Použitie metódy just-in-time (JIT) pri riadení zásob má zásadný plyv na logistické činnosti na všetkých úrovniach. JIT je filozofia zameraná na znižovanie strát, redundanciou a neefektívnosti v rámci celého výrobného systému. V kontextu dodávkového reťazca sa táto filozofia zameriava na odstraňovanie strát a redundanciou medzi obchodnými partnermi zapojenými do dodávkového reťazca, tj. strát a redundanciou, ktorá sa netýka bezprostredne samotnej spoločnosti. [4]
V rámci JIT sa zvyšuje význam dopravy ako zložky logistiky a sú na ňu kladené vysoké požiadavky:
- kratšia a spoľahlivejšia doba prepravy,
- sofistikovanejšia komunikácia,
- menší počet dopravcov s dlhodobými vzťahmi,
- efektívne navrhnuté dopravné prostriedky a zariadenia na manipuláciu s materiálom,
- kvalitné rozhodovacie modely o použití dopravných prostriedkov (vlastné, verejné, zmluvné).
V súčasnosti sa do povedomia dostáva nadstavba JIT systému, čo predstavuje implementáciu JIT do oddelenia nákupu. V rámci tohto systému umiestni dodávateľ svojho zamestnanca priamo do podniku zákazníka, kde pracuje ako plánovač alebo obchodník. Môžeme tak povedať, že dochádza k zlepšenej komunikácii, integrácii informácií so zákazníkom, a v neposlednom rade i úspore ľudskej práce v rámci oddelenia predaja.
[3]
Podľa štúdie Medzinárodného inštitútu pre aplikovanú systémovú analýzu (International Institute for Applied System Analysis- IIASA) je technológia JIT jedna z troch technológií, kedy doprava ako nositeľ fyzického premiestnenia môže významne intenzifikovať logistický reťazec.
Dodávateľské vzťahy v JIT sú výrazne ovplyvňované dopravným systémom. Typickým druhom dopravy pre prepravu JIT, vyžadujúcu rýchlosť a vysoký stupeň istoty dodania, je cestná doprava, uskutočnená po kapacitnej a kvalitnej sieti cestných komunikácií umožňujúcimi pomerne vysokou rýchlosťou dodania tovaru v režime „door to door“, ktorá tak nevytvára zásoby v dopravných prostriedkoch.
I napriek niektorým efektom dosadzovania implementácie JIT naráža na výrazné prekážky. V roku 1988 zverejnil IIASA správu, v ktorej upozorňuje na radu neduhov ku ktorému systém smeruje na [1]:
- nekvalitnú a nedostatočnú cestnú infraštruktúru v Európe,
- nevyhovujúcu štruktúru priemyslu pre implementáciu JIT vo väčšine krajinách (pôvodná filozofia predpokladá maximálnu prepravnú vzdialenosť 50km)
Obrázok 1 Variabilita aplikácie JIT pre rôzne druhy distribúcie do distribučných spoločností
Ekonomické efekty zavedenia JIT:
- 20-50% zvýšenie produktivity práce,
- 80-90% skrátenie priebežnej doby výroby,
- 20-40% zvýšenie využitia výrobného zariadenia,
- 40-50% zníženie nákladov na poruchy, zmetky,
- 8-15% zníženie nákladov na nákup, materiálu,
- 50-90% zníženie nákladov na zásoby,
- 30-40% zlepšenie využitia výrobných priestorov,
- 75-90% zvýšenie kvality výroby.
Tabuľka 1 Princípy zavedenia JIT do podniku [2]
Prijatie opatrenia k rozvoju životného prostredia priaznivejších druhov dopravy, postupná internalizácia externých nákladov, recesia európskych železničných spoločností, rast počtu osobných automobilov a zvyšovanie prepravných výkonov dopravy so zväčšujúcim sa podielom dopravy cestnej pri minimálnom rozširovaní siete diaľnic a expresných komunikácií, vedie k neustálemu výrazne menia prístupy k rozvoju JIT mimo brány podniku.
Autor [1] Ing. Iveta Kubasáková, PhD.- Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, SR Literatúra[1] LATÝN, P.: Filozofie Just in Time a její současné problémy, [2] STEHLÍK, A. – KAPOUN, J.: Logistika pro manažéry, Eko press, Praha, ČR, 2008, ISBN 978-80-86929-37-8. [3] MIČIETOVÁ, M.: Skladovacie procesy v kontexte uplatňovania logistických systémov v automobilovom priemysle, Dizertačná práca, ŽU v Žiline, Školiteľ: prof. Ing. Marián Šulgan, PhD. [4] Bruce Ferrin: “Planning J-I.T. Supply Operations: A Multiple Case Analysis”, joumal oj Business Logistics 15, no. 1 (994), s. 53-D9; Steven Demmy, Arthur B. Petrini, “MRP + JIT + TQM + TOC: A Path to World Class Management”, Logistics Spectrum 26, no. 3 (Fall 19
VYTLAČIŤ