Abstrakt: Španielsko patrí medzi krajiny Európskej únie, kde námorná doprava hrá dôležitú úlohu v dopravnej sústave štátu v prepravách nákladu. V rámci Európy španielske námorné prístavy majú druhý najväčší podiel v prekládke nákladu po holandských prístavoch. Prístavy, ktorých je v Španielsku až štyridsať šesť a sú vo vlastníctve štátu, možno rozdeliť do dvoch skupín (podľa pobrežia, kde ležia). V roku 2018 prístavy ležiace na pobreží Stredozemného mora preložili väčšie množstvo nákladu ako prístavy ležiace v Severnom Atlantiku. Prístav Algeciras, ktorý prekladá hromadný suchý, kusový, tekutý náklad i kontajnery, preložil najväčšie množstvo nákladu. Za ostatné obdobie množstvo preloženého nákladu má rastúci trend, tj. je predpoklad, že v roku 2022 by prístavy mohli preložiť 600 mil. ton nákladu.
Kľúčové slová: Španielsko, námorná doprava, námorné prístavyJ
DEVELOPMENT OF CARGO TRANSHIPMENT IN THE SPANISH SEA PORTS
Abstract: Spain belongs to the countries of the European Union where maritime transport plays a relevant role in the transport system of the state in cargo transport. Spanish sea ports have the second largest share of cargo transhipment after Dutch ports. The ports, of which forty-six are in Spain and are owned by the state, can be divided into two groups (according to the coastline where they lie). In 2018, the ports on the Mediterranean coast transhipped more cargo than the ports in the North Atlantic. The port of Algeciras, which handles dry bulk, general, liquid cargo including containers, transhipped the largest quantity of cargo. Over the last few years, the volume of transhipped cargo has had an increasing trend, we predict that in 2022 these ports could tranship over 600 million tons of cargo.
Keywords: Spain, maritime transport, maritime ports
1 Úvod
Španielsko patrí medzi krajiny Európskej únie, kde námorná doprava má nezastupiteľné miesto pri prepravách hromadného, kusového, tekutého nákladu vrátane intermodálnych nákladových jednotiek. História námornej dopravy siaha do čias objavu Nového sveta (Ameriky) janovským moreplavcom Krištofom Kolumbom na konci 15. storočia. Kolumbus plávajúci v službách kastílsko-aragónskeho kráľa hľadal novú námornú obchodnú cestu do Indie a východnej Ázie za účelom rozšírenia moci Španielska mimo územia Európy, čo by malo pre krajinu nielen ekonomické, ale aj politické a vojenské výhody. V 16. storočí sa španielski moreplavci podieľali na dobývaní väčšiny krajín súčasnej Strednej a Južnej Ameriky, kde ležali veľké ríše Aztékov a Inkov. [1]
So svojou dĺžkou (cca 8 tis. kilometrov) je Španielsko krajinou v Európskej únie s najväčšou dĺžkou pobrežia. Vzhľadom na svoju geografickú polohu je Španielsko lídrom v prekládke nákladu v námorných prístavoch nielen v rámci Pyrenejského polostrova, ale aj Južnej Európy. Španielsko leží na hlavných prepravných trasách nákladu medzi Áziou a Európou, Európou a Severnou Afrikou, Európou a celým americkým kontinentom najmä po modernizovaní Panamského prieplavu. [2]
2 Španielske námorné prístavy
Námorné prístavy Španielska (Obr. 1), ktorých je až štyridsať šesť, sú vo vlastníctve štátu a sú riadené dvadsiatimi ôsmimi prístavnými orgánmi. Podľa pobrežia možno španielske prístavy rozdeliť do dvoch skupín, tj. námorné prístavy ležiace na pobreží severného Atlantiku a námorné prístavy ležiace na pobreží Stredozemného mora. [2]
Zdroj: Spanish Ports, 2019
Obr. 1. Španielske námorné prístavy
2.1 Prekládka nákladu v prístavoch za rok 2018
Za posledných tridsať rokov vývoj španielskych námorných prístavov bol veľmi nerovnomerný v dôsledku vývoja svetového hospodárstva najmä v krajinách Ďalekého východu (Čína ako kľúčová krajina v produkcii a distribúcii spotrebného tovaru vo svete). V roku 2018 všetky španielske prístavy preložili cca 551 mil. ton nákladu. Prístavy ležiace na pobreží severného Atlantiku preložili približne 33,4 % nákladu. Na strane druhej prístavy ležiace na pobreží Stredozemného mora, ktoré sú prirodzenou vstupnou bránou pre náklad prepravovaný z Ázie, preložili 66,6 % nákladu. Kým prístavy ležiace na pobreží severného Atlantiku zaznamenali len mierny nárast (0,6 %) oproti roku 2017, prístavy ležiace na pobreží Stredozemného mora mali nárast až 4,9 %.
