Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou dopytu po prímestskej autobusovej doprave v Žilinskom samosprávnom kraji. Analyzuje vývoj dopytu v jednotlivých rokoch a taktiež jeho štruktúru. Výkony v prímestskej autobusovej doprave v ostatných rokoch nielen v Žilinskom kraji ale aj v ostatných krajoch v SR výrazne klesajú. Príspevok sa ďalej zaoberá identifikáciou najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich dopyt po prímestskej autobusovej doprave a následným zhodnotením vplyvu týchto faktorov na dopyt prostredníctvom koeficienta kovariancie a koeficienta korelácie.
Kľúčové slová: prímestská autobusová doprava, dopyt, faktor, cestujúci
JEL: R41
IDENTIFICATION OF FACTORS THAT AFFECT DEMAND FOR SUBURBAN BUS TRANSPORT IN THE ŽILINA SELF GOVERNING REGION
Abstract: The paper deals with the demand for suburban bus transport in the Žilina self-governing region. It analyzes the development of demand in individual years and also its structure. Outputs in suburban bus transport in recent years not only in the Žilina Region but also in other regions in the Slovak Republic are significantly decreasing. The paper also deals with the identification of the most important factors affecting the demand for suburban bus transport and subsequent assessment of the impact of these factors on demand through the coefficient covariance and correlation coefficient.
Keywords: suburban bus transport, demand, factor, passenger
1 Úvod
Dopyt po doprave odráža množstvo a typ ciest, ktoré si ľudia zvolia v konkrétnych situáciách. Rôzne demografické, geografické a ekonomické faktory ovplyvňujú dopyt po doprave. Dopyt po doprave je dopytom odvodeným čiže sekundárnym, to znamená, že vyplýva z dopytu obyvateľstva po tovaroch a službách a jeho zvyklostí. Miera vplyvu jednotlivých faktorov dopytu môže byť rôzna a je špecifická pre každú jednotlivú oblasť resp. kraj v SR, v ktorej sú služby prímestskej autobusovej dopravy poskytované.
Žilinský samosprávny kraj (ďalej len ŽSK) je v zmysle platnej legislatívy objednávateľom dopravných služieb v pravidelnej autobusovej doprave, čo znamená, že je garantom dopravnej obslužnosti svojho územia. V zmysle zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov má ŽSK zákonnú povinnosť zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia svojho kraja pravidelnou prímestskou autobusovou dopravou. Na základe platnej legislatívy uzatvárajú samosprávne kraje s vybranými dopravnými spoločnosťami zmluvy o službách vo verejnom záujme.
V Žilinskom samosprávnom kraji prímestskú autobusovú dopravu prevádzkuje v súčasnosti 11 dopravcov. Z toho 9 dopravcov prevádzkuje prímestskú autobusovú dopravu na komerčnom základe a 2 prevádzkujú prímestskú autobusovú dopravu vo verejnom záujme. Dopravcami vo verejnom záujme sú v ŽSK ARRIVA LIORBUS, a. s., a SAD ŽILINA, a. s..
2 Analýza dopytu po prímestskej autobusovej doprave v ŽSK
Ukazovateľom dopytu môže byť počet prepravených cestujúcich, ide o dostupné a sledované štatistické údaje. Výkony autobusovej dopravy v ostatných rokoch výrazne klesajú, týka sa to všetkých skupín cestujúcich. Mení sa tiež výrazne proporcionalita štruktúry dopytu z hľadiska skupín cestujúcich, resp. druhu cestovného. Vývoj a štruktúra počtu prepravených osôb prímestskou autobusovou dopravou v ŽSK za obdobie rokov 2005 až 2016 je znázornený v tabuľke 1.
Tab. 1. Počet prepravených osôb podľa druhu cestovného za obdobie rokov 2005 až 2016 v ŽSK
Zdroj:[9]
Je možné konštatovať, že počet tých, ktorí objednávané služby využívajú stále klesá. Kým v roku 2005 bolo prepravených v ŽSK 48 miliónov cestujúcich, v roku 2016 to bolo len 26 miliónov, čo predstavuje za 11 rokov pokles o približne 22 miliónov cestujúcich.
