Abstrakt: Globálna pandémia COVID-19 mala významný vplyv na vývoj dopravného sektoru po celom svete. Obmedzenia mobility vo verejnej doprave spôsobili obrovský prepad v počte cestujúcich. V čase pandémie sa považovala verejná doprava za generátor rizika nákazy. Preto sa počítalo s poklesom využívania verejnej dopravy a to vedie aj ku skráteniu ciest. Cestná osobná doprava ako dôležitá súčasť verejných služieb vyžadovala účinné protiopatrenia na kontrolu šírenia COVID-19. V marci 2020 boli na Slovensku prijaté opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu v doprave. Verejná  doprava vo všetkých krajinách bola do značnej miery pozastavená. Obmedzenia cestovania obmedzili pohyb iba na nevyhnutné alebo povinné cesty, preto sa najviac obmedzil voľný čas. Tento príspevok analyzuje vývoj verejnej cestnej osobnej dopravy v rokoch 2021-2021 na Slovensku. Analýza sa vykonáva na základe počtu prepravených cestujúcich a výkonov na národnej a regionálnej úrovni, keďže medzinárodná doprava bola zablokovaná. Z výsledkov vyplynuli, minimálne rozdiely medzi krajmi až na jeden kraj. Avšak pri všetkých regiónoch bol sledovaný pokles cestujúcich a výkonov. Preto bude úlohou miestnych a regionálnych samospráv ponúkať bezpečné dopravné prostriedky pre cestujúcich aj ich životné prostredie.

Kľúčové slová: vývoj dopravy, COVID-19, verejná osobná doprava, cestujúci, výkony

JEL: L91

DEVELOPMENT TRENDS IN ROAD PASSENGER TRANSPORT AND THE COVID-19 PANDEMIC

Abstract: The global pandemic of COVID-19 had a significant impact on the development of the transport sector around the world. Restrictions on mobility in public transport caused a huge drop in the number of passengers. At the time of the pandemic, public transport was considered a generator of the risk of infection. Therefore, a decrease in the use of public transport was expected and this also leads to shorter journeys. As an important part of public services, road passenger transport required effective countermeasures to control the spread of COVID-19. In March 2020, measures were taken in Slovakia to prevent the spread of the coronavirus in transport. Public transport in all countries has been largely suspended. Travel restrictions have limited movement to essential or mandatory trips, therefore free time has been the most restricted. This contribution analyzes the development of public road passenger transport in the years 2021-2021 in Slovakia. The analysis is carried out on the basis of the number of passengers carried and performances at the national and regional level, as international traffic has been blocked. The results showed minimal differences between regions except for one region. However, a decrease in passengers and performance was observed for all regions. Therefore, it will be the task of local and regional governments to offer safe means of transport for passengers and their environment.

Keywords: transport development, COVID-19, public passenger transport, passengers, performances

1      Úvod

Rok 2020 sa historicky zapísal do dejín celého ľudstva, v  ktorom sa pandémia COVID-19, infekčné ochorenie rozšírilo naprieč všetkými kontinentmi. Pandémia mala dôsledky nielen na interakciu medzi výrobcami a spotrebiteľmi, ale aj na životné prostredie, čím sa zmenil dodávateľský reťazec..[1] Pandémia COVID-19, ktorá bola prvýkrát definovaná v 10. kalendárnom týždni 2020 spôsobila od jej vzniku k 31.12.2022 celosvetovo 667 miliónov potvrdených prípadov a 6,72 milióna úmrtí [2] a na Slovensku celkovo 20 823 úmrtí. [3]

Dopravný systém je teda rozhodujúci pri kontrole epidémií, ale dopravné činnosti sú tiež veľmi citlivé na vypuknutie epidémie. Početné štúdie sa zaoberajú problémom, ako sa vírusy šíria pomocou moderných dopravných sietí, jednosmerných aj obojsmerných. S rýchlym šírením pandémie COVID-19 sa zvýšilo úsilie o zber nových údajov. Medzinárodné zdroje preto začali zverejňovať údaje o mobilite kvôli dôležitosti mobility. Od vypuknutia hrozby COVID-19 a obmedzení ľudských interakcií sa celosvetovo zistil veľký pokles mobility. Na základe údajov o pohybe vedci zistili, že viac ako polovica svetovej populácie v apríli 2020 obmedzila cestovanie o viac ako 50 percent. [1, 4]

