INFORMAČNÉ SYSTÉMY A ICH VYUŽITEĽNOSŤ VO VODNEJ DOPRAVE

Abstrakt: Informačné systémy sú fenoménom súčasnej doby a stávajú sa spolu s informačnými technológiami jedným z najdôležitejších ekonomických faktorov, ktoré ovplyvňujú napredovanie podnikateľských subjektov na rôznej úrovni (menších, stredne veľkých, ale aj najväčších firiem). Skrz podnikateľských subjektov sa stávajú faktorom rastu a úspechu jednotlivých ekonomík sveta. Vnútrozemská vodná doprava, ako dôležitá súčasť medzinárodných logistických procesov, musí sledovať trendy vývoja informačných systémov, ich využiteľnosť a musí ich plne integrovať. Len tak si zabezpečí konkurencieschopnosť na tvrdom dopravnom trhu.

Kľúčové slová: informačný systém, vnútrozemská vodná doprava

JEL: L91

INFORMATION SYSTEMS AND THEIR USABILITY IN INLAND NAVIGATION

Abstract: Information systems are present time a phenomenon and together with information technologies are becoming one of the most important economical determinant with an impact on business activity progress on a different level (small, middle size but also the biggest companies). Through the business subjects, they are becoming growth and success factor of each world economy. Inland navigation, as a significant part of the international logistics process, has to follow information systems development trends, and their efficiency and it has to fully integrate them. Only then it can be competitive on a tough logistics market.

Keywords: information system, inland navigation

1 Úvod

Kvalita a aktuálnosť informačného systému, jeho prispôsobenie sa trhu a potrebám dodávateľov, zákazníkov alebo zamestnancov patrí medzi základné faktory boja v konkurenčnom prostredí. Využitie informačných systémov je vo všetkých činnostiach firmy, od vstupov, dodávateľského reťazca, riadenia zásob, cez samotnú výrobu, organizáciu výrobných procesov, až po dodanie produktu alebo služby zákazníkovi. Extrémne dôležité je správne nastavenie a vhodné využitie informačných systémov v doprave a logistike. Logistika je častokrát prvá alebo posledná časť produkčného reťazca, kde vieme alebo musíme optimalizovať čas alebo náklady. Informačné systémy tvoria organizačnú kostru súčasných dopravných a špedičných firiem. Znamenajú a umožňujú rozhodovanie v čase. Súčasťou tohto procesu sú už nielen riadiaci pracovníci, ale aj výkonný personál, ako napr. vodiči, dispečeri, atď.

Vnútrozemská vodná doprava (VVD) je v hierarchii logistiky hlavne z pohľadu objemu prepraveného tovaru ďaleko za námornou, železničnou a cestnou dopravou. Veľakrát vyzdvihujeme jej potenciál, kladné stránky. Ani VVD sa nezaobíde bez kvalitných informačných systémov, ktoré sú schopné riadiť všetky procesy, zvyšovať kvalitu a bezpečnosť.

Rieka Dunaj preteká desiatimi krajinami s rôznou ekonomickou úrovňou a s rôznou úrovňou technickej vyspelosti, od ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta (Nemecko, Rakúsko) až po krajiny bývalého socialistického bloku s pohnutou minulosťou aj veľmi komplikovanou súčasnosťou (Srbsko, Ukrajina). Dunaj preteká cez krajiny EÚ, aj mimo týchto krajín. Zároveň však vnáša potrebu z pohľadu napr. plavebných spoločností na určitý stupeň zjednotenia z pohľadu ekonomického, colného, z pohľadu bezpečnosti plavby, atď. A toto je presne úloha informačných systémov a ich použitia v prostredí vnútrozemskej vodnej dopravy.

2 Informačné systémy

Informačné systémy (IS) a informačné technológie sú v dnešnej dobe alfou a omegou každej vyspelejšej činnosti a aktivity v spoločnosti. Tým pádom sa stávajú jedným z najvýznamnejších faktorov fungovania procesov v štáte a kľúčovým faktorom z pohľadu vyspelosti ekonomiky štátu.

