EURÓPSKA NÁMORNÁ DOPRAVA V PODMIENKACH TRVALO UDRŽATEĽNÉHO ROZVOJA

Doprava je kľúčovým faktorom modernej ekonomiky. S rastom ekonomiky a životnej úrovne rastú aj požiadavky na dopravné služby. V podmienkach EÚ sa predpokladá nárast výkonov cestnej nákladnej dopravy o viac ako 60 % a v nových 12 členských štátoch sa do roku 2020 očakáva jej zdvojnásobenie. Výsledkom budú dopravné zápchy, škody na životnom prostredí, nehody a hroziaca strata konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ktorý sa pri riadení svojich zásobovacích reťazcov musí spoliehať na rentabilné a spoľahlivé dopravné systémy.

Je preto v záujme EÚ mať energeticky účinnejší dopravný systém, a to pokiaľ ide o lepšiu environmentálnu účinnosť, ako aj stabilnejšiu dopravnú ekonomiku. Z tohto dôvodu je nutné dostať rast cestnej dopravy pod kontrolu a poskytnúť iným, ekologicky vhodnejším druhom dopravy prostriedky na to, aby sa mohli stať konkurencieschopnými alternatívami.

Vďaka dvom tretinám svojich vonkajších morských hraníc je európsky kontinent námornou veľmocou predovšetkým po rozšírení EÚ. Dlhé pobrežie Európy a veľký počet prístavov predurčujú námorný sektor stať sa hodnotnou alternatívou pozemnej doprave. Námorná pobrežná doprava v ostatných desaťročiach preukázala svoju schopnosť dosiahnuť takú úroveň konkurencieschopnosti, ktorá sa obyčajne pripisovala len cestnej doprave. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia to bol napríklad jediný spôsob dopravy, ktorý dokázal držať krok s tempom rastu výkonov v cestnej doprave.

Námorná doprava v kontexte historických súvislosti patrí ku kľúčovým faktorom hospodárskeho rastu a blahobytu. Námorné dopravné služby zohrávajú významnú úlohu a pomáhajú európskemu hospodárstvu a európskym podnikom obstáť v celosvetovej konkurencii. Námorná plavba a všetky súvisiace odvetvia námorného priemyslu navyše predstavujú významný zdroj príjmov a pracovných miest v podmienkach Európy. 80 % svetového obchodu sa realizuje prostredníctvom námornej dopravy, pričom príbrežnou námornou dopravou sa v rámci Európy prepravuje 40 % nákladu a cez európske námorné prístavy každoročne prechádza viac ako 400 miliónov cestujúcich. Rastom svetového hospodárstva a medzinárodného obchodu sa zvýšil dopyt po námorných dopravných službách.

Na konci roku 2008 však aj toto odvetvie vodnej dopravy pocítilo dosah finančnej krízy na reálnu ekonomiku. Na zabezpečenie nepretržitej prevádzky námorného dopravného systému v rámci EÚ a podporu rozvoja príspevku svetovej ekonomiky je preto nevyhnutné prijať primerané politické opatrenia. Bez ohľadu na súčasnú konjunktúru by tento politický prístup mal zabezpečiť, aby si Európa zachovala svoje kľúčové personálne a technologické know-how a zabezpečila tak udržateľnosť a konkurencieschopnosť súčasných i budúcich činností v oblasti námornej dopravy.

Z uvedených dôvodov kompetentné inštitúcie Európskej únie prijali hlavné strategické ciele európskeho námorného dopravného systému do roku 2018 a určili kľúčové oblasti, v ktorých opatrenia EÚ posilní konkurencieschopnosť tohoto sektoru a súčasne zlepší environmentálnu výkonnosť.

Tieto strategické ciele sú zasadené do širšieho kontextu dopravnej politiky EÚ („Udržujte Európu v pohybe: Trvalo udržateľná pohyblivosť pre náš kontinent“) a integrovanej námornej politiky EÚ („Modrá kniha“) a sú logickým výsledkom neustáleho dialógu s odborníkmi z členských štátov, nezávislého poradenstva zo strany skupiny samostatných odborníkov v oblasti námornej dopravy a analytickej štúdie zaoberajúcej sa trendmi a potenciálnymi zmenami v preprave po mori.

