Deľba prepravnej práce medzi individuálnou automobilovou dopravou a verejnou osobnou dopravou dosahuje pomer 70:30 v prospech individuálnej dopravy, pričom dlhodobým trendom v SR je klesanie počtu prepravených cestujúcich verejnou osobnou dopravou. Jedným z determinantov dopytu cestujúcich po verejnej doprave je aj kvalita dopravných služieb, medzi významné kritériá kvality patrí aj kritérium informovanosť. Aj prostredníctvom informačných systémov v podnikoch osobnej dopravy ako aj informačných systémov pre cestujúcich, je možné zvyšovať kvalitu služieb verejnej osobnej dopravy, a tak stimulovať dopyt cestujúcich.
Normy a legislatíva
STN EN 13816 – Preprava. Logistika a služby. Verejná osobná doprava. Definícia, ciele a meranie kvality služby. Táto európska norma špecifikuje požiadavky na definovanie cieľa a meranie kvality služby vo verejnej osobnej doprave a poskytuje návod na výber vhodných metód merania. Norma definuje súbor kritérií kvality verejnej osobnej dopravy, ktorý pozostáva z 8 kritérií – použiteľnosť, dostupnosť, informácia, čas, starostlivosť o zákazníka, pohodlie, bezpečnosť, dopad na životné prostredie. Tie norma detailnejšie klasifikuje do podkritérií.
STN EN 15140 Verejná osobná doprava. Základné požiadavky a odporúčania na systémy na meranie poskytovanej kvality služby. Norma poskytuje návody a odporúčania na meranie kritérií kvality, ktoré definuje norma STN EN 13816.
Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v odseku 9 uvádza, že súčasťou zmluvy o dopravných službách medzi dopravcom a objednávateľom služieb verejnej osobnej dopravy sú aj normy kvality, t. j. STN EN 13 816 a STN EN 15 140.
Kvalitatívne požiadavky cestujúcich v oblasti informovanosti
Dopravca by na jednej strane mal identifikovať požiadavky cestujúcich, na druhej strane s ohľadom na udržateľnosť dopytu cestujúcich po verejnej osobnej doprave, by tieto požiadavky mali byť plnené s maximálnou možnou mierou.
Dôležitosť a zameranie pozornosti dopravcov na kritériá informovanosť a presnosť potvrdzujú aj výsledky prieskumu požiadaviek cestujúcich na kvalitu verejnej osobnej dopravy. V mesiacoch október a november 2013 bol realizovaný celoslovenský prieskum požiadaviek cestujúcich na kvalitu verejnej osobnej dopravy v jednotlivých druhoch dopravy na vzorke 2 868 respondentov.Prieskum potvrdil v súvislosti s možnosťami aplikácie informačných systémov pre skvalitňovanie služieb verejnej osobnej dopravy okrem iného aj vysokú dôležitosť kritérií informovanosť a presnosť, pozri obr.1.
Obr. 1 Porovnanie dôležitosti vybraných kritérií kvality pre cestujúcich v SR podľa druhu verejnej osobnej dopravy
Zdroj: spracovanie autorov
Priemerná dôležitosť kritéria informovanosť sa pohybuje v rozmedzí od 3,29 bodu pri železničnej doprave až po 3,55 bodu pri diaľkovej autobusovej doprave. Pri kritériu presnosť sa hodnoty pohybujú od 3,55 bodu pri diaľkovej autobusovej doprave až po 4,28 pri železničnej doprave. Bodová stupnica dosahovala 0 až 5 bodov, 0 – minimálna dôležitosť, 5 – maximálna dôležitosť.
Zároveň s prieskumom požiadaviek cestujúcich bol realizovaný aj prieskum spokojnosti cestujúcich s plnením vybraných kritérií kvality zo strany dopravcov. Rozdiel medzi vnímanou kvalitou a očakávanou kvalitou predstavuje stupeň spokojnosti cestujúceho. V tabuľke 1 sú vypočítané hodnoty stupňa spokojnosti cestujúcich pre kritériá informovanosť a presnosť pre jednotlivé druhy dopravy.
Tab. 1 Porovnanie dôležitosti požiadaviek cestujúcich a ich vnímania pri plnení dopravcom
Zdroj: spracovanie autorov
Pozn.: hodnota pred „lomítkom“ predstavuje dôležitosť kritéria kvality pre cestujúceho, za „lomítkom“ spokojnosť cestujúceho s plnením kritéria
Pri kritériu presnosť majú cestujúci vyššie očakávania ako je reálne plnenie zo strany dopravcov, a to pri všetkých druhoch dopravy. Pri kritériu informovanosť len v ŽOD je hodnota vnímania kritéria cestujúcim vyššia ako je jeho očakávanie.
