INTELIGENTNÉ VOZIDLÁ A ICH BUDÚCNOSŤ V CESTNEJ DOPRAVE

Narastajúca potreba ľudskej mobility je jedným z prejavov bohatej spoločnosti a ekonomickej úspešnosti ľudského správania. Keď sa zamyslíme nad ľudským správaním, tak si treba položiť otázku, či tento nárast potreby mobility je rozumovo opodstatnený. Či skutočne vyššia miera mobility vedie k ďalšiemu ekonomickému úspechu a ľudskému šťastiu, alebo či nárast tejto potreby naopak neznižuje celkové bohatstvo spoločnosti. Musíme si položiť otázku ako negatívne dopady dopravy eliminovať, alebo aspoň zmierniť? S rozvojom spoločnosti je spojený aj rozvoj dopravy vo všetkých jej odvetviach. Negatívom, ktoré tento rozvoj prináša je vznik dopravných nehôd, obzvlášť v cestnej doprave, ktoré zavinil ľudský faktor. Jednou z možných ciest ako zvýšiť bezpečnosť v cestnej doprave je dôrazné zavádzanie inteligentných dopravných systémov.

Inteligentné dopravné systémy – IDS (angl.: Intelligent Transportation Systems – ITS) začali byť jednou z hlavných súčastí, podieľajúcich sa na bezpečnosti cestnej premávky. Zaoberajú sa využitím informačných a komunikačných technológií s cieľom zvýšiť prepravné výkony, ekonomiku, efektivitu, bezpečnosť, ekológiu a komfort dopravy. Medzi základné funkcie, aplikovateľné vo všetkých dopravných módoch, patrí riadenie a regulácia dopravy, funkcie inteligentných vozidiel, elektronické poplatky, riadenie záchranných zložiek, manažment verejnej hromadnej dopravy, plánovanie ciest, poskytovanie dopravných informácií, riadenie vozového parku a logistika prepravy nákladov. Inteligentné dopravné aplikácie je možné tiež vidieť v najdôležitejších skupinách nástrojov, ktoré umožňujú prispievať k väčšej bezpečnosti na cestách a to prostredníctvom inteligentnejších vozidiel a bezpečnejšej výkonnejšej mobility, inteligentnejšej infraštruktúry, informačných a komunikačných technológií. V našom príspevku sa budeme venovať novým technológiám inteligentných vozidiel.

Inteligentné vozidlo

V dôsledku zvýšenia bezpečnosti v cestnej doprave narastá potreba automobilov s výraznými bezpečnostnými prvkami. Blízka budúcnosť na európskych i svetových cestách bude patriť automobilom, ktoré spolu budú navzájom komunikovať a v prípade nebezpečenstva dokonca prevezmú kontrolu nad riadením. IDS a stále dokonalejšie technológie riadenia dopravy už čoskoro doplnia inteligentné autá. Európska komisia dokonca pre ich komunikáciu vyčlenila jednotnú celoeurópsku rádiovú frekvenciu. Bezpečnosť na cestách v sebe spája otázky spojené s rozvojom informačných technológii [5,7], logistiky a riadenia [1, 8], vzdelávania [2], a veľmi dôležité sú právne otázky [12].

Moderný automobil je navrhnutý s osobitným dôrazom na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti cestujúcich a ostatných účastníkov cestnej premávky (napr. chodci, cyklisti). Na zabezpečenie vysokej úrovne zabezpečenia vozidiel sú vybavené systémami podpory vybraných činnosti riadenia a v niektorých prípadoch môžu nahradiť vodiča , napr. pri dopravnej nehode. oznámia polohu vozidla a tak privolajú pomoc Pokrok v meracej technike a informačných systémoch otvorili nové možnosti pre automatizáciu procesu kontroly nad vozidlom. V súčasnosti je technicky možné postaviť plne automatizované vozidlá, ale problémy používania vyplývajú z technických ťažkostí, ktoré vznikajú v priebehu testovania v mestskej premávke a platnými právnymi predpismi, ktoré neriešia právnu zodpovednosť za jazdu inteligentného vozidla, ktoré „idú bez vodiča a spôsobí dopravnú nehodu.