Lídrom v prekládke nákladu bol námorný prístav Algeciras, ktorý preložil 107,2 mil. ton nákladu (nárast o 5,5 % oproti roku 2017). Tento prístav leží na pobreží Stredozemného mora v blízkosti Gibraltárskeho prielivu. Za ním nasledovali ďalšie dva prístavy ležiace na pobreží Stredozemného mora (Valencia s 76,6 mil. ton nákladu a Barcelona s 67,9 mil. ton nákladu). Tieto tri prístavy kontrolovali 67 % dopravy zaznamenanej v rámci španielskych prístavoch ležiacich v Stredozemnom mori a v roku 2018 preložili cca 45 % nákladu.
Najdôležitejším prístavom ležiacim na pobreží severného Atlantiku bol baskický prístav Bilbao s 35,7 mil. ton nákladu (nárast o 4 % oproti roku 2017). Za ním nasledovali prístavy Huelva s 33,1 mil. ton a Las Palmas s 27 mil. ton nákladu (prístav leží na Kanárskych ostrovoch). Tieto tri prístavy kontrolovali viac ako 50 % celkovej dopravy zaznamenanej v rámci španielskych prístavoch ležiacich na pobreží severného Atlantiku a preložili cca 17 % nákladu.
Šesť španielskych prístavov (Algeciras, Valencia, Barcelona, Bilbao, Cartagena a Huelva) patrí do prvej tridsiatky prístavov Európskej únie v prekládke nákladu za rok 2018 (je to najväčší počet prístavov v rámci krajín Európskej únie), z toho štyri prístavy ležia na pobreží Stredozemného mora a dva prístavy sú umiestené na pobreží severného Atlantiku. Tieto prístavy preložili 16 % z celkového mužstva preloženého nákladu. Lídrom v prekládke nákladu boli holandské prístavy Rotterdam a Amsterdam, ktoré spolu preložili cca 26 % nákladu (Tab. 1).
Najväčší nárast preloženého nákladu medzi rokmi 2017 a 2018 mal prístav Barcelona (+11 %), za ním nasledoval prístav Algeciras (+6 %), Valencia a Bilbao (obidva prístavy mali +4 %). Najväčší nárast nákladu medzi rokmi 2008 až 2018 mal prístav Huelva (+61 %), Algeciras (+43 %) a Valencia (+33 %), (Tab. 1). [2]
Tab. 1. Prekládka nákladu v európskych prístavoch (v mil. ton)
Pozn. n/a – hodnoty neboli k dispozícii
*do celkovej prekládky boli započítané len prístavy, ktoré mali k dispozícii hodnoty za všetky uvedené roky
Zdroj: Spanish Ports, 2019
2.1.1 Prekládka kontajnerov v prístavoch
V rámci prekládky kontajnerov lídrom medzi európskymi prístavmi bol holandský prístav Rotterdam (14,5 mil. TEU), za ktorým nasledovali Antverpy (11,1 mil. TEU) a Hamburg (8,7 mil. TEU).
Španielske prístavy preložia cca 2 tis. kontajnerov za hodinu. Na prvom mieste bol v prekládke kontajnerov prístav Valencia (5 183 mil. TEU), ktorý bol na piatom mieste medzi európskymi prístavmi. Za ním nasledovali prístavy Algeciras (7. miesto medzi európskymi prístavmi s 4 773 mil. TEU), Barcelona (10. miesto s 3,473 mil. TEU) a Las Palmas (dvadsiate druhé miesto s 1,140 mil. TEU).
Najväčší nárast preložených kontajnerov medzi rokmi 2017 až 2018 mal z európskych prístavov litovský prístav Klaipeda (+59 %). Zo španielskych prístavov bol na prvom mieste prístav Barcelona (+15 %).
Medzi rokmi 2008 až 2018 najväčší nárast preložených kontajnerov mal z európskych prístavov grécky prístav Piraeus (+1 029 %). Zo španielskych prístavov najväčší nárast mal prístav Valencia (+44 %).
V roku 2018 španielske prístavy preložili 11,5 mil. ton ovocia a zeleniny, čo predstavuje nárast o 12 % oproti roku 2017. Vzhľadom na svoje vlastnosti tento tovar je prepravovaný v chladiarenských kontajneroch. Lídrami v prekládke tohto tovaru sú prístavy Algeciras, Valencia a Barcelona. Tie preložili dve tretiny tohto tovaru. [2]
2.1.2 Prekládka ostatných druhov nákladu v prístavoch
Tekutý náklad predstavoval druhú najčastejšie prekladanú skupinu nákladu v španielskych prístavoch. V roku 2018 sa v prístavoch preložilo 180,91 mil. ton tekutého nákladu, čo predstavuje nárast o 1,5 % oproti roku 2017. Lídrom v prekládke bol prístav Algeciras s 31,85 mil. ton nákladu, čo predstavovalo cca 18 % zo španielskych prístavov, Za ním nasledovali prístavy Cartagena (25,67 mil. ton nákladu – cca 14 %) a Huelva (25,18 mil. ton nákladu – necelých 14 %).
