Abstrakt: Koncom roka 2019 prepukla v čínskom meste Wuchan nákaza, ktorá postupne zmenila celý svet. Z jedného mesta na brehu rieky Jang-c,-tiang sa nový, zatiaľ nepoznaný vírus, na ktorý v súčasnosti ľudstvo hľadá účinný liek a vakcínu, rozšíril do celého sveta. Jednotlivé krajiny v snahe zamedziť šíreniu tohto vírusu, prijímali a stále prijímajú opatrenia, ktoré majú zásadný vplyv na mnohé sektory dopravy. Vplyv týchto opatrení na námornú dopravu sa prejavuje priamo a nepriamo. Priamo prostredníctvom nariadení a opatrení týkajúcich sa námornej dopravy a nepriamo poklesom výroby a spotreby. Vyrovnanie sa s týmito dopadmi bude v nasledujúcom období hlavnou témou pre odborníkov na námornú dopravu.
Kľúčové slová: pandémia, námorná doprava, vplyv
JEL: R41 Transportation: Demand, Supply and Congestion
Impact of COVID-19 on maritime transport
Abstract: At the end of 2019, an epidemic of new virus broke out in the Chinese city of Wuchan, and has gradually changed the whole world. From one city on the banks of the Yangtze River, a new, unknown virus, for which mankind is currently looking for an effective drug and vaccine has spread throughout the world. In an effort to prevent the spread of the virus, individual countries have taken and are continuing to take measures that have a major impact on many transport sectors. The impact of these measures on maritime transport is direct and indirect. Directly through regulations and measures related to maritime transport and indirectly through declining production and consumption. Coping with these impacts will be a major theme for maritime transport professionals in the future.
Keywords: pandemic, maritime transport, influence
1 Úvod
Šírenie koronavírusu malo od jari 2020 výrazný vplyv na všetky oblasti námornej dopravy. Najzávažnejšie sa tento vplyv prejavil hlavne počas marca 2020, kedy v dôsledku šírenia pandémie pristúpili mnohé krajiny k čiastočnému a v niektorých prípadoch aj k úplnému uzavretiu ekonomiky. Situácia si zo strany námorných dopravcov, prevádzkovateľov prístavov, národných a medzinárodných inštitúcií vynútila prijatie nevyhnutných bezpečnostných a ekonomických opatrení. Podľa interných materiálov zasielateľských spoločností je jednou z najvýraznejších zmien hlavne to, že náklad sa nemusí prepraviť na palube daného plavidla, nemusí byť doručený do prístavu určenia, ale do iného alternatívneho prístavu alebo vo výnimočných prípadoch môže byť odoslaný späť do prístavu nalodenia. Prípadné škody, ktoré vzniknú v dôsledku nedodržania termínov, ale aj poplatky za skladovanie nákladu nemôžu byť v tomto prípade hradené zo strany dopravcu, ale zo strany zasielateľa, odosielateľa alebo príjemcu. Aj kvôli týmto opatreniam došlo k poklesu prepravy nákladu námornou dopravou.
Dopad pandémie na námornú dopravu možno rozdeliť na priamy a nepriamy. Priamy dopad je spojený predovšetkým s opatreniami týkajúcich sa priamo sektoru námornej dopravy. Napríklad opatrenia prevádzkovateľov prístavov, rejdárov alebo zasielateľských spoločností zaoberajúcich sa námornou dopravou. Nepriamy dopad je spôsobený prevažne poklesom ekonomiky v jednotlivých oblastiach sveta, čo má za následok nižší dopyt po tovaroch a surovinách, ktoré sú prepravované námornou dopravou.