V súlade s Viedenským dohovorom z roku 1968 každé auto na ceste v Európe by mal riadiť vodič, ktorý je schopný reagovať rýchlo na vzniknutú dopravnú situáciu. Napriek tomu, vedci po celom svete po celé roky, skúšajú počítačové systémy, ktoré umožňujú vodičovi viesť auto bez toho, aby sa dotkol volantu [3].

Základná výbava

autonómnych systémov vozidla

Moderné vozidlá majú rôzne typy systémov aktívnej a pasívnej bezpečnosti, rovnako ako elektronický posilňovač riadenia [9], ktoré sú autonómne systémy. Vozidlá dnes majú veľa senzorov, ktoré prenášajú informácie do hlavného počítača, ktorý je zodpovedný za analýzu a rozhodovanie o situácii na ceste.

Jedným zo systémov, ktoré sa používajú v inteligentnom riadiacom systéme vozidla je zachovanie vzdialenosti medzi vozidlami. Novinkou je možnosť použitia inteligentného tempomatu ICC (Intelligent Cruise Control). Pomocou radaru, infračerveného žiarenia a laserového lúča kontroluje pohybujúce sa objekty v okolí, ako aj tzv. riadiace pohybujúce sa pred ním. Ak zistí riziko kolízie napr. automobil idúci v predu je v príliš blízkej vzdialenosti pred vozidlom, tempomat zníži rýchlosť jazdy a prispôsobí ju automobilu idúcemu vpredu, po jeho odbočení či zrýchlení systém postupne zvýši rýchlosť jazdy na predvolenú hodnotu. Adaptívny tempomat ACC (Adaptive Cruise Control) – radarový tempomat, ktorý je podobný bežným tempomatom v tom, že udržiava vopred nastavenú rýchlosť vozidla. Avšak, na rozdiel od súčasných tempomatov, tento nový systém môže automaticky nastaviť rýchlosť za účelom udržania správnej vzdialenosti medzi vozidlami v rovnakom pruhu.   V prípade, že vozidlo spomalí, alebo ak je detekovaný iný objekt, systém vyšle signál do systému motora a vozidlo začne brzdiť a spomaľovať. Potom, keď je cesta voľná, systém automaticky zrýchli vozidlo späť k nastavenej rýchlosti. Meranie rýchlosti a vzdialenosť medzi vozidlami sa vykonáva pomocou senzora radaru umiestneného na prednej časti vozidla, ktorý pracuje na základe Dopplerovho efektu.. Toto zlepšuje jazdný komfort, najmä za zníženej viditeľnosti (napr. v hmle). Pre vytvorenie autonómneho systému pre vozidlá je potrebné zaistiť správnu detekciu pohybu a udržiavať bezpečnú vzdialenosť medzi ostatnými vozidlami v pohybe.

Podobne ako systém ACC funguje aj systém “Stop and Go” ktorý sa využíva v pomaly sa pohybujúce mestskej premávke. Systém automaticky spustí brzdenie vozidla aj bez zásahu vodiča. Základom systému sú krátke senzory vzdialenosti inštalované v nárazníku a ich interakcia s radarom.

obr.1 Obr.1 Princíp fungovania systému City Safety vo vozidlách Volvo XC60 [15]

Automatická bezpečnostné brzda je tiež založená na prvkoch ACC, ktoré zastaví auto bez reakcie vodiča, ak zistí prekážku na ceste. Jedná sa o jednu zo základných funkcií autonómneho vozidla. Táto funkcia je známa od roku 2008 ako Volvo City Safety. Systém pri nízkych rýchlostiach (do 30 km / h), rozpozná blokujúce vozidlá a automaticky zabrzdí auto. Princíp fungovania City Safety je znázornený na obrázku 1. Systém používa radar na detekciu vozidiel a pri skrátení medzi vozidlami vyšle signál brzdám, ktoré automaticky zabrzdia. V súčasnej dobe pomocou svetelných a zvukových signálov systém informuje vodiča o hrozbe, zatiaľ čo aktivačný systém City Safety, na prístrojovej doske rozsvieti kontrolku signalizujúcu činnosť systému City Safety