Pod informačným systémom chápeme systém na zabezpečovanie informácií potrebných na riadenie, ale rovnako pod pojmom informačný systém chápeme systému programov pre prácu s údajmi. Ide tak o spracovanie, prenos, uchovávanie, zhromažďovanie, výber a distribúciu údajov pre potreby riadiaceho subjektu. Informačný systém pozostáva z ľudí, technických prostriedkov a programov, ktorí vykonávajú svoje riadiace funkcie vo všetkých zložkách riadiaceho systému. Dôležitou časťou informačného systému je automatizovaný informačný systém, ktorý je zaisťovaný prostriedkami výpočtovej techniky. Hlavným cieľom informačného systému je aj dosiahnutie čo najvyššej kvality v čo najkratšom čase a za čo najnižšie náklady.

Medzi hlavné úlohy informačného systému patrí integrovanie podnikových procesov a práce zamestnancov s cieľom vytvárať účinné toky činností a dosahovať vyššiu produktivitu a nižšie náklady. V konečnom dôsledku má byť informačný systém nástrojom na zvyšovanie celkovej efektívnosti podniku a zároveň nástrojom na rast jeho hodnoty. Efekty z využívania IS sa vždy ukážu až v čase, nikdy to nie je ihneď po zavedení nového IS. V mnohých organizáciách riadiaci pracovníci tušia, čo približne potrebujú, ale majú často problém to presne sformulovať. Dodávateľ IS však musí presne definovať hardware a software, ktorý ponúka a prispôsobiť ho požiadavkám svojich zákazníkov. Dôležitým krokom úspešného využívania IS je teda vytvorenie vhodného zadania pre jeho vybudovanie, resp. vytvorenie.

Informačný systém sa využíva aj pri manažérskych funkciách. Informácie sú základom existencie akéhokoľvek rozhodovania a to platí aj pre podnikovú úroveň. A práve manažment sa zaoberá riadením najdôležitejších činností spojených s existenciou podniku. Manažérske informačné systémy sú v súčasnosti veľmi dynamicky sa rozvíjajúcimi oblasťami na trhu informačných technológií. Ich hlavnou úlohou je podpora rozhodovania stredných článkov organizácie, ako aj jej vrcholového manažmentu.

Na správnosti a rýchlosti týchto rozhodnutí je stavaný aj úspech organizácie na trhu. Manažéri potrebujú pre svoju činnosť rozmanité informácie naprieč celou škálou činností firmy. Manažérsky informačný systém tak môžeme jednoducho definovať ako IS, ktorý používajú manažéri pri rozhodovaní. Je to súbor dielčích systémov a podsystémov, ktoré sú dôležité pre potreby rozhodovania vrcholového managementu. IS však už nie je len výsadou vrcholového a stredného manažmentu, postupne sa integruje do všetkých úrovní riadenia a tak sa stáva neoddeliteľnou súčasťou riadiacich a rozhodovacích procesov firiem, organizácií a inštitúcií.

2.1 Riečne informačné systémy a služby

Riečne informačné služby (RIS) sú harmonizované informačné služby na podporu riadenia plavby a dopravy v rámci vnútrozemskej plavby, vrátane spojení s ostatnými druhmi dopravy, kdekoľvek je to technicky možné. RIS zahŕňajú služby, ako sú informácie o plavebných dráhach, taktické a strategické informácie o premávke, služby premávky plavidiel, navigačná podporu, informácie pre dopravnú logistiku, riadenie premávky, riadenie plavebných komôr a mostov, podporu zásahov pri nehodách, plánovanie plavieb, intermodálne riadenie prístavov a terminálov, riadenie flotíl a nákladov, informácie pre vymáhanie práva, štatistiku, colné služby, poplatky za používanie vodných ciest a poplatky v prístavoch [1].

V západnej Európe sa koncom 20. storočia začal postupne rozvíjať koncept riečnych informačných služieb. Cieľom bolo zvýšenie bezpečnosti a efektívnosti plavby. Systém sa začal vyvíjať pôvodne cez holandské a nemecké projekty v povodí Rýna. Prvým reálnym a využiteľným prvkom bolo zobrazenie vodnej cesty pomocou elektronickej navigačnej mapy. Následne sa rozbehla aplikácia už čiastočne odskúšaných riešení v podmienkach horného Dunaja, najmä na jeho rakúskom úseku. Tento projekt, známy aj z dnešného pohľadu, niesol označenie DoRIS (Donau River Informations Services). V Slovenských, resp. Československých podmienkach sa začiatky riečnych informačných služieb spájajú s 90-tými rokmi minulého storočia a najmä so spoločnosťami Československá námorná plavba Praha, Československá plavba labsko-oderská a Československá plavba dunajská.

