VYUŽITIE INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ PRE TRASOVANIE A MONITOROVANIE NADMERNÝCH A NADROZMERNÝCH PREPRÁV NÁKLADOV

Jednou z najdôležitejších otázok, ktorými sa musí dopravca resp. aj orgán, ktorý povoľuje takéto prepravy; zaoberať pri prepravách ťažkých a nadrozmerných nákladov je problematika zostavenie trasy prepravy. Táto trasa musí zodpovedať svojím profilom, únosnosťou mostov, rozmermi križovatiek, výškou podjazdov a pod. rozmerom a hmotnosti prepravovaného nákladu.

Pre slovenských dopravcov je dôležitá súčinnosť pri povoľovacom konaní najmä s Cestnou databankou Slovenskej správy ciest.

Problematika určovania, resp. posudzovania trás pre prepravy nadmerných a nadrozmerných nákladov (nariadenie vlády SR č. 349/2009 Z.z.) je súčasťou agendy zvláštneho užívania pozemných komunikácií v zmysle § 8 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Určovanie prepravných trás pre náklady s celkovou hmotnosťou do 60 t je v kompetencii príslušných cestných správnych orgánov. Pre tieto účely sú príslušným orgánom poskytované z ústrednej technickej evidencie cestných komunikácií údaje o mostných objektoch. Pre prepravy nákladov s celkovou hmotnosťou nad 60 t určuje trasy Slovenská správa ciest, odbor cestnej databanky (CDB).

Najpoužívanejšie trasy prepráv nadrozmerných a nadmerných nákladov sú na obr.1. Reálne trasy, ktoré je možno využívať v konkrétnom čase prepravy sa môžu meniť v závislosti od stavebných prác, porúch na mostoch, obchádzok apod.

 gnap1Obr. 1 Najpoužívanejšie trasy prepráv nadrozmernýcha nadmerných nákladov, Zdroj: [3]

Pre efektívne stanovenie trás bol vyvinutý aplikačný program, ktorý po zohľadnení všetkých okrajových podmienok určí najvhodnejšiu prepravnú trasu. Programová aplikácia je súčasťou Informačného systému modelu cestnej siete a pracuje v prostredí ArcGIS. Využívaním spomenutého programového vybavenia sa značne zvýšili kapacitné možnosti CDB pre túto činnost [2].

Podmienky a postupy pre povoľovacie konanie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií pri prepravách nadmerných a nadrozmerných nákladov určuje metodický pokyn č. 1/2008, schválený MDPT SR a účinný od 1.6.2008 [1].

 

Určovanie prepravných trás pre náklady s celkovou hmotnosťou do 60 t v SR

Ako už bolo uvedené určovanie prepravných trás pre náklady s celkovou hmotnosťou do 60 t je v kompetencii príslušných povoľujúcich cestných správnych orgánov. V SR sú to najčastejšie Oresné úrady v sídle kraja, odbory cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Pre tieto účely sú týmto orgánom poskytované údaje o mostných objektoch z ústrednej technickej evidencie cestných komunikácií, ktorú vykonáva Slovenská správa ciest.

Slovenská správa ciest, odbor cestnej databanky zabezpečil vývoj a sprevádzkovanie programového aplikačného vybavenia pre návrh, resp. posudzovanie trás nadmerných a nadrozměrných nákladov. Aplikácia pracuje na báze web technológií a využíva údaje ústrednej technickej evidencie cestných komunikácií (vrátane cestných objektov) uložené v centrálnej databáze. Práca s ňou je určená príslušným organizáciám, ktoré pracujú s uvedenou agendou v zmysle platnej legislatívy. Od 18.11.2013 je nová verzia aplikácie softvéru.

Užívateľ (správca) po zadaní základných parametrov (hmotnosť, dĺžka, šírka, výška, rázvory náprav, nápravové tlaky prepravnej súpravy – pozri obr.2) môže vyhľadať trasu vyhovujúcu pre danú prepravu z bodu A do bodu B. Výstupom aplikácie je aj report vo formáte PDF.

gnap2Obr.2 Portál cestnej databanky pre určovanie trás do 60 ton (príklad zadania údajov o vozidle s nákladom)

Užívateľ musí zadať celkovú hmotnosť vozidla, dĺžka, šírka avýšky vozidla vrátane nákladu. Postupne je potrebné zadať zaťaženie a rázvory náprav vozidla, jazdnej súpravy vrátane nákladu.