Pri pohľade do spätného zrkadla vodič nemusí zbadať predbiehajúce vozidlo, obzvlášť ak je malých rozmerov, pretože sa nachádza v tzv. mŕtvom uhle. Asistenčný systém na monitorovanie mŕtveho uhla funguje na báze radarových senzorov. Ako prvé ho pod názvom BLIS (Blind Spot Information System) uviedlo Volvo. Systém pomáha odhaliť prítomnosť vozidiel v tzv. mŕtvom uhle (oblasť okolo vozidla, ktorú nemôže vodič priamo kontrolovať pohľadom ) a informovať vodiča o tejto skutočnosti. Kamery nainštalované v bočných zrkadlách vodiča, pri výskyte vozidla v detekovanej zóne aktiváciou červeného svetla na stĺpiku dverí na túto skutočnosť vodiča. Radarové senzory monitorujú priestor po stranách a za autom. Bývajú dva a sú umiestnené na bokoch zadného nárazníka. Blind Spot Assist, známy aj ako Side Assist, funguje v závislosti od filozofie automobiliek pri rýchlostiach už od 30 km/h. Vodiča upozorní na blížiace sa vozidlo v slepom uhle oranžovým blikaním ikony, ak chce napriek tomu prejsť do vedľajšieho pruhu, farba ikony sa zmení na červenú a zaznie akustický signál. Aktívne systémy v týchto prípadoch zasiahnu do brzdného systému vozidla, aby zabránili kolízii, alebo aspoň zmenšili jej následky.

Nemecký výrobca motorových vozidiel – Opel vybavuje svoje vybrané modely systémom Opel Eye Tento pokročilý systém má štyri hlavné funkcie: upozorňovanie na dopravné značky (TSA), výstraha pri opustení jazdného pruhu (LDW), indikátor odstupu od vozidla (FDI) a funkcia výstrahy pred kolíziou spredu (FCA).

Upozorňovanie na dopravné značky (TSA) funguje prostredníctvom novej kamery, ktorá poskytuje vyššiu mieru detekcie a lepšie funkcie. Kamera využíva technológiu vysokofrekvenčnej expozície obrazu a obrazový procesor so značne vyšším výkonom, čo systému umožňuje vykonávať viacero operácií súčasne. Okrem zobrazenia rýchlostných limitov nový systém tiež rozpoznáva a zobrazuje značky, ktoré majú spojitosť s obmedzením maximálnej povolenej rýchlosti (sneh, dážď, a pod.).

Kamera Opel Eye tiež sleduje čiary oddeľujúce jazdné pruhy za účelom upozornenia na opustenie jazdného pruhu (LDW), ktoré je okamžite aktivované v prípade, že vozidlo opustí jazdný pruh bez použitia smerových svetiel. Zvukové znamenie a zobrazenie značky na displeji upozorňuje vodiča na možnosť vyjdenia z jazdného pruhu bez oznámenia smerovými svetlami. Na obr. 2 je znázornená kamera Opel Eye a na obr.3 je znázornený systém LDW.

obr.2Obr.2 Inovatívna kamera Opel Eye [13]

obr.3 Obr.3 Systém LDW vo vozidle Opel Insignia [13

Vhodné automobilové systémy môžu spoznať aj situáciu na križovatke. Vozidlo je vybavené miniatúrnymi televíznymi kamerami, ktoré sú umiestnené na obidvoch stranách predného nárazníka., ktoré snímajú obraz dopravnej situácie pred vozidlom. Informácia sa zjavuje na monitore palubného počítača. Systém umožňuje kontrolovať dopravnú situáciu ak vodič vojde do križovatky.