Cieľom RIS v oblasti VVD je minimalizovať dopravné nehody, maximalizovať priepustnosť, resp. kapacitu vodných ciest, maximalizovať vyťaženosť plavidiel, skrátiť čas prepravy, znížiť dopravné náklady, znížiť spotrebu paliva, zabezpečiť efektívne a hospodárne prepojenie medzi jednotlivými druhmi dopravy, zabezpečiť prístavy a terminály pre nakládku a vykládku tovaru, zredukovať environmentálne nebezpečenstvá a znížiť tvorbu emisií.

Existujú rôzne úrovne informácií používané v RIS. Jednak ide o informácie geografické, informácie o vodných cestách a meteorologické informácie. To sú základné dáta z pohľadu plavby ako takej. Bez nich nie je možné plánovať plavbu. Dôležité sú tiež informácie o plavebnej dráhe. Ďalej sú to takzvané taktické informácie, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie hlavne veliteľa plavidla v konkrétnom čase, v skutočnej (konkrétnej) situácii a na konkrétnom mieste. Sú to napr. informácie o polohách plavidiel, o premávke, atď. Posledným druhom informácií sú strategické informácie. Tie ovplyvňujú rozhodovanie kapitána, alebo veliteľa v strednodobom až dlhodobom horizonte. Patria tu informácie o mostoch, plavebných dráhach, obmedzeniach v plavbe, prevádzkovej dobe vykladacích polôh v prístave vykládky, atď.

RIS môžu využívať a aj využívajú velitelia lodí, prevádzkový personál RIS, prevádzkový personál plavebných komôr/mostov, štátne plavebné správy, prevádzkový personál terminálov, personál pohotovostných služieb, nautický servis, špeditéri, odosielatelia tovaru, príjemcovia tovaru, dopravcovia. Na území Slovenskej republiky je príslušným orgánom zodpovedným za aplikáciu RIS Dopravný úrad (DÚ). DÚ poskytuje používateľom RIS všetky relevantné údaje týkajúce sa plavby a plánovania cesty na vnútrozemských vodných cestách na základe žiadosti o pridelenie používateľských práv k RIS. Slovenská verzia IS používaného vo VVD sa nazýva SlovRIS.

2.2 SlovRIS

Primárnym národným dokumentom v oblasti rozvoja VVD na Slovensku je Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 – Fáza II, ktorý z pohľadu RIS definuje, že v súčasnosti sa ako hlavný problém javí zabezpečenie cezhraničného fungovania RIS najmä z hľadiska výmeny dát a harmonizácie služieb v zmysle požiadaviek užívateľov a plnohodnotného využívania výhod RIS pre prevádzku, riadenie dopravy a logistické využívanie informácií.

Jedným zo základných prvkov bezpečnosti na vodnej ceste Dunaj je technologická infraštruktúra pre monitorovanie plynulosti a bezpečnosti plavby na Dunaji. Súčasný stav využívania informačno-komunikačných technológií v rámci gescie Dopravného úradu vychádza z prirodzeného vývoja potrieb a možností Dopravného úradu, resp. jeho predchodcov v priebehu posledných 15 rokov. Vzhľadom na to, že informačné systémy boli a stále sú rozvíjané na základe rôznych koncepcií a vplyvov, ich kvalita a stupeň rozvoja sú rôzne. Systém slovenských riečnych informačných služieb – SlovRIS bol vyvinutý v rámci pilotných projektov implementácie riečnych informačných služieb na slovenskom úseku Dunaja ešte v rokoch 2008 – 2014.

