chain Management).
Logistika v prosperujúcich podnikoch integruje a využíva poznatky podnikového hospodárstva, sieťovej analýzy, podnikového manažmentu, riadenia materiálových tokov, dopravy a informatiky. Za ostatné obdobie sa jednoznačne zmenili podmienky, v ktorých podniky pôsobia. Táto zmena výrazne ovplyvňuje viaceré oblasti, najmä logistiku, ktorá zaznamenala pokrok vďaka globalizácii svetového trhu, rozvoju informačných technológií, komunikačných systémov a legislatívy. Globalizácia má vplyv na logistiku pri raste konkurencie v celosvetovom meradle. Podniky vo väčšej miere využívajú možnosť ponuky a odbytu po tovare v zahraničí, čo ovplyvňuje dĺžku logistického reťazca medzi podnikmi a obchodnými partnermi a tým sa logistický reťazec stáva nákladnejším a zložitejším. Pri využívaní výhod globalizácie potrebuje podnik nevyhnutne kvalitný logisticky reťazec.
Logistický park a činnosti súvisiace s jeho prevádzkou sú rôznorodé. Efektívnosť týchto činností sa hodnotí podľa ich výsledkov. Spôsob vyjadrenia efektívnosti a jej merania ovplyvňuje ekonomické chovanie logistických parkov. Podmienkou pre vyjadrenie efektívnosti je voľba vhodnej sústavy ekonomických ukazovateľov a poznanie ich základných väzieb na podstatné činností v logistickom parku.
Cieľom príspevku je charakterizovať prístupy k posudzovaniu ekonomickej efektívnosti a prezentovať model hodnotenia efektívnosti modifikovaný na podmienky logistického parku. V článku je zdôraznená nevyhnutnosť správnej identifikácie a lokalizácie výkony vyplývajúce z činnosti logistického parku a súvisiacich nákladov vynaložených na logistické výkony.
1 Logistický park a jeho činnosti
Logistický park definuje asociácia Europlatforms ako oblasť, v ktorej rôzni operátori uskutočňujú aktivity spojené s dopravou, logistikou a distribúciou tovaru. Títo operátori sú buď vlastníkmi alebo prenajímateľmi budov a zariadení umiestnených v rámci logistického parku. Aby logistický park vyhovoval pravidlám voľného trhu, musí umožniť prístup všetkým spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú niektorou z uvedených aktivít. Logistický park musí byť vybavený všetkými potrebnými zariadeniami k uskutočňovaniu logistických operácií. Za účelom podpory intermodálnej prepravy je potrebné, aby logistický park bol obsluhovaný viacerými druhmi dopravy.
Logistický park je teda možné charakterizovať ako komplex navrhnutý a postavený tak, aby podporoval logistické procesy a riešenia.
Charakterizujú ho tieto znaky:
- vstup dopravcov, prepravcov, zasielateľov, logistických služieb, logistického priemyslu, obchodných organizácií, orgánov štátnej správy, finančných a poisťovacích spoločností a ďalších podnikateľov,
- napojenie najmenej na dva druhy dopravy, napr. v Slovenskej republike najmä na železničnú a cestnú dopravu,
- podpora synergických efektov presadením kooperačných projektov zúčastnených firiem.
Termín logistický park je dnes u nás častejšie používaný ako v minulosti používané pojmy ako distribučné centrum, skladovo-distribučné centrum, nákladný terminál, centrálny sklad, skladová základňa alebo logistická platforma.
Logistické parky vznikajú najčastejšie v miestach, kde sa sústreďujú prepravné prúdy, križujú dôležité prepravné trasy a kde sa mení smer prepravných prúdov. Najčastejšie bývajú lokalitami na ich umiestnenie veľké hospodárske aglomerácie, dopravné uzly, hraničné priechody, významné námorné a vnútrozemské riečne prístavy.
Charakteristika výkonov a nákladov vyplývajúcich z činnosti logistického parku
Dnes sú jednotlivé logistické činnosti chápané ako procesy, ktoré je potrebné dôkladne analyzovať, sledovať a vyhodnocovať s cieľom získať dostatok informácií pre presnú identifikáciu a lokalizáciu logistických nákladov, výnosov, silných a slabých miest každého článku logistického reťazca s možnosťou efektívneho riadenia, usmerňovania a kontroly týchto procesov.