Taktiež je potrebné konštatovať, že sa mení aj štruktúra cestujúcich. Najväčší úbytok počtu prepravených cestujúcich môžeme sledovať pri skupine cestujúcich prepravených za obyčajné cestovné. Naopak z roka na rok stúpa percento zľavených cestujúcich, teda cestujúcich využívajúcich rôzne druhy osobitného cestovného.
3 Analýza faktorov ovplyvňujúcich dopytu po prímestskej autobusovej doprave v ŽSK
Na dopyt po doprave vplýva celý rad faktorov, ktorých zmena môže objem realizovaných prepráv zvyšovať alebo na druhej strane znižovať. Taktiež cestujúci pri výbere druhu dopravy zvažuje niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho výber. Správanie sa cestujúcich je výrazne determinované sociálnym prostredím, hospodárskou vyspelosťou krajiny, dopravnou infraštruktúrou a zvyklosťami obyvateľov.
Na základe štúdie Victoria Transport Policy Institute sú jednotlivé faktory zatriedené do skupín a znázornená v tabuľke 2.
Tab. 2. Faktory ovplyvňujúce dopyt po verejnej osobnej doprave
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe [6]
3.1 Počet evidovaných vozidiel v ŽSK a stupeň motorizácie
Je všeobecne známe, že počty motorových vozidiel sa v každej európskej krajine medziročne zvyšujú. Tento trend neobišiel ani Slovenskú republiku a ani ŽSK. Pokým bol v roku 2005 počet evidovaných osobných vozidiel v kraji na úrovni 125 tisíc, v roku 2016 to bolo spolu 247 tisíc vozidiel, čo predstavuje enormný nárast o 97 %. V tabuľke 3 sa nachádza prehľad počtu evidovaných vozidiel v ŽSK.
Tab. 3. Počet evidovaných vozidiel v ŽSK za obdobie rokov 2005 až 2016
Zdroj:[9]
Stupeň motorizácie je parameter, ktorý nám hovorí o počte obyvateľov určitého územného celku, ktorý pripadá na 1 motorové vozidlo. V nasledujúcej tabuľke 4 je zaznamenaný vývoj stupňa motorizácie v ŽSK. Ako možno vidieť, hodnota stupňa motorizácie v ŽSK poklesla za posledných 12 rokov takmer o 42 %, t.j. v roku 2005 pripadalo na 1 motorové vozidlo 3,770 obyvateľa, v roku 2016 to už bolo iba 2,186 obyvateľa.
Tab. 4. Stupeň motorizácie v ŽSK
Zdroj: Zdroj: Vlastné spracovanie na základe [10]
3.2 Demografický vývoj obyvateľstva v ŽSK
Obyvateľstvo daného regiónu predstavuje potenciálny dopyt po doprave. Predpokladom reálneho dopytu je samotná existencia obyvateľstva a jeho dostatočný počet. Čím je väčší počet obyvateľov v sledovanom území, tým sa predpokladá že aj požiadavka na premiestnenie obyvateľov bude väčšia.
Ako potenciál dopytu po službách PAD bol analyzovaný počet obyvateľov ŽSK, jeho vývoj a štruktúra v rokoch 2004 až 2014. Z dôvodu skúmania potenciálu dopytu po službách PAD bolo obyvateľstvo ŽSK klasifikované do skupín podľa tarify PAD a jednotlivých druhov cestovného. Počet obyvateľov v jednotlivých vekových skupinách determinujú hlavne pôrodnosť a starnutie populácie v čase, čiastočne aj migrácia obyvateľstva. Celospoločenským problémom nielen v SR, je starnutie populácie, čo spôsobuje zmeny potenciálneho dopytu konkrétnych skupín obyvateľov po autobusovej doprave.
Zdroj: [9]
Obr. 1. Vývoja štruktúry obyvateľstva ŽSK podľa vekových skupín v období rokov 2004 až 2016
Najväčší priemerný medziročný pokles počtu obyvateľov bol zaznamenaný u vekovej skupiny 15 až 19 rokov, ktorú tvoria študenti stredných škôl. Priemerná medziročná zmena predstavuje hodnotu -3,09 %. Naopak najväčší priemerný medziročný nárast počtu obyvateľov bol zaznamenaný u vekovej skupiny 65 až 69 rokov, ktorú tvoria dôchodcovia. Priemerná medziročná zmena predstavuje hodnotu + 3,69 %.