Globalizované trhy a európska námorná plavba

V európskych podmienkach má námorná doprava nezstupiteľné postavenie a zohráva významnú úlohu v medzinárodnom námornom obchode, nakoľko európskej námorné spoločnosti vlastnia cca 40 % celkovej kapacity svetového loďstva.

Prispôsobením európskej námornej dopravy požiadavkám globálnej ekonomiky došlo v tomto odvetví k výrazným štrukturálnym zmenám a v dôsledku globalizácie sa výrazne zvýšil i konkurenčný tlak zo strany ostatných námorných krajín z celého sveta.

Niekoľko opatrení zavedených zo strany členských štátov EÚ v súlade s usmerneniami Spoločenstva týkajúcimi sa poskytovania štátnej pomoci v námornej doprave prispelo k zachovaniu loďstva v európskych registroch a k vytvoreniu pracovných miest pre európskych námorníkov. Lode plávajúce pod európskymi vlajkami však naďalej čelia ostrej konkurencii zo strany lodí zapísaných v registroch tretích krajín. Zahraničné konkurenčné spoločnosti sú často významným spôsobom zvýhodnené, predovšetkým pokiaľ ide o pomoc štátu, prístup k lacnému kapitálu alebo dostatočného množstva pracovných síl.

V kontexte súčasnej hospodárskej krízy a v dôsledku pôsobenia ďalších faktorov (riziko nadmernej kapacity v niektorých trhových segmentoch, protekcionistické obchodné opatrenia zo strany tretích štátov, výkyvy na energetických trhoch alebo strata know-how z dôvodu nedostatku personálu) by na tento rozpor mohol ešte výraznejšie prehĺbiť.

V tomto zmysle preto príslušná Komisia EÚ prijala nasledovné závery:

dosiahnuť a zachovať pre námornú dopravu a ostatné námorné odvetvia stabilné a celosvetovo predvídateľné konkurenčné podmienky; atraktívne rámcové podmienky pre kvalitnú námornú dopravu a kvalitných prevádzkovateľov v Európe prispejú k úspechu lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, čím sa zároveň zabezpečí odolnosť európskeho odvetvia námornej dopravy voči spomaľovaniu ekonomiky,
skvalitniť a sprehľadniť rámec EÚ pre zdaňovanie tonáže, zdaňovanie príjmov a štátnu pomoc; tento rámec by mal umožniť prijatie pozitívnych opatrení, ktorými by sa podporili snahy o ekologickejšiu dopravu, technologické inovácie, ako aj kariéru a odborné zručnosti v námornom sektore,
prijať opatrenia na podporu podmienok spravodlivého medzinárodného námorného obchodu a prístupu na trhy; na všetkých úrovniach by mala ďalej pokračovať liberalizácia obchodu v oblasti námorných služieb; Európske Spoločenstvo by malo na rokovaniach so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) posilniť dialóg a dvojstranné dohody s kľúčovými partnermi v oblasti obchodu a námornej dopravy,
usilovať o kvalitnú námornú dopravu, pričom vo všeobecnosti by sa malo spoločne pracovať na dosiahnutí rovnakých podmienok pre námornú dopravu tým, že sa budú na celosvetovej úrovni dodržiavať medzinárodne dohodnuté pravidlá,
v súvislosti s osobitnými pravidlami hospodárskej súťaže vzťahujúcimi sa na poskytovanie námorných dopravných služieb v smere do / z Európy naďalej monitorovať trhové podmienky, skúmať dosah nového protimonopolného prístupu na hospodárstvo a v prípade potreby prijať nevyhnutné opatrenia; podpora celosvetového zosúladenia majektovo–právnych pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže,
intenzívnejšia globalizácia vyvíja väčší tlak na rovnováhu medzinárodného rámca, ktorým sa riadia práva a zodpovednosti štátov ako vlajkových štátov, prístavných a pobrežných štátov; zásada tzv. skutočného prepojenia vymedzeného v Dohovore OSN o morskom práveby mala byť kľúčovým nástrojom v medzinárodnom úsilí o podporu udržateľných rozvojových cieľov.

Pracovné príležitosti v námornom sektore EÚ

V ostatnom období sa v odvetviach námornej dopravy vytvorilo veľa pracovných miest, a to priamo i nepriamo. Približne 70 % pracovných miest súvisiacich s námornou prepravou sú vysoko kvalifikované pracovné miesta na pobreží, ktoré sú náročné na znalosti. Rastúci nedostatok odborníkov v námornom sektore, dôstojníkov a členov námornej lodnej posádky prináša riziko straty významného množstva personálu, ktorý vo všeobecnosti udržiava konkurencieschopnosť európskych námorných odvetví.