Začiatočný a koncový bod prepravy sa vyberie na mape. V položke „Povolené triedy ciest“ je možnosť výberu tried komunikácií. Je možnosť tiež pridať zákaz prejazdu cez bod na cestnej komunikácií.

gnap3Obr. 3 Vyobrazenie navrhnutej trasy prepravy – príklad trasy z Medzilaboriec do Trnavy

Je možné trasu opravovať a nekoniec si vyhotoviť podrobný výpis prepravy aj so zoznamom a spôsobom prekonávanie objektov napr. mostov [4].

Na obr. 3 je príklad výstupu z výpočtu trasy. Uvedené softvérové vybavenie používajú správne organy povoľujúce prepravy do 60 ton celkovej hmotnosti vozidla vrátane nákladu.

Využitie informačných technológií v SR pre prepravy nad celkovú hmotnosť 60 ton

Pre preprave s hmotnosťou nad 60 t posudzuje a určuje trasy Slovenská správa ciest – Cestná databanka.

Pre ich efektívne stanovenie bol vyvinutý aplikačný program, ktorý po zohľadnení všetkých okrajových podmienok určí najvhodnejšiu prepravnú trasu. Programová aplikácia je súčasťou Informačného systému modelu cestnej siete a pracuje v prostredí ArcGIS (Network Analyst), v ktorom graficky znázorní trasu a zároveň aj výsledok výpočtu trasy v textovom formáte.

Aplikačný systém pre stanovovanie trás pre prepravu nadmerných a nadrozmerných nákladov, využíva údaje o šírkových parametroch cestných komunikácii a samozrejme údaje o objektoch, ktoré sú hlavným limitujúcim faktorom pri stanovovaní vhodnej prepravnej trasy.

Žiadateľ vyplní formulár žiadosti na internetovej stránke (formulár žiadosti obsahovo zodpovedá papierovému formuláru). Po vyplnení a potvrdení formulára systém vykoná kontrolu zadaných údajov a v prípade chýb umožní žiadateľovi ich opravu. Po úspešnom potvrdení formulára sa žiadosť zaeviduje v systéme a žiadateľovi sa zobrazí zaevidovaná žiadosť pripravená na tlač.

Vytlačenú žiadosť (spolu s ďalšími potrebnými dokumentmi) doručí žiadateľ na SSC e-mailom (prípadne poštou). Najefektívnejším spôsobom je podanie formou elektronickej žiadosti ktorej obsah je automaticky načítaný programovou aplikáciou pre určovanie trás a zároveň upozorní pracovníka SSC , že bola zadaná nová žiadosť v aplikácií.

Postup v posudzovaní/určovaní trasy na pracovisku cestnej databanky SSC spočíva v určení podmienok za akých bude prechádzať jazdná súprava po prepravnej trase t.j. či jazdná súprava prejde cez most na normálnu, výhradnú alebo výnimočnú zaťažiteľnosť.

Prepravná trasa sa určuje preto, aby sa jazdná súprava pri nadmernej preprave čo najviac vyhla mostom s nízkou únosnosťou a zlým stavebným stavom, podcestiam s nevyhovujúcou voľnou výškou.

Posudzovanie prechodu jazdnej súpravy sa realizuje automatizovane, pričom sa využívajú dáta ústrednej technickej evidencie cestných komunikácií zahrňujúce technické parametre cestných komunikácií a cestných objektov (mostov, podcestí, železničných priecestí a pod.).

Prepravná trasa je navrhovaná v závislosti od dopravného významu cestnej komunikácie, t.j. prioritne po diaľniciach, cestách I. triedy, ak sa tu vyskytne prekážka použijú sa cesty II. a III. triedy.

Na posúdenie prepravnej trasy v závislosti od cestných objektov sú potrebné najmä údaje: parametre prepravnej súpravy, nápravové tlaky a rázvory náprav jazdnej súpravy, celková dĺžka premostenia mosta a únosnosti mosta. Únosnosti mosta sú evidované ako normálna, výhradná a výnimočná zaťažiteľnosť. Most sa posudzuje ako celok a postupným prepočtom sa zisťuje najnepriaznivejšia hmotnosť, ktorou prepravná súprava môže prejsť v danom okamihu po moste.

