CITY LOGISTIKA NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá City logistikou na Slovensku, následne sa zaoberá porovnaním rozdielov týkajúcich sa city logistiky vo vybraných slovenských mestách. V niektorých mestách začali v ostatnom období  implementovať rôzne logistické riešenia pre trvalo udržateľné mesto. Prvá časť príspevku  je zameraná na popis legislatívy, ktorá ovplyvňuje city logistiku na území SR. Druhá časť príspevku je zameraná na definovanie city logistických prístupov. Tretia časť príspevku je zameraná na porovnanie city logistiky vo vybraných mestách SR a riešenia city logistiky, ktoré je možné do budúcna aplikovať v mestách v rámci SR.

Kľúčové slová: City logistika, centrum mesta, distribúcia

JEL:D30

CITY LOGISTICS IN THE SLOVAK REPUBLIC

Abstract:This article deals with City logistics in Slovakia, then it deals with the comparison of differences concerning the city logistics in selected Slovak cities. Some cities have begun to implement logistics solutions for a sustainable city. The first part of the article is focused on the description of legislation that affects city logistics in Slovakia. The second part of the paper is focused on defining the feelings of logistic approaches. The third part of the paper is focused on the comparison of city logistics in selected cities of the Slovak Republic and the solution of city logistics, which can be applied in the future in cities within the Slovak Republic.

Keywords: City logistics, city centre, distribution

1 Úvod

Na území Slovenskej republiky vznikajú rôzne problémy s dopravou v centrách miest, nakoľko narastá počet obyvateľov žijúcich v mestách. Vďaka tomuto zvýšeniu počtu obyvateľov v centre mesta rastú aj potreby v rámci mestskej mobility a aj v rámci mestskej logistiky (city logistiky). Tento rast potreby vedie k samotnému nárastu vozidiel, ktoré sa pohybujú v centre miest. Mestá a obce sa snažia riešiť  tento problém zvýšeného počtu vozidiel, nakoľko tie spôsobujú dopady na životné prostredie. Mestá sa snažia takúto situáciu riešiť rôznymi opatreniami a čo najväčší podiel dopravy viesť mimo mesta. Tranzitnú dopravu je možné budovaním obchvatov presmerovať mimo centrá miest, aby sa znížili emisie v centre mesta. Problém však ostáva v organizácii zdrojovej a cieľovej dopravy, ktorá smeruje priamo do centra mesta. V praxi sa pri mestskej mobilite, resp. pri logistike, ktorá je spojená s mestskými sídlami stretávame s dvoma základnými pojmami, a to city logistikou a mestskou logistikou.

City logistika je proces optimalizovania logistických a dopravných aktivít, ktorého sa zúčastňujú súkromné spoločnosti s podporou pokročilých informačných systémov na území mesta s ohľadom na dopravné prostredie a jeho vplyv na vznik kongescií, bezpečnosť a úspory energie.  [1]

2 Dopravno-politické opatrenia a právne predpisy ovplyvňujúce city logistiku v SR

V SR je systém mestskej logistiky pre distribúciu tovaru do centra mesta ovplyvnený iba nástrojmi pre reguláciu cestnej dopravy, a to na základe:

• zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z.,
• zákona o ovzduší č. 137/2010 Z.z.,
• norma STN EN 14892 Prepravné služby, Logistika mesta, Pokyny na definíciu prístupu do centra mesta,
• Biela kniha, t.j. Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného systému efektívne využívajúceho zdroje do roku 2030 – 2050.

Dopravná politika EÚ do roku 2030 – 2050 vo vzťahu k mestskej logistike

Biela kniha, t.j. Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného systému efektívne využívajúceho zdroje do roku 2030 – 2050. Tento dokument vznikol za účelom vytvorenia konkurencieschopného  dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje. Obsahom tohto dokumentu sú strategické plány, potrebné k vyriešeniu pretrvávajúcich problémov v oblasti dopravy. Hlavným problémom sú emisie skleníkových plynov z dopravy. Riešením tohto problému je ich zníženie aspoň o 60 % do roku 2050.