Vypuknutie pandémie COVID-19 ukázalo, že v časoch vyššieho rizika nákazy ľudia prejavili strach o bezpečie pri používaní verejnej dopravy. Verejná doprava je jedným zo zdrojov, ktoré šíria vírus, preto bolo jeho používanie celosvetovo obmedzené prostredníctvom rôznych opatrení a blokád. Takéto opatrenia spôsobili zníženie cestujúcich vo verejnej doprave, čo predstavovalo obrovský pokles tržieb pre dopravné podniky. Systémy verejnej dopravy prišli o dramatický počet cestujúcich. Centrum pre budúcnosť mobility hlásilo o 70 až 90 % menej cestujúcich. Hoci mestá ponechali verejnú dopravu v prevádzke, museli znížiť frekvenciu služieb a spojov, aby sa znížili náklady. [5]

Samozrejme pokles počtu cestujúcich vo verejnej doprave bol pravdepodobne spôsobený obmedzeniami ale aj vlastným rozhodnutím cestujúcich. Stanice a dopravné prostriedky verejnej dopravy sa považovali za veľmi rizikové prostredie na prenos COVID-19. Okrem toho došlo k prestupu ľudí z verejnej dopravy k chôdzi a k použitiu individuálnej dopravy, ktorí uprednostňovali spôsoby dopravy s „nulovým kontaktom“. [6,7]

Počas prvej pandemickej vlny na jar 2020 sa verejná doprava takmer úplne zastavila. A zároveň individuálna mobilita prešla nevídaným rozmachom. Tento stav bude ešte nejaký čas trvať a to predstavuje nielen riziká ale aj príležitosti pre klímu a bezpečnosť.

Tento dokument analyzuje vývoj výkonov a cestujúcich v cestnej verejnej osobnej doprave na Slovensku v priebehu obdobia pred a počas pandémie. Verejná doprava je neoddeliteľnou súčasťou mobility budúcnosti a návrat cestujúcich k individuálnej doprave je krokom späť a bude potrebné znovu vynaložiť energiu a zdroje na zmenu modálneho rozdelenia v prospech verejnej dopravy.

2      Mobilita a opatrenia vo verejnej doprave

Verejná doprava je neoddeliteľnou súčasťou mobility budúcnosti a návrat cestujúcich k individuálnej doprave je krokom späť a bude potrebné znovu vynaložiť energiu a zdroje na zmenu modálneho rozdelenia v prospech verejnej dopravy. Samozrejme znížená mobilita v pohybe vyplýva tiež z rôznych protipandemických opatrení, ktoré prijala vláda SR v súvislosti so zabránením šírenia vírusu. V Slovenskej republike bol vyhlásený výnimočný stav a zavedené obmedzenia na zníženie počtu fyzických kontaktov.

O základných pravidlách znižovania prenosu koronavírusu sa už popísalo veľa, no stále existuje len niekoľko štúdií, ktoré sú zamerané na špecifické šírenie COVID-19 vo vozidlách MHD. [8] Vozidlá MHD sú pomerne obmedzené a je tu vyššia hustota cestujúcich, ktorí zvyčajne cestujú dlhšie ako 15 min. Základné pravidlá stanovujú Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb na svojej webovej stránke, kde sú podrobne popísané odporúčania týkajúce sa verejnej dopravy (Základné pravidlá stanovujú Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb na svojej webovej stránke, kde sú podrobne popísané odporúčania týkajúce sa verejnej dopravy [9]:

• Ak je to možné, zvážte cestovanie v čase mimo špičky, keď je pravdepodobné, že tam bude menej ľudí;
• Dodržiavajte pokyny týkajúce sa fyzického odstupu tak, že zostanete aspoň 6 stôp (asi 1,83 m) od ľudí, ktorí nie sú z vašej domácnosti;
• Zvážte preskočenie radu sedadiel medzi vami a ostatnými jazdcami, ak je to možné;
• Ak je to možné, nastupujte a vystupujte z autobusov zadnými vstupnými dverami;
• Pokiaľ je to možné, obmedzte dotyk povrchov, ktorých sa často dotýkate, ako sú kiosky, digitálne rozhrania, ako sú dotykové obrazovky a snímače odtlačkov prstov, automaty na lístky, turnikety, zábradlia, povrchy toaliet, tlačidlá výťahov a lavičky;
• Používajte bezdotykové platby a bezdotykové odpadkové koše a dvere, ak sú k dispozícii;
• Ak je to možné, vymieňajte hotovosť alebo kreditné karty ich umiestnením na pokladničný blok alebo na pult, a nie ručne;
• Nejedzte a nepite vo verejnej doprave;