Hlavné logistické činnosti logistického parku sú:
- prognózovanie / plánovanie dopytu,
- zákaznícky servis,
- riadenie stavu zásob,
- manipulácia s materiálom,
- vybavovanie objednávok,
- balenie,
- podpora servisu a náhradné diely,
- stanovenie miesta výroby a skladovania,
- obstarávanie/nákup,
- manipulácia s vráteným tovarom,
- preprava tovaru,
- spätná logistika,
- skladovanie.
Nie všetky tieto činnosti musia patriť do kompetencie logistického parku, ale významne ovplyvňujú logistický proces ako celok.
Vykonávaním logistických činností vznikajú logistické výkony. Logistické výkony vo vnútri podniku medzi útvarmi sú ocenené vnútropodnikovými cenami.
Výkony vystupujúce navonok v styku so zákazníkmi vo forme logistických služieb sú ocenené a predávané za trhové ceny.
Logistické výkony vyplývajúce z logistických činností možno členiť na:
- výkony z obstarávacej činnosti,
- výkony z výrobnej činnosti,
- výkony z distribučnej činnosti,
- výkony z dopravných systémov vnútropodnikových a mimopodnikových,
- výkony skladovacích systémov,
- výkony z logistického controllingu.
Uplatnenie logistiky v logistickom parku si vyžaduje, aby logistické výkony a služby a vlastné náklady na ne vynaložené boli prehľadné a kontrolovateľné. Toky nákladov v logistickom parku musia byť adresné, musia mať miesto vzniku, účel vzniku a spôsob úhrady vlastných nákladov vynaložených na logistické výkony.
Logistické náklady je možné rozdeliť do nasledujúcich skupín:
- náklady na vytvorenie a riadenie logistického systému,
- náklady na príjem materiálu,
- náklady na zásoby,
- náklady na skladovanie,
- náklady na dopravu,
- náklady na manipuláciu,
- distribučné náklady.
Náklady na vytvorenie a riadenie logistického systému tvoria náklady na analýzu, vyprojektovanie a realizáciu systému, náklady na plánovanie a kontrolu hmotných tokov, dispozičné činnosti, operatívne riadenie a iné.
Náklady na príjem materiálu sa skladajú z mzdových nákladov, nákladov na pohonné látky, nákladov na energiu, odpisov, nákladov na údržbu a opravy a úrokov.
Náklady na zásoby vznikajú z potreby udržiavania skladových zásob, z viazania kapitálových prostriedkov na financovanie zásob, z rôznych druhov poistenia, zo znehodnocovania a strát materiálu.
Náklady na skladovanie tvoria náklady na udržiavanie skladových priestorov, energiu, poistenie a odpisy zariadenia skladu, úroky, mzdové náklady.
K nákladom na dopravu patria náklady na vnútropodnikovú a mimopodnikovú dopravu. Okrem toho tiež existuje určitý podiel dopravných nákladov zahrnutých v kúpnej cene materiálu, ktoré sú dodávateľovi uhradené za jeho dopravné služby. Náklady na dopravu tvoria mzdové náklady, náklady na pohonné látky, odpisy, úroky, náklady na údržbu a opravy.
Náklady na manipuláciu zahŕňajú všetky náklady na manipulačné operácie a komisionárske činnosti. Patria sem mzdové náklady, náklady na pohonné látky, odpisy, náklady na použitý materiál (napr. baliaci materiál), náklady na údržbu a opravy.
Distribučné náklady tvoria mzdové náklady, odpisy, úroky, náklady na pohonné hmoty, energiu, poistenie, expedičné náklady.
Potreby plánovania, riadenia a kontroly logistických činností vyžadujú logistické náklady vo všeobecnosti:
- účelne a logicky zaraďovať do evidencie nákladov,
- evidovať v mieste vzniku,
- plánovať a rozpočtovať, analyzovať a pomocou spätnej väzby ovplyvňovať,
- riadiť, usmerňovať a vyhodnocovať ako celok z jedného miesta.
2 Charakteristika efektívnosti a možnosti jej merania
Pojem efektívnosť
Efektívnosť (efficiency) je syntetický a heterogénny pojem. Syntetickosť sa prejavuje v tom, že v efektívnosti sa sústreďuje podstatná časť problémov ekonomického rozvoja spoločnosti, začínajúc odhaľovaním a využívaním zdrojov (pracovných síl, pracovných prostriedkov a pracovných predmetov), ich pretváraním na úžitkové predmety a končiac ich rozdeľovaním (spotrebou). Heterogénny charakter pojmu efektívnosť sa prejavuje v jeho mnohoznačnosti. Syntetickosť a heterogénnosť pojmu efektívnosť spôsobuje rozdielnosť názorov na túto ekonomickú kategóriu.