Ciele týkajúce sa cestnej dopravy:

• do roku 2030 znížiť používanie konvenčne poháňaných automobilov v mestskej doprave na polovicu; do roku 2050 ich postupne vyradiť z premávky v mestách; do roku 2030 dosiahnuť zavedenie mestskej logistiky v centrách veľkých miest podstate bez emisií CO₂,
• do roku 2030 previesť 30 % cestnej nákladnej dopravy nad 300 km na iné druhy dopravy, ako napr. na vodnú, či železničnú dopravu, do roku 2050 by to malo byť viac ako 50 %. Vývin vhodnej infraštruktúry je základom pre dosiahnutie tohto cieľa. [2] 

V rámci dokumentu Biela kniha sa city logistike začína venovať väčšia pozornosť aj to z nasledujúcich dôvodov: 

• environmentálne – V súčasnosti sa kladie čoraz väčší dôraz na ochranu ŽP (životné prostredie), najmä kvôli negatívnemu vplyvu dopravy na ŽP. Mestá sú osídlené veľkým počtom obyvateľov, čo je hlavným dôvodom pre vykonávanie potrebných opatrení (zavedenie nízko-emisných zón, zníženie počtu vozidiel v centrách miest, zníženie emisií, zavedenie mestského mýta a tým zníženie počtu vozidiel, zníženie emisií, financie pre mesto),  ktoré vedú k znižovaniu emisií a nepoškodzovaniu ŽP v centre mesta. Prostredníctvom city logistiky je možné navrhnúť efektívne riešenia na zníženie týchto negatívnych vplyvov v oblasti nákladnej dopravy v mestách.
• dopravné – V minulosti bola mestská cestná sieť navrhnutá pre menšiu kapacitu dopravných prostriedkov, súčasná intenzita dopravného prúdu je v porovnaní s minulosťou stále na vzostupe. Túto situáciu je možné aspoň čiastočne riešiť práve prostredníctvom city logistiky, ktorá v sebe zahŕňa určité opatrenia.

Zákon o cestnej premávke

V SR je systém mestskej logistiky pre distribúciu tovaru do centra mesta ovplyvnený iba nástrojmi pre reguláciu cestnej dopravy, a to na základe zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke. Zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Medzi nástroje regulácie cestnej premávky na území SR sa využívajú časové obmedzenia  pre vjazd do centra mesta, resp. do PZ (pešia zóna) a vjazd je povolený, len pre určitú kategóriu vozidiel, najmä na základe maximálnej celkovej hmotnosti resp. dĺžky vozidla resp. jazdnej súpravy.

Zákon o ovzduší

Vďaka zákonu o ovzduší č. 137/2010 Z. z. je umožnené samosprávnym krajom, mestám a obciam v SR regulovať vjazd vozidiel do centra mesta s ohľadom na ich emisné triedy motorových vozidiel. Vjazd do peších zón (PZ) jednotlivých miest budú mať povolený, len vozidlá patriace do príslušnej emisnej triedy a budú označené prostredníctvom plakety s vyznačením emisnej triedy. Jednotlivé podmienky vjazdu stanovuje obec alebo mesto vlastným Všeobecne záväzným nariadením (VZN). [3]

Norma STN EN 14892 – Prepravné služby, Logistika mesta, Pokyny na definíciu obmedzeného prístupu do centra mesta

Predmetom tejto európskej normy je definovanie obmedzení vjazdu do centier veľkých miest, obytných zón z dôvodu regulácie dopravy a ochrany životného prostredia. O všetkých obmedzeniach musí byť verejnosť informovaná prostredníctvom zverejneného oznámenia.

Pri zavádzaní kritérií obmedzujúcich reguláciu dopravy v mestách alebo v uzavretých úsekoch sa podľa STN EN 14892 musia navrhnúť kritériá prostredníctvom nasledovných obmedzení a prvkov:

• hmotnosť a rozmery vozidiel; 
• časové rozmedzie; 
• technická konštrukcia vozidiel: 
  • motor; 
  • odpruženie; 
• výkon vozidla: 
  • využitie užitočnej hmotnosti resp. objemu ložného priestoru; 
  • hluk; 
• platobné systémy:
  • systémy na vyberanie poplatkov;  
  • poplatky za parkovanie;  
• výhody pre špeciálne vozidlá: 
  • špeciálne použitie infraštruktúry, napríklad jazdné pruhy pre autobusy; 
  • špeciálne nakladacie priestory. [4]

3 City logistické prístupy

City logistické koncepty sa obvykle skladajú z jedného alebo viacerých kombinácií nasledujúcich city logistických prístupov:

• mestské distribučné centrum,
• optimalizácia zásobovacích vozidiel,
• obmedzenie alebo povolenie vjazdu nákladných vozidiel,
• spoplatnené komunikácie formou systému mestského mýta,
• nočné zásobovanie,
• distribúcia tovaru inými druhmi dopravných prostriedkov.