V roku 2018 španielske prístavy, ktoré preložili 102,36 mil. ton hromadného suchého nákladu, zaznamenali len mierny nárast (0,92 %) oproti roku 2017. Tento mierny nárast bol v protiklade s prekládkou hromadného suchého nákladu s rokmi 2016 a 2017, kedy nárast predstavoval cca 10 % nákladu. Lídrom v prekládke nákladu bol prístav Gijón a jeho nový terminál určený na prekládku hromadného suchého nákladu. Jeho celkový podiel predstavoval cca 17 % (17,18 mil. t) z celkového preloženého množstva. Za ním nasledovali prístavy San Cibrao (10,76 mil. t nákladu – cca 11%) a Tarragona (9,99 mil. t – cca 10 %)
Čo sa týka prekládky kusového nákladu v roku 2018 španielske námorné prístavy preložili 267,49 mil. ton tohto nákladu. Najväčší podiel v prekládke kusového nákladu mal prístav Valencia, ktorý preložil takmer 72 mil. ton (cca 26 % z celkového preloženého množstva), za ním nasledovali prístavy Algeciras s 69 mil. ton nákladu (cca 17 %) a Barcelona s 46 mil. ton nákladu (cca 17 %). [2]
3 Odhad vývoja prekládky nákladu v španielskych prístavoch
V roku 2018 sa v španielskych prístavoch preložilo 550,75 mil. ton nákladu, z toho hromadný suchý náklad predstavoval 102,35 mil. ton (18,6 %), tekutý náklad bol 180,91 mil. ton (32,8 %), kusový nekontajnerizovaný náklad bol 76,17 mil. ton (13,8 %) a kusový kontajnerizovaný náklad bol 191,32 mil. ton nákladu (34,8 %).
V rámci výskumu bol vykonaný odhad budúceho vývoja prekládky nákladu v prístavoch. Bola použitá metódu najmenších štvorcov (lineárnu funkciu y = ax + b), pričom k dispozícii bola prekládka nákladu v španielskych prístavoch medzi rokmi 2009 až 2018 (Tab. 2).
Tab. 2. Prekládka nákladu v prístavoch medzi rokmi 2009 až 2018 (v mil. ton)
Zdroj: Spanish Ports 2019
Pre zjednodušenie postupu výpočtu si tvar lineárnej funkcie vygenerujeme použitím programu excel. Daná funkcia má tvar y = 15,36x + 385,6 (Obr.2), kde x predstavuje rok prekládky nákladu v prístavoch. Na základe tejto funkcie vieme vypočítať (odhadnúť) množstvo nákladu, ktorú by sa malo preložiť v prístavoch v roku 2020. Táto hodnota predstavuje cca 570 mil. ton nákladu.
Zdroj: Spanish Ports 2019, úprava: autor
Obr. 2. Získaná funkcia na odhad budúceho vývoja prekládky nákladu
Následne budeme chcieť vypočítať, v ktorom roku prístavy spolu preložia 600 mil. t nákladu. Túto hodnotu vypočítame z rovnice 600 = 15,36x + 385,6 Þ x = 13,96, tj. v roku 2022 by mali prístavy preložiť viac ako 600 mil. ton nákladu (Obr. 3).
Zdroj: autor
Obr. 3. Odhad vývoja nákladu (v mil. t)
4 Záver
V rámci Európskej únie sú španielske námorné prístavy druhé v poradí v prekládke nákladu po holandských prístavoch, pričom dve tretiny tohto nákladu preložia prístavy ležiace na pobreží Stredozemného mora. Použitím metódy najmenších štvorcov bolo vypočítané množstvo preloženého nákladu v španielskych prístavoch na ostatné roky. Predpokladáme, že v roku 2022 by prístavy mali preložiť 600 mil. ton nákladu Lídrom v prekládke nákladu je prístav Algeciras ležiaci na pobreží Stredozemného mora v blízkosti Gibraltárskeho prielivu. Tento prístav sa špecializuje nielen na prekládku hromadného sypkého, kusového a tekutého nákladu, ale aj intermodálnych nákladových jednotiek.
5 Literatúra
- Kolektív autorov: Kronika ľudstva. 7. vydanie, Fortuna Print, 2005, 1 280 s., ISBN 8089144543
- Spanish Ports 2019. TRANSPORTE XXI – special edition, apríl 2019, 88 s.
- Stopford, M.: Maritime Economics, 7th edition, Routledge, 2009, 815 p., ISBN 9780415275576.
- Spain has two of 44 automated ports globally [online], [nájdené https://www.portseurope.com/spain-has-two-of-44-automated-ports-globally/, dostupné: 21. augusta, 2019]
Poďakovanie
Príspevok vznikol v rámci riešenia grantového projektu VEGA 1/0791/18 “Hodnotenie ekonomických a technologických aspektov pri zabezpečovaní konkurencieschopnej verejnej dopravnej služby v integrovaných dopravných systémoch” na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.
Autor:
Tituly a pôsobisko autora:
1doc. Ing. Andrej Dávid, PhD., Katedra vodnej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko, E-mail: andrej.david@fpedas.uniza.sk
VYTLAČIŤ