Možnosti využitia informačných systémov pre zvyšovanie spokojnosti cestujúcich
Z prieskumu používaných informačných a vybavovacích systémov dopravcami v mestskej hromadnej a prímestskej autobusovej doprave v SR vyplýva, že až 87 % dopravcov v prímestskej autobusovej doprave používa informačný systém od spoločnosti EMtest, za ním nasleduje informačný a vybavovací systém od spoločnosti R&G Mielec. V mestskej hromadnej doprave je podiel dopravcov využívajúcich IS firmy EMtest 75 %.
Informačný a vybavovací systém verejnej osobnej dopravy pozostáva z viacerých častí:
- vozidlový informačný systém vrátane systému vybavovania cestujúcich a vnútorných a vonkajších informačných tabúľ
- dispečerský informačný systém (tzv. pult dispečera) pre riadenie vozidlového parku a komunikáciu medzi dispečingom a vodičmi, založený na využití online GPS monitoringu vozidiel verejnej osobnej dopravy. Proces poskytovania služieb v doprave je špecifický tým, že realizačná časť (vozidlo + osádka) je z geografického hľadiska vykonaná inde ako je riadiaca časť (dispečing). Preto je nevyhnutné aj prostredníctvom aplikácie dispečerského informačného systému udržať prepravný proces pod kontrolou, pričom systémy pre GPS monitoring vozidiel patria medzi aplikácie podporujúce realizačnú a následne aj kontrolingovú činnosť.
- stacionárny informačný systém – súbor informačných tabúľ umiestnených na jednotlivých zastávkach, nástupištiach a veľkých prestupných uzloch s cieľom informovania cestujúcich o príchodoch a odchodoch v reálnom čase
Medzi aspekty informovania cestujúcich patria:
- informácie na zastávke – cestovný poriadok, tarifné podmienky, plán liniek
- informácie na internetovej stránke dopravcu – cestovný poriadok, tarifné podmienky, plán liniek, vyhľadanie spojenia
- informácie na vozidle – číslo linky, zdrojová, resp. cieľová zastávka
- informácie u vodiča (v prímestskej a diaľkovej autobusovej doprave), súvisí s kritériom kvality vystupovanie vodiča
Cestujúci v prieskume kládli najväčšiu dôležitosť aspektu informácie na zastávke, nasledoval aspekt informácie na vozidle a informácie na internetovej stránke dopravcu.
Kritériá kvality informovanosť a presnosť spolu veľmi úzko súvisia. Kritérium presnosť patrí medzi najvýznamnejšie z hľadiska riadenia dopravnej prevádzky, je dôležité aj pre cestujúceho v zmysle informovanosti o dodržiavaní cestovného poriadku. Zber informácií o kritériu presnosť je možné zabezpečiť aplikáciou systému pre on-line GPS monitoring vozidiel verejnej osobnej dopravy. Informačné systémy od spoločností EMtest a R&G Mielec túto funkcionalitu umožňujú. Primárnym dôvodom GPS monitoringu vozidiel je dohľad nad prevádzkou vozidiel a jej zefektívňovanie. Informácie o plánovaných časoch odchodoch vozidiel zo zastávok podľa cestovných poriadkov sú konfrontované so skutočnými časmi odchodov vozidiel, následne je možné zistiť odchýlky od cestovného poriadku pre jednotlivé vozidlá a zastávky. Odchýlky spojov je možné na základe zvolených tolerancií klasifikovať na presné, meškajúce, nadbiehajúce spoje, prípadne neexistujúce údaje (obr.2). V prípade zistenia opakujúcich sa meškaní spojov môže byť toto podklad pre úpravu cestovných poriadkov.
Obr. 2 Odchýlky od cestovného poriadku v autobusovej doprave – kritérium kvality presnosť
Zdroj: spracovanie autorov na základe [7]
V prímestskej autobusovej doprave väčšina dopravcov v SR využíva informačný systém spoločnosti EMtest, na obr. 3 je znázornená aktuálna poloha autobusov prímestskej dopravy tých dopravcov, ktorí využívajú funkciu GPS monitoringu vozidiel. V hornatých oblastiach severného a severovýchodného Slovenka je problémom aj pokrytie územia GPS a GSM signálom, resp. v týchto oblastiach dochádza k výpadkom signálu.
Obr.3 Aktuálna poloha autobusov prímestskej dopravy v SR – GPS monitoring spoločnosti EMtest
Zdroj: spracovanie autorov na základe [2]
Odporúčania a trendy
Aj v tejto oblasti v SR existujú rozdiely na regionálnej, resp. miestnej úrovni. Pre zvyšovanie informovanosti cestujúcich by mali byť dopravcami aplikované už zaužívané informačné zdroje a technológie ako cestovné poriadky na zastávkach, vozidlové informačné tabule, internetové stránky dopravcov a ďalšie. Stále existujú dopravcovia, ktorí nevyužívajú štandardne uplatňované informačné zdroje. Úroveň, dostupnosť a funkčnosť týchto informačných zdrojov musia byť kontrolované a posudzované aj zo strany objednávateľa dopravných služieb.