Tieto odporúčania sú základným kameňom na dosiahnutie bezpečného a dôveryhodného prostredia vo verejnej doprave. Tieto obmedzenia mali výrazný vplyv na pokles mobility v prvej vlne pandémie (marec 2020), v druhej vlne pandémie (november 2020) a v tretej vlne pandémie (marec 2021). Tento pokles mobility obyvateľstva možno pozorovať vo viacerých publikovaných údajoch a trend je porovnateľný naprieč Slovenskou republikou a inými európskymi krajinami. Tí, ktorí mohli, prešli na súkromnú dopravu, aby minimalizovali riziko infekcie. Pretože nie každý vlastní auto a mnohí poskytovatelia prepravných služieb obmedzili svoju činnosť na minimum, predaj bicyklov, elektrobicyklov a e-kolobežiek rapídne stúpol. Potvrdil to prieskum 5 000 obyvateľov veľkých amerických, čínskych a európskych miest, ktorý uskutočnila Boston Consulting Group (BCG). Podľa prieskumu sa predaj bicyklov v USA v marci 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zdvojnásobil. Európske mestá zaznamenali podobný vývoj. V Spojenom kráľovstve bol nárast predaja bicyklov v apríli 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 až 60 percent. [10]

Prehľad vývoja prepravených osôb a výkonov v osobnej doprave na Slovensku je uvedený na nasledujúcich obrázkoch. Nakoľko nie sú k dispozícii ešte kompletné údaje za rok 2022, porovnané boli iba hodnoty od roku 2010 po rok 2021.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [11]

Obr. 1.  Preprava osôb (bez osobných automobilov) v sledovaných rokoch 2010-2021.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [11]

Obr. 2.  Výkony osobnej dopravy (bez osobných automobilov)  v sledovaných rokoch 2010-2021.

Ako vyplýva z predošlých obrázkov, v roku 2020 (vplyvom pandémie) došlo vo verejnej osobnej doprave k výraznému poklesu v počte prepravených osôb oproti predchádzajúcim rokom. V predchádzajúcich rokoch sa počet prepravených osôb pohyboval na úrovni 700 000 tis. osôb. Avšak vplyvom pandémie klesol počet o takmer 30%, najviac však v cestnej doprave (39%) a potom nasledovala železničná doprava (35%). Z hľadiska osobokilometrov pokles dosiahol 42% oproti predchádzajúcemu roku 2019. V roku 2021 však nedosiahla verejná doprava ani hodnoty z roku 2020.

Pokles bol spôsobený v dôsledku zníženej mobility obyvateľov. Jeden z hlavných faktorov odchodu cestujúcich z verejnej dopravy bol strach z prenosu vírusu spôsobujúci ochorenie COVID-19. Ale tiež prestup ľudí z verejnej dopravy na súkromnú, resp. individuálnu. Okrem pandémie na ľudskú mobilitu vplývajú aj sezónne výkyvy počas roka, napr. ako sú dovolenky, prázdniny ale taktiež výkyvy počasia.

3      Vývoj v cestnej osobnej doprave

Osobná cestná doprava poskytuje rýchlu, pohotovú a pohodlnú prepravu najmä na krátke a stredné vzdialenosti, t. j. na cesty do práce, za nákupmi a zábavou. Flexibilita cestnej dopravy je medzi ľuďmi taká obľúbená, že na prvom mieste záujmu pri výbere dopravy stojí individuálny motorizmus.

• Verejná  a) hromadná – autobusová doprava, mestská hromadná doprava, b) individuálna – osobná taxislužba, požičovne.
• Neverejná a) hromadná – zmluvná autobusová doprava, autobusová doprava pre vlastnú potrebu,
• b) individuálna – individuálny motorizmus.