Základom pre fungovanie RIS je systém na sledovanie polohy a dráhy lodí, ktorý využíva technológiu AIS so štandardom pre vnútrozemskú plavbu. Systém pozostáva na jednej strane z pobrežných AIS staníc a z centrálneho servera, pričom každá pobrežná stanica má dve základňové stanice AIS a dva kontroléry. Transpondér základňovej stanice komunikuje s AIS transpondérmi na plavidlách. Hlavnou funkciou kontroléra je prijímať AIS správy zo základňovej stanice AIS a ukladať ich do AIS databázy na serveri. Pre operátorov operačného centra slúžia základné terminály, ktorými sú pracovné stanice pracujúce s prehliadačom vnútrozemského ECDIS (Electronic Chart Display and Information System), teda sú schopné zobrazovať obraz plavebnej situácie prostredníctvom implementovaného AIS prehliadača. [2]

Obr. 1: Základné ponukové menu programu SlovRIS

Zdroj: SlovRIS

V záujme zapojenia Slovenskej republiky do ďalšieho rozvoja dunajského koridoru je absolútne nevyhnutné disponovať technologicky aktuálnym a stabilným riešením SlovRIS, a to tak, ako je tomu aj v ostatných krajinách koridoru, nakoľko iba zabezpečením harmonizácie RIS po celej dĺžke koridoru je možné dosiahnuť ciele z pohľadu rozvoja VVD.

SlovRIS je po technickej stránke prevádzkovaný v slovenskom a anglickom jazyku. Z pohľadu jazykových mutácií by bolo vhodné doplnenie o ruský jazyk minimálne z 2 dôvodov:

väčšina posádok slovenských lodí je ukrajinskej národnosti a teda rusky hovoriaca,
veľkú flotilu pod slovenskou vlajkou (aj keď nie vlastnenú slovenskými majiteľmi) má Srbsko, resp. srbské firmy a jednotlivci a rovnako posádky srbských lodí sú buď Srbi alebo Ukrajinci, t.z. rusky hovoriace posádky.

Z formálnej stránky SlovRIS kopíruje informačne RIS iných krajín. Medzi základné informácie poskytované užívateľom patria:

aktuálne plavebné podmienky na slovenskom úseku Dunaja,
stavy vodných hladín v základných vodomerných staniciach,
stavy plavebných komôr v Gabčíkove,
aktuálne plavebné opatrenia a oznamy.

Z doplňujúcich informácií, potrebných hlavne pre vodcov plavidiel, sú dôležité:

hydrometeorologické výstrahy,
mapy vodných ciest jednotlivých krajín v dunajskom regióne a krajín s napojením na Dunaj, tieto odkazy však poväčšine nefungujú a je potrebná aktualizácia,
správy pre vodcov plavidiel,
údaje o mostoch, plavebných komorách, prístavoch, termináloch na Slovensku,
obmedzenia rozmerov plavidiel a plavebných zostáv pri poprúdnej a protiprúdnej plavbe na slovenskom úseku Dunaja.

Dobrú funkčnosť vykazujú odkazy na RIS jednotlivých európskych dunajských krajín alebo krajín s napojením na Dunaj. Absentuje však odkaz na EuRIS, čo je tiež pomerne problematické z pohľadu aktuálnosti a využiteľnosti.

2.3 EURIS

Európska komisia uvádza, že jedným z hlavných koridorov, ktorý predstavuje západo – východné prepojenie kontinentálnej Európy je koridor Rýn – Dunaj, ktorého významnou súčasťou je vnútrozemská vodná cesta na Dunaji. Európska komisia vo svojich hodnoteniach často konštatuje, že zatiaľ čo plavba po rieke Rýn a jej spojenie s Porýnie-Mohanom a prieplavom Mohan-Dunaj sú na vysokej úrovni, musí ju dopĺňať aj infraštruktúra na rieke Dunaj, ak majú tieto vnútrozemské vodné cesty ponúknuť skutočnú alternatívnu voľbu modálnej dopravy ako neprerušený integrovaný koridor pre nákladnú dopravu. A to nielen z pohľadu nautického, ale aj z pohľadu komunikačného, to znamená aj z pohľadu informačných systémov a informačných služieb.

Aktuálne informácie sú nevyhnutné pre vodcov plavidiel a logistických partnerov na spoľahlivé plánovanie trasy a plavby. Prístup k nemenným aj dynamicky sa aktualizovaným informáciám, ktoré poskytujú nepretržitý prehľad o situácií na vodných cestách je mimoriadne dôležité. V súčasnosti partnerstvo 13 európskych krajín preto vytvorilo úplne nové online prostredie na ich poskytovanie: EuRIS – European River Information Services (preklad: Európske riečne informačné služby) [3].