3.3 Výška príjmov obyvateľov ŽSK
Príjmy obyvateľstva úzko súvisia s vývojom ekonomiky. Hospodársky vývoj je z ekonomického a štatistického hľadiska reprezentovaný vývojom a hodnotou HDP. Výška príjmov obyvateľov je výrazne odlišná a môže mať na dopyt po VOD priamy alebo nepriamy vplyv. Priamy vplyv na dopyt predstavuje taký stav, kedy obyvatelia majú v dôsledku nárastu príjmov viac finančných prostriedkov, ktoré môžu využiť pri cestovaní VOD. Tento stav ma za následok nárast počtu prepravených osôb. Naopak nepriamy vplyv na dopyt po VOD predstavuje, že pri zvýšených príjmoch budú mať obyvatelia tendenciu nakupovať osobné automobily, prípadne sa to môže prejaviť zvýšeným dopytom po kúpe pohonných hmôt v prípade ak osobný automobil už vlastnia. V tomto prípade rastúce príjmy obyvateľstva môžu mať za následok pokles počtu prepravených osôb.
Tab. 5. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v ŽSK
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe [10]
3.4 Ponuka spojov PAD v rámci ŽSK
Existujú zahraničné štúdie ako napríklad Bresson a kol. (2004), kde bolo zistené, že využívanie VOD je pomerne citlivé na množstvo ponuky VOD. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, ak je ponuka PAD nedostatočná je predpoklad, že cestujúci nebudú využívať služby PAD ale budú skôr využívať IAD. Ponuku v PAD je možné vyjadriť kapacitou dopravných prostriedkov, frekvenciou spojov či prostredníctvom ubehnutých kilometrov. Nasledujúci obrázok 2 vyjadruje graf znázorňujúci dopravné výkony (ubehnuté kilometre) realizované v rámci výkonov vo verejnom záujme za obdobie rokov 2006 až 2016 za ŽSK.
Zdroj: [9]
Obr. 2. Dopravné výkony realizované v rámci výkonov vo verejnom záujme za obdobie rokov 2006 až 2016 za ŽSK
3.5 Kvalita poskytovaných služieb
Kvalita služieb je taktiež jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú dopyt po VOD. Balcombe a kol. (2004), Bresson a kol. (2003), Francis (2002) Lythgoe a Wardman (2002) a FitzRoy a Smith (1998) FitzRoy a Smith (1998) sú len niektorí, ktorí poukázali na kvalitu služieb ako na faktor s najsilnejším vplyvom na dopyt. To je dôvod, prečo by mali prevádzkovatelia VOD venovať pozornosť kvalite služieb, aby si udržali podiel na trhu a zvýšili ziskovosť. (Pullen, 1993). Bresson a kol. (2003) dospeli k záveru, že kvalita služby je prinajmenšom rovnako dôležitá ako cestovné, ak nie viac. Crotte (2008) vo svojej štúdií tvrdí, že ak by politici chceli prilákať viac cestujúcich do VOD, zlepšenie kvality služieb by malo mať prednosť pred znížením cestovného. Keďže kvalita služieb ovplyvňuje dopyt po VOD a úroveň dopytu po VOD ovplyvňuje ponúkanú kvalitu služieb, existuje medzi premennými dvojsmerná interakcia.
Niektorí dopravcovia poskytujúci prímestskú autobusovú dopravu na území ŽSK pristúpili k meraniu kvality poskytovaných služieb vo väzbe na prijatú Európsku legislatívu EN 13816 a následne Slovenskú technickú normu STN EN 15140:2006. Na základe toho sú títo dopravcovia schopný sledovať úroveň poskytovaných služieb. Na obrázku 3 sa nachádza graf, ktorý znázorňuje vývoj úrovne kvality poskytovaných služieb dopravcom poskytujúcim prímestskú autobusovú dopravu na území ŽSK. Namerané hodnoty jednotlivých kritérií kvality sú uvedené za obdobie rokov 20013 až 2016.