2 Vplyv na námornú dopravu Európskej únie
Pokles príchodu plavidiel do prístavov Európskej únie predstavoval v období od marca do októbra 2020 viac ako 13 % v porovnaní s minulým rokom. Tento pokles však pokračuje a podľa najnovších údajov predstavoval len v čase od 19. – 25 októbra 2020 viac ako 5 %. Najviac zasiahnutou oblasťou boli predovšetkým výletné plavby a preprava osôb. Z tohto pohľadu bol najväčší prepad zaznamenaný v oblasti Stredozemného mora – hlavne v krajinách ako Chorvátsko, Taliansko, Slovinsko a Španielsko (Graf 1). Z hľadiska počtu výletných plavieb zaznamenala námorná doprava pokles o viac ako 87 % v porovnaní s minulým rokom. Z pohľadu pravidelnej prepravy osôb na pravidelných linkách bol prepad na úrovni 25 %. [1]
| Graf 1 Týždenný percentuálny pokles/nárast v počte ohlásení príchodu námorných plavidiel do prístavov v najviac zasiahnutých oblastiach Európy – Chorvátsko, Island, Slovinsko, Španielsko zdroj: [1] |
Z pohľadu prepravy nákladu je dosah pandémie miernejší. Pokles pri obsluhe plavidiel v nákladných prístavoch dosiahol priemerne 5 % v prípade všetkých najčastejšie prepravovaných komodít. Najväčší prepad v preprave a prekládke nákladu zaznamenali tankery prepravujúce chemikálie na úrovni 19 %, za ktorými nasledujú plavidlá prepravujúce automobily s poklesom na úrovni 17 % (Graf 2). [1]
Priemerný prepad prepravy a prekládky nákladu v sektore námornej dopravy v dôsledku pandémie bol v len v rámci Európskej únie vyčíslený na približne 8 %. Pokles zasiahol všetky prímorské krajiny s námornými prístavmi. [1]
Výnimku predstavuje Grécko, Dánsko a Cyprus. Tieto krajiny zaznamenali paradoxne nárast príchodu plavidiel do svojich prístavov za účelom prekládky nákladu. Tento nárast dosiahol priemerne hodnotu 86 % v prípade Grécka a 15 % v prípade Dánska. Pozitívny trend zaznamenal aj Cyprus, kde bol rovnako zaznamenaný nárast na úrovni 3 %. [1]
Graf 2 Nárast/pokles ohlásení príchodu plavidiel do európskych prístavov v období od začiatku pandémie do konca októbra 2020 zdroj: [2]
2.1 Dopad pandémie na námorný obchod medzi Európskou úniou a Čínou
Najväčší prepad zaznamenal námorný obchod medzi Európskou úniou a Čínskou ľudovou republikou v období od marca do apríla 2020. Prepad námorného obchodu medzi týmito významnými oblasťami svetového hospodárstva dosiahol v priebehu roku 2020 v smere Čína – EU 36,5 % a v prípade prepravy z krajín Európskej únie do Číny až 50,6 %. Námorný obchod medzi týmito oblasťami sveta tak poklesol v dôsledku pandémie a následných opatrení o viac ako 40 %. [1]
Najčastejšie prepravovaným nákladom medzi prístavmi Európskej únie a prístavmi na území Čínskej ľudovej republiky sú predovšetkým kontajnery. Preprava kontajnerov námornou dopravou rovnako patrí k najviac zasiahnutým oblastiam námorného obchodu medzi Európskou úniou a Čínou. Z pohľadu smerovania prepravných prúdov z krajín Európskej únie do Číny bol od začiatku pandémie zaznamenaný priemerný prepad prepravy kontajnerov na úrovni 56,1 % a v opačnom smere z čínskych prístavov do Európy na úrovni 37 %. Dopravcovia pravdepodobne zareagovali na súčasnú situáciu a v dôsledku poklesu prepravy kontajnerov a začali intenzívnejšie využívať plavidlá na prepravu kusového nákladu. Preprava nákladu týmto druhom plavidiel sa v prípade prepravy na trase Európa – Čína zvýšila o 215 % a v prípade opačného smeru o 8,2 %. Tento nárast je možné vysvetliť poklesom množstva nákladu prepravovaného námornou dopravou. Dopravcovia nepovažovali v súčasnej situácií za efektívne vo veľkej miere nasadzovať kontajnerové lode, ale uprednostnili plavidlá na prepravu kusového nákladu s nižšou nosnosťou, ak také plavidlá majú k dispozícií. [1] [3]