3.1 Mestské distribučné centrum

Mestské distribučné centrum (MDC) predstavuje logistické zariadenie nachádzajúce sa v blízkosti geografickej oblasti, ktorou je najčastejšie centrum mesta a ktorú toto zariadenie obsluhuje. MDC predstavuje pre zásobovanie konkrétnej oblasti centra mesta komplexné riešenie. Zásobovanie oblasti zabezpečuje MDC prostredníctvom zásielok, ktoré sú konsolidované a kedy je kapacita priestoru nákladného vozidla maximálne využitá. Dopravcovia zásobujúci rôzne prevádzky v danej oblasti, vykladajú  zásielky v MDC. Tu sa zásielky triedia a dopravujú sa na miesto určenia podľa časových rámcov, ktoré sú vopred naplánované. Následne je tovar na miesto určenia dopravovaný prostredníctvom vozidiel. Výsledkom tohto procesu sa v danej oblasti zníži počet vozidiel nákladnej dopravy, zároveň ciest jednotlivých vozidiel, prejdených kilometrov a taktiež dopad na životné prostredie sa výrazne znižuje. Tieto centrá sú vybudované v zahraničných mestách ako je Londýn, Broadmead vo Veľkej Británii. Výstavba MDC je plánovaná taktiež v meste Praha.

3.2 Optimalizácia zásobovacích vozidiel

Existujú viaceré spôsoby, ktorými sa mestá snažia o znižovanie negatívnych dopadov na životné prostredie. Snažia sa o to najmä prostredníctvom vozidiel, ktoré sú ekologicky prijateľné pre okolité prostredie. Medzi palivá, ktoré výrazne menej zaťažujú životné prostredie patrí LPG (skvapalnený zemný plyn), CNG (stlačené zemný plyn) alebo iné druhy plynov, ktoré dopravcovia môžu využiť. Ekologickým vozidlám sú udeľované rôzne výnimky v podobe neplatenia mýta alebo parkovacích poplatkov, povolením vstupu do zón, ktoré sú v meste dopravne obmedzené a taktiež v podobe vyhradenia miest určených pre vozidlá zabezpečujúce zásobovanie.  Medzi spoločnosti, ktoré využívajú palivá LPG a CNG patrí Česká pošta v Českej republike (ČR) a spoločnosť DB Schenker. V rámci SR plánuje spoločnosť Lidl využívať pre zásobovanie vozidlá s pohonom na LPG.

3.3 Obmedzenie alebo povolenie vjazdu nákladných vozidiel

Povolenie alebo obmedzenie vjazdu vozidiel do vymedzenej oblasti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napríklad hmotnosť, veľkosť vozidiel a taktiež množstvo vyprodukovaných emisií. V centrách miest je obvykle potrebné zaviesť obmedzenia, ktoré sa týkajú šírky vozidla , a to z dôvodu výskytu úzkych uličiek, obmedzenia vzťahujúce sa na vozidlá, ktoré spĺňajú určité emisné limity a na celkovú hmotnosť vozidla sa uplatňujú hmotnostné obmedzenia. Časové okná predstavujú časový úsek, v ktorom vozidlá majú povolené vykonávať zásobovanie. Licencie povoľujúce vozidlám vjazd je možné udeľovať podľa typu vozidla, ktoré bolo použité. Tieto licencie sú vydávané najčastejšie jednotlivými mestami a uprednostnené môžu byť tie vozidlá, ktoré sú k životnému prostrediu šetrnejšie. Obmedzenia alebo povolenia vjazdu vozidiel sú využívané na celom území Slovenska.