Zdroj: Interné údaje poskytnuté dopravcom
Obr. 3. Hodnoty jednotlivých kritérií kvality nameraných dopravcom v rokoch 2013 až 2016
Ako vyplýva z grafu, meraním jednotlivých kritérií kvality v priebehu rokov 2013 až 2016 bola zistená stúpajúca úroveň kvality poskytovaných služieb. Najviac sa zvyšujúca úroveň kvality poskytovaných služieb prejavila pri kritériu presnosť autobusovej dopravy. Kým v roku 2013 dosahovalo toto kritérium kvality hodnotu 68,74% v roku 2016 to bolo 73,47%.
3.6 Cena cestovného v PAD v ŽSK
Cena cestovného predstavuje významný faktor dopytu. Existuje niekoľko štúdií, ktoré sa zaberajú skúmaním vplyvu zmien cien cestovného na dopyt. Väčšina týchto štúdií sa viac-menej zhoduje na tom, že zmeny cien cestovného majú relatívne značný vplyv na dopyt po VOD. Citlivosť pri zmene ceny cestovného je však vyššia v prípade zvýšenia cien ako pri ich poklese. Platí, že s rastom ceny cestovného klesá dopyt po autobusovej doprave. V tabuľke 6 sa nachádza vývoj priemerných cien cestovného V PAD v ŽSK v rokoch 2005 až 2016. Cena cestovného v PAD v Žilinskom kraji sa od 1.8.2012 nemenila.
Tab. 6. Priemerná cena cestovného v PAD v ŽSK v rokoch 2005 až 2016
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe [9]
4 Zhodnotenie vplyvu jednotlivých faktorov ovplyvňujúcich dopyt po PAD v ŽSK
Kvalita poskytovaných služieb vo VOD stáva čoraz významnejším faktorom dopytu cestujúcich, čo dokazujú aj aktuálne štúdie a projekty z tejto oblasti. Anderson a kol. (2013) pri skúmaní citlivosti (elasticity) dopytu cestujúcich na zmenu konkrétneho faktora zistili, že kvalita dopravnej služby je výrazne vplyvnejším faktorom ako cena cestovného a tiež vplyvnejší faktor ako príjmy obyvateľstva. V tabuľke 7 sú vyjadrené hodnoty krátkodobej a dlhodobej elasticity dopytu po VOD pre faktory cena, príjmy a kvalita dopravných služieb.
Tab. 7. Hodnoty krátkodobej a dlhodobej elasticity dopytu po VOD
Zdroj: Vlastné spracovanie na základe [6]
Z krátkodobého hľadiska to znamená, že ak došlo medziročne k zmene kvality dopravnej služby o 1 %, táto zmena spôsobila medziročný nárast dopytu po VOD o 0,072 %.
Z dlhodobého hľadiska skvalitnenie dopravných služieb (zmena za časový interval 5 rokov a viac) o 1 % spôsobilo nárast dopytu o 0,507 %.
Zhodnotenie vplyvu jedného faktora na druhý je možné pomocou metód vzťahovej analýzy. Medzi takéto metódy patrí aj koeficient kovariancie či korelačná analýza.
Koeficient kovariancie hovorí o tom, či sú dve premenné X a Y vo vzájomnom lineárnom vzťahu (priamom alebo nepriamom). Koeficientu kovariancie premenných X a Y (ozn. cov xy) možno definovať na základe vzťahu:
Ak sú premenné X a Y nezávislé, potom cov xy = 0.
Ak cov xy > 0, medzi X a Y existuje priamy lineárny vzťah.
Ak cov xy < 0, medzi X a Y existuje nepriamy lineárny vzťah.