EuRIS umožňuje ľahší prístup k všetkým informáciám, ktoré potrebuje kapitán, majiteľ plavidla alebo dopravca / špeditér na hlavných európskych vodných cestách. Majiteľ môže zaregistrovať svoje plavidlá a sledovať ich trasu, prijať správu, keď jedno z jeho plavidiel prepláva určitým miestom a vyžiadať si informácie o plavidlách, plavbách a náklade. Ako vlastník informácií má majiteľ plavidla vždy kontrolu nad tým, kto môže ktorú informáciu vidieť.

Vodcovia plavidiel a iné subjekty môžu zhromažďovať informácie v reálnom čase a získať prehľad o aktuálnej dopravnej situácií na svojej trase plavby, čakacích dobách, nehodách alebo poruchách, ktoré ovplyvňujú celkový čas cesty. Môžu tiež zdieľať informácie s ostatnými, napríklad svojim ETA. Toto je dostupné v chránenom prostredí, takže je zaručené súkromie všetkých používateľov.

EuRIS zobrazuje všetky informácie týkajúce sa vodných ciest a dopravy z trinástich európskych štátov na praktických mapách alebo v tabuľkách spolu s:

obrazom dopravnej situácie v reálnom čase,
informáciami o polohe autorizovaných plavidiel,
správami pre vodcov plavidiel,
aktuálnymi vodnými stavmi, prietokmi, podjaznými výškami mostov, hĺbkami vody,
informáciami o vodných cestách, mostoch, plavebných komorách, výväziskách, termináloch,
prevádzkovými časmi plavebných komôr a mostov,
plánovačom trasy a plavby,
časom trvania plavby a predpokladanými časmi príchodu [4]

Platforma na webovej adrese www.eurisportal.eu pomôže subjektom vnútrozemskej plavby plánovať plavbu a čas priplávania do cieľa naprieč Európou na užívateľsky ľahko prístupnom portáli. V minulosti museli vodcovia plavidiel vyhľadávať relevantné informácie na mnohých webových stránkach a v informačných zdrojoch, najmä ak prekračovali štátne hranice jednotlivých štátov. EuRIS ponúka možnosť získať všetky relevantné informácie týkajúce sa plavby a plavebnej premávky na jednom komplexnom mieste tým, že spája údaje z 13 štátov na jednej platforme.

Platforma pokrýva väčšinu siete prepojených vnútrozemských vodných ciest v Európe. Medzi zakladajúcich členov patria tieto štáty: Belgicko, Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Srbsko. Medzinárodná spolupráca sa uskutočnila v projekte RIS COMEX, ktorý prebiehal v rokoch 2016 – 2021. Bol to projekt financovaný z programu CEF.

Štáty deklarovali, že budú pokračovať vo svojej spolupráci aj v nasledujúcich rokoch a ďalej rozvíjať platformu v závislosti od potrieb a požiadaviek jej užívateľov. Eurisportal je dostupný v 10 jazykoch, čo je taktiež veľmi dôležité a odpadá tu jazyková bariéra, ktorá je na Dunaji veľkým problémom.

Ako je možné vidieť, je rozdiel v prístupe k zdieľaným informáciám v závislosti od toho, či ste registrovaný a prihlásený ako vodca plavidla, alebo povedzme ako zamestnanec logistickej spoločnosti. Stránka už funguje „naostro“, ale keďže je v prevádzke krátko, stále je možné podávať podnety na jej vylepšenie.

3 Harmonizácia informačných systémov vo vnútrozemskej vodnej doprave

Portál EuRIS prináša harmonizáciu informačných systémov vo VVD. Informačný systém typu SlovRIS používali jednotlivé krajiny v povodí rieky Dunaj, avšak každý vo vlastnom režime a vo vlastnom prevedení. Každý bol dostupný v lokálnom jazyku a spravidla v anglickom jazyku, resp. vo viacerých jazykových mutáciách. Jazyková bariéra je pritom jednou z najväčších stále neprekonaných obmedzení vo VVD v Dunajskom regióne. Krajiny ako Nemecko a Rakúsko preferujú nemčinu, Ukrajina a Srbsko ruštinu, niektoré krajiny tlačia na francúzsky jazyk a potom tu máme samozrejme angličtinu. Pre lodné posádky, hlavne pre kapitánov je toto veľký komunikačný problém.