Z pohľadu prepravy hromadného nákladu bola situácia ovplyvnená prevažne situáciou v priemysle jednotlivých oblastí. Priemyselná výroba v Číne pokračovala vo zvyšovaní produkcie. Na druhej strane priemyselná produkcia v Európe sa na určité obdobie ocitla v úpadku v dôsledku preventívnych opatrení a úplného alebo čiastočného uzavretia ekonomík. Tento stav odzrkadľuje pokles prepravy hromadného nákladu z Číny do Európy o 27,9 %. Na druhej starane Čína zaznamenala nárast príchodu plavidiel prepravujúcich hromadný náklad o 13,9 %. Pokles v obidvoch smeroch však zaznamenala preprava automobilov v dôsledku nižšieho dopytu po týchto výrobkoch. [1]
2.2 Dopad pandémie na námorný obchod medzi Európskou úniou a USA
Spojené štáty americké predstavujú najdôležitejší trh z hľadiska exportu výrobkov z krajín Európskej únie. Na druhej strane, počet plavidiel prepravujúcich náklad medzi územím Európy a USA nedosahuje také hodnoty ako v prípade námorného obchodu s Čínou. [1]
Pokles prepravy nákladu na palube plavidiel na trase Európa – USA dosiahol od začiatku pandémie viac ako 30 %. Na trase USA – Európa bol zaznamenaný väčší pokles na úrovni 39,1 %. Najčastejšie prepravovaným druhom nákladu medzi USA a Európou sú osobné automobily a kontajnery. V obidvoch prípadoch a nezávisle od smeru prepravy možno pozorovať pokles príchodu plavidiel do jednotlivých prístavov a s tým súvisiaci pokles množstva prepraveného nákladu. Najvýraznejšie sa tento pokles prejavil prevažne pri preprave automobilov z Európy do USA, ktorý predstavuje až 74,7 % v porovnaní s rokom 2019. [1]
3 Vplyv šírenia pandémie COVID-19 na námornú dopravu v ostatných častiach sveta
Celosvetovo najväčší dopad šírenia choroby COVID – 19 na námornú dopravu zaznamenala Európa (Graf 3). Celkový prepad námornej dopravy počas roka 2020 je odhadovaný na 13,9 %. Najmenší pokles od začiatku pandémie do októbra 2020 zaznamenal región východnej Ázie (tzv. Ďaleký východ) na úrovni len 0,1 %. Intenzita námornej dopravy je však v tomto regióne jedna z najvyšších na svete. Takže, napriek nízkemu percentuálnemu vyjadreniu predstavuje tento pokles výrazné množstvo prepravovaného nákladu námornou dopravou. [2]
Zaujímavým je aj porovnanie dopadu pandémie na oblasti podľa stupňa rozvoja ich hospodárstva. Z tohto pohľadu jednoznačne vyplýva, že pandémia mala výraznejší vplyv na hospodársky rozvinuté oblasti sveta, zatiaľ čo rozvojové krajiny a oblasti s nízkym HDP utrpeli výrazne menší pokles. [2]
V prípade členenia podľa typu plavidiel (Graf 4) alebo nákladu ktorý dané plavidlá prepravujú je celosvetový priebeh takmer totožný s priebehom v rámci Európy. Celosvetovo od začiatku pandémie do októbra 2020 bol najväčší prepad zaznamenaný v oblasti prepravy osôb. Od začiatku pandémie je v priemere zaznamenávaný pokles v porovnaní s rokom 2019 na úrovni medzi 63 až 85 %. [2] [4]
| Graf 3 Pokles ohlásení príchodu plavidiel do prístavov v jednotlivých častiach sveta v období od začiatku pandémie do konca októbra 2020 zdroj: [2] |
| Graf 4 Celosvetový percentuálny pokles obsluhy plavidiel v námorných prístavoch podľa duhu prepravovaného nákladu zdroj: [2] |
Celosvetový pokles prepravy nákladu námornou dopravou nie je taký dramatický ako v prípade osobnej dopravy. Stabilne však dosahuje hodnoty 40 – 50 %. Celosvetovo z pohľadu druhu nákladu prepravovaného námornou dopravou možno konštatovať, že dopad na námornú dopravu je približne rovnaký pri všetkých druhoch prepravovaných komodít. Jednotlivé odlišnosti možno však pozorovať pri bližšom pohľade na jednotlivé regióny sveta. [2]
Z pohľadu prepravy kontajnerov možno najzásadnejší pokles pozorovať v regióne Subsaharskej Afriky, Austrálie a Oceánie. Zatiaľ čo Európa zaznamenala celkovo priemerný pokles prepravy kontajnerov námornou dopravou o približne 7,3 %, v prípade Subsaharskej Afriky, Austrálie a Oceánie bol tento pokles na úrovni viac ako 12 %. Na druhej strane existujú aj regióny, v ktorých nastal nárast prepravy kontajnerov. Ide o región Arabského polostrova a Indického subkontinentu. V týchto oblastiach zaznamenali nárast v počte príchodu kontajnerových lodí do jednotlivých prístavov o 0,3 %. [2] [3]