Novým riešením pre uľahčenie parkovania pre vodiča je optický parkovací systém (OPS tzv. Optical Parking System).​ Poskytuje komfort a dokonalý prehľad pri parkovaní.. Na obrazovke palubného vodič môže sledovať priestor za vozidlom a uspôsobiť manéver podľa zobrazených parkovacích dráh, odvodených od šírky vozidla. Systém pomocou obrazu na displeji zobrazuje aktuálnu vzdialenosť k prekážke . OPS systém uľahčuje parkovanie a vodič môže presne určiť, kedy sa autom blíži k prekážke. Obrázok 4 ukazuje obrazovku Škoda so systémom OPS.

obr.4 Obr.4 Obrazovka Škoda so systémom OPS. [16]

Pri parkovaní sa používajú širokouhlé digitálne kamery, ktoré v budúcnosti môžu pomôcť alebo úplne nahradiť spätné zrkadlá. Obraz z kamery umožňuje jednoduché sledovanie dopravnej situácie za vozidlom na displeji. Systém je aktivovaný pri zaradení spiatočky. Vývoj podporných systémov parkovacieho systému sa nazýva parkovací asistent (ang. Park Assist).

Firma VW vyvinula systém, ktorý umožňuje automaticky, bez akéhokoľvek zásahu vodiča zaparkovať auto. Systém pomocou ultrazvukových senzorov sníma priestor okolo vozidla a vyhodnocuje, či je dostatok voľného miesta pre parkovanie vozidla a ak to vyhodnotí kladne, automaticky zaparkuje vozidlo. Počas manévru vodič prevádzkuje iba plynový a brzdový pedál, riadenie vozidla vždy preberá parkovací asistent. Multifunkčný displej a audio signály z parkovacích senzorov vodiča informujú o vzdialenostiach na prednej a zadnej časti vozidla.

V podmienkach zníženej viditeľnosti a v noci je veľmi užitočný systém s názvom “nočné videnie”. Nočné videnie používa infračervené svetlo, ktoré ľudské oko nevníma a tak neoslepuje protiidúce vozidlá. Cestu osvetľujú okrem bežných svetiel aj dva infračervené svetlomety a pri zapnutých stretávacích svetlách rozšíria zorné pole vodiča o ďalších 150 m. Systém na zlepšenie viditeľnosti v noci tak omnoho skôr pomôže rozoznať chodcov, cyklistov, zaparkované vozidlá a iné prekážky na ceste. V čelnom skle je zabudovaná infračervená kamera, ktorá zaznamenáva obraz cesty vpredu a prenáša ho na displej. Zobrazovací systém vozidla vybaveného “nočné videnie”, je znázornený na obrázku 5.

obr.5 Obr.5 Zobrazovací systém vozidla vybaveného “nočné videnie” vo vozidle Mercedes-Benz S 550 [11]

V prípade nevoľnosti alebo náhleho ochorenia kedy vodič nemôže pokračovať v jazde, jedným spínačom vodič môže aktivovať alarm. Systém sa automaticky zastaví auto, zapne výstražné svetlá a ďalšie núdzové osvetlenie.

Systém, ktorý prijíma opatrenia v prípade dopravnej nehody je ACS (ang. Automatic Crash System). Automatický systém kolízií v prípade nehody automaticky odomkne centrálne zamykanie, zapne núdzové svetlá preruší prívod paliva a vypne motor vozidla. Tento systém tiež stabilizuje vozidlo, tým, že aktivuje systém parkovacej brzdy. Zvlášť dôležité je pôsobenie tohto systému v prípade privolania špeciálnej záchrannej služby.

Budúcnosť inteligentných vozidiel

Medzi základné funkcie inteligentných dopravných systémov, ktoré sú aplikovateľné vo všetkých dopravných módoch t patrí riadenie a regulácia dopravy, funkcie inteligentných vozidiel, elektronické poplatky, riadenie záchranných zložiek, manažment verejnej hromadnej dopravy, plánovanie ciest, poskytovanie dopravných informácií, riadenie vozového parku a logistika prepravy nákladov, a tým zvyšovanie bezpečnosti v cestnej doprave. Dôležitým prvkom tohto systému sú inteligentné vozidlá, ktoré majú nahradiť činnosť vodiča. Inteligentné vozidlá využívajúce najmodernejšie informačné technológie môžu komunikovať medzi sebou za účelom výmeny informácií o aktuálnej dopravnej situácii. Globálny satelitný navigačný systém (GNSS) je veľmi dôležitá technológia pri konštrukcii inteligentného vozidla. Poskytuje presné a rýchle nájdenie polohy takmer kdekoľvek na svete [11]. Jedným z najdôležitejších cieľov inteligentných dopravných systémov (IDS) je, aby sa zabránilo strate presnej lokalizácie a ovládania vozidla v dôsledku poklesu kvality signálu GPS [10]. na obr. 6 je integrovaná anténa GNSS a IMU (Interial Measurement Unit) na streche vozidla, použitá výskumným tímom v Španielsku. Integrácia oboch týchto zariadení umožňuje riešenie problému nedostupnosti polohy GPS dát v mestskom prostredí a zlepšenie presnosti [9]. Medzi základné funkcie telematických systémov, aplikovateľné vo všetkých dopravných módoch teda patrí riadenie a regulácia dopravy, funkcie inteligentných vozidiel, elektronické poplatky, riadenie záchranných zložiek, manažment verejnej hromadnej dopravy, plánovanie ciest, poskytovanie dopravných informácií, riadenie vozového parku a logistika prepravy nákladov.