Súčasťou informačných systémov pre cestujúcich by sa postupným zavádzaním mali stávať aj internetové aplikácie a aplikácie pre mobilné telefóny. S meniacou sa štruktúrou cestujúcich verejnej osobnej dopravy začína prevládať skupina cestujúcich žiaci a študenti, ktorým sú práve mobilné a internetové aplikácie veľmi blízke.
Medzi trendy v oblasti informačných systémov pre cestujúcich je možné zaradiť:
- Plánovače trás zo zdroja do cieľa s možnosťou kombinácie viacerých druhov dopravy vrátane pešej chôdze s podporou aplikácie Streetview.
- Informácie pre cestujúcich (cestovné poriadky, tarifa, vedenie liniek) poskytované cez dvojdimenzionálne QR kódy s možnosťou ich čítania mobilnými aplikáciami, informácie sú zvyčajne umiestnené na zastávkach.
Obr.4 Cestovný poriadok dostupný prostredníctvom QR kódu
- Dynamické informácie o dodržiavaní cestovného poriadku, zverejňované na informačných tabuliach na zastávkach a staniciach.
Trendy v oblasti GPS monitoringu vozidiel verejnej osobnej dopravy s možnosťou informovanosti cestujúcich:
- Monitoring nadväzujúcich spojov zo strany dopravcu s možnosťou ovplyvňovania prepravného procesu na základe komunikácie dispečing – vodič, garancia zabezpečenia nadväznosti zo strany dopravcu v prospech cestujúceho.
- Internetové aplikácie dostupné aj z mobilného telefónu cestujúceho o informácii o vykonaní/nevykonaní spoja, resp. či zastávka bola/nebola spojom obslúžená.
V praxi verejnej osobnej dopravy v SR aj objednávatelia dopravných služieb (samosprávne kraje v oblasti prímestskej autobusovej dopravy, mestá a obce v prípade MHD) zavádzajú informačné systémy za účelom kontroly prepravného procesu a povinností dopravcu v zmysle zmluvy o dopravných službách medzi dopravcom a objednávateľom.
Zavádzaním informačných systémov pre cestujúcich a rešpektovaním najnovších trendov je možné skvalitňovať služby verejnej osobnej dopravy v SR. Cieľom by malo byť zvyšovanie spokojnosť cestujúcich, aby stupeň spokojnosti cestujúcich dosahoval pozitívne hodnoty, to výsledky prieskumu spokojnosti nepotvrdili (tab.1). Týmito krokmi je možné zároveň podporovať udržateľnosť dopytu po verejnej osobnej doprave.
Autori
1Vladimír Konečný, 2Mária Kostolná
1Doc. Ing. Vladimír Konečný, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, SR
2Ing. Mária Kostolná, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 1, 010 26 Žilina, SR
Literatúra
[1] GNAP, J. – KONEČNÝ, V. – Poliak, M.: Aplikácia informačných systémov v cestnej doprave. EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2007. ISBN 978-80-8070-791-0.
[2] CHOVANEC, M.: Monitoring vozidiel hromadnej prepravy osôb, reálny stav v podmienkach SR, požiadavky na rozvoj. In.: Zborník z odborného seminára pre zasielateľov a dopravcov: Mýto a kalkulácia ceny v doprave 2014, Logistický monitor, 2014, ISSN 1336-5851.
[3] KONEČNÝ, V. – GNAP, J. – Poliak, M.: Informačné systémy v cestnej nákladnej doprave a zasielateľstve. EDIS – vydavateľstvo ŽU, 2014. ISBN 978-80-554-0828-6.
[4] KONEČNÝ, V.: K efektivite prevádzky. In: Truck & business: štvrťročník pre stratégiu podnikania v cestnej doprave. Roč. 4, č. 1 (2011), ISSN 1337-897X.
[5] KONEČNÝ, V.: Monitorovanie vozidiel v cestnej nákladnej doprave, In.: Zborník z odborného seminára pre zasielateľov a dopravcov: Mýto a kalkulácia ceny v doprave 2014, Logistický monitor, 2014, ISSN 1336-5851.
[6] Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Štatistický úrad SR, 2012
[7] http://www.emtest-sk.sk/
[8] http://www.rg.com.pl/rgplus/en/
Táto štúdia/publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:
Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
“Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ”
VEGA Projekt no. 1/0159/13 – KALAŠOVÁ, A. a kol.: Základný výskum telematických systémov, ich podmienky rozvoja a potreba dlhodobej stratégie. Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, 2013-2015
VYTLAČIŤ