3.4 Spoplatnené komunikácie formou systému mestského mýta

Určitou formou získavania finančných prostriedkov potrebných na údržbu a výstavbu infraštruktúry je spoplatňovanie komunikácií nazývané ako systém výberu mestského mýta. Cieľom je zvýšenie dopytu po hromadnej doprave a zamedzenie preťaženia cestnej infraštruktúry. V súčasnosti existujú aj iné dôvody spoplatnenia komunikácií ako napríklad zníženie emisií v centrách miest a s tým súvisiace zlepšenia kvality ovzdušia. V rámci slovenských miest nie je zavedený systém výberu mestského mýta. Na území Slovenska sú spoplatnenými komunikáciami diaľnice, rýchlostné cesty, poprípade vjazd do pešej zóny. [5]

3.5 Nočné zásobovanie 

Zásobovaním počas noci sa vozidlá vyhnú dopravným špičkám, čo so sebou prináša výhody v podobe znížených časov jázd, použitie vozidiel s väčšou kapacitou nákladného priestoru, potrebu nižšieho počtu ciest s čím je spojené aj  zníženie emisií a spotreby paliva. Pri nočnom zásobovaní je potrebné zaistiť obmedzovanie hluku, s ktorým je spojené zabezpečenie tichej prevádzky vozidiel, manipulačných zariadení a personálu. Je potrebné zaobstarať vozidlá s tichým motorom, špeciálnymi pneumatikami, tiché hydraulické zariadenia na zabezpečenie výkladových činností. Nevýhodou nočného zásobovania je zvyšovanie mzdových nákladov za prácu v noci a pre odovzdanie tovaru je potrebné zabezpečenie nočnej prevádzky daného obchodu. Nočné zásobovanie je vykonávané v mestách ako je napríklad  Paríž, Barcelona. [6]  

3.6 Distribúcia tovaru inými druhmi dopravných prostriedkov

V niektorých zahraničných mestách sa distribúcia tovaru zabezpečuje aj prostredníctvom iných druhov dopravy ako je cestná nákladná doprava. Jedným z nich je napríklad preprava zásielok prostredníctvom nákladných električiek. Je potrebné sa sústrediť na to, aby neboli v kolízií nákladná električka s električkou prepravujúcou cestujúcich, s čím súvisí potreba optimalizácie využívania nákladnej a osobnej dopravy. Na distribúciu zásielok s malou hmotnosťou a objemom, môžu byť v zahraničí taktiež použité elektro bicykle. Distribúciu menších zásielok prostredníctvom takýchto bicyklov využíva spoločnosť Hermes. Ďalším dopravným prostriedkom môže byť aj plavidlo. [5]

4 Porovnanie city logistiky vo vybraných mestách SR

City logistika úzko súvisí s distribúciou tovaru do centra mesta a nutnosťou systémového pohľadu na otázky nákladnej dopravy v oblastiach mestských zón. Dnešná situácia začína byť problematická hlavne v oblastiach tzv. citlivých mestských zónach (vnútorný okruh mesta), kde je nákladná doprava v podstate nežiadúca. Problémy predstavujú predovšetkým časové straty pri distribúcií tovaru do centra mesta, t.j. do vnútorného okruhu mesta. Tieto časové straty vznikajú čakaním u rámp na obsluhu a samotným obmedzením dopravy. Prekážkou sú aj časové limity pre distribúciu tovaru do centra mesta, resp. do pešej zóny (PZ). Týmto časovým obmedzením sa vytvárajú určité časové okná pre dodanie tovaru do obchodov, ktoré sa nachádzajú na pešej zóne.

4.1 Mesto Žilina

Žilinská pešia zóna je súčasťou historickej zóny mesta Žilina, ktorá je taktiež tvorená námestím Andreja Hlinku a Mariánskym námestím. Do historickej časti mesta je vjazd motorových vozidiel povolený po zaplatení dane za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta a na základe potvrdenia vydaného príslušným Mestským úradom (MsÚ). Pri zohľadňovaní celkovej hmotnosti vozidiel nad 12 t je potrebné potvrdenie o vjazde, ktoré je schválené výhradne primátorom mesta Žilina. Sadzba dane určená paušálnou sumou za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, bez ohľadu na počet dní zotrvania v tejto časti mesta, je platná  pre vozidlá zásobovania, doručovacích a zásielkových služieb v čase od 05:00 hod. do 10:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod. pre vozidlá do 3,5 t. [7]

            Dopravné značky označujúce pešiu zónu, povoľujú vjazd vozidlám s celkovou hmotnosťou do 3,5 t na základe potvrdenia, záchranným zložkám a ozbrojeným zborom je zobrazené na obrázku 1.