obr.6Obr.6 integrovaná anténa GNSS a IMU (Interial Measurement Unit) na streche testovacieho vozidla. [4]

Systém GNSS sa používa tiež v tzv. kooperatívnych systémoch, ktoré sú založené na komunikácii ( výmene dát ), medzi nielen samotnými vozidlami, ale aj vozidlami a infraštruktúrou. Tieto systémy sú ďalšou veľkou výzvou IDS a sľubujú veľký prínos v oblasti efektivity dopravných systémov a bezpečnosti cestnej premávky. Prínosy zahŕňajú najmä zvýšenie kapacity cestnej siete, zníženie kongescií a znečistenia, kratšiu dobu jazdy, zlepšenie dopravnej bezpečnosti pre všetkých účastníkov cestnej premávky, nižšie prevádzkové náklady na vozidlá a lepšiu organizáciu a riadenie cestnej siete . [18]

Kooperatívne systémy sú IDS systémy založené na komunikácii vozidlo- vozidlo (V2V), vozidlo- infraštruktúra (V2I, I2V) a infraštruktúra- infraštruktúra (I2I) na výmenu informácií. Kooperatívne systémy majú potenciál k ďalšiemu zvýšeniu prínosov IDS služieb a aplikácií.

Práca na kooperatívnych systémoch sa v Európe začala v rámci piateho a šiesteho rámcového programu. V marci 2006 sa zišlo konzorcium viac než 60 partnerov k naštartovaniu výnimočného a zriedkavého projektu CVIS. CVIS (Cooperative Vehicle-Infrastructure Systems) je európsky projekt výskumu a vývoja s cieľom navrhovať, vyvíjať a testovať technológie, ktoré umožňujú automobilom komunikovať medzi sebou a s cestnou infraštruktúrou v okolí. [17]

Okrem inteligentného vozidla musíme budovať aj inteligentnú infraštruktúru. Veľa väčších a stredne veľkých miest je vybavených progresívnym adaptívnym počítačovým riadením dopravy a informačnými systémami. Stále viac európskych diaľničných sietí je vybavených riadením dopravy, detekciou nehôd a cestovnými informáciami, v ktorých rastie bezpečnosť a používateľský komfort (napríklad informovanie o podmienkach dopravy a alternatívnych cestách v prípade nehody). Základ pre efektívne riadenie dopravy je v dostupnosti dopravných informácií v reálnom čase. Dopravné údaje sú zaznamenávané detektormi inštalovanými v kritických úsekoch cestnej siete. Čoraz častejšie sú inštalované videosenzory a ich údaje sú analyzované systémami na rozpoznávanie obrazu. Ďalšie pokroky v mobilnej komunikácii, riadení dopravy, informačných a komunikačných technológiách budú umožňovať vyvarovať sa poruchám dopravného prúdu a ponúkať nové inovatívne spôsoby riadenia dopravy. Kooperácia medzi inteligentnou infraštruktúrou a inteligentným vozidlom je cenná pre oba systémy. Informácia o podmienkach siete je nevyhnutná na zlepšenie výkonu systému vloženého do vozidla a spätná informácia je primárne dôležitá na zlepšenie znalostí o situácii pre operátora Prvé vozidlá so systémom Car-to-Car sa môžu objaviť na ceste v blízkej budúcnosti..