3.1    Počet prepravených osôb cestnou osobnou dopravou

Na nasledujúcich obrázkoch  (Obrázok 3-5) sú zobrazené počty prepravených osôb v rámci cestnej osobnej dopravy.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [11]

Obr. 3 Počet prepravených osôb v MHD (bez osobných automobilov) v sledovaných rokoch 2010-2021.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [11]

Obr. 4.  Počet prepravených osôb v MHD (bez osobných automobilov) v sledovaných rokoch 2010-2021.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [11]

Obr. 5.  Počet prepravených osôb v MHD (bez osobných automobilov) v sledovaných rokoch 2010-2021.

Ako vyplýva z predošlých obrázkov, počet prepravených osôb v rámci cestnej osobnej dopravy má klesajúci charakter.

Mestská hromadná doprava (MHD) medzi rokmi 2010 a 2019 v priemere prepravila 382 539 tis. osôb za rok. Rozdiel v počte prepravených osôb medzi uvedenými rokmi sa pohybuje v priemere na úrovni -0,8 % ročne. Tzn., že MHD zaznamenala celkový pokles od roku 2010 do roku 2019 na úrovni 2 932 tis. cestujúcich. So vznikom pandémie COVID-19 poklesla o viac ako 25 % medzi rokmi 2019 a 2020.

Rovnaké zistenia vyplývajú aj z cestnej verejnej a neverejnej dopravy (Obrázok 4 a 5), hoci neverejná doprava medzi rokmi 2012 až 2018 nabrala rastúci charakter. Ale v roku 2019 vykazuje pokles o viac ako 70 % oproti roku 2010. Verejná doprava poklesla o viac ako 23 %  v rovnakom období, v priemere na rok to predstavovalo približne 16 %. Avšak najväčší medziročný pokles nastal medzi rokmi 2019 a 2020 pri oboch druhoch dopravy. Verejná doprava zaznamenala 50%-ný odliv cestujúcich, neverejná dosiahla viac ako 75 %. Tento fakt bol pravdepodobne spôsobený úplným lockdownom na začiatku prepuknutia ochorenia COVID-19. Avšak ani jedna z uvedených druhov dopravy v roku 2021 nedosiahla hodnototy predchádzajúceho roku. Príčinou môže byť pretrvávajúca korona kríza a dlhodobý lockdown oproti roku 2020.

Na druhej strane, obrázok 2 odhaľuje preferencie používania dopravných prostriedkov pre pandémiu COVID-19 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

3.2    Výkony cestnej osobnej dopravy

Na nasledujúcich obrázkoch (Obrázok 6 – 8) sú zobrazené výkony v rámci cestnej osobnej dopravy.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [11]

Obr. 6. Výkony v MHD (bez osobných automobilov) v sledovaných rokoch 2010-2021.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [11]

Obr. 7. Výkony v MHD (bez osobných automobilov) v sledovaných rokoch 2010-2021.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa [11]

Obr. 8. Výkony v MHD (bez osobných automobilov) v sledovaných rokoch 2010-2021.

Ako vyplýva z predošlých obrázkov, výkony cestnej osobnej dopravy majú na rozdiel od počtu prepravených osôb rastúci priebeh.

Mestská hromadná doprava (MHD) medzi rokmi 2010 a 2019 v priemere dosiahla výkon 1 200 mil. oskm ročne, t. j. v priemere 7,2 % rast na rok. Výraznejší pokles nastal v rokoch 2014 – 2015 a po tomto roku sa výkony postupne zvyšovali. Najväčší výkon bol zaznamenaný v roku 2019 a to 1 327 mil. oskm. So vznikom pandémie COVID-19 výkony poklesli o viac ako 26 % medzi rokmi 2019 a 2020, čo spôsobilo pokles 5,3 % na priemernú ročnú hodnotu v rokoch 2010 – 2020.

V prípade verejnej osobnej dopravy rast výkonov dosiahol priemernú hodnotu 4 823 mil. oskm v rokoch 2010 – 2019. To predstavovalo priemernú ročnú hodnotu 8,7 %. Pandémia COVID-19 znížila túto priemernú ročnú hodnotu o 3,7 %. Rozdiel medzi rokmi 2019 a 2020 predstavoval pokles o viac ako 40 %.

