Abstrakt: Intermodálna preprava je relatívne nový druh spôsobu dopravy, ktorý sa rozvinul na báze existujúcich základných druhov dopravy. V historickom kontexte sa dopravné právo určujúce základné rámce a nevyhnutné regulácie intermodálnej prepravy vyvíjalo v rámci práva základných druhov dopráv a v širšom rámci hospodárstva všeobecne. Intermodálna preprava teda nemá vlastnú legislatívu v podobe osobitných zákonov. Vykonávacími predpismi sú vyhlášky, ktoré sa odvolávajú na zákony základných druhov dopráv. Intermodálna doprava je obľúbená aj kvôli výhodám, ktoré ponúkajú intermodálne terminály. Poskytujú zákazníkom doplnkové služby, ako sú technické kontroly, údržba, čistenie alebo dlhodobé skladovanie prázdnych intermodálnych nakladacích jednotiek. Tieto služby už môže poskytovať viac subjektov, čo je zárukou konkurenčného prostredia. Zároveň sa zvyšuje riziko poškodenia tovaru pri manipulácii. V článku sú popísané výhody a nevýhody využívania intermodálnej prepravy z pohľadu dopravcov.
Kľúčové slová: intermodálna preprava, dopravca, riziká, Incoterms 2020
JEL: Z
ADVANTAGES AND DISADVANTAGES OF INTERMODAL FREIGHT TRANSPORTATION
Abstract: Intermodal transport is a relatively new mode of transport that has developed on the basis of existing basic modes of transport. In the historical context, therefore, transport law, which sets out the basic frameworks and the necessary regulations for intermodal transport, has also evolved within the framework of the law of basic modes of transport and within the wider framework of the economy in general. Intermodal transport therefore does not have its own legislation in the form of special laws. At most, it has its own decrees as implementing regulations, which, however, refer to the laws of the basic types of transport. Intermodal terminals also include other ancillary services, such as technical inspections, maintenance, cleaning or long-term storage of empty intermodal loading units. These services can already be provided by more entities, which is a guarantee of a competitive environment. At the same time, the risk of damage to the goods during handling increases. The article describes the advantages and disadvantages of using intermodal transport from the perspective of carriers.
Keywords: intermodal transport, carrier, risks, Incoterms 2020
1 Úvod
Charakteristickým znakom zvyšovania dynamiky svetovej ekonomiky v posledných rokoch je proces globalizácie, teda svetové rozdelenie obchodu, a je výsledkom aktivít krajín, členov OECD, medzi ktoré od roku 2000 patrí aj Slovenská republika. Zefektívnenie medzinárodného obchodu s tovarom a službami vytvára podmienky pre širšie zapojenie Slovenska do medzinárodného obchodu, striktne si však vyžaduje vytvorenie podmienok pre poskytovanie dopravných služieb v logistických dopravných reťazcoch na podstatne vyššej kvalitatívnej úrovni ako doteraz.
Jednou zo základných podmienok efektívnej výmeny tovaru je zriadenie dopravného uzla, kde sú tovary sústredené a prebieha tu distribúcia tovaru za účelom efektívnej prepravy medzi výrobcami, maloobchodníkmi a spotrebiteľmi v rámci logistického prepravného reťazca. Tieto dopravné uzly, ktoré tiež používajú odborný termín logistické centrá, podľa dopravnej politiky EÚ v budúcnosti vytvoria základné body intermodálnej dopravnej siete a komunikačného rámca pre toky tovaru a informácií v Európe a vo svete. [11] Okolo týchto centier, ktoré vznikajú v dôležitých komunikačných uzloch, sú vytvorené vhodné podmienky pre výstavbu priemyselných parkov a spotrebiteľských aglomerácií. Dôležitou súčasťou týchto uzlov sú terminály intermodálnej prepravy, kde dochádza k prechodu na iný druh dopravy a dopravu medzi nimi zabezpečujú priame intermodálne vlaky s vysokou kvalitou prepravy.