Práca prebieha na vytvorenie osobitného transpondéra, ktorého polohu možno nastaviť pomocou antény umiestnenej v automobile [10]. Používanie mobilných zariadení, ako sú chytré telefóny a tablety, v posledných rokoch sa rozrastá veľkou rýchlosťou. S rastúcim počtom mobilných zariadení stále viac a viac zariadení bude podporovať technológiu NFC ( Near Field Communication), ktorá vznikla rozšírením štandardu ISO/IEC 14443 (bezkontaktné karty, RFID), ktorý kombinuje rozhranie smart kariet a čítačiek do jedného zariadenia. Zariadenie NFC môže komunikovať s oboma existujúcimi štandardmi – smart kartami a čítačkami – a takisto s inými NFC zariadeniami. Tým je kompatibilné s už existujúcou bezkontaktnou infraštruktúrou pre verejné použitie, prepravu a platby. NFC je primárne určené na použitie v mobilných komunikačných zariadeniach.   V súčasnej dobe, sú dopravné informácie v reálnom čase sa získavajú z mobilných telefónov v automobiloch, ktoré používajú GPS a GSM siete [6]. V budúcnosti budú v aute pomocou NFC, mobilný telefón a hands-free zariadenia vzájomne automaticky komunikovať. V Japonsku sa už dlhý čas využíva táto technológia na vykonávanie bezhotovostnej platby. Vďaka tejto technológii, pomocou smartfónu môžeme otvárať a zamykať vozidlo. Okrem toho môže vodič skontrolovať množstvo pohonných hmôt, stav batérie, teploty vo vnútri vozidla a pod.

Daimler, VW a Nokia MirrorLink používajú systém, ktorý umožňuje priamy “prenos”, na obrazovku palubného počítača vozidla [10]. BMW napr. ponúka svojim zákazníkom on-line funkcie, ktoré sú užitočné pre cestovanie, ako napr. Informácie o množstve zrážok v najbližších niekoľkých kilometroch trasy. Audi a BMW radšej používať plnú integráciu rôznych mini-automobilov počítačových programov. Nevýhodou tohto riešenia je to, že je potrebné na načítanie nových aplikácií samostatne.

Záver

V súčasnej dobe sú vozidlá vybavené množstvom inteligených technológií pre riešenie aktívnej bezpečnosti, ktoré umožňujú vyvarovať sa rizikám spojených s riadením vozidiel. V súčasnej dobe inštalované systémy vo vozidle, zlepšenie kontroly nad vozidlom v rôznych jazdných situáciách (ABS, ASR, ESP, EBD, PA), zvýšenie bezpečnosti a pohodlia cestujúcich (ABC, ACC, ADS, BA, City Safety, DAC), uľahčujú komunikáciu a kontrolu situácie na ceste (BLIS, LDW, TSR). Aktívne osvetľovacie systémy poskytujú lepšiu viditeľnosť pre vodiča a možnosť rýchlej reakcie na vznikajúce prekážky na ceste. Tieto typy vozidiel sú vybavené veľkým počtom senzorov, snímačov, pohonov a riadiacich jednotiek, ktorých úlohou je koordinovať spoluprácu všetkých elektronických a mechatronických komponentov vozidla a komunikáciu medzi ostatnými účastníkmi cestnej premávky.

Inteligentné vozidlá sa vyznačujú nielen inovatívnymi zdrojmi energie na ich pohon, ale tiež schopnosťou komunikovať s inteligentnou infraštruktúrou. V súčasnosti veľkým problémom je vytvorenie takéhoto softvéru pre riadenie vozidla, ktoré sa v súčasnosti robí len človek.

Medzi hlavné výhody idúcich vozidiel v automatickom režime, sú:

  • zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky
  • nižšia spotreba paliva,
  • zlepšenie plynulosti dopravy spojené s komunikáciou medzi vozidlami,
  • zníženie kongescií v mestských oblastiach.

Veľkou výzvou pre inteligentný dopravný systém je znížiť nebezpečné ľudské správanie na ceste. To je spojené s rozhodnutiami vodiča (rešpektovanie dopravných predpisov a bezpečnej jazdy) a správanie ostatných účastníkov cestnej premávky.