V priebehu roka 2020 zaznamenali prevádzkovatelia kontajnerových lodí na celom svete narastajúci podiel tzv. prázdnych plavieb v súvislosti s poklesom dopytu po výrobkoch. Od ohlásenia začiatku pandémie v marci 2020, 40 % prístavov zaznamenalo ohlásenie takýchto plavieb takmer každý týždeň. Tento trend prebiehal a stále prebieha v niekoľkých postupných krokoch. V prvej fáze sa predpokladal pokles v súvislosti s každoročným organizovaním osláv Čínskeho nového roku. V dôsledku týchto osláv a hromadných dovoleniek dochádza k poklesu výroby na území Číny a to spôsobuje menšie množstvo prepraveného nákladu. Druhou fázou bolo nepredvídateľné predĺženie hromadných dovoleniek na území Číny o niekoľko týždňov za účelom zabránenia veľkej mobility obyvateľstva. Tretia fáza celosvetového poklesu prepravy kontajnerov a zvýšenia počtu prázdnych plavieb bola spôsobená oneskorením dodávok tovaru, ktorý mal byť prepravený v období po Čínskom novom roku. V tomto období začali platiť rozsiahle obmedzenia v meste Wu-chan, ktorý je jedným z najdôležitejších kontajnerových prístavov na rieke Jang-c,-ťiang, čo spôsobilo rovnako hromadný pokles prepravy. Posledná fáza prebieha od rozšírenia nákazy v rámci celého sveta v dôsledku prijatých opatrení v jednotlivých oblastiach sveta. [2]
4 Najčastejšie opatrenia v súvislosti s dopadom šírenia COVID-19 na námornú dopravu
Rozsah šírenia pandémie je v rozličných oblastiach sveta odlišný. Podľa celkového rozsahu šírenia prijímajú jednotlivé krajiny opatrenia, ktoré sú niekde dočasné a niekde sa premietajú do dlhodobých opatrení. Tieto opatrenia zasahujú aj sektor námornej dopravy. Opatrenia spojené s námornou dopravou sa celosvetovo týkajú predovšetkým prevádzky prístavov a ekonomických opatrení.
4.1 Zmeny v prevádzke prístavov
Prevádzka prístavov prechádza v poslednom období v súvislosti s opatreniami rozličnými zmenami. Spoločným cieľom týchto opatrení však nie je v prvom rade zvýšiť prekládkovú kapacitu, ale zamedziť šíreniu nákazy pri prekládke nákladu. Jedným z najúčinnejších opatrení na zamedzenie šírenia infekčných chorôb je karanténa. Jednotlivé prístavy v Európe a Severnej Amerika preto postupne začali vyčleňovať prekládkové úseky pre plavidlá, na palube ktorých sa potvrdí šírenie nákazy. V prípade príchodu plavidiel do prístavov boli prijaté protokoly a plány, podľa ktorých postupujú zamestnanci prístavu a posádky plavidiel, ak sa na palube potvrdil prípad ochorenia COVID-19. V prístavoch sú okrem karanténnych prekládkových úsekov vyčlenené aj hliadkovacie plavidlá na vyzdvihnutie a prepravu nakazených osôb za prísnych bezpečnostných podmienok. V niektorých prístavoch musia byť plavidlá pred ich príchodom do prístavu zakotvené alebo vyviazané mimo územia prístavu a musia mať oficiálne povolenia úradov týkajúce sa epidemiologických opatrení. Jedným z týchto potvrdení je napríklad MDoH (Maritime Declaration of Health). Tento dokument je využívaný predovšetkým v prístavoch Hamburg a Rotterdam a je vyžadovaný ešte pred príchodom plavidla, resp. pred nastúpením lodivoda na palubu plavidla. Tento dokument je potvrdením o aktuálnej epidemiologickej situácie na palube. Na základe tohto dokumentu sa rozhodne o vpustení plavidla do prístavu alebo uvalení karantény na dané plavidlo. V jednotlivých prístavoch dochádza okrem prekládky nákladu aj k výmene posádok plavidiel. V niektorých prístavoch je takáto výmena úplne zakázaná. V ostatných sa riadi prísnymi obmedzeniami a zriaďovaním tzv. humanitárnych koridorov. [2] [5]
4.2 Ekonomické opatrenia na podporu námornej dopravy