Napriek obmedzenej finančnej podpore pre infraštruktúru je intermodálna preprava od roku 1995 na Slovensku dynamicky sa rozvíjajúcim ekologickým dopravným sektorom s rastom prepravovaného tovaru (Obrázok 1). Ďalší rozvoj intermodálnej prepravy spomaľuje najmä nevyhovujúca infraštruktúra prekladísk kontajnerov na Slovensku. Preto je potrebné vzhľadom na očakávaný rýchly vývoj slovenskej ekonomiky vytvoriť podmienky na jej podporu urýchleným dobudovaním intermodálnej dopravnej infraštruktúry a hlavne terminálov. [7]
Zdroj: [7]
Obr. 1. Množstvo prepraveného tovaru intermodálnou prepravou na Slovensku v rokoch 1993 – 2017
Kľúčovým cieľom európskej dopravnej politiky je dosiahnuť 60% zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Jednou zo stratégií, ako to dosiahnuť, je presunúť 30% dopravy na vzdialenosti 300 kilometrov a dlhšie z cesty na spôsoby dopravy s nižšími emisiami CO2 vrátane prepravy kontajnerov a iných IPJ (intermodálnych prepravných jednotiek) napr. na železnicu a vnútrozemské vodné cesty. [5]
Kombinovaná doprava ako súčasť intermodálnej prepravy je prepracovaný dopravný systém založený na preprave nákladu v jednej a tej istej nákladnej jednotke, ktorý strieda rôzne dopravné prostriedky na rôznych prepravných trasách od odosielateľa po príjemcu, „od dverí k dverám“. Intermodálna preprava využíva všetky dopravné prostriedky základných druhov dopravy, ako napríklad cestnú, železničnú, vnútrozemskú vodnú alebo námornú dopravu.
Intermodálne terminály sú vo všeobecnosti veľmi drahé koplexy, ktoré sa stavajú z prostriedkov dlhodobých investícií, zvyčajne za účasti verejných prostriedkov a návratnosti rádovo desiatok rokov. [15] Tieto investície zvyčajne presahujú finančnú kapacitu jednotlivých dopravcov, prevádzkovateľov alebo prepravcov intermodálnej prepravy.
Je preto prirodzeným záujmom dosiahnuť využitie terminálov intermodálnej prepravy niekoľkými prevádzkovateľmi intermodálnej prepravy, bez ohľadu na to, či si navzájom konkurujú, s cieľom dosiahnuť lepšie rozloženie investícií a ich návratnosť. To však vytvára akýsi prirodzený monopol a potenciál pre hospodársku súťaž, ktorý musí byť chránený podľa pravidiel Európskej únie.
Subjekty pôsobiace v reťazci intermodálnej / kombinovanej dopravy:
Dopravca: keďže kombinovaná doprava sa vyznačuje kombináciou niekoľkých druhov dopravy, je logické, že sa môžu dopravcovia aj dopĺňať a striedať. Čím viac dopravcov sa podieľa na preprave tovaru, tým väčšie je riziko, že sa s tovarom niečo stane.
Prepravca (odosielateľ / príjemca): dôležitá súčasť dopravného reťazca, ktorá tiež prispieva k možnosti výskytu rizika. Môže to byť riziko, či už je to zlý výber dopravcu alebo zlé prepravné dispozície.
Zasielateľ: ak sa v prepravnom reťazci nachádza zasielateľ, dá sa povedať, že voči prepravcovi nesie rovnaké riziká, ako keby bol sám dopravcom.
Skladník: počas kombinovanej prepravy tovaru je možné, že tovar bude počas cesty uskladnený v sklade, väčšinou v termináli. Počas skladovania môže dôjsť k strate tovaru, odcudzeniu alebo poškodeniu počas manipulácie.