Zjednotením informačných systémov sa odbúrava aj jazyková bariéra, keďže systém EuRIS je dostupný v desiatich jazykových mutáciách. Dochádza tiež k odbúraniu určitej technickej bariéry, keďže všetky krajiny na dunajskej vodnej ceste budú používať unifikovaný informačný systém, v krátkom čase sa stane štandardom. Ešte do r. 2022 každá krajina cez svoju poverenú inštitúciu (u nás Dopravný úrad) spravovala svoj vlastný systém a de facto nútila subjekty angažované vo VVD komunikovať prostredníctvom svojho informačného systému. Napr. slovenský konvoj so slovenskou posádkou smeroval z Komárna do prístavu Galati v Rumunsku, tak pred vstupom na rumunské územie sa musel zaregistrovať cez rumunský informačný systém Roris (rumunská obdoba systému SlovRIS), kde bolo potrebné zadať identifikačné údaje zostavy (remorkér + jednotlivé plavidla), technické údaje ako šírka a dĺžka zostavy, ponor, druh prevážaného tovaru, prístav nakládky, prístav vykládky a ETA. Systém mal aj anglickú mutáciu, ale prípadná komunikácia so štátnymi inštitúciami bola pre posádky problém, preto sa na túto činnosť spravidla využívala práca agentov (lokálnych zástupcov spoločnosti na cudzom území).

Po harmonizácii s sprevádzkovaní systému EuRIS nie je nutná registrácia či už plavebnej spoločnosti, posádky alebo špeditéra v jednotlivých „lokálnych“ informačných systémoch jednotlivých krajín. Všetky spoločnosti sa registrujú a nahrávajú údaje o svojich plavidlách v systéme EuRIS. Systém EuRIS je dostupný vo všetkých krajinách, ktorými preteká rieka Dunaj, je dostupný vo všetkých jazykových mutáciách jednotlivých krajín a je dostupný všetkým lokálnym plavebným autoritám a prístavom. Postupne ho začínajú jednotlivé krajiny vyžadovať ako povinnosť. Slovensko k ním zatiaľ neplatí, cudzie plavebné spoločnosti ešte nemajú povinnosť registrácie v EuRISe pri vstupe na Slovensko. Ale napríklad Rumunsko to už vyžaduje od všetkých dopravcov. Odpadá povinnosť registrácie v Rorise, ale je povinná registrácia v EuRISe. Bez potrebnej registrácie nie je možná plavba územím Rumunska a nie je možná vykládka alebo nakládka v Rumunských prístavoch.

Zjednotenie IS vo vnútrozemskej vodnej doprave je výsledkom spolupráce 13 európskych štátov a tento proces prebiehal 5 rokov, od roku 2016 do roku 2021. Projekt, ktorý túto spoluprácu zastrešoval, mal názov RIS COMEX a bol financovaný z prostriedkov EÚ. Cieľom projektu bolo zadefinovanie, špecifikácia, implementácia a trvalo udržateľná prevádzka služieb RIS. So spustením platformy EuRIS do prevádzky sa operatívna výmena údajov RIS na európskej úrovni stala teraz skutočnosťou. To umožní riadenie premávky orgánmi a riadenie prepravy logistickým sektorom. Pokrytie službami a informáciami sa bude neustále zlepšovať [5].

Výhody sú nespochybniteľné a je možné ich zosumarizovať nasledovne:

jazykové mutácie všetkých krajín, ktoré sa podieľali na vývoji a samozrejme angličtina,
dostupnosť všetkých informácií potrebných pre účastníkov a užívateľov VVD na jednom mieste,
tým, že projekt trval 5 rokov a participovali na ňom krajiny, ktoré už mali vytvorený svoj vlastný RIS, bolo možné implementovať popri základných funkciách aj doplnkové funkcie a možnosti, ktoré obsahovali jednotlivé národné RIS a ktoré boli využiteľné na nadnárodnej báze,
personalizované nastavenia. Je možné si nastaviť len tie informácie o plavidlách alebo plavbách, ktoré chce konkrétny užívateľ dostávať

3.1 Základné zdroje informácií

Pre vodcu plavidla, ale rovnako aj pre majiteľa tovaru, sú informácie základom pre ich ďalšie rozhodovanie. Pre vodcu plavidla sú tiež včasné a presné informácie otázkou bezpečnosti. EuRIS pracuje s informáciami, ktoré zdieľajú úrady jednotlivých krajín, ktoré sú zodpovedné za bezpečnosť plavby. Presné a detailné informácie o plavebných udalostiach, nehodách, obmedzeniach, rôzne varovania, obmedzenia plavebných komôr, brodové úseky, to sú všetko dáta nevyhnutné pre bezpečnosť plavby.