Výsledok posúdenia sa vyjadruje číselnou hodnotou od 0 – 3:

  • 0 – most sa prekonáva bez prekážky;
  • 1 – most sa prechádza s obmedzením tzn. Jazdná súprava prechádza ako jediná po moste s vylúčením inej dopravy. Vozidlo prechádza bez obmedzenia rýchlosti;
  • 2 – most sa prechádza s obmedzením a to tzn. Jazdná súprava prechádza ako jediná po moste s vylúčením inej dopravy. Vozidlo prechádza konštantnou rýchlosťou (5 km/h) stredom mostnej konštrukcie mosta;
  • 3 – požadujeme statický prepočet, lebo most nemá potrebnú zaťažiteľnosť. Dopravcovi statik navrhne akým spôsobom bude prechod po moste možný.

Po provizórnych mostoch a mostoch so stavebným stavom 7 (havarijný stav) sa trasa nestanovuje.

Ďalší parameter, ktorý sa musí zohľadniť je šírka jazdnej súpravy. Táto šírka sa porovnáva s voľnou šírkou mosta. v prípade ak je jazdná súprava vrátane nákladu širšia ako voľná šírka mosta, môže sa uskutočniť preprava ak ma podvalník dostatočnú výšku podvozku, aby prekonal výšku zábradlia. Zábradlie je prípustné, ak je to možné, demontovateľné rozobrať na náklady dopravcu. Ak voľná šírka cesty je menšia ako šírka súpravy s nákladom je dopravca upozornený a musí trasu vopred preveriť, (či je možné vykonať prepravu).

Pri podcestiach sa posudzuje voľná výška nad vozovkou; ak je jazdná súprava s nákladom vyššia a nedá sa žiadnym spôsobom znížiť (napr. pneumaticky alebo hydraulicky znížiť) stanoví sa obchádzka. Niektoré jazdné súpravy na prepravu týchto nákladov majú hydraulicky okruh, ktorym sa nastavuje jazdna vyška. Ak takýto okruh nemá jazdná suprava tak sa znižuje výška v podjazdoch vypustením vzduchu zo vzduchových vankúšov (z pruženia). Ak sú prekážkou elektrické troleje, elektrické vedenia, vlakové trolejové stačí požiadať správcu vedenia o odpojenie vedenia počas prejazdu súpravy.

Pri dlhých jazdných súpravách vrátane nákladu je potrebné zohľadniť oblúky v križovatkách, smerové a výškové pomery, ak nevyhovujú danej preprave, navrhuje sa iná trasa.

Nie je zrejmé ako sa v SR kontroluje či sú reálne dodržiavané trasy a rozmery a hmotnosti pri nadmernej a nadrozmernej preprave. Tu tiež môžu pomôcť informačné systémy, ktoré by boli navzájom prepojené.

Návrhy na monitorovanie nadmerných a nadrozmerných prepráv

IDS v cestnej doprave umožňujú veľmi významne obmedzovať ne¬ga¬tívne dopady vyplývajúce z prevádzky do¬prav¬ných systémov, zvyšovať bezpečnosť a plynulosť dopravy, pozitívne ovplyvňovať ekonomickosť do¬prav¬ných podnikov a služieb, zni¬žovať nároky na verejné zdroje a umožňuje subjektom dopravného a prepravného procesu efektívne rozhodovanie.

IDS na Slovensku sú v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ nedostatočne využívané na riadenie a zabezpečenie dopravných a prepravných procesov. V súčasnosti je v prevádzke na území SR päť vzájomne neprepojených úsekov diaľnic, kde je úplne vybudovaná komunikačná infraštruktúra a základná zostava externých technologických zariadení ako napr. meteo zariadenia, premenné optické dopravné značky, automatické sčítače dopravy a zariadenia kamerového dohľadu.

Vláda SR schválila uznesením č. 22 zo 14. januára 2009 “Program podpory rozvoja inteligentných dopravných systémov – Národný systém dopravných informácií (NSDI) [5]. NSDI (obr. 4) je založený na integrácii informačných systémov a telematických aplikácií prepojením Národného dopravného informačného centra na:

  • informačné systémy (napr. Policajného zboru SR, Hasičského a záchranného zboru SR, Integrovanej záchrannej služby, dopravných úradov, správcov komunikácií a pod.),
  • telematické aplikácie (napr. líniové riadenie premávky, riadiace centrá tunelov a úsekov diaľnic, elektronické mýto, IDS vybraných miest a pod.)
  • cezhraničnú výmenu dopravných informácií s krajinami EÚ a tretími krajinami,
  • dopravcovia nadmerných a nadrozmerných nákladov (na obr. 4 je nesprávny termín „prepravcovia“),
  • centrálna evidencia pozemných komunikácií,
  • cestné správna orgány,
  • portál verejnej správy atď.gnap4

    Obr. 4 Architektúra NSDI v SR; Zdroj: [7]

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja chce tento systém začať budovať už v roku 2014 a prvá verzia systému by mala byť k dispozícií začiatkom roka 2015.