Tab. 8. Vzťah dopytu a determinantov dopytu v Žilinskom kraji vyjadrený koeficientom kovariancie
Zdroj: Vlastné spracovanie
Na základe aplikácie koeficientu kovariancie pre posúdenie vzájomného vzťahu medzi počtom prepravených osôb v PAD v ŽSK a faktormi determinujúcimi dopyt po nej je možné konštatovať, že:
- v prípade posúdenia vplyvu počtu evidovaných vozidiel v ŽSK, priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v ŽSK a ceny cestovného na dopyt, dosahuje koeficient záporné hodnoty, čo možno interpretovať ako nepriamy lineárny vzťah (s rastúcim počtom vozidiel resp. s rastúcou mzdou zamestnancov resp. s rastúcou cenou cestovného, počet prepravených osôb klesá)
- v prípade posúdenia vplyvu stupňa motorizácie, počtu obyvateľov v ŽSK a ponuky spojov na dopyt, dosahuje koeficient kladné hodnoty, čo možno interpretovať ako priamy lineárny vzťah (s klesajúcim stupňom motorizácie resp. s klesajúcim počtom obyvateľov v ŽSK resp. s klesajúcou ponukou spojov, počet prepravených osôb klesá)
Korelačná analýza skúma tesnosť štatistickej závislosti medzi kvantitatívnymi premennými. Nástrojom korelačnej analýzy je tzv. koeficient korelácie (ozn. r). Určuje mieru tesnosti (stupňa) závislosti a môžeme ho vyjadriť pomocou nasledujúceho vzťahu:
kde:
rxy – koeficient korelácie,
x – premenná x (napr. hodnota kvality dopravných služieb v konkrétnom roku),
y – premenná y (napr. počet prepravených osôb v konkrétnom roku),
n – počet usporiadaných dvojíc.
Korelačný koeficient nadobúda hodnoty z intervalu <-1, 1> . Ak r = 1 , potom medzi znakmi X a Y existuje kladná lineárna závislosť, t.j. veľkým hodnotám znaku X zodpovedajú veľké hodnoty znaku Y a naopak. Ak 1 r = -1, potom medzi znakmi X a Y existuje záporná korelácia (výrazne protikladný vzťah). Veľkým hodnotám znaku X zodpovedajú malé hodnoty znaku Y a naopak. V prípade lineárnej nezávislosti je hodnota koeficienta korelácie r = 0.
Tab. 9. Vzťah dopytu a determinantov dopytu v Žilinskom kraji vyjadrený koeficientom korelácie
Zdroj: Vlastné spracovanie
Na základe aplikácie koeficientu korelácie pre posúdenie vzájomného vzťahu medzi počtom prepravených osôb v PAD v ŽSK a faktormi determinujúcimi dopyt po nej je možné konštatovať, že:
- v prípade posúdenia vplyvu počtu evidovaných vozidiel v ŽSK, priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v ŽSK a ceny cestovného na dopyt, dosahuje koeficient záporné hodnoty, čo možno interpretovať ako silnú nepriamu závislosť (s rastúcim počtom vozidiel resp. s rastúcou mzdou zamestnancov resp. cenou cestovného, počet prepravených osôb klesá)
- v prípade posúdenia vplyvu stupňa motorizácie a ponuky spojov na dopyt, dosahuje koeficient kladné hodnoty, čo možno interpretovať ako silnú priamu závislosť (s klesajúcim stupňom motorizácie resp. ponuky spojov, počet prepravených osôb klesá)
- pri skúmaní vplyvu celkového počtu obyvateľov v ŽSK na dopyt dosahuje koeficient hodnotu 0,591, čo možno interpretovať ako strednú priamu závislosť. Závislosť sa výrazne odlišuje v závislosti od vekových skupín obyvateľstva. Napríklad pri vekovej skupine 15 až 19 rokov (študenti stredných škôl) dosahuje koeficient korelácie hodnotu 0,960, čo možno interpretovať ako silnú priamu závislosť. (s klesajúcim počtom obyvateľov v ŽSK, počet prepravených osôb klesá)
5 Záver
Identifikácia faktorov dopytu a možných príčin poklesu dopytu po prímestskej autobusovej doprave v Žilinskom samosprávnom kraji môže slúžiť ako nástroj pre zostavenie viackriteriálnych modelov pre odhad a prognózovanie dopytu v budúcnosti. Pri súčasnom poklese počtu prepravených osôb v PAD je nevyhnutné tieto príčiny podrobne skúmať a následne prijať také opatrenia ktoré povedú k zastaveniu resp. spomaleniu tempa poklesu dopytu v budúcnosti. Reštrikčné opatrenia ako napr. dobre nastavená parkovacia politika, budovanie integrovaných dopravných systémov, neustále zvyšovanie kvality a komfortu prepravy cestujúcich prostredníctvom pravidelnej obnovy vozidlového parku, prevádzkovania ekologických vozidiel, bezplatného pripojenia k wifi, budovania moderných autobusových staníc resp. zastávok, moderný spôsob predaja cestovných lístkov napr. prostredníctvom bankomatovej karty, poskytovanie online informácií cestujúcim prostredníctvom aplikácií sú možnosti ako docieliť stabilizáciu poklesu dopytu v PAD v ŽSK.