Zdroj: Autori

Obr. 1. Dopravná značka označujúca vjazd do pešej zóny v meste Žilina

Mesto Žilina pripravovalo zavedenie nízko-emisnej zóny (NEZ). Dôvodom zavedenia NEZ je narastajúci počet vozidiel v centre mesta, ktorých prevádzkou dochádza k zvyšovaniu emisií majúcich za následok zhoršovanie kvality ovzdušia. Obmedzenie vjazdu sa malo uskutočniť formou zvyšovania poplatkov súvisiacich so vstupom a taktiež zákazom vjazdu pre vozidlá, ktoré podliehajú nižšej emisnej norme, ako je norma EURO 3.  Tento návrh sa bohužiaľ nerealizoval z dôvodu neschválenia Mestským zastupiteľstvom mesta Žiliny.

            Vstup do najužšieho centra mesta je regulovaný cez  osadenie mechanických zábran, cez ktoré majú oprávnenie prejsť, len vozidlá s platným povolením.

4.2 Mesto Nitra

Pešia zóna mesta Nitra sa nachádza v centre mesta, v úseku od Svätoplukovho námestia po začiatok Palárikovej ulice. Vjazd do pešej zóny (PZ) je regulovaný prostredníctvom dopravných značiek a mechanických zábran. Mesto Nitra povoľuje vjazd do PZ vozidlám zabezpečujúcim zásobovanie, vozidlám s osobitným evidenčným číslom a cyklistom mimo vyhradeného času. Vjazd je povolený vozidlám s celkovou hmotnosťou do 7 t.

Obrázok 2 znázorňuje začiatok a koniec pešej zóny v meste Nitra. Na tomto obrázku je možné vidieť, že vstup do PZ je povolený, len vozidlám zabezpečujúcim zásobovanie v čase od 05:00 hod. do 08:30 hod., vozidlám s osobitným evidenčným číslom a s povolením MsÚ Nitra. Mesto udeľuje povolenie jednorazovo vo výnimočných prípadoch. Povolenie nie je spoplatnené. Pre cyklistov platí zákaz vjazdu v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod. Pre vozidlá platí taktiež hmotnostné obmedzenie do 7 t.  [8]

Zdroj: Autori

Obr. 2. Dopravná značka označujúca vjazd do pešej zóny v meste Nitra

4.3 Mesto Banská Bystrica

Vjazd do pešej zóny (PZ) je povolený vozidlám, ktoré zabezpečujú zásobovanie v čase od 04:00 hod. do 09:00 hod., vozidlám s oprávnením mesta Banská Bystrica, s povolením podľa osobitných predpisov a cyklistom. Jednotlivé povolenia vydáva MsÚ Banská Bystrica. Pre vjazd do PZ je stanovené hmotnostné obmedzenie, týkajúce sa celkovej hmotnosti vozidiel do 5 t (obr.3).

Zdroj: Autori

Obr. 3. Dopravná značka označujúca vjazd do pešej zóny v meste Banská Bystrica

4.4 Mesto Prešov

Vjazd do pešej zóny (PZ) mesta Prešov je regulovaný prostredníctvom dopravných značiek. Vo vymedzených časových úsekoch je vjazd do prešovskej PZ povolený dopravnej obsluhe, cyklistom, vozidlám s povolením MsÚ Prešov a vozidlám taxi služby. Pre vjazd do PZ je stanovené hmotnostné obmedzenie, týkajúce sa celkovej hmotnosti vozidiel do 5 t (obr.4).

Dopravná obsluha má vjazd povolený, len v časovom intervale od 05:00 hod. do 09:00 hod., pre ktorú platí hmotnostné obmedzenie týkajúce sa vozidiel s celkovou hmotnosťou do 5 t. Vozidlá taxi služby majú oprávnenie vstupovať do PZ bez obmedzenia, v čase od 20:00 hod. do 05:00 hod. Pre vozidlo s povolením MsÚ platí neobmedzený čas vjazdu.

Zdroj: Autori

Obr. 4. Dopravná značka označujúca vjazd do pešej zóny v meste Prešov

Pešia zóna a obmedzenie prístupu do tejto zóny vedie ku koncentrácií dodávateľskej dopravy. Pevne sú stanovené časové okna pre zásobovanie a čas, ktorý je potrebný pre voľný priestor v tejto zóne.