2 Výhody využitia intermodálnej prepravy
Intermodálna nákladná preprava poskytuje flexibilitu pri výbere spôsobu prepravy tovaru. Zasielateľ má navyše možnosť byť kreatívny pri hľadaní najefektívnejšieho druhu dopravy. Tento proces vo všeobecnosti zahŕňa najmenej dva spôsoby dopravy. Čím efektívnejšie sa to plánuje, tým viac peňazí sa dá ušetriť. Intermodálna preprava ponúka v porovnaní s inými metódami výhodu relatívne nízkych nákladov. [4]
Intermodálna nákladná preprava znižuje požiadavky na kapacitu vodičov nákladných vozidiel na veľké vzdialenosti. Vedie to k zvýšeniu prepravnej kapacity dopravných prostriedkov.
Štandardizácia kontajnerov umožnila podporu intermodálnej prepravy kdekoľvek na svete. Kontajnerový náklad možno prepraviť neporušený k zákazníkom prakticky kdekoľvek na svete, kde existujú nákladné lode, prístavy kontajnerov a vnútrozemská preprava schopná manipulácie s kontajnermi. Štandardizácia umožňuje zníženie manipulácie, nákladov a času prepravy. [12]
Intermodálna preprava poskytuje prepravcom viac možností výberu dopravy. Jednotlivé režimy môžu byť pre odosielateľa príliš pomalé alebo príliš drahé, avšak kombinácia režimov poskytuje viac možností.
Intermodálna preprava môže znížiť preťaženie diaľnice. Jediný intermodálny vlak môže nahradiť 200 nákladných vozidiel na diaľnici s využitím jednej štvrtiny paliva.
Prepravcovia považovali intermodálnu prepravu za účinný prostriedok na zvýšenie udržateľnosti svojich dodávateľských reťazcov. S rastúcim významom udržateľných dodávateľských reťazcov bude táto výhoda intermodálnej prepravy priťahovať viac prepravcov. [10]
3 Nevýhody využitia intermodálnej prepravy
Rýchlosť prepravy tovaru:
Aj keď intermodálna preprava ponúka v porovnaní s inými metódami výhodu relatívne nízkych nákladov, dosahuje ju obetovaním rýchlosti; kedykoľvek sa náklad presunie do
porovnateľne pomalšieho dopravného prostriedku, napríklad do vlakov, ktoré jazdia na koľajniciach a neponúkajú priame spojenie ako cestná doprava, sa preprava spomalí. Zvyčajne plus jeden deň oproti cestnej doprave. Ak intermodálna zásielka vyžaduje použitie dvoch železníc, môže prepravca očakávať zásielku plus 2 až 3 dni oproti cestnej doprave. Aby intermodálna preprava fungovala s maximálnou účinnosťou, musí tiež znížiť čas strávený čakaním v skladoch na príchod nového dopravcu alebo na vyloženie nákladu. [13]
Nedostatok spoľahlivosti:
Vzhľadom k tomu, že sa spolieha na viac ako jeden spôsob prepravy, intermodálna preprava tiež podlieha nižšej celkovej spoľahlivosti; s rastom reťazca rôznych režimov sa zvyšuje aj možnosť nefunkčnosti ľubovoľného článku v reťazci. Toto je obzvlášť problematické, keď jedným z druhov dopravy je železnica; železnice sú náchylnejšie na meškanie spôsobené zlým počasím alebo poruchou zariadenia. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu rýchlosti, je menej pravdepodobné, že by prepravcovia, ktorí požadujú spoľahlivú a rýchlu prepravu, zvážili intermodálne systémy.
Intermodálna prevádzka:
Mnoho intermodálnych terminálov čelí logistickým výzvam. V termináloch intermodálnej prepravy v rámci Slovenskej republiky je v súčasnosti často používaná technológia náročná na čas, prípadne má nevýhody z hľadiska neefektívne vynakladaných finančných prostriedkov. Preťaženie a neefektívnosť sú stále jednou z hlavných výziev, ktoré predstavuje intermodálna prevádzka terminálu.