Sektor námornej dopravy bol zasiahnutý pandémiou rovnako ako ostatné sektory dopravy. Uzavretie ekonomík, pokles výroby a pokles dopytu po preprave spôsobili pokles príjmov prevádzkovateľov plavidiel a prístavov. Jedným z hlavných spôsobov je podpora vlád jednotlivých krajín. Táto podpora sa týka predovšetkým námorných prístavov, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v logistických reťazcoch všetkých prímorských krajín. Ďalším spôsobom je poskytovanie výhodných podmienok pre zákazníkov námorných prístavov. Španielska vláda prijala celý rad rozhodnutí na uľahčenie toku financií medzi prístavmi a prevádzkovateľmi plavidiel. V prístave Hamburg napríklad pristúpili k ponuke výhodnejších podmienok prenájmu prekládkových zariadení. Výhodným spôsobom na podporu dopravcov a prevádzkovateľov je aj prehodnotenie prístavných poplatkov. Tieto spôsoby aktívne prispievajú k lepšej finančnej stabilite majiteľov plavidiel, ale aj jednotlivých prístavov. [2] [5]
Za účelom udržania ekonomickej stability boli vo väčšine námorných prístavov prijaté opatrenia týkajúce sa hlavne odloženia strategických investícií, zmeny smerovania financií z rozpočtu prístavu, vyjednávania a rozšírenia možností platieb za využité služby a prehodnotenia postavenia na trhu spolu s tvorbou nového finančného plánu na kratšie časové obdobie. [5]
5 Záver
V súvislosti s pandémiou koronavírusu patrí námorná doprava medzi výrazne zasiahnuté sektory dopravného trhu. Preprava nákladu medzi kontinentmi na veľké vzdialenosti, medzinárodné zloženie posádok plavidiel a úzka prepojenosť na dopyt a ponuku po výrobkoch a surovinách patrí medzi charakteristické črty námornej dopravy. Tieto faktory však v prípade epidemiologickej a ekonomickej krízy spôsobujú značné problémy prevádzkovateľom plavidiel a prístavov. Prepad ekonomiky v spojitosti s opatreniami na zastavenie pandémie spôsobil značné škody, ktoré budú jednotlivé spoločnosti naprávať ešte dlhý čas. Na druhej strane je táto situácia príležitosťou k hľadaniu nových, lepších a efektívnejších postupov pri preprave nákladu námornou dopravou. Námorná doprava má dnes príležitosť zdokonaliť jednotlivé fázy prepravy, vylepšiť technológiu prepravy a prekládkových procesov a tým si naďalej udržať dominantné postavenie pri preprave nákladu na veľké vzdialenosti. Je to výzva, ktorá môže v budúcnosti znamenať trvalé zmeny, ktoré určite prispejú k rozvoju a skvalitneniu námornej dopravy.
6 Literatúra
- COVID-19 – impact on shipping. EMSA[online]. [cit. 2020- 11- 30]. . Dostupné na internete: http://www.emsa.europa.eu/news-a-press-centre/covid19-impact.html
- COVID-19 and maritime transport: Impact and responses. UNCTAD [online]. [cit. 2020- 11- 25]. . Dostupné na internete: http://www.emsa.europa.eu/news-a-press-centre/covid19-impact.html
- KOLESNIKOVA, M. EU Maritime Economy and COVID-19. In Contenporary Europe-Sovremennaya Europa [online]. 2017. Issue: 4 s. 102-11. [cit. 2020- 11- 26]. . Dostupné na internete: http://sov-europe.ru/images/pdf/2020/4-2020/Kolesnikova_4-20.pdf. DOI: 10.15211/soveurope42020102111
- YOSHIMURA, Y., SASAKI, H., HORIUCHY, H., MIYATA, N., TACHIKAWA, N. Clinical charakteristics of the coronavirus disease 2019 (COVID-19) outbreak on a cruise ship. In Journal of infection and chemotherapy. 2020. Issue: 11 s. 1177-1180. DOI: 10,1016/j.jiac.2020.06.010
- DEPELLEGRIN, D., BASTIANINI, M., FADINI, A., MENEGON, S. The effects of COVID-19 induced lockdown measures on maritime settings of a coastal region. In Science of the total environment. 2020. Volume: 740. DOI: 10.1016/j.scitotenv.2020.140123
Poďakovanie
Project VEGA No. 1/0128/20: Research on the Economic Efficiency of Variant Transport Modes in the Car Transport in the Slovak Republic with Emphasis on Sustainability and Environmental Impact, Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications: University of Zilina, 2020-2022.
Autori:
Tituly a pôsobisko autorov:
1Ing. Peter Mako, Žilinská univerzita v Žiline – FPEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 1 010 26, Žilina, Slovenská republika, E-mail: peter.mako@stud.uniza.sk
2Doc. Ing. Andrej Dávid PhD., Žilinská univerzita v Žiline – FPEDAS, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 1 010 26, Žilina, Slovenská republika, E-mail: andrej.david@fpedas.uniza.sk
VYTLAČIŤ