Avšak neverejná doprava vykazovala kolísavý trend, pričom nárasty boli zaznamenané od roku 2013 do 2016 a po tomto roku klesali. Výkony neverejnej osobnej dopravy dosiahli najnižšiu hodnotu, 20 mil. oskm, v roku 2019 (-72,6 %) a samozrejme aj počas pandémie,7 mil. oskm, (-90,4 %) oproti roku 2010.

Ako v predchádzajúcom prípade, v roku 2021 nedosiahli hodnoty výkonov ani úroneň výkonov z roku 2020.

3.3    Indexy zmeny v rokoch 2010 – 2020

Okrem grafického vyhodnotenia sú vytvorené indexy a medziročná zmena. V prvom prípade je urobené porovnanie vzhľadom  k jednému konkrétnemu roku. V druhom prípade je uvedená zmena v absolútnom a relatívnom vyjadrení medzi uvedenými rokmi.

Index ukazuje vývoj čísla v čase. Nevyjadruje sa v tonách, eurách ani v podobných bežných jednotkách; ukazuje len zmenu čísla od jedného časového okamihu k ďalšiemu časového okamihu. Pre jednoduchosť je referenčná hodnota, ktorá sa môže vzťahovať na daný rok (bázický rok), zvyčajne stanovená na 100. Za bázicky rok je považovaný rok 2010. Na nasledujúcich obrázkoch sú uvedené trendy vývoja sledovaných ukazovateľov cestnej osobnej dopravy v jednotlivých rokoch 2010 – 2021 na Slovensku.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 9. Indexy medziročnej zmeny v počte prepravených osôb na Slovensku v rokoch 2010-2021.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 10. Indexy medziročnej zmeny výkonov v osobnej doprave na Slovensku v rokoch 2010-2021.

Obrázok 9 odráža vývoj v počte prepravených osôb, kde je možné vidieť klesajúci charakter pri verejnej a mestskej doprave. Cestná neverejná doprava od roku 2012 zaznamenala nárast, ale v roku 2018 došlo k výraznému poklesu.

Index výkonov sa prejavil v opačnom smere ako počet prepravených osôb. S klesajúcim počtom cestujúcich sa postupne zvyšovala dĺžka prepravy.

Rozdiely medzi jednotlivými krajmi Slovenska sú uvedené na nasledujúcich obrázkoch.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 11. Indexy medziročnej zmeny v počte prepravených osôb v rámci krajov v rokoch 2010-2021

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 12. Indexy medziročnej zmeny výkonov v osobnej doprave v rámci krajov v rokoch 2010-2021.

Všetky kraje, okrem Bratislavského, vykazujú pokles počtu cestujúcich aj výkonov osobnej dopravy. Nárast uvedených veličín v Bratislavskom kraji môže byť spôsobený spustením tretej etapy Integrovaného  dopravného systému v Bratislavskom kraj (IDS BK) v 2015. S príchodom pandémie (rok 2020) je možné vidieť prudký pokles sledovaných ukazovateľov.

Pri počte prepravných osôb, sa pokles pohyboval na úrovni – 27 % (Bratislavský kraj) až po viac ako -58 % (Prešovský kraj). Výkony zaznamenali najvýraznejší pokles v rámci Bratislavského kraja, a to – 237 %. Naopak, najmenej sa prejavila pandémia na výkonoch cestnej osobnej dopravy v Trnavskom kraji s poklesom – 23%.

V roku 2021 sa počet prepravených osôb oproti roku 2020 zvýšil len v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Naopak výkony stúpli v kraji Trenčianskom, Trnavskom a Žilinskom.

3.4    Medziročné zmeny v rokoch 2010 – 2021

Percentuálna zmena sa veľmi využíva pri analýze a porovnávaní štatistických údajov v čase. Pandémia COVID-19 zmenila správanie ľudí v doprave. Počas prvej pandemickej vlny na jar 2020 sa verejná doprava takmer úplne zastavila. A zároveň individuálna mobilita prešla nevídaným rozmachom. Tento stav bude ešte nejaký čas trvať a to predstavuje nielen riziká ale aj príležitosti pre klímu a bezpečnosť.