Skutočným záujmom EÚ je zdôrazniť atraktivitu námorných profesií pre Európanov prostredníctvom opatrení, do ktorých sa v prípade potreby zapojí Komisia, členské štáty a samotný priemysel.

Opatrenia Spoločenstva by sa mali predovšetkým zameriavať na:

prijímanie pozitívnych opatrení podporujúcich vyhliadky na celoživotnú kariéru v námorných zoskupeniach s osobitným zreteľom na rozvoj zručností a kvalifikácie dôstojníkov EÚ, ktoré dávajú lepšie vyhliadky na získanie zamestnania a dobrý kariérny postup členom posádky,
zlepšenie vnímania námornej dopravy a námorných profesií, zlepšenie informovanosti o pracovných príležitostiach, zvýšenie pracovnej mobility v námorných odvetviach v celej Európe a podporu čo najúčinnejších postupov pri propagačných a náborových kampaniach,
podporu pracovného úsilia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) zameraného na spravodlivé zaobchádzanie s námorníkmi, aby sa v EÚ a na celom svete zabezpečilo primerané zavedenie usmernení, týkajúcich sa zaobchádzania s námorníkmi v prípade námornej nehody, opustenia lode, zranenia alebo úmrtia námorníkov a podmienok dovolenky na pevnine,
opatrenia v nadväznosti na oznámenie Komisie o prehodnotení sociálneho regulačného rámca na zvýšenie počtu a kvality pracovných miest v odvetví námornej dopravy v EÚ,
podporu lepšieho využívania informačných a komunikačných technológií, čím sa má zlepšiť kvalita života na mori; podporu dostupnosti satelitných širokopásmových komunikácií, ako je zdravotná starostlivosť na palube, vzdelávanie a osobná komunikácia,
zavádzanie opatrení s cieľom znížiť administratívnu záťaž veliteľov a vyšších dôstojníkov na palubách lodí.

V tejto súvislosti treba nájsť správny pomer medzi pracovnými podmienkami námorníkov v EÚ a konkurencieschopnosťou európskeho loďstva.

Na zaistenie bezpečných a ekologických prepravných operácií je nevyhnutné udržať vysokú úroveň výcviku a odbornej spôsobilosti posádok.

Z tohto dôvodu plynie pre EÚ a členské štáty potreba poskytnúť adekvátny rámec pre poskytovanie vzdelávania a odborného výcviku posádkam v podobe opatrení zameraných predovšetkým na:

zaistenie riadneho presadzovania medzinárodných požiadaviek a požiadaviek Spoločenstva v rámci Medzinárodného dohovoru o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (STCW) vo všetkých štátoch, ktoré udeľujú námorníkom preukazy spôsobilosti,
podporu spolupráce medzi európskymi inštitúciami námorného výcviku s cieľom zvýšiť odbornú spôsobilosť námorníkov a prispôsobiť požiadavky kvalifikačným predpokladom dnešného odvetvia námornej dopravy (technicky vyspelé plavidlá, IKT, zabezpečenie a bezpečnosť),
partnerskú spoluprácu s inštitúciami odborného vzdelávania a s priemyslom zameranú na vytvorenie „preukazov námornej excelentnosti“ (postgraduálne námornícke študijné odbory v Európe), ktoré môžu byť prísnejšie ako požiadavky dohovoru STCW; v tomto kontexte by sa dalo uvažovať o vytvorení siete centier excelentnosti pre námorné odborné vzdelávanie v Európe (Európska námorná akadémia),
zavedenie modelu študijných mobilít typu Erasmus medzi námornými výcvikovými inštitúciami členských štátov na účely vzdelávania dôstojníkov,
podporu v spolupráci s priemyslom, ktorá bude v prípade potreby podporená stimulmi, cieľom ktorej bude zaistiť kadetom miesto na palube počas ich štúdia vo výcvikových strediskách EÚ.

Vzhľadom na pracovné podmienky je najdôležitejšou prioritou EÚ zabezpečiť implementáciu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (MLC) s cieľom zlepšiť pracovné a životné podmienky na palubách lodí. Dohoda sociálnych partnerov EÚ o zavedení kľúčových prvkov tohto dohovoru dokazuje širokú podporu celého priemyslu v tejto oblasti.