EuRIS ako zdroj poskytuje informácie rôznym subjektom s väzbou na riečnu dopravu. Ak by sme to chceli zjednodušiť, existujú 4 základné skupiny užívateľov, ktoré čerpajú informácie:

posádky, vodcovia plavidiel, plavebné spoločnosti,
subjekty so vzťahom k tovaru (odosielateľ, príjemca, obchodník),
úrady, štátne regulačné a administratívne inštitúcie,
prístavy.

Každý subjekt potrebuje iný zdroj informácií a IS EuRIS vie pracovať s balíkom dát, ktorým disponuje z viacerých zdrojov a vie poskytovať tieto dáta svojim užívateľom.

Pre posádky a hlavne kapitánov, resp. veliteľov plavebných zostáv sú najdôležitejšie nasledovné údaje, ktoré vedia čerpať:

údaje o plavebných komorách, mostoch, výväziskách a termináloch,
pravidlá a predpisy v jednotlivých krajinách,
detailné údaje o plavebných dráhach a udalostiach na plavebnej dráhe.

Pre subjekty s určitým vzťahom k tovaru sú dôležité informácie o:

pohybe tlačnej zostavy,
tovare, druhu, množstve,
ETA prístav určenia,
informácie o prekážkach v plavbe v nadväznosti na možné zdržanie dodávky tovaru

Pre úrady, štátne inštitúcie sú potrebné informácie o:

tovare ako takom, o jeho množstve v nadväznosti na poplatky v jednotlivých prístavoch alebo napr. v prípade Rumunska za preplávanie kanálom Dunaj – Čierne more,
technické údaje remorkéra a plavidiel vo vzťahu k bezpečnosti plavby
údaje o veľkosti tlačnej zostavy (dĺžka, šírka) vo vzťahu k bezpečnosti plavby z pohľadu plavebných komôr, mostov, špecifických plavebných úsekov (napr. úsek Budapesť).

Pre prístavy je dôležité vedieť:

ETA (plánovanie voľných kapacít, dostupnosť výväzísk, dostupnosť skladov, síl, prekládkových kapacít)
množstvo a druh tovaru (vhodné plánovanie techniky a personálu).

3.2 Možnosti doplnenia a vylepšenia riečnych informačných služieb

Harmonizácia RIS priniesla mnoho vylepšení oproti pôvodným verziám a aktuálne RIS či už na národných úrovniach, alebo na nadnárodnej úrovni (EuRIS) predstavujú komplexné portfólio využiteľných informácií pre všetky subjekty angažované v riečnej doprave. Stále však existuje možnosť vylepšenia a táto možnosť by mala byť automatická, v opačnom prípade nepôjdu RIS s dobou a nebudú schopné pokrývať potreby subjektov podnikajúcich v danej oblasti. Z pohľadu užívateľa RIS a z pohľadu odosielateľa alebo príjemcu tovaru aktuálnym verziám RIS chýbajú nasledovné možnosti:

Vek plavidla. Táto informácia je ťažko dohľadateľná cez číslo plavidla (ENI), avšak je to časovo náročné. Vek plavidla a vek remorkéra je údaj dôležitý pre poisťovňu z pohľadu poistenia tovaru. V námornej doprave je tento údaj viac sledovaný a požadovaný, ale pri čoraz častejších nehodách riečnych plavidiel na Dunaji, často fatálnych, spojených nielen so zle naloženým tovarom, ale aj v vekom a technickým stavom plavidla, by bola táto informácia, hlavne z pohľadu majiteľa tovaru a objednávateľa dopravy veľmi žiadúca.
Vek remorkéra, výkon, dátum poslednej remotorizácie, dátum platnosti lodných osvedčení. Tieto informácie nesúvisia len s technickým stavom a bezpečnosťou plavby, ale ovplyvňujú aj rýchlosť plavby. Subjekt zdatný v riečnej doprave vie podľa týchto údajov posúdiť, či informácie, ktoré dostane od dopravcu, sú reálne vzhľadom na plavebné podmienky, úroveň vodostavu, atď.
Režim plavby. Medzi najčastejšie režimy plavby vo VVD patria:

režim A1 = 14 hodinový režim plavby,
režim A2 = 18 hodinový režim plavby,
režim B = 24 hodinový režim plavby.