6 Literatúra
- HINDLS, R. – HRONOVÁ, S. – SEGER, J.: Statistika pro ekonomy, čtvrté vydání, Praha 2003, ISBN 80-86419-52-5 (4.dopl.vyd.)
- KONEČNÝ, V.: Nástroje a metódy manažérstva kvality. Návody na cvičenia z predmetu manažment kvality. 1. vyd., Žilina: Žilinská univerzita, 2012. ISBN 978-80-554-0601-5.
- KONEČNÝ, V.: Kvalita služieb v cestnej doprave a zasielateľstve. vyd. Žilina : Žilinská univerzita v Žiline, 2015, 186 s. IBAN 978 – 80 – 554 – 11668 .
- BALCOMBE, R. – MACKETT, R. – PAULLEY, N. – PRESTON, J. – SHIRES, J. – TITHERIDGE, H. – WARDMAM, M. – WHITE, P.: The demand for public transport: a practical guide. (2004) TRL Report TRL 593. ISSN 0968-4107
- BEKKEN, J. T. – FEARNLEY, N.: Long – term demand effects in public transport. (2005) Institute of Transport Economics, Norway
- LITMAN, T.: Understanding Transport Demands and Elasticities. How Prices and Other Factors Affect Travel Behavior. Victoria Transport Policy Institute..
- KONEČNÝ, V. – BEREŽNÝ, R.: Dopyt po autobusovej doprave v kontexte bezplatnej prepravy v železničnej doprave v SR. In: Železničná doprava a logistika [elektronický zdroj] = Railway transport and logistics : vedecko-odborný časopis o železničnej doprave a preprave, logistike a manažmente. – ISSN 1336-7943. – Roč. 13, č. 1 (2017). Dostupné na: http://zdal.uniza.sk/images/zdal/archiv/zdal_2017_01.pdf
- KONEČNÝ, V. – BEREŽNÝ, R. – TRNOVCOVÁ, J.: Výskum dopytu po autobusovej doprave a prepravných zvyklostí študentov stredných škôl v Žilinskom kraji In: Perner´s Contacts [elektronický zdroj]. – ISSN 1801-674X. – Roč. 12, č. 1 (2017), online, s. 92-106. Dostupné na: http://pernerscontacts.upce.cz/46_2017/Konecny.pdf
- OBJEDNÁVANIE VÝKONOV PRAVIDELNEJ PRÍMESTSKEJ AUTOBUSOVEJ DOPRAVY V ŽILINSKOM SAMOSPRÁVNOM KRAJI. Dostupné na: http://www.zask.sk/files/odbory/doprava/2017/dokumenty/sprava-primestskej-autobusovej-doprave-realizovanej-ramci-sluzieb-vov-verejnom-zaujme-uzemi-zsk-za-rok-2016.pdf
- Štatistický úrad Slovenskej Republiky, Dostupné na: statistics.sk
Príspevok bol vypracovaný s podporou projektu: MŠVVŠ SR VEGA č. 1/0566/18 KONEČNÝ, V.: Výskum vplyvu ponuky a kvality dopravných služieb na konkurencieschopnosť a udržateľnosť dopytu po verejnej osobnej doprave.
Autor:
Róbert BEREŽNÝ
Titul a pôsobisko autora:
Ing. Róbert Berežný, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 01026 Žilina, +421-41-5133523, robert.berezny@fpedas.uniza.sk
VYTLAČIŤ