Frekvencia doručovania:
Frekvencia doručovania je priamo ovplyvnená úrovňou služieb poskytovaných najmenej frekventovaným druhom dopravy. V prípade, že námorný dopravca poskytuje služby dvakrát týždenne, potom intermodálna sieť nemôže zabezpečiť vyššiu frekvenciu. Intermodálna preprava nie je určená pre malé časté zásielky. Dodávky JIT s rozvrhnutím viacerých dodávok za deň nie sú vhodné pre intermodálnu prepravu. [9]
Vysoké náklady na infraštruktúru:
Intermodálna nákladná preprava tiež trpí pomerne vysokými nákladmi na infraštruktúru. Kontajnerizácia znížila náklady a ťažkosti s prepravou tovaru štandardizáciou jeho formy; zasielatelia môžu ľahko presunúť ten istý kontajner z lode na vlak alebo na nákladné vozidlo. Manipulácia s týmito kontajnermi si však vyžaduje, aby mali dostatočné manipulačné zariadenia potrebné na manipuláciu s veľkými kontajnermi. Taktiež takáto infraštruktúra ešte nepokrýva všetky potrebné miesta k efektívnemu využitiu intermodálnej prepravy.
Obmedzené alebo zakázané komodity:
Nie každú komoditu je možné prepravovať prostredníctvom intermodálnej prepravy. Existujú produkty, ktoré môžu byť obmedzené alebo zakázané. Zakázané výrobky sú položky, ktoré bez výnimky nemôžu byť prepravené napr. železničnou alebo cestnou infraštruktúrou. Obmedzené výrobky sú výrobky, ktoré majú pravidlá a nariadenia, ktoré musia dopravcovia dodržiavať, aby sa zásielka mohla legálne pohybovať daným spôsobom prepravy. [1]
Poškodenie:
Kedykoľvek treba manipuláciu s nákladom, riskujú dopravcovia možnosť poškodenia pri preprave nákladu z jedného spôsobu prepravy na druhý. Našťastie sa toto nebezpečenstvo dá zmierniť, ale všeobecne to znamená nadmerné zabalenie pridaním väčšieho množstva výstužného a ochranného materiálu, ako by sa za bežných okolností považovalo za dostatočné. Dôvod blokovania a vystuženia, hlavne pri kontajneroch je nesmierne dôležitý, pretože intermodálne kontajnery čelia prepravným vibráciám. [8] Vibrácie majú schopnosť posúvať obsah zásielky v kontajneri horizontálne aj vertikálne. Táto pridaná váha a náklady čiastočne vyrovnávajú výhody, ktoré má intermodálna preprava z hľadiska energetickej účinnosti a nákladov.
Nebezpečenstvo poškodenia alebo odcudzenia nákladu počas intermodálnej prepravy môže byť:
- mechanické poškodenie nákladu,
- krádež nákladu,
- krádež návesu,
- fantómový dopravca/prepravca,
- strata nákladu,
- meškanie prepravy.
Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť trendy v krádeži nákladu v EMEA regióne vo vybraných rokoch.
Zdroj: [16]
Obr. 2. Množstvo ukradnutého tovaru podľa spôsobu krádeže vo vybraných rokoch
Riziká spojené s prepravou tovaru sú klasifikované v skupine obchodných rizík v medzinárodnom obchode.
Tieto riziká sa môžu:
1) Obmedziť na kontrolu prepravovaného tovaru (dá sa presne vyčísliť a odhadnúť).
2) Rozšíriť na následné škody, ak tovar nie je na správnom mieste v správnom čase (je ťažké ho vyčísliť a odhadnúť)
Tri úrovne riadenia dopravných rizík:
1) prevod rizika (prepravné a zasielateľské poistenie),
2) zníženie rizika (výber vhodnej prepravy, vhodné a bezpečné balenie a označovanie tovaru, národné požiadavky na balenie tovaru nájdete v Medzinárodnej obchodnej komore – ICC)
3) zbaviť sa rizika prevodom na obchodných partnerov – záleží to na platných podmienkach upravujúcich zodpovednosť:
a) dopravca – zodpovednosť za tovar určená v každej prepravnej zmluve,
b) zasielateľ – zodpovednosť za tovar v rámci zasielateľských zmlúv.