Jednotliví autori definujú pojem efektívnosť dosť odlišne. Rozmanitosť definícií efektívnosti vyplýva aj z nasledujúceho prehľadu formulácií pojmu efektívnosť u niektorých autorov. Uvedení autori charakterizujú národohospodársku efektívnosť, spoločenskú efektívnosť, prípadne efektívnosť na makroekonomickej a mikroekonomickej úrovni.
V. V. Novožilov charakterizuje efektívnosť takto: „Všeobecný pojem efektívnosti je široký a používa sa v najrôznejších súvislostiach. Efektívnosť všeobecne je vzťah užitočného efektu (výsledku) k nákladom potrebným na jeho dosiahnutie“.
V. Spěváček o efektívnosti píše: „Ekonomickú efektívnosť výrobného procesu na národohospodárskej úrovni možno chápať ako vzťah medzi výsledkom (efektom) ekonomickej činnosti spoločnosti a použitými výrobnými zdrojmi – vstupmi“.
Podľa L. Beneša „efektívnosťou rozumieme pomer medzi dosiahnutými výsledkami a vynaloženými prostriedkami, pričom by tento pomer mal byť čo najväčší alebo najoptimálnejší, t.j. aby sa dosiahli maximálne alebo optimálne výsledky s vynaložením minimálnych alebo optimálnych prostriedkov“.
M. Toms rozoznáva efektívnosť spoločenskej výroby, ekonomickú efektívnosť, výrobno-technickú a sociálnu efektívnosť: „Efektívnosť spoločenskej výroby odpovedá na otázku, v akej relácii sa vyvíja výsledný efekt (výstup) systému k vynaloženým celkovým výrobným zdrojom (vstupom) na jednej strane a k rozsahu a štruktúre potrieb spoločnosti na druhej strane. Ekonomická efektívnosť vyjadruje maximum výroby z daných zdrojov i stupeň uspokojovania spoločenských potrieb. Výrobno-technická efektívnosť (resp. technicko-ekonomická alebo výrobno-ekonomická efektívnosť) vyjadruje len maximum výroby z daných zdrojov, preto tvorí integrálnu súčasť ekonomickej efektívnosti. Sociálna efektívnosť berie zreteľ aj na hľadiská a dôsledky mimoekonomické, ktoré je často ťažké vyjadrovať a kvantifikovať. Ďalej ide o hľadiská sociálne i politické, súvisiace so spoločenskými a politickými zámermi v danom období, ktoré majú objektívne prioritný charakter“.
J. Švantnerová pokladá spoločenskú efektívnosť za najvšeobecnejší pojem a uvádza o nej: „Je založená na využívaní objektívnych zákonov prírody, spoločnosti a myslenia pre všestranný rozvoj spoločnosti a jej členov, a to rozvoj komplexný: ekonomický, politický, kultúrny, sociálny a pod. Spoločenská efektívnosť vyjadruje efektívnosť daného spoločenského systému v porovnaní s predchádzajúcim systémom, ako aj efektívnosť súčasne sa rozvíjajúcich ekonomických systémov. Zahŕňa efektívny rozvoj a využitie tak výrobných síl a materiálno-technickej základne, ako aj ekonomickej základne i nadstavby spoločnosti“. Technickú a ekonomickú efektívnosť už chápe ako užšie pojmy. Z hľadiska praktickej aplikácie sa sústreďuje na ekonomickú efektívnosť, ktorú ďalej člení z hľadiska rozsahu, sféry reprodukcie, činiteľov ekonomického rozvoja a vybraných činností.
Podľa D. Šíbla ekonomickú efektívnosť možno chápať ako „veličinu vyjadrujúcu vzťah medzi vloženými prostriedkami a ich ekonomickými účinkami. Jej všeobecný základ je spojený s obecnou zákonitosťou rastu produktivity práce a úsporou času“.
R. Šlosár charakterizuje ekonomickú efektívnosť nasledovne: „Najvšeobecnejšie môžeme ekonomickú efektívnosť vyjadriť ako optimálnu účinnosť zdrojov, prostriedkov a výsledkov pracovnej činnosti ľudí pri využívaní objektívnych zákonov prírody (s prihliadnutím na ochranu životného prostredia), spoločnosti a myslenia na dosiahnutie spoločensky užitočných cieľov“.