Kvalita – hlavná konkurenčná výhoda námornej dopravy

Do roku 2018 by mohla svetová námorná flotila dosiahnuť počet 100 000 (s hrubou nosnosťou 500 t a viac) plavidiel v prevádzke (77 500 plavidiel v roku 2008). Pokiaľ ide o objem, tento nárast by mal byť ešte výraznejší; predpokladá sa, že celková kapacita vyjadrená v hrubej nosnosti dosiahne v roku 2018 viac ako 2 100 mil. t (1 156 mil. t v roku 2008).

Počas ostatných rokov vyvinuli európske správy námornej dopravy a lodného priemyslu značné úsilie s cieľom zlepšiť environmentálnu bilanciu námornej dopravy. Sprísnil sa regulačný rámec EÚ a zintenzívnila sa spolupráca s členskými štátmi s cieľom vyriešiť otázky týkajúce sa predchádzania nehodám a mimoriadnym udalostiam, vypúšťania emisií do ovzdušia, úpravy fekálnej vody a recyklácie lodí.

V tomto úsilí sa musí pokračovať tak, aby bol dosiahnutí dlhodobý cieľ námornej dopravy, ktorým je námorná doprava s “nulovým odpadom a nulovými emisiami“.

Po prijatí a následnom zavedení tretieho balíka opatrení pre námornú bezpečnosť má EÚ teraz najkomplexnejší a najpokročilejší regulačný rámec pre námornú dopravu na svete. Námorné administratívy a európske odvetvie námornej dopravy navyše vynaložili veľké investície do zavedenia požiadaviek na bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu.

V nasledujúcich rokoch by EÚ a členské štáty mali:

uprednostniť presadzovanie platných pravidiel EÚ a medzinárodných pravidiel a rýchle zavedenie opatrení na základe tretieho balíka pre námornú bezpečnosť,
preskúmať mandát a fungovanie Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, aby sa zvýšila úroveň technickej a vedeckej pomoci,
zvýšiť efektívnosť EÚ v IMO a posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti obchodu a námornej dopravy s partnermi EÚ podporovaním spoločnej kultúry námornej bezpečnosti,
venovať osobitnú pozornosť problémom súvisiacim s extrémnymi plavebnými podmienkami a s neustále rastúcimi rozmermi plavidiel,
snažiť sa zabezpečiť systematické uplatňovanie „usmernení o zaobchádzaní s osobami zachránenými na mori“ organizácie IMO;Európa by mala stáť na čele snáh o poskytovanie pomoci a ujasniť povinnosti týkajúce sa záchrany ľudí v núdzi,
zabezpečiť, aby všetky európske námorné administratívy použili nevyhnutné hospodárske a personálne kapacity na to, aby zaistili plnenie svojich povinností ako vlajkové, prístavné a pobrežné štáty; všetky členské štáty EÚ by mali byť súčasťou „Bieleho zoznamu“ Parížskeho memoranda o porozumení o kontrolách zo strany prístavných štátov,
konať v rámci organizácie IMO s cieľom čo najskôr dospieť k dohode o účinnom medzinárodnom rámci, ktorým by sa riadila zodpovednosť a odškodňovanie za škody v súvislosti s prepravou nebezpečných a škodlivých látok po mori.

V európskom odvetví námornej dopravy sa vyvinulo veľké úsilie, aby sa zaviedli záväzné bezpečnostné opatrenia prijaté organizáciou IMO do právnych predpisov EÚ. Hrozba terorizmu sa však očividne nezmenšuje, takže lode a prístavy budú naďalej čeliť hrozbám teroristických akcií. Navyše pretrvávajú vážne obavy týkajúce sa prípadov pirátstva a ozbrojených lúpeží na mori. Ďalším problémom sú prípady pašeráctva alebo obchodovania s ľuďmi, ako aj prípady utečencov a čiernych pasažierov.

Úlohou je dokončiť už začatú prácu na vytvorení komplexného rámca bezpečnostných opatrení na báze prevencie. To by malo viesť k skutočnej „kultúre bezpečnosti“, ktorá by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej námornej dopravy a prístavnej prevádzky, pričom by to nemalo znížiť výkonnosť námornej plavby a kvalitu života námorníkov a cestujúcich.