Program vychádza z Európskeho akčného plánu IDS a návrhu smernice EP a Rady o podpore IDS v cestnej doprave. NSDI bude v budúcnosti podporovaný európskym satelitným navigačným systémom GALILEO, ktorý bude využívaný v sektore dopravy, predovšetkým v aplikáciách viazaných na informácie o zemepisnej polohe. Využitím údajov o polohe vozidiel k on-line informáciám o dopravnej situácii alebo pri riadení cestnej premávky bude možné predchádzať kritickým dopravným situáciám (kongescie a pod.).

Návrhy na využitie monitoringu

S príchodom NSDI by nemal byť v SR problém zaviesť povinnosť vybavenie vozidiel pri nadmernej a nadrozmernej preprave GPS monitoringom s povinnou napr. 1 ročnou archiváciou trasy prepravy a povinnosťou sprístupnenie online monitoringu pre povoľovacie orgány a políciu. Tým by sa zabezpečila dôsledná kontrola dodržiavania navrhnutých trás prepravy a časových harmonogramov prepravy. Informácie online o pohybe nadmerných a nadrozmerných preprav by NSDI poskytoval pre všetkých vodičov.

Tak by sa prostredníctvom kontrolných systémom a dynamického váženia zistil pohyb vozidiel, ktoré nemajú vydané povolenie na nadmerné a nadrozmerné prepravy. Odporúčanie na začiatku testovať funkčnosť systému pri prepravách nad 60 ton a prepravách, ktoré tvoria významnú prekážku v cestnej premávke nap.šírka nad 4 m.

Do budúcnosti by sa mohla zaviesť prostredníctvom monitoringu aj kontrola dodržiavania prepráv kontajnerov a intermodálnych návesov s celkovou hmotnosťou až 44 ton, či skutočne bola využitá kombinovaná doprava.

Tiež je potrebné uvažovať aj s možnosťou využitia „SMART“ digitálnych tachografov prepojených s GNSS pre kontrolné činnosti aj v oblasti nadmerných a nadrozmerných prepráv [6].

Autori
Jozef Gnap1, Igor Franc2
1Prof. Ing. Jozef Gnap, PhD. Žilinská univerzita v Žiline, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26, Žilina
2 Ing. Igor Franc, externý doktorand Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Univerzitná 1, 010 26 Žilina
 
Literatúra:
[1] GNAP, J.- JAGELČÁK, J.- POLIAK. M.: METODICKÝ POKYN pre povoľovacie konanie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií pri prepravách nadmerných a nadrozmerných nákladov (a niektoré súvisiace vybrané povinnosti správcov pozemných komunikácií), Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, č. 1/2008, Bratislava 2008; http://www.ssc.sk/files/documents/technicke-predpisy/tp2008/mp_01_2008.pdf
[2] KONEČNÝ, V.- GNAP, J.- POLIAK. M.: Informačné systémy v cestnej nákladnej doprave a zasielateľstve, 1. Vydanie, Žilinská univerzita v Žiline – EDIS vydavateľstvo ŽU, 2014 (v tlači)
[3] http://www.cdb.sk/files/img/nadrozmerky/cestna-siet_nnn.pdf ( z 23.11.2013)
[4] https://ismcs.cdb.sk/portal/Trasy/Attachments/NNN_preprava_do-60t.pdf (z 23.11.2013)
[5] [Uznesenie Vlády SR č. 158/2010 k “ Stratégii rozvoja dopravy SR do roku 2020 “. Dostupné na <http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/strategia/strategia_rozvoja_dopravy_2020/strategia_rozvoja_dopravy_sr_do2020.zip>,
[6] GNAP, J.- HVIZDÁKOVÁ, Z.: Inteligentné záznamové zariadenie pre autobusy a nákladné cestné vozidlá, Svet dopravy, ASATECH, Bratislava 2013, ISSN 1338-9629
[7]http://www.telecom.gov.sk/files/doprava/strategia/program_podpory_rozvoja_ids_nsdi/vlastnymat.pdf
Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”clanky obrazok

Share Button