ANALÝZA GENEROVANIA DOPRAVNÝCH VZŤAHOV VYBRANÉHO OBJEKTU OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI ADMINISTRATÍVA V KATASTRI MESTSKEJ ČASTI BRATISLAVA – RUŽINOV

Abstrakt: Príspevok sa venuje analýze generovania  dopravných vzťahov občianskej vybavenosti administratíva v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Podkladom pre vypracovanie tejto analýzy bolo vykonanie a vyhodnotenie dopravného prieskumu na parkovisku Štatistického úradu SR v dvoch termínoch, na ktoré sa vstupuje z Miletičovej ulice. Hlavným cieľom je vyhodnotenie intenzity príjazdov a odjazdov vozidiel v časovom horizonte vzhľadom na kapacitu parkoviska a porovnanie získaných hodnôt s hodnotami v Metodike dopravno – kapacitného posudzovania veľkých investičných projektov v meste Bratislava.

Kľúčové slová: dopravný prieskum, križovatka, parkovisko

JEL: L91

TRAFFIC RELATIONS GENERATION ANALYSIS OF SELECTED OBJECT OF ADMINISTRATION CIVIL EQUIPMENT IN BRATISLAVA – RUŽINOV

Abstract:  The contribution is devoted to the traffic relations generation analysis of the administration civic amenities in the Bratislava – Ružinov. The basis for this analysis was the execution and evaluation of the traffic survey at the parking lot of the Statistical office of the Slovak Republic in two terms, which is entered from Miletičova Street. The main objective is to evaluate the intensity of the vehicles’ arrivals and departures in the time horizon cencerning to the capacity of parking lot and to compare the values obtained with the values in the Methodology of traffic – capacity assessment of large investment projects in Bratislava.

Keywords: traffic survey, junction, parking

1.    Úvod

Odhad objemov dopravy, ktorý budú produkovať jednotlivé územia sídla, súčasné aj rozvojové, je nevyhnutným predpokladom pre optimálny návrh a dimenzovanie lokálnych a regionálnych dopravných systémov, predovšetkým však systémov pozemných komunikácií a súvisiacich dopravných zariadení.

Individuálna automobilová doprava predstavuje pre naše sídla trvalo jeden z hlavných determinantov kvality ich prostredí, predovšetkým však prostredia obytného. Cez radu pokusov a reštriktívnych opatrení sa intenzitu automobilovej dopravy dlhodobo nedarí znížiť, a preto stále zostáva kľúčovým hráčom v procese plánovania nielen sídel samotných, ale tiež vyšších územných celkov. Optimálne fungujúca dopravná infraštruktúra, správna koordinácia a kooperácia jednotlivých dopravných systémov prispievajú k dobrej funkcii všetkých ostatných zložiek urbanistickej štruktúry. V opačnom prípade, ak nie je doprava schopná prispôsobiť sa flexibilne procesu urbanizácie a zmenám v štruktúre osídlení a sídel, stáva sa výraznou komplikáciou rozvoja, bariérou a záťažou životného prostredia. [2]

Je potrebné podotknúť, že v podmienkach Slovenskej republiky neexistuje žiaden technický predpis, alebo iný záväzný materiál, ktorý by určoval, aký objem dopravy, resp. motorových vozidiel v špičkových obdobiach generuje vybraný typ občianskej vybavenosti.

2.    Analýza súčasnej dopravnej situácie v blízkosti posudzovaného objektu

Prostredie Štatistického úradu SR tvorí viacero menších objektov, medzi ktoré patrí notársky úrad, predajne, cestovná kancelária či administratívna budova. Čo sa týka funkčného využitia sa Štatistický úrad radí medzi administratívne objekty.

K Štatistickému úradu SR je možný prístup viacerými spôsobmi. Prvým spôsobom je príjazd po Trnavskej ceste (cesta II/572), z ktorej vedie k Štatistickému úradu Miletičova ulica. Ďalšou možnosťou je príjazd po Záhradníckej ulici, od ktorej k Štatistickému úradu rovnako vedie cesta po Miletičovej ulici. Na obr. 1 je znázornené riešené územie na podklade Google Street Maps.