Efektívnosť na mikroekonomickej úrovni predstavuje funkčnú charakteristiku činnosti podniku. Vyjadruje celkovú racionalitu jeho činnosti ako systému fungujúceho na základe väzieb s okolím. Je merateľná na základe výstupných efektov, resp. ako interakcia medzi výstupnými efektmi vytvorenými činnosťou podniku a vstupmi použitými na ich uskutočnenie. Matematicky možno efektívnosť vyjadriť ako pomer medzi účinkom (efektom) a nákladmi vynaloženými na vznik tohto účinku:
efektívnosť = účinok (efekt)
náklady (1)
Meranie efektívnosti
Meranie efektívnosti predpokladá stanovenie kritérií a výber ukazovateľov. Voľbe kritérií a ukazovateľov treba venovať mimoriadnu pozornosť. Správnosť ich výberu ovplyvňuje reálnosť vytýčených cieľov a formulovanie záverov. Stanoviská pre počet používaných kritérií a ukazovateľov pri meraní efektívnosti sú odlišné. Efektívnosť je mnohostranný pojem, preto si vyžaduje rôzne spôsoby vyjadrenia, použitie rôznorodých kritérií a viacerých ukazovateľov pri jej meraní.
Kritérium predstavuje mieru, pravidlo, „normu“, pomocou ktorej možno zistiť úroveň efektívnosti, teda do akej miery dané riešenie spĺňa požiadavky vyplývajúce z ekonomických záujmov spoločnosti. Kritérium musí obsahovať hlavné znaky efektívnosti: hospodárnosť a účelnosť. Kritériá posudzovania efektívnosti môžu byť rôzne, lebo efektívnosť je súhrnným meradlom všetkých činiteľov, ktoré ovplyvňujú výsledky podniku. Závisia od konkrétnych podmienok, cieľov, z hľadiska ktorých sa hodnotenie efektívnosti uskutočňuje. Kritérium efektívnosti sa musí rozlišovať podľa stupňa riadenia ekonomiky, podľa konkrétnych zámerov a podmienok. Kritérium efektívnosti sa vyjadruje pomocou ukazovateľov. Výber kritéria súvisí s vytýčením cieľa, preto mu treba venovať dostatočnú pozornosť. V dôsledku toho kritérium slúži na odhaľovanie a využívanie rezerv a je základom pre meranie efektívnosti. Chybný výber kritéria efektívnosti má za následok nesprávne ciele a závery.
Význam ukazovateľov efektívnosti spočíva v tom, že nimi možno stanoviť ciele, odhaľovať a využívať rezervy, porovnávať efektívnosť rôznych variantov na dosiahnutie určeného cieľa. Prostredníctvom ukazovateľov možno merať stupeň plnenia požiadaviek kritéria, zistiť veľkosť a príčiny odchýlok a navrhnúť spôsob ich odstránenia. Sú nástrojom riadenia a môžu ovplyvniť úroveň efektívnosti. Z toho dôvodu je potrebná ich správna voľba. Poskytujú dostatok potrebných informácií. Preto musia byť jasné, zrozumiteľné, porovnateľné, ľahko a rýchlo spracovateľné, napr. pomocou výpočtovej techniky. Vyžaduje sa ich presná charakteristika a metodický spôsob výpočtu.
Pri meraní efektívnosti sa používajú ukazovatele:
- Syntetické ukazovatele,
- Analytické (čiastkové) ukazovatele.
Syntetický ukazovateľ charakterizuje pôsobenie väčšieho počtu činiteľov. Informuje o celkovom stave a vývojových tendenciách. Nevýhodou je, že skrýva vplyv jednotlivých činiteľov. Pozitívne a negatívne pôsobenie činiteľov sa navzájom kompenzuje a v hodnote syntetického ukazovateľa sa nemusí vôbec prejaviť.
Analytický ukazovateľ zobrazuje veľkosť vplyvu činiteľov na zmenu efektívnosti. Charakterizuje len jednu stránku kritéria, nemožno pomocou neho robiť závery o celkovej efektívnosti. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pri meraní efektívnosti používať obidve skupiny ukazovateľov. Uvedené rozdelenie ukazovateľov nie je stabilné, pretože ten istý ukazovateľ môže byť z jedného hľadiska syntetický, z iného zasa analytický. Platí však, že syntetický ukazovateľ efektívnosti je vždy zlúčeninou analytických ukazovateľov efektívnosti.
Pri výbere ukazovateľov na meranie efektívnosti je zaujímavý predovšetkým vstup a výstup činnosti podniku. Vecný obsah vstupu tvoria stroje, materiál a pracovné sily, ktoré sa transformáciou menia na výstupy – hotové výrobky, práce a služby. V takomto vyjadrení vyhovuje vstup pre prepočty efektívnosti len čiastočne. Častejšie sa používa jeho peňažné vyjadrenie vo forme nákladov.