Každý režim plavby vyžaduje iný počet členov posádky a samozrejme ovplyvňuje rýchlosť plavby. Preto táto informácia je podstatná z pohľadu ETA:

počet členov posádky a ich pozície. Tento údaj súvisí s predchádzajúcim bodom o režime plavby, ale je rozdiel v pozíciách lodných posádok. Je samozrejme veľký rozdiel pri 6 člennej posádke, či je na palube 1 kapitán, alebo dvaja, ktorí sa môžu striedať a samozrejme dosiahnuť kratší čas plavby na konkrétnom úseku.

Samozrejme, konkrétne informácie o členoch posádky, menný zoznam, dĺžka praxe, atď. by boli veľmi užitočné informácie najmä pre majiteľov dopravných spoločností, ale aj prístavných služieb. Ochrana osobných údajov, GDPR, však takéto zdieľané informácie pri súčasnom stave ochrany osobných údajov, neumožňujú.

4 Záver

Vnútrozemská vodná doprava je sama o seba oblasť dopravy s obrovským potenciálom v kontexte efektívnosti plavby, dostupnosti, ekológie. Zároveň je pomerne silno propagovaná. Na druhej strane dlhodobo jej patrí posledné miesto v pomyselnom rebríčku v porovnaní s cestnou alebo nákladnou železničnou dopravou, o námornej doprave nehovoriac. Príčiny sú objektívne, ale častokrát aj subjektívne.

Možno konštatovať, že či už v slovenskom, alebo celoeurópskom ponímaní, rozvoj a hlavne reálne využívanie informačných systémov vo VVD časovo zaostáva za cestnou alebo železničnou dopravou a reálne sa bavíme o období niekoľkých rokov, odkedy funguje jednotný informačný európsky systém na Dunaji. Jeho využiteľnosť je veľmi dobrá, ale používanie doposiaľ veľmi obmedzené. Spoločný informačný systém odstránil niektoré bariéry, ktoré boli pomerne veľkým problémom vo VVD. Za všetky spomeniem hlavne jazykovú bariéru. To, že spoločný informačný systém a jeho používanie začínajú vyžadovať niektoré krajiny (ako napr. Rumunsko od r. 2023), je znakom toho, že má reálnu šancu stať sa používaným v širokom meradle a zároveň má šancu na ďalšiu profesionalizáciu a zdokonaľovanie.

Bez využívania jednotného IS nemá vnútrozemská vodná doprava šancu na napredovanie v konkurencii so stále (z pohľadu objemov) silnejúcou cestnou nákladnou dopravou, ani so železničnou dopravou, ktorá vďaka masívnym investíciám do infraštruktúry a vďaka tlakom na ekologizáciu, vďaka liberalizácii, má otvorené dvere pre rozvoj. Obrovskou výhodou a zároveň výzvou pre rozvoj VVD by bolo ďalšie prepojenie a napredovanie spoločného IS a zároveň prepojenie s ďalšími modalitami. Vytvorenie zjednoteného IS pre nákladnú dopravu ako takú by malo byť cieľom informatizácie v nasledujúcich rokoch.

5 LITERATÚRA A ZDROJE

Dopravný úrad, www. http://plavba.nsat.sk/riecne-informacne-sluzby/, 23. máj 2023
Ministerstvo dopravy a výstavby SR, OP II 2014 – 2020
Dopravný úrad Slovenskej republiky, www.nsat.sk, 23. máj 2023
Portál EuRIS, www.eurisportal.eu, 23. máj 2023
Portál EuRIS, www.eurisportal.eu, 23. máj 2023

Autori:

Stanislav BLAŠKO ¹, Andrej DÁVID ²

Tituly a pôsobisko autorov:

¹Ing. Stanislav BLAŠKO, Slovenská plavba a prístavy a. s., E-mail: blasko.stanislav@gmail.com

²doc. Ing. Andrej DÁVID, PhD., Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: andrej.david@uniza.sk

VYTLAČIŤ

Svet Dopravy