Do roku 2018 by sa mali výhľadovo posilniť kapacity systému námornej dopravy EÚ zavedením integrovaného systému správy informácií, ktorý umožní identifikáciu, monitorovanie, sledovanie a hlásenie všetkých plavidiel na mori a na vnútrozemských vodných cestách smerom do / z európskych prístavov.

Tento systém by bol súčasťou iniciatívy elektronických systémov v námornej doprave a vyvinul by sa do integrovaného systému EÚ, ktorý by poskytoval elektronické služby na rôznych úrovniach dopravného reťazca. V tomto zmysle by malo byť možné tento systém prepojiť s aplikáciami elektronickej podpory nákladnej dopravy, elektronického colníctva a s inteligentnými dopravnými systémami.

EÚ by mala ďalej presadzovať vytvorenie platformy, ktorá zaistí zblíženie námorných, pozemných a kozmických technológií, integritu aplikácií a príslušnú správu a kontrolu informácií, znalosť ktorých bude nevyhnutná. Je potrebné podporiť civilno–vojenskú spoluprácu, aby sa zabránilo duplicite činností.

Komisia sa takisto snaží o vytvorenie integrovaného cezhraničného a medziodvetvového systému dozoru v EÚ. Jedným z cieľom tohto systému je zriadenie výmeny medzi informačnými sieťami vnútroštátnych úradov, aby sa zvýšila interoperabilita činností dozoru a efektívnosť operácií na mori.

Námorné dopravné služby a potenciál príbrežnej plavby

Na námorné dopravné spojenia v rámci Európy bude mať pozitívny dosah ďalšia hospodárska integrácia členských štátov EHP a susedných krajín. Európske hospodárstvo by sa výhľadovo do roku 2018 malo spamätať zo súčasnej krízy. Preto sa predpokladá, že námorná doprava v krajinách EÚ–27 vzrastie z 3,8 miliardy ton v roku 2006 približne na 5,3 miliardy ton v roku 2018. Znamená to, že o desať rokov musia byť infraštruktúra, vrátane prístavov, ich spojení s vnútrozemím a odvetvie námornej dopravy schopné pojať aspoň o 1,6 miliardy ton nákladu viac ako v súčasnosti. Vzrastie takisto osobná doprava, vrátane prepravy trajektmi a výletnými loďami. Pre osoby cestujúce po mori bude potrebné zaistiť územnú kontinuitu, regionálnu súdržnosť a normy kvality.

Neľahkou úlohou je stanoviť správnu kombináciu opatrení, ktoré prístavom umožnia účinne sa vyrovnať s tým, že fungujú ako brána. Na to by bolo potrebné zaistiť novú infraštruktúru, ako aj lepšie využívať existujúce kapacity zvýšením produktivity prístavov. Súčasný systém, vrátane spojenia s vnútrozemím, je potrebné prispôsobiť predpokladanému rastu.

V tomto ohľade by hlavnou prioritou malo byť:

vytvoriť skutočný „európsky priestor námornej dopravy bez prekážok“, ktorý odstráni zbytočné administratívne prekážky, dvojité cezhraničné kontroly, nedostatok harmonizovaných dokumentov a všetky ďalšie faktory, ktoré bránia potenciálnemu rastu pobrežnej dopravy,
realizovať opatrenia ohlásené v oznámení o európskej prístavnej politike; poskytovať prístavné služby v súlade so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže, finančnej transparentnosti, nediskriminácie a efektivity nákladov,
zaistiť správne podmienky pre prilákanie investícií do prístavného odvetvia s cieľom podporiť projekty modernizácie a rozšírenia infraštruktúry pre spojenie s prístavmi a s vnútrozemím v oblastiach, ktoré budú s väčšou pravdepodobnosťou čeliť problémom s dopravným preťažením,
posilniť stratégiu EÚ na zaistenie úplného presadenia projektov námorných diaľníc, zavádzanie inovatívnych riešení v oblasti integrovanej a intermodálnej dopravy, zjednodušenie administratívnych požiadaviek a podporu iniciatív navrhnutých Komisiou v oblasti ekologizácie dopravy,
podporovať rozvoj osobnej dopravy v rámci EÚ na veľkú vzdialenosť prostredníctvom kvalitných trajektových služieb a výletných plavieb vrátane budovania vhodných terminálov,
preskúmať ekonomické nástroje (napr. dane, poplatky alebo systémy obchodovania s emisiami) s cieľom správneho stanovenia cien, ktoré majú podnietiť používateľov k alternatívnemu využívaniu pobrežnej dopravy v rámci riešenia problémov s preťažením ciest a vo všeobecnosti podporovať trhové riešenia, ktoré prispievajú k udržateľnosti celého prepravného reťazca,
zaoberať sa otázkou práv cestujúcich využívajúcich trajektové služby a výletné plavby v Európe podporou kampane zameranej na kvalitu (ceny pre najlepších prevádzkovateľov trajektovej dopravy).

