Dôležitým ukazovateľom úrovne cestných a premávkových podmienok na pozemných komunikáciách je dopravná nehodovosť. Neustále zvyšujúci trend motorizácie a automobilizácie má za následok zvyšovanie zaťaženia cestnej siete a zvýšenie požiadaviek na dopravu a bezpečnosť, preto je veľmi dôležité zamerať sa na túto problematiku.
Nehodovosť na cestách
Na cestách Slovenska sa už dlhodobo darí znižovať každoročne počet usmrtených v dôsledku dopravných nehôd. V roku 2013 sme dosiahli najlepší výsledok v tomto trende Tabuľka 1 porovnáva nehodovosť za rok 2013 s rokom 2012 na Slovensku.
Tab. 1 Prehľad zaevidovaných dopravných nehôd v SR a ich následky
Zdroj: [1]
Podľa tohto porovnania je stále viditeľný trend znižovania následkov dopravných nehôd. Situácia sa ale v roku 2014 zmenila a následky nehôd dosiahli nepriaznivý vývoj. Tabuľka 2 porovnáva nehodovosť a jej následky za obdobie do 9. marca 2014.
Tab. 2 Prehľad zaevidovaných dopravných nehôd v SR a ich následky za obdobie od 1.1.2014 do 9.3.2014
Zdroj: [1]
Je táto situácia v nehodovosti na Slovensku len nepatrnou odchýlkou alebo sa treba situáciou hlbšie zaoberať? Odpoveď poskytne porovnanie nehodovosti na Slovensku s nehodovosťou v ostatných členských štátov EU. Toto porovnanie poskytuje tabuľka 3. Je zostrojená z údajov Európskej únie a posledný aktuálny údaj je z roku 2011. Pre porovnanie trendov však postačuje.
Tab. 3 Zmena počtu usmrtených osôb v dôsledku dopravnej nehody na cestách
Zdroj: [1]
Je zjavné, že Slovensko zachytáva trend a pokiaľ EU dosiahla zníženie počtu usmrtených osôb v dôsledku dopravných nehôd o 44,3 %, Slovensko dosahuje zníženie 47,2 % a má lepšie výsledky ako špičkové krajiny EU v oblasti bezpečnosti cestnej dopravy. Absolútne čísla nie vždy dokážu vyjadriť skutočnosť, preto nasledujúca tabuľka poukáže poradie krajín EU v relatívnom prepočte na počet obyvateľov, počet evidovaných osobných vozidiel a počet obehnutých oskm. Počet vozidiel poskytne informáciu o hustote dopravných prostriedkov. Každé vozidlo je totiž potenciálnym zdrojom nehody. Vykonané oskm zas poskytujú pohľad na pohyb týchto vozidiel, pretože riziko narastá s prejdenou vzdialenosťou.
Tab. 4 Počet usmrtených v prepočte na
Zdroj: [1]
V tejto tabuľke pri prepočte na počet obyvateľov dosahuje výsledok lepší ako je priemer EU. Ak ale použijeme relatívne číslo vztiahnuté na počet evidovaných vozidiel, Slovensko sa posunulo z pozície 10 až na pozíciu 22. Zohľadnenie počtu vozidiel nie je dostatočne presné, pretože, vozidlá, ktoré nejazdia sú síce záťažou na parkovacie plochy, ale z hľadiska potenciálnej nehody sú málo nebezpečné, ak neuvažujeme o strate technickej spôsobilosti vozidla (napríklad pneumatiky a pod.). Intenzitu využívania vozidiel zohľadňujú ubehnuté kilometre, ktoré sú reprezentované vykonanými oskm za predpokladu porovnateľnej vyťaženosti vozidiel. Tu Slovensko pokleslo až na 23. priečku a horšie výsledky dosahuje už len Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Lotyšsko, Chorvátsko a Rumunsko.
Na hľadanie riešenia si môžeme porovnať podiel usmrtených chodcov na celkom usmrtených pri dopravnej nehode. Porovnanie s poprednými štátmi v EU poskytuje tabuľka 5. V týchto štátoch podiel usmrtených chodcov je na úrovni 19,8 % a v rámci celej EU je tento podiel 21,2 %. Slovensko v roku 2013 malo tento pidiel 28,7 % (Tabuľka 2) a v roku 2014, tento podiel narástol na 35,3 %.