Záver
Rozhodovanie v oblasti investovania do logistických projektov sa považuje za jedno z najdôležitejších, pretože priamo predurčuje budúcnosť projektu. Ide o rozhodovanie vyznačujúce sa dlhodobým trvaním, ťažkou revidovateľnosťou, potrebou zohľadňovania faktorov času a rizika pri dôslednom rešpektovaní základného strategického cieľa projektu. Systémové posúdenie ekonomickej efektívnosti logistických projektov musí prebiehať s ohľadom na ich závažnosť a celý rad súvisiacich, ťažko kvantifikovateľných sprievodných charakteristík, ktoré je potrebné brať do úvahy. V teórii i praxi existujú rôzne prístupy využívané na hodnotenie efektívnosti logistických projektov. Používa sa veľké množstvo rôzne sofistikovaných metód a techník, ktoré sú založené na rozdielnych predpokladoch a postupoch. Výber metódy vždy závisí od konkrétneho manažmentu podniku, od jeho úrovne vzdelania a skúseností. Žiadna metóda nie je absolútne nadradená ostatným metódam. Každá má svoje obmedzenia a žiadna nefunguje rovnako dobre za každých podmienok. Preto je nevyhnutné na hodnotenie ekonomickej efektívnosti projektu logistických parkov zvoliť takú kombináciu metód, ktorá monitoruje stanovený projektový cieľ a zohľadňuje dané špecifiká projektu.
___________________________________________________________________
Autori: Mária Hubinská1, Jarmila Sosedová2
1Ing. Mária Hubinská, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilina, Slovenská republika
2doc. Ing. Jarmila Sosedová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Žilina, Slovenská republika
____________________________________________
Literatúra
[1] ČOREJOVÁ,T. a kolektív: Cenné papiere a kapitálový trh. Žilina: Educo, 1995, 112 s.
[2] DOLEŽAL,J., FIREŠ,B., MÍKOVÁ,M.: Finanční účetníctví. Praha: Grada, 1992, 304 s.
[3] HUBINSKÁ,M.: Hodnotenie ekonomickej efektívnosti logistických parkov. Dizertačná práca. 62–03–9 Odvetvové a prierezové ekonomiky, špecializácia: Ekonomika dopravy a spojov, školiteľ: Sosedová. ŽU v Žiline, F PEDAS, Žilina 2009, 135 s.
[4] KUPKOVIČ,M.: Ekonomický podnikový slovník. Bratislava: EU, 1994, 104 s.
[5] MAŘÍKOVÁ,P., MAŘÍK,M.: Moderní metody hodnocení výkonnosti a oceňování podniku. Praha: EKOPRESS, 2001, 70 s.
[6] NEUMAIEROVÁ,I., NEUMAIER,I.: Výkonnost a tržní hodnota firmy. Praha: GRADA Publishing, 2002, 215 s.
[7] NEUMAIEROVÁ,I.: Aplikace řízení hodnoty. Praha: VŠE v Praze, 2003, 95 s.
[8] PIVRNEC,J.: Finanční management. Praha: GRADA Publishing, 1995, 167 s.
[9] SEDLÁČEK,J.: Účetní data v rukou manažera, finanční analýza v řízení firmy. Praha: Computer Press, 2001, 220 s.
[10] STEHLÍKOVÁ,A.: Finančná analýza ako metóda finančného riadenia firmy, In. Acta Montanistica Slovaca, 2002, roč. 6, č. 5, s. 112-119.
[11] VARCHOLOVÁ,T.: Manažérska analýza. Bratislava, 2001, s. 140 – 167.
[12] VLACHYNSKÝ,K.: Finančný manažment. Bratislava: Elita, 1993, 238 s.
[13] VLACHYNSKÝ,K., MARKOVIČ,P.: Finančné inžinierstvo. Bratislava: Ekonómia, 2001, 387 s.
[14] ZALAI,K.: Finančno-ekonomická analýza podniku. Bratislava: Sprint 2000, 337 s.
[15] ZMEŠKAL,Z.: Finančné modely. Praha: Ekopress, 2004, 236 s .
[16] Husár,J.: Modelovanie investičných procesov. Vydavateľstvo Ekonóm, Bratislava 1999, ISBN 80-225-1177-3.
[17] FOTR,J., SOUČEK,I. : Podnikateľský záměr a investiční rozhodovaní. Grada publishing, a.s., 2005, ISBN 80-247-0939-2.
VYTLAČIŤ