Záver

Konkurencieschopnosť európskych námorných odvetví a ich schopnosť riešiť problémy, ktorým čelia v súvislosti so životným prostredím, energetikou, bezpečnosťou a ľudským faktorom, je do značnej miery ovplyvnená výskumným a inovačným úsilím, ktoré je potrebné ďalej stimulovať.

Súčasné problémy predstavujú významné príležitosti pre rast priemyslu a efektívnosť, pretože koncoví používatelia venujú čoraz väčšiu pozornosť miere uplatňovania ekologického hľadiska zo strany spoločností v celom dodávateľskom reťazci a prepravcovia požadujú dopravu šetrnú voči životnému prostrediu. V tomto kontexte sa čoraz dôležitejšími faktormi konkurenčnej výhody stáva udržateľnosť a sociálna zodpovednosť podnikov.

Európska únia a jej členské štáty majú veľký spoločný záujem na podpore bezpečnej a účinnej európskej a medzinárodnej námornej dopravy na čistých oceánoch a moriach, na dlhodobej konkurencieschopnosti európskej námornej plavby a súvisiacich námorných odvetví na svetových trhoch a na prispôsobení celého systému námornej dopravy výzvam 21. storočia.

Načrtnuté strategické ciele a odporúčania pre európsku vodnú dopravu a systém európskej námornej dopravy s výhľadom do roku 2018 predstavujú víziu, ako tieto zámery dosiahnuť. Prezentované možnosti vychádzajú z integrovaného prístupu k námornej politike a sú založené na hlavných hodnotách udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a otvorených trhov v prostredí spravodlivej hospodárskej súťaže a prísnych environmentálnych a spoločenských noriem.

Autor

Jarmila Sosedová¹, Martin Jurkovič², Jan Šlesinger³

¹ doc. Ing. Jarmila Sosedová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

² Ing. Martin Jurkovič, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

³ Ing. Jan Šlesinger, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina

Literatúra

[1]        BUKOVÁ, B., MADLEŇÁK, R.,KUBASÁKOVÁ, I.: Elektronické podnikanie v doprave a logistike. Iura edition, Bratislava 2009, 315 s., ISBN 978-80-80-78-274-0.

[2]        Grünbuch vom 4. Februar 2009 – Ein besser integriertes transeuropäisches Verkehrsnetz im Dienst der gemeinsamen Verkehrspolitik [KOM(2009) 44].

[3]        Mitteilung und Aktionsplan vom 21. Januar 2009 zur Errichtung eines europäischen Seeverkehrsraums ohne Grenzen [KOM(2009) 10].

[4]        Mitteilung der Kommission – Eine nachhaltige Zukunft für den Verkehr: Wege zu einem integrierten, technologieorientierten und nutzerfreundlichen System [KOM(2009) 279].

[5]        Mitteilung der Kommission an den Rat und das Europäische Parlament vom 7. Juli 2011 – Die EU und ihre Nachbarregionen: Ein neues Konzept für die Zusammenarbeit im Verkehrsbereich [KOM (2011) 415].

[6]        Nařízení Evropského parlamentu a Rady (EU) č. 1177/2010 ze dne 24. listopadu 2010 o právech cestujících při cestování po moři a na vnitrozemských vodních cestách.

[7]        Oznámenie Komisie Európskeho parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov–Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018 [KOM (2009) 8].

[8]        Sdělení Komise Radě a Evropskému parlamentu ze dne 6. prosince 2000 o druhém souboru opatření Společenství o námořní bezpečnosti po potopení ropného tankeru Erika [(KOM (2000) 802].

[9]        Sdělení Komise Evropskému parlamentu, Radě, Evropskému hospodářskému a sociálnímu výboru a Výboru regionů ze dne 10. října 2007 – Integrovaná námořní politika pro Evropskou unii [KOM (2007) 575].

[10]      EUROSTAT – Maritime Transport Statistics – http://ec.europa.eu/eurostat/.