V tabuľke 1 sú uvedené podmienky vjazdu do pešej zóny (PZ) vo vybraných mestách, ktoré sa týkajú vozidiel vykonávajúcich zásobovanie. Konkrétne ide o podmienky týkajúce sa časového a hmotnostného obmedzenia, ktorému zodpovedajú jednotlivé kategórie vozidiel. Každé z uvedených miest, má prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN) stanovené vlastné podmienky vjazdu do PZ mesta. Mesto Žilina povoľuje vjazd do PZ vozidlám vykonávajúcich zásobovanie v dvoch časových intervaloch. Prvý interval je v rámci dopoludňajších hodín od 05:00 hod. do 10:00 hod. a v popoludňajších  hodinách  je definovaný druhý časový interval od 14:00 hod. do 16:00 hod. V mestách Nitra, Banská Bystrica a Prešov je zásobovanie povolené, iba v ranných hodinách. Vjazd do PZ mesta Prešov je povolený aj vozidlám taxi služby v čase od 20:00 hod. do 05:00 hod.

Mesto Žilina má stanovené hmotnostné obmedzenie pre vozidlá kategórie N₁, ktoré zodpovedá vozidlám s celkovou hmotnosťou  do 3,5 t. V mestách Banská Bystrica a Prešov je stanovené hmotnostné obmedzenie týkajúce sa celkovej hmotnosti vozidiel do 5 t a v meste Nitre až do 7 t. Toto hmotnostné obmedzenie zodpovedá vozidlám zásobovania kategórie N₁ a N_2.

Tab. 1 Kategorizácia obmedzení na povolenie vjazdu do peších zón vybraných miest vozidlám vykonávajúcich zásobovanie

Zdroj: Autori

Mestské distribučné centrá sa na území Slovenska doposiaľ nenachádzajú. Je nutné, aby mestá vo svojich územných plánoch mali vyhradené územia, resp. plochy pre možnú výstavbu takýchto centier, nakoľko Európska únia na základe dokumentu o dopravnej politike, t.j. Biela kniha, sa snaží zlepšovať kvalitu životného prostredia, znižovanie emisií výfukových plynov z motorových vozidiel v centrách miest, zvyšovať kvalitu mestskej logistiky.

V súčasnosti nie sú zavedené na území SR žiadne nízko-emisné zóny. Mesto Žilina sa pripravovalo na zavedenie nízko-emisnej zóny (NEZ), ale prvky regulácie vjazdu vozidiel, ktoré neplnia minimálne emisné štandardy (navrhované bolo Euro III a vyššie) nebolo Mestským zastupiteľstvom schválené. Dôvodom je obmedzenie vjazdu vozidiel do historického centra mesta a taktiež zníženie negatívneho vplyvu dopravy na životné prostredie. Cieľom nízko- emisných zón je minimalizácia alebo úplne zníženie emisií výfukových plynov a samotné obmedzenie vstupu do zóny pre motorové vozidlá znečisťujúce ovzdušie. NEZ sú čoraz viac globálne rozšírené, najmä v prostredí, kde ľudia si uvedomujú negatívne vplyvy osobných a nákladných vozidiel na všeobecné zdravie, kvalitu života, na ochranu budov a všeobecnej infraštruktúry.

             V každom z uvedených analyzovaných miest je vjazd do pešej zóny regulovaný prostredníctvom vlastného všeobecne záväzného nariadenia (VZN) . Podmienky regulácie sú v jednotlivých mestách odlišné. Preto by bolo vhodné v rámci SR zjednotiť reguláciu do centra mesta a zverejňovať tieto údaje.

            Spoplatnenie komunikácií formou systému mestského mýta na území slovenských miest nie je v súčasnosti zavedené. Do budúcnosti by mohli mestá taktiež uvažovať o zavedení takéhoto typu regulácie cestnej nákladnej dopravy do svojho centra mesta. V zahraničí napr., Londýn, Štokholm, Rím využívajú takýto typ regulácie a prispel k zníženiu počtu vozidiel vstupujúcich do centra mesta, zlepšila sa kvalita ovzdušia v centre mesta. Vďaka financiám získaných zo systému mestského mýta mestá obnovujú svoje infraštruktúry, zlepšujú svoju mestskú logistiku. [9]

Tab. 2 Zhodnotenie aplikácie city logistických prístupov v jednotlivých mestách vo vybraných mestách

Zdroj: Autori

5 Záver

Najväčším problémom mestských aglomerácii v súčasnosti je neefektívne, popr. minimálne priestorové a časové usmernenie materiálových tokov. Riešenie spočíva v hľadaní kompromisu medzi časovými požiadavky, kvantitou a priestorovými nárokmi zásobovania, ktoré je možné ovplyvniť iba minimálne.