Tab. 5 Usmrtené osoby pri dopravnej nehode podľa účastníka
Zdroj: Zdroj: [2]
Riešením je zvýšiť pozornosť chodcom nielen zavedením povinného používania reflexných prvkov, ale presnejšie a logickejšie formulovať aj vzťah medzi chodcami a vodičmi. Vodiči totiž nie vždy dokážu správne pochopiť zložité formulácie odvolávajúce sa na iný paragraf v tom istom zákone. Pri tejto príležitosti je potrebné poukázať aj na zložitosť legislatívy týkajúcej sa používania cestných komunikácií. Základný zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol od svojho uvedenia do praxe novelizovaný nasledovnými zákonmi: zákonom č. 84/2009 Z. z., zákonom, č. 188/2009 Z. z., zákonom č. 199/2009 Z. z., zákonom č. 144/2010 Z. z., zákonom č. 119/2011 Z. z., zákonom č. 249/2011 Z. z., zákonom č. 313/2011 Z. z., zákonom č. 68/2012 Z. z., zákonom č. 317/2012 Z. z., zákonom č. 357/2012 Z. z., zákonom č. 42/2013 Z. z., zákonom č. 98/2013 Z. z., zákonom č. 180/2013 Z. z., zákonom č. 213/2013 Z. z., zákonom č. 290/2013 Z. z. a zákonom č. 388/2013 Z. z. To predstavuje 16 novelizácií a v úplnom znení má rozsah 67 strán a jeho vykonávacia vyhláška 09/2009 má rozsah 131 strán a bola novelizovaná 7 krát. O premávke na pozemných komunikáciách hovorí aj Zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorý bol novelizovaný 15 krát a jeho vykonávacie vyhlášky boli novelizovaná 20 krát. Navyše podmienkami prevádzky vozidiel na cestách sa zaoberá aj 106 Nariadení vlády, ktoré sa väčšinou len odvolávajú na Smernice EU, ktoré sú týmto zavádzané do platnej legislatívy Slovenska. Riešením by bolo zjednotenie a zjednodušenie legislatívy tak, aby aj človek s nižším vzdelaním bol schopný porozumieť formuláciám v legislatíve.
Svoj podiel nesie aj nevhodné umiestňovanie dopravného značenia. Príklad nevhodne umiestnenej vodorovnej dopravnej značky V 6a Priechod pre chodcov je na obr. 1. Priechod pre chodcov je nakreslený tak, že vodič autobusu musí zastaviť vozidlo tesne pred priechodom pre chodcov. To v chodcoch vyvolá pocit bezpečia , lebo sa pohybujú po priechode pre chodcov a vstúpia do cesty súbežne idúcim vozidlám.ný prípad nevhodne použitého dopravného značenia poskytuje obr. 2. Je tu vyznačený priechod pre chodcov V 6a a priechod pre cyklistov V7. Ten je vyznačený bielou farbou, pričom Vyhláška 9/2009 používa farbu zelenú. Význam je síce zrozumiteľný, ale vo vodičoch vyvoláva pocit, že nie všetko musí byť presne podľa predpisov.
Iný prípad nevhodne použitého dopravného značenia poskytuje obr. 2. Je tu vyznačený priechod pre chodcov V 6a a priechod pre cyklistov V7. Ten je vyznačený bielou farbou, pričom Vyhláška 9/2009 používa farbu zelenú. Význam je síce zrozumiteľný, ale vo vodičoch vyvoláva pocit, že nie všetko musí byť presne podľa predpisov
Obr. 1
Zdroj: autori
Obr.2
Zdroj: autori
Z pohľadu nehodovosti chodcov treba zamerať pozornosť aj na skutočnosť, že podľa Tabuľky 1 v roku 2013 na cestách Slovenska zahynulo 64 chodcov, ale len 25 z nich dopravnú nehodu zavinilo svojou vinou.