Korfant Obr.1

Obr. 1 Pohľad na riešené územie [4]

Podľa legislatívneho vymedzenia jednotlivých druhov budov, sa v oblasti nachádzajú budovy nebytového charakteru. V prvom rade ide o obchody a budovy predstavujúce priestor na poskytovanie služieb zákazníkom a druhým typom sú objekty administratívneho charakteru, medzi ktoré radíme Finančné centrum, Tatra banka,  či práve ŠÚ alebo objekt slúžiaci na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Vedľa Štatistického úradu SR je vyhradené parkovisko pre 54 vozidiel. Na toto parkovisko sa vchádza po bočnej ulici, ktorá vedie z Miletičovej ulice. Väčšina z parkovacích miest je vyznačená kolmými čiarami a približne 10 miest je pozdĺžnych. Rozmer jedného parkovacieho miesta je približne 2,2 x 5,0 m. Plocha parkoviska je z betónu a nachádza sa vo vhodnom technickom stave pre používanie. Schéma organizácie dopravy je uvedená na obr. 2.

Korfant Obr.2

Zdroj: Vlastné spracovanie

Obr. 2 Schéma organizácie dopravy v riešenom území

2.1    Dopravný prieskum pre vybraný objekt

Dopravný prieskum sa uskutočnil dňa 26.10.2017 a dňa 28.2.2018 v meste Bratislava v skúmanej oblasti na ulici Miletičova na vjazde a výjazde z parkoviska Štatistického úradu SR. V rámci prieskumu sa sledoval počet vjazdov a výjazdov na parkovisko a z parkoviska.

Sčítanie bolo vykonávané ručným zaznamenávaním počtu vjazdov a výjazdov. Po sčítaní a následnej analýze nasledovalo porovnanie vjazdov a výjazdov dopravných prostriedkov v oboch sledovaných obdobiach. Počet vjazdov a výjazdov je v závere vyjadrený v konkrétnych číslach a zároveň ako percentuálny podiel na celkovom počte parkovacích miest.

2.2    Grafické a číselné vyhodnotenie prieskumu

Údaje, ktoré boli z prieskumu získané, sú v tabuľke zaznamenané ku každému časovému úseku jednotlivo vo forme počtu vjazdov a výjazdov. Pomocou týchto údajov a ich porovnávania sme identifikovali dopravnú špičku v rámci časových úsekov. Tabuľka 1 uvádza údaje týkajúce sa príjazdov a odjazdov vozidiel z parkoviska vo štvrtok, 26.10.2017.

Tab. 1 Počet vjazdov a výjazdov na parkovisko  – 26.10.2017 [1]

Korfant Tab.1

Prostredníctvom číselných údajov zaznamenaných v prvej tabuľke 1 najväčší počet príjazdov na parkovisko bol v čase 7:30 – 8:30, spolu 32 príjazdov vozidiel. V rámci poobedňajších hodín je najviac príjazdov na parkovisko pri Štatistickom úrade zaznamenaných v čase 14:15 – 15:15, spolu 4 príjazdy vozidiel. Na obr. 3 je znázornený percentuálny denný priebeh príjazdov a odjazdov z parkoviska ŠÚ SR vzhľadom na kapacitu parkoviska dňa 26.10.2017 (hore) a 28.2.2018 (dole).

Korfant Obr.3

Obr. 3 Denný priebeh príjazdov a odjazdov – ŠÚ SR [2]

 

2.3    Metodika dopravno – kapacitného posudzovania vplyvov investičných projektov (Hlavné mesto SR Bratislava)

V podmienkach Slovenskej republiky existuje metodika pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavy pod názvom „Metodika dopravno – kapacitného posudzovania vplyvov investičných projektov“, ktorú prijalo hl. m. SR v máji 2014. Účelom metodiky je jednotné posudzovanie vplyvov investičných projektov na území hl. mesta Bratislavy, ktoré sa prejavia okrem iného vo forme nárastu dopravného zaťaženia. Hlavným cieľom dopravno-kapacitného posudzovania investičných projektov je dosiahnutie preukázateľnej vyváženosti kapacity cestnej infraštruktúry a jej predpokladaného dopravného zaťaženia a určenia kvality života novej investície na riešenom území. [3]