 


AUTORI

Alica Kalašová1, Paweł Droździel2, Jacek Caban3
1 prof. Ing. Alica Kalašová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina
2 Ph. D., D.Sc. Eng. Paweł Droździel, Lublin University of Technology, Mechanical Engineering Faculty, Instytut Transportu, Silników Spalinowych i Ekologii, 36 Nadbystrzycka Street, 20-618 Lublin, PL
3 M.Sc. Eng. Jacek Caban, University of Life Science in Lublin, Faculty of Production Engineering, 28 Głęboka Street, 20-612 Lublin, PL
 

LITERATÚRA

  1. Buková B., Madleňák R., Kubasáková R.: Elektronické podnikanie v doprave a logistike. Iura Edition, Bratislava 2009.
  2. Čorejová T., Križanová A., Novák A.: Tendencies in the professional education for transportation sector in Slovakia. Logistyka, nr 6, 2009.
  3. Loss A.: Autopilot. Das Auto. Magazyn VW, nr 2, 2013.
  4. Martín D., García F., Musleh B., Olmeda D., Peláez G., Marín P., Ponz A., Rodríguez C., Al-Kaff A., de la Escalera A., Armingol J.M.: IVVI 2.0: An intelligent vehicle based on computational perception. Expert Systems with Applications, No. 41, 2014, pp. 7927–7944.
  5. Nedeliaková, E., Sekulová, J., Nedeliak, I..: Nové skúsenosti z modelovania informačných a business procesov v železničnej nákladnej preprave. In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online časopis, 6. Marec 2014, s. 3, ISSN 1338-9629.
  6. Mikulski,J., Czech,P.: Application of Bayes Classifier and Entropy of Vibration Signals to diagnose Damage of Head Gasket in Internal Combustion Engine of a Car. In: Telematics – support of transport : 14th international conference on Transport systems telematics, TST 2014 : Katowice/Kraków/Ustroń, Poland, October 22-25, 2014 : selected papers. – Berlin: Springer-Verlag, 2014. – ISBN 978-3-662-45316-2. – S. 414-423.
  7. Rievaj V., Majerová Z.: Automobil Budúcnosti. www.SVET DOPRAVY.sk, vedecký – recenzovaný časopis, č. 4/2013.
  8. Sekulová, J., Nedeliak, I.: Nové možnosti integrovaných dopravných systémov v SR. In: Svet dopravy, vedecký – recenzovaný online časopis, 23. Marec 2014, s. 4, ISSN 1338-9629.
  9. Vrábel J., Šarkan B.: The option of decreasing cost by advisable care of tyres. Doprava a spoje: internetový časopis Žilinská Univerzita, nr 2, 2012, pp. 442-449.
  10. http://moto.pl/MotoPL/1,88389,5612331.html február 2014.
  11. https://rwshiftinggears.wordpress.com/category/2010-reviews/night-vision/
  12. http://www.dmvnv.com/autonomous.htm január 2014.
  13. http://www.opel.pl október 2014.
  14. http://www.sciencedaily.com/releases/2011/05/110511111957.htm február 2014.
  15. http://www.volvocars.pl/ september 2014.
  16. skoda-auto.com/en október 2014.
  17. http://www.frame-online.net/sites/default/files/first-view/further-reading/Coop%20Systems%20-%20Depl%20and%20Org%20in%20CZ.pdf
  18. http://www.cdv.cz/kooperativni-systemy-v-doprave/ [28. 11. 2013]

VEGA Project no. 1/0159/13 – KALAŠOVÁ, A. and collective: Basic Research of Telematic Systems, Conditions of Their Development and Necessity of Long-term Strategy. University of Žilina, the Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications, 2013-2015

VEGA č. 1/0331/14: Modelovanie distribučného logistického systému s využitím softvérových riešení. ŽU v Žiline, Fakulta PEDAS.

Centre of excellence for systems and services of intelligent transport II., ITMS 26220120050 supported by the Research & Development Operational Programme funded by the ERDF.

 

Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ

“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”

Share Button