• Počet prepravených osôb

Medzi rokmi 2010 a 2019 dochádzalo k medziročnému kolísaniu, stagnácii a nárastu v cestnej osobnej doprave. V cestnej verejnej doprave bol iba v jednom prípade (2015 – 2016) zaznamenaný nárast. V ostatných medziročných zmenách dochádzalo k úbytku cestujúcich.  Cestná neverejná doprava deklaruje medzi rokmi 2012 – 2013 100 násobný nárast cestujúci, zatiaľ čo v posledných medziročných zmenách dochádza k poklesu počtu prepravených osôb.  Mestská hromadná doprava vykazuje kolísavý trend medziročnej zmeny poklesov a nárastov prepravených osôb. V roku 2021 však počet cestujúcich nedosiahol ani úroveň z roku 2020, hoci sa medziročná rozdiel znížil.

S príchodom pandémie COVID-19 však všetky tri druhy dopravy zaznamenali pokles počtu cestujúcich. Najvýraznejší úbytok vykazovala cestná verejná doprava – 35 % ( viac ako 82 000 cestujúcich). Mestská hromadná doprava deklaruje pokles – 26 %, ale v absolútnych číslach to je takmer 99 0000 cestujúcich. Tieto rozdiely sú uvedené na obrázku 13.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 13. Priemerná ročná zmena počtu cestujúcich na Slovenska v rokoch 2010 – 2021.

Priemerná ročná zmena počtu cestujúcich v rokoch 2010 – 2019 v cestnej verejnej doprave dosiahla – 2,9 %, v cestnej neverejnej doprave – 1,8 % a v rámci MHD došlo k stagnácii. Pandémia však spôsobila, že priemer tejto hodnoty sa v obdobiach 2010 – 2021 znížil na – 5,7 % v cestnej verejnej doprave, – 4 % v cestnej neverejnej doprave. Pri počte prepravených cestujúcich v MHD sa priemerná ročná zmena znížila na – 2,9 %.

• Výkony

Medzi rokmi 2010 a 2019 dochádzalo podobne ako pri počte prepravených cestujúcich k medziročnému kolísaniu, stagnácii. V cestnej verejnej doprave a v mestskej hromadnej doprave sa výkony v posledných rokoch začali zvyšovať. Cestná neverejná doprava, naopak deklaruje od roku 2016 pokles výkonov.

S príchodom pandémie COVID-19 však všetky tri druhy dopravy zaznamenali pokles výkonov. Najvýraznejší úbytok vykazovala cestná neverejná doprava – 65 %. Najvýraznejší úbytok medzi rokmi 2019 a 2020 však zaznamenala cestná verejná doprava a to – 2 201 mil. oskm.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 14. Priemerná ročná zmena výkonov na Slovenska v rokoch 2010 – 2021.

Predchádzajúci obrázok predstavuje grafický priebeh medziročných zmien. Priemerná ročná zmena vo výkonoch v rokoch 2010 – 2019 v cestnej verejnej doprave dosiahla nárast 2,3 %, v cestnej neverejnej doprave – 1,6 % a v rámci MHD sa výkony zvýšili o 2 %. Pandémia však spôsobila, že priemerná hodnota sa v obdobiach 2010 – 2021 znížila o – 2,9 % v cestnej verejnej doprave, – 7,4 % v cestnej neverejnej doprave. Výkony MHD medzi rokmi 2020 a 2019 poklesli o 26 % a to spôsobilo, že priemerná hodnota v rokoch 2010 – 2020 sa prepadla o 2,8 %. Výkony MHD medzi rokmi 2020 a 2019 poklesli o 26 % a to spôsobilo, že priemerná hodnota v rokoch 2010 – 2021 sa prepadla o 1,2 %.

• Závislosť medzi cestujúcimi a výkonmi

Na nasledujúcich obrázkoch je uvedená závislosť výkonov a cestujúcich v cestnej verejnej doprave v rokoch 2010-2021.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 15. Závislosť medzi počtom prepravených osôb a výkonmi v jednotlivých krajoch.

Ako vyplýva z obrázku, v Bratislavskom kraji rástli výkony verejnej dopravy rýchlejšie ako počet cestujúcich, preto korelačný koeficient mal hodnotu 0,69. Nasleduje Trnavský kraj s hodnotou koeficientu 0,72, avšak v tomto prípade rýchlejšie rástol počet cestujúcich na rozdiel od výkonov. Ostatné kraje mali približne rovnakú úroveň rastu výkonov ako počtu cestujúcich s hodnotou koeficientu od 0,95 pre Nitriansky kraj až po 0,98 pre Žilinský kraj.