Z pohľadu nových investičných projektov hlavným faktorom ovplyvňujúcim funkčnosť cestnej infraštruktúry je počet nových ciest IAD, ktoré tieto projekty vygenerujú. Tieto musia byť prepočítané k hodnotám súčasného stavu intenzity dopravy s návrhom na časový horizont nasledujúcich 10 rokov po uvedení projektu do používania. V tomto zmysle možno metodický postup zhrnúť do radu činností, ktoré sú zrejmé zo schémy na obrázku 1. Investičný projekt musí vyjadriť komplexný urbanistický návrh hodnotami ukazovateľov určujúcich projektovanú kapacitu jednotlivých funkčných celkov. Ide v zásade o tie ukazovatele, ktoré tvoria vstupné údaje na výpočet požiadaviek statickej dopravy v zmysle aktuálne platnej STN 73 6110, t. z. napríklad počet účelových jednotiek pre funkciu bývanie, počet zamestnancov administratívy (počet stránok pre administratívu), obchodu, resp. služieb, celková úžitková plocha obchodu, služieb, resp. administratívy a pod. V danom zmysle príslušný počet parkovacích miest sa považuje primárny návrh, ktorý môže byť v konečnom dôsledku akceptovaný len v prípade pozitívneho výsledku dopravno – kapacitného posúdenia. [3]

Korfant Obr.4

Obr. 4 Postup činností pri posudzovaní investičného projektu [3]

 

Táto metodika určuje postup pri spracovaní vplyvov veľkých investičných projektov na dopravnú situáciu na dotknutej komunikačnej sieti mesta. Kritériom pre prípadnú reguláciu týchto projektov z hľadiska objemov produkovanej dopravy je parameter, ktorý najviac odzrkadľuje ťažisko problému spočívajúce v kapacite uzlov (križovatiek). V tomto zmysle je tento parameter definovaný ako počet nových ciest v špičkovej hodine v riešenom území, ktorý je navrhované dopravné riešenie schopné akceptovať v podmienkach plynulej dopravy.

Na obr. 5 je pre porovnanie uvedený denný priebeh príjazdov a odjazdov z parkovísk pre funkciu administratíva – zamestnanci podľa [3].

Korfant Obr.5

Obr. 5 Denný priebeh príjazdov a odjazdov z parkovísk pre funkciu administratíva – zamestnanci [3]

3.    Záver

V porovnaní s hodnotami prieskumu na parkovisku Štatistického úradu SR sú najväčšie rozdiely najmä v poobedňajšom období, pri odchode zamestnancov z  práce. Je možné tvrdiť, že údaje podľa [12] sú relatívne podhodnotené, resp. nie je možné ich vzťahovať plošne na jeden typ administratívy. Odporúča sa vykonať aktualizácia údajov denných priebehov pre jednotlivé typy občianskej vybavenosti, resp. hlbšie spracovať analýzu generovania príjazdov a odjazdov vozidiel viacerých typov občianskej vybavenosti, ktoré by boli podkladom pre tvorbu jednotnej metodiky generovania dopravných vzťahov či už na úrovni miest, resp. štátu.

4.    Literatúra

  1. MLYNARČÍK, F. Analýza generovania dopravných vzťahov vybraných objektov občianskej vybavenosti administratíva a služby v katastri mestskej časti Bratislava – Ružinov : bakalárska práca. Žilina : Žilinská univerzita, 2018. 57 s.
  2. Data collection and use [online]. 2015, posledná aktualizácia 20.10.2015. Dostupné online na: http://www.fhwa.dot.gov/planning/processes/tribal/planning_modules/data_
    collection/
  3. Metodika dopravno – kapacitného posudzovania vplyvov veľkých investičných projektov (Hl.m.SR Bratislava, 05/2014)
  4. maps.google.com

Contribution has been prepared on the basis of the grant:

VEGA no. 1/0436/18 – Externalities in road transport, an origin, causes and economic impacts of transport measures.

Príspevok bol pripravený za podpory grantu:

VEGA č. 1/0436/18 – Externality v cestnej doprave, vznik, príčiny a ekonomické dopady dopravných opatrení.

 


Autori:

Matúš KORFANT1, Marián GOGOLA 2, Ján Palúch3, František MLYNARĆÍK4

Tituly a pôsobisko autorov:

1 Ing. Matúš Korfant, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26,  Žilina, Slovenská republika,
E-mail: matus.korfant@fpedas.uniza.sk

2  doc. Ing. Marián Gogola, PhD., Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26,  Žilina, Slovenská republika,
E-mail: marian.gogola@fpedas.uniza.sk

3 Ing. Ján Palúch, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26,  Žilina, Slovenská republika,
E-mail: jan.paluch@fpedas.uniza.sk

3 František Mlynarčík, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, 010 26,  Žilina, Slovenská republika,
E-mail: mlynarcik11@stud.uniza.sk

Share Button