Ak sa prepravca nechce spoliehať na obmedzenú zodpovednosť dopravcu alebo zasielateľa, existuje možnosť použiť medzinárodne uznávané pravidlá Incoterms 2020. Malo by to však byť náležite uvedené v kúpno-predajnej zmluve.
V tom čase bude presne vedieť, či zodpovednosť za tovar je na strane kupujúceho alebo predávajúceho. Pravidlá Incoterms boli navrhnuté tak, aby znižovali nedorozumenie a podporovali komunikáciu medzi stranami zapojenými do postupov a procesov prepravy. Je nepochybné, že podmienky sa stali komunikačným nástrojom medzi stranami. [14]
Incoterms sú doložky, ktoré určujú zodpovednosť predávajúceho a kupujúceho zapojeného do medzinárodnej alebo vnútroštátnej prepravy.
Napríklad pri preprave od dverí k dverám musí byť náklad vyzdvihnutý nákladným vozidlom, prepravený do skladu, skonsolidovaný, prepravený do prístavu, naložený na plavidlo, prepravený do zahraničia uvedeným plavidlom a všetko sa zopakuje po vylodení. Počas prepravy môžu byť náklady spojené s doručením a poistením veľmi vysoké. Je teda dosť zriedkavé, že by každá strana mala platiť za všetko. Tu prichádzajú dodacie doložky Incoterms.
Dodacie doložky určujú, kto je zodpovedný za zaplatenie prepravného a poistenie nákladu v každej etape jeho prepravy z bodu A do bodu B. Ak ste zodpovedný za to, kým nebude tovar vyložený v zámorskom prístave, potom ste zodpovedný za poistenie a / alebo akékoľvek náhodné straty alebo škody, ktoré vzniknú medzi ich vyzdvihnutím a vyložením v cudzom prístave. Za prípadné škody alebo náhodné straty, ktoré vzniknú po vyplávaní zo zahraničného prístavu vo vnútrozemí, zodpovedá druhá strana. [1]
Najnovšia verzia dodacích doložiek Incoterms 2020 pochádza z 1.1.2020. Na rozdiel od zmien a doplnení zákonov však nové vydanie automaticky neznamená, že predchádzajúce verzie sú neplatné. Právne záväzný účinok je v rukách zmluvných strán, ktoré si môžu medzi sebou zvoliť ľubovoľnú verziu, dokonca aj staršiu verziu doložiek (samozrejme sa dá očakávať, že súčasná verzia bude najviac prispôsobená najnovším požiadavkám a vývoju obchodu). Z tohto dôvodu sa vždy v kúpnopredajnej zmluve uvedie rok vydania Incoterms, na ktorých sa zmluvné strany dohodli.
Dodacie doložky sú rozdelené do 4 kategórií; v prvých troch skupinách (E, F, C) prechádzajú povinnosti z predávajúceho na kupujúceho pri expedícii tovaru, a sú tak pre kupujúceho náročnejšie. V prípade štvrtej skupiny (D) prechádzajú povinnosti z predávajúceho na kupujúceho až pri doručení tovaru. A z hľadiska nevyhnutnosti plnenia povinností kladú na predávajúceho vyššie nároky. Na obrázku 3 vidíme rastúce riziko a náklady z pohľadu predajcu. [6]
Zdroj: [autori]
Obr. 3. Rast nákladov a rizika pri použití DD Incoterms 2020 z pohľadu predávajúceho
EXW znamená, že kupujúci je vystavený riziku pri dodaní tovaru na svoje konečné miesto určenia. Povinnosťou predávajúceho je poskytnúť zabalený tovar pripravený na prepravu vo svojich priestoroch. Ak sa strany dohodnú, že predávajúci naloží tovar, tak je to na náklady a riziko kupujúceho. EXW teda poskytuje predajcovi možnosť najnižších nákladov a rizík.