Ďalej je možné vidieť na každom obrázku dva body, ktoré sú vzdialené od ostatných. Tieto hodnoty prezentujú sledované veličiny v období pandémie, t. j. rok 2020 a 2021. Ako je možné vidieť, najmenšia vzdialenosť medzi hodnotami je v Bratislavskom kraji. Ostatné kraje zaznamenali približne rovnaký prepad v počte cestujúcich a výkonoch v období pandémie.

Rovnaké závery možno stanoviť za cele Slovensko (Obrázok 16), kde je možné opäť vidieť prepad v období pandémie.

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 16. Závislosť medzi počtom prepravených osôb a výkonmi na Slovensku v rokoch 20210-2021.

4      Diskusia a záver

Analýza účinkov pandémie na sektor dopravy poukazuje na to, že niektoré druhy dopravy utrpeli výraznejšie spomalenie než iné. Budúca mobilita ako celok možno bude musieť vyvinúť novú paradigmu, aby sa vyrovnala s účinkom vírusu a zároveň zabezpečila mobilitu pre koncových používateľov.

Vo všeobecnosti sa pred vypuknutím vírusu odhadovalo, že osobná doprava by medzi rokmi 2010 a 2050 vzrástla o 42 %. Očakávalo sa, že nákladná doprava v rovnakom období vzrastie o 60 % [12]. Odvetvie dopravy však bolo silne zasiahnuté vplyvom COVID-19: osobná aj nákladná doprava utrpeli v dôsledku krízy vážne neúspechy. Na základe údajov o pohybe vedci zistili, že viac ako polovica svetovej populácie v apríli 2020 obmedzila cestovanie o viac ako 50 percent. [13]. Podľa 5 000 obyvateľov veľkých amerických, čínskych a európskych miest, ktorí boli zapojení do prieskumu, v závislosti od regiónu má 40 až 60 percent opýtaných v úmysle obmedziť v budúcnosti svoju závislosť na verejnej doprave, namiesto toho sa rozhodne ísť na bicykli, ísť pešo alebo šoférovať vlastné auto.[10]

V cestnej osobnej doprave na Slovensku sa za sledované obdobie počet cestujúcich postupne znižuje a v roku 2020 zaznamenal prudký pokles, hoci výkony mali v sledovanom období od roku 2016 stúpajúci charakter. Najvyššie hodnoty výkonov a cestujúcich boli zaznamenané v Bratislavskom kraji. Ostatné kraje mali klesavý priebeh oboch sledovaných veličín. V počte prepravených osôb sa v roku 2021 najviac darilo Bratislavskému a Trnavskému kraju, kde nastal nárast. Ostatné kraje stagnovali alebo sa pohybovali pomalým tempom rastu. Zo závislosti je možné vidieť, že pandémia spôsobila odliv cestujúcich a pokles výkonov, čo mohlo byť spôsobené upravenými cestovnými poriadkami.

V Gdansku sa verejnosť počas pandémie cítila vo verejnej doprave menej bezpečne, čo výrazne ovplyvňuje postoje k využívaniu tohto spôsobu dopravy v každodennom živote. V prieskume 44 % opýtaných deklarovalo pokles vo využívaní MHD a 47 % všetkých deklarovalo úplnú rezignáciu na tieto dopravné prostriedky. Inými slovami, len 9 % respondentov využíva verejnú dopravu tak často ako pred pandémiou [14].

 Aby sa zabránilo odchodu cestujúcich z verejnej dopravy je potrebné prijať sériu protiopatrení, aby sa znížili riziká vírusovej infekcie vo verejnej doprave a aby sa kontrolovalo šírenie nie len COVID-19 ale aj iných vírusových ochorení. Manažment riadenia by mal vypracovať postupy na zvýšenie bezpečnosti nie len cestujúcich, ale aj zamestnacov. Kvalita verejnej dopravy je spätá s jej schopnosťou konkurovať individuálnej doprave, čo znamená vyvážené náklady pre používateľov i miestne samosprávy, ako aj s aspektom udržateľnosti tým, že umožňuje prístup k alternatívnym druhom dopravy (chôdza, cyklistika atď.).