Súčasne je nutné eliminovať negatívny vplyv dopravy na stav životného prostredia v meste. Taktiež každé zo zvolených miest má stanovené  podmienky vjazdu do pešej zóny (PZ) prostredníctvom vlastného všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Podmienky regulácie sú teda v jednotlivých mestách odlišné. Preto by bolo vhodné v rámci SR zjednotiť reguláciu do centra miest a zverejňovať tieto údaje, aby boli dostupné pre dopravcov, ale aj pre obyvateľov mesta. Do budúcnosti v rámci SR je možné uvažovať o zavedení systému mestského elektronického mýta, ako jeden z nástrojov regulácie cestnej nákladnej dopravy do centra mesta.

Ďalej by bolo vhodné na území SR uvažovať o zavádzaní analyzovaných city logistických prístupov, ktoré sú aplikované v zahraničí. Dôvodom je ich pozitívny dopad na mestskú logistiku, môže prispieť k zlepšeniu súčasného stavu dopravy v centre mesta, zabrániť vzniku kongescií  a zároveň tiež môže prispieť k zlepšeniu kvality životného prostredia nielen v centrách miest, ale aj na území celého Slovenska. Zhoršovanie stavu ovzdušia v mestách bude viesť aj v SR k zavedeniu nízko-emisných zón, ale netreba čakať až to bude veľmi kritické,  ak v Európe sú v niektorých mestách zavedené nízko-emisné zóny už od roku 2008.

6 Literatúra

1. Aplikacedopravně logistických přístupů v městskýchaglomeracích, projekt MDS ČR 802/104/140 – DÚ5
2. Biela kniha: Plán jednotného európskeho dopravného priestoru 2011. Brusel: 2011. [online]. mindop.sk [cit. 2019-01-15]. Dostupné na internete:https://www.mindop.sk/uploads/media/8b106cbe8b4d4
   1551899373962d980550d7fc50a.pdf
3. Zavádzanie nízkoemisných zón je na samosprávach. [online]. teraz.sk [cit. 2019-01- 25]. Dostupné na internete: https://www.teraz.sk/ekonomika/zavadzanie-           nizkoemisnych-zon-je-na-s/311762-clanok.html
4. STN EN 14892 – Prepravné služby, Logistika mesta, Pokyny na definíciu prístupu do centra mesta. 2006
5. ALLEN, J. THORNE, G. AND BROWNE, M., BESTBESTUFS II.: Goodpractice       guide on urbanfreight transport. 2007. 2007 UniversityofWestminster [online].           bestufs.net [cit. 2019-01-27]  Dostupné na internete: http://www.bestufs.net/download/bestufs II/goodpractice/englishbestufsguide.pdf
6. GNAP, J., BEŇOVÁ, D., SLÁVIK, R., Changes in night-timedistributionofgoods to the city centresas a tool to meettherequirementsofthe EU whitepaper on transport, Transport and Communications, 2017; Vol.(II), ISSN: 1339-5130
7. Všeobecne záväzné nariadenie 2019, Žilina 2019. [online] zilina.sk [cit. 2019-03-15]. Dostupné na internete:http://www.zilina.sk/mesto-zilina-uradna-tabula-mesta-vseobecne-zavazne-nariadenia-vzn-podla-datumu
8. Povolenie vjazdu do historickej časti mesta Nitra alebo do pešej zóny. [online].  nitra.sk.  Dostupné na internete:https://www.nitra.sk/zobraz/sekciu/povolovanie-vjazdu-do-historickej-casti-mesta-alebo-pesej-zony
9. Digáňová Simona, City logistika na Slovensku , Bakalárska práca, Žilinská univerzita v Žiline, 2019

Poďakovanie

Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:

Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”

---

Autori:

Dominika Beňová¹, Jozef Gnap², Simona Digáňová³

Tituly a pôsobisko autorov:

¹Ing. Dominika Beňová, Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: dominika.benova@fpedas.uniza.sk

₂prof. Ing. Jozef Gnap, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, F PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, E-mail: jozef.gnap@fpedas.uniza.sk

³Bc. Simona Digáňová,E-mail:simona.diganova@gmail.com