FCA znamená, že predávajúci dodá tovar v momente, keď ho colne odbaví a vo svojich priestoroch naloží na dopravný prostriedok dopravcovi, ktorého si volí kupujúci. Ak sa však dodanie uskutoční inde, má sa za to, že predávajúci dodal tovar po doručení zásielky na určené miesto; kupujúci je zodpovedný za preloženie tovaru na iný dopravný prostriedok. Novinkou v tomto pravidle je, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že kupujúci – na svoje vlastné náklady a riziko – vydá pokyn dopravcovi, aby vystavil predávajúcemu prepravný doklad (nákladný list) s uvedením, že tovar bol dodaný. [1,6] Kontextom tohto ustanovenia je akreditív a pevne zakorenené zvyky bánk, ktoré akreditívy vydávajú, požadovať nákladný list – dôkaz, že tovar je naložený na dopravnom prostriedku. Tento dokument môže byť vyžadovaný, aj keď dopravca prevzal zodpovednosť za tovar naložením na nákladné vozidlo vo vnútrozemskom sklade predajcu.
FAS a FOB boli zatriedené do kategórie so stredne-nízkym rizikom, čo odráža marginálne zvýšenie nákladov a rizika, ktorým podľa týchto podmienok čelil predajca. Podľa FAS predávajúci dodá tovar, ak ho zloží v prístave nalodenia k boku lode. To znamená, že kupujúci musí niesť všetky náklady a riziká straty alebo poškodenia tovaru od tohto okamihu. [6,14]
Dodacia doložka FOB vyžaduje, aby predávajúci doručil tovar na palubu lode, ktoré má byť označené kupujúcim, spôsobom obvyklým v konkrétnom prístave. V takom prípade musí predávajúci zabezpečiť aj vývozné odbavenie tovaru. Na druhej strane kupujúci hradí náklady na námornú dopravu, poistenie, vylodenie a náklady na dopravu z prístavu vylodenia do miesta určenia.
CFR a CPT sú kategorizované ako stredné riziká, pretože predávajúci musí uzavrieť zmluvu o medzinárodnej preprave a zaplatiť prepravné do dohodnutého miesta určenia v krajine určenia. Je potrebné poznamenať, že aj keď je predávajúci povinný zaplatiť náklady na prepravu, riziko za poškodenie alebo stratu tovaru prechádza na kupujúceho v momente, kedy je tovar odovzdaný prvému dopravcovi. CFR by sa mala používať iba na námornú nákladnú dopravu v a na vnútrozemskú vodnú dopravu; pre všetky ostatné spôsoby dopravy by sa mala nahradiť doložkou CPT. [6]
Doložky CIF a CIP sú kategorizované v pásme zvýšeného rizika, čo odráža povinnosť predávajúceho poskytnúť kupujúcemu poistenie. Predávajúci musí zabezpečiť poistenie zásielky počas celej doby prepravy. A práve v rozsahu poistenia nastala zmena oproti Incoterms 2010, kde minimom bola klauzula ICC C, teda poistenie s minimálnym krytím alebo akákoľvek podobná skupina. [14] V roku 2020 CIP vyžaduje, aby predávajúci poistil tovar v rámci poistenia ICC A – poistenie všetkých rizík. Pri dodacej doložke CIF ostala klauzula poistenia ICC C, teda stačí poistenie na 110% hodnoty tovaru. [6, 16]
Medzi vysokorizikové doložky sa zaraďujú DAP, DPU a DDP, pretože predávajúci zodpovedá za celkovú prepravu tovaru do krajiny určenia. Popri prepravných nákladoch preberá aj riziká na prepravnej trase. Nákup za týchto podmienok je porovnateľne nákladnejší, oproti iným typom dodacích doložiek. Najdôležitejšou úvahou v súvislosti s podmienkami DDP je, že predávajúci je zodpovedný za preclenie tovaru v krajine kupujúceho, vrátane zaplatenia cla a daní, a získania potrebných povolení a registrácií od orgánov v tejto krajine. Pokiaľ sú pravidlá a nariadenia v krajine kupujúceho veľmi zložité a predávajúci nie je schopný zabezpečiť potrebné dokumenty, odporúča sa upustiť od dodacej doložky DDP a nahradiť ju doložkou DAP alebo DPU. [14]
Obchodníci a bankári čelia problémom so správnym uplatňovaním Incoterms 2020. Pre obchodníkov je problémom správna voľba dodacích podmienok spojených s druhmi dopravy, zatiaľ čo si plne neuvedomujú riziká, ktoré tieto rozhodnutia prinášajú. Námorné kontajnery sú najväčšou výzvou a je potrebné vyvinúť značné úsilie na podporu správneho výberu vhodných Incoterms 2020 na základe konkrétnych okolností.