5      Literatúra

1. Tardivo, A.- Carrillo Zanuy, A.- Sánchez Martín, C. COVID-19 impact on transport: A paper from the railways’ systems research perspective. In Transportation Research Record, 2021. 2675(5), 367-378.
2. Word Health Organization (WHO). Novel Coronavirus (2019-nCoV) Situation Report—11. Dostupné na internete: https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019        [cit. 2023-04-03].
3. Ministerstvo zdravotníctva. Všetky informácie o ochorení COVID-19 a očkovaní. Dostupné na internete: https://www.health.gov.sk/Clanok?Hlavna-sprava-COVID-19  [cit. 2023-04-03].
4. Aguilera, A.- Grébert, J. Passenger transport mode share in cities: exploration of actual and future trends with a worldwide survey. In International Journal of Automotive Technology and Management, 2014.14.3-4: 203-216.
5. Zhang, Y., Fricker, J. D. Quantifying the impact of COVID-19 on non-motorized transportation: A Bayesian structural time series model. In Transport Policy, 2021. 103, 11-20.
6. KONEČNÝ, V.- BRÍDZIKOVÁ, M.- SENKO, Š. Impact of COVID-19 and Anti-Pandemic Measures on the Sustainability of Demand in Suburban Bus Transport. The Case of the Slovak Republic. In Sustainability, 2021, 13.9: 4967.
7. CZŐDÖROVÁ, R.- DOČKALIK, M.- GNAP, J. Impact of COVID-19 on bus and urban public transport in SR. In Transportation Research Procedia, 2021, 55: 418-425.
8. Kopsidas, A.- Milioti, C.- Kepaptsoglou, K.- Vlachogianni, E. I. How did the COVID-19 pandemic impact traveler behavior toward public transport? The case of Athens, Greece. In Transportation Letters, 2021.13(5-6), 344-352.
9. Fridrisek, P.- Janos, V. COVID-19 and suburban public transport in the conditions of the Czech Republic. In Transportation Research Interdisciplinary Perspectives, 2022. 13, 100523.
10. Boston Consulting Group. How COVID-19 Will Shape Urban Mobility. Dostupné na internte: https://www.bcg.com/publications/2020/how-covid-19-will-shape-urban-mobility  [cit. 2023-04-03].
11. Štatistický úrad. Odvetvové štatistiky, Doprava a skladovanie. Dostupné na internete: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/sectoral/transport/metadata [cit. 2023-04-03].
12. Railway passenger transport statistics. quarterly and annual data,. Dostupné na internete:https://ec.europa.eu/eurostat/statisticsexplained/index.php?title=Railway_passenger_transport_statistics_-_quarterly_and_annual_data [cit.2022-09-26].
13.  The McKinsey Center for Future Mobility. Dostupné na internete: https://www.mckinsey.com/features/mckinsey-center-for-future-mobility/overview [cit. 2023-04-03].
14. Przybylowski, A.- Stelmak, S.- Suchanek, M. Mobility behaviour in view of the impact of the COVID-19 pandemic—public transport users in Gdansk case study. In SustainabilitY. 2021. 13, 364.

Poďakovanie

Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Identifikácia a možnosti implementácie nových technologických opatrení v doprave pre dosiahnutie bezpečnej mobility v čase pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 (kód ITMS: 313011AUX5), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

---

Autori:

Veronika HARANTOVÁ¹, Iveta KUBASÁKOVÁ¹, Mária VOJTEKOVÁ², Oľga BLAŽEKOVÁ²

Tituly a pôsobisko autorov:

¹Ing. Veronika Harantová, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: veronika.harantova@fpedas.uniza.sk

¹ doc.Ing. Iveta Kubasáková, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: iveta.kubasakova@fpedas.uniza.sk

² RNDr.Mária Vojteková, PhD., Katedra kvantitatívnych metód a hospodárskej informatiky, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: maria.vojtekova@fpedas.uniza.sk

² RNDr. Oľga Blažeková, PhD., Katedra kvantitatívnych metód a hospodárskej informatiky, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26, Žilina, Slovensko E-mail: olga.blazekova@uniza.sk