Tab. 6 Nehody na Slovensku podľa ich frekvencie v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012
Zdroj: [1]
Tabuľka 6 ukazuje nehody na Slovensku podľa ich frekvencie. Z prehľadu je zjavné, že hlavnými príčinami smrteľných nehôd je nedisciplinovanosť vodičov. Táto môže plynúť zo skutočnosti, že aj umiestňovanie dopravného značenia je nie vždy v súlade s platnou legislatívou a často aj neznalosťou predpisov alebo nebezpečnosti svojho konania. Stačí porovnať Zdroj: Autori
nebezpečnosť nehôd. Napríklad každá 33. nehoda spôsobená neprimeranou rýchlosťou spôsobila smrť niektorého účastníka rovnako ako aj nesprávne predchádzanie. Riešením by bolo v motoristických reláciách upozorňovať na nebezpečnosť takéhoto konania. Každá príčina nehody uvedená v Tabuľke 6 je výsledkom nedisciplinovanosti vodičov a ich snahy získať výhodu oproti ostatným. Cesta sa zužuje z dvoch do jedného jazdného pruhu v ktorom sa pohybuje súvislý rad vozidiel. To nebráni červenému vozidlu v pozadí predchádzať a potom si vynútiť zaradenie pred predchádzané vozidlá. Podobná bezohľadnosť k ostatným je na obrázku 4. Tu je zobrazené parkovanie vozidiel na súkromnom pozemku, kde vodič Volva zaparkoval svoje vozidlo pred vchodom do skladu, aj napriek tomu, že je tam umiestnená dopravná značka zákaz státia. Samozrejme parkovať pred značkou je dovolené, ale význam je logický a značka má zaistiť prístup do skladu, čo zaparkované vozidlo znemožnilo. Ako by asi reagoval vodič Volva, ak by niekto zaparkoval pred jeho garážou?
Obr. 3
Zdroj: autori
Obr. 4
Zdroj: Autori
Prípad nie vhodného dopravného značenia dokumentuje obrázok 5
Obr.5
Zdroj: [3]
Je to cesta popod Strečno, kde je cesta rozdelená na dva a jeden jazdný pruh. Pôvodnou myšlienkou bolo, že na dvojprúdovej ceste môžu rýchlejšie vozidlá predbiehať tie pomalšie. Dopravné značenie však prikázalo nákladným vozidlám, autobusom a traktorom jazdu v pravom pruhu rýchlosťou 70 km/h. Takže ich oproti skutočnosti spred úpravy vlastne spomalilo. Osobné vozidlá , ak chcú jazdiť rýchlejšie smú použiť ľavý jazdný pruh. V skutočnosti veľa vodičov značeniu nerozumie. Mimo obce je vodič povinný jazdiť v pravom jazdnom pruhu, ak vozidlo jazdí 90 km/h v ľavom pruhu, často sa objavujú jazdci, ktorí chcú jazdiť rýchlejšie a predbiehajú cez pravý jazdný pruh.
Záver
Slovensko dosahuje významný pokles počtu usmrtených osôb v dôsledku dopravných nehôd, ale stále zaostáva za vyspelými krajinami. Riešením je zvýšenie pozornosti chodcom, zvýšenie rešpektu vodičov k legislatíve a vzájomnému rešpektu potrieb. Zjednodušená a prehľadná legislatíva taktiež napomôže porozumieť dikcii zákonov. Nie poslednou úpravou je zvýšenie vzdelanosti držiteľov vodičského oprávnenia prostredníctvom motoristických relácii. Máloktorý z vodičov, sa totiž dobrovoľne začne vzdelávať, najmä pri takom počte novelizácii.
Autori:
Vladimír Rievaj1, Zuzana Majerová2
1 doc., Ing. Vladimír Rievaj, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina
2 Ing. Zuzana Majerová, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina
Literatúra
[1] http://www.minv.sk/
[2] EU Transort in Figures Statistical pocket book 2013, Európska únia 2013, ISBN 978-92-79-2860-9
[3] http//maps.google.com
Tato štúdia/publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II.,
ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”
VYTLAČIŤ