4 Záver
Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, intermodálna preprava neposkytuje významné nákladné výhody v porovnaní s cestnou nákladnou dopravou. Aj keď dochádza ku krátkodobému zníženiu výdavkov na pohonné hmoty, celkové náklady spojené s budovaním a údržbou železničnej infraštruktúry vyvažujú tieto úspory. Železnice vo všeobecnosti nefungujú priamo s prepravcami. Namiesto toho spolupracujú s intermodálnymi dopravcami, ktorí potom predávajú svoje služby prepravcom. Pre prepravcov je životne dôležité zvoliť si intermodálneho dopravcu, ktorý má dostatočné skúsenosti so železničnými dopravcami. Musia riešiť problémy s povolenými hmotnosťami, postupmi nakladania, požiadavkami na prepravné dokumenty , atď. Ako už bolo spomenuté vyššie, Incoterms sa používa už niekoľko desaťročí a nakoniec ho ľudia zúčastňujúci sa na medzinárodných obchodných transakciách považovali za samozrejmosť. Incoterms na úrovni teórie a v praxi sú dve rôzne veci. Je to jeden z dôvodov, prečo používatelia Incoterms nesprávne interpretujú a robia chyby pri výbere doložky, ktorá sa má použiť. A pritom správne pochopenie a použitie pravidiel Incoterms je krokom k zníženiu rizika v intermodálnej preprave. Ak si strany uvedomia, za čo a do kedy sú zodpovedné za prepravovaný tovar, môžu sa vyhnúť zbytočným nákladom a rizikám spojených s prepravou. Pre lepšie vysvetlenie vplyvu rizík by bolo vhodné poukázať na konkrétnu prípadovú štúdiu.
5 Literatúra
- Bergami, R.: Managing Incoterms 2010 risks: tension with trade and banking practices. Australia. 2013. Vol. 6 (3), Available on: file:///C:/Users/KCMD/Downloads/Managing_Incoterms_2010_risks_tension_with_trade_a%20(1).pdf
- Caban,J.- Brumercik,F.- Vrabel,J.- Ignaciuk,P.- Misztal,W.- Marczuk,A.: Safety of Maritime Transport in the Baltic Sea, LOGI, vol. 134, 2017, doi: 10.1051/matecconf/201713400003https://www.krone-trailer.com/english/products/curtainsider/profi-liner/
- EUROSTAT 2017, available on: https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Freight_transported_in_containers_-_statistics_on_unitisation
- Gnap,J.: Modelling of transport and transport process in road freight transport, (1. ed.), University in Zilina, 2013120 s., ISBN 978-80-554-0744-9.
- Chłopek,Z.- Strzałkowska.K.: Risks posed by particulate matteer to the human health and environment near transport routes. In: In: The Archives of Automotive Engineering – Archiwum Motoryzacji2014.Vol.63(1).
- ICC Publication: Incoterms 2020. 723E. ISBN: 978-92-842-0510-3
- Intermodal promotion centre: Výkony kombinovanej dopravy v SR. Available on: http://www.intermodal.sk/vykony-kombinovanej-dopravy-v-slovenskej-republike/27s
- Kalasova,A.- Kupculjakova,J.: The Future in the Telematics Applications as Support for Increased Safety, Transport Problems, vol. 7, no. 1, pp. 103-109, 2012.
- Kalasova, A. – Faith, P.- Mikulski, J.: Telematics applications, an important basis for improving the road safety. 2015. In: 15th International Conference on Transport Systems Telematics (TST), Vol. 531, pp 292-299. DOI: 10.1007/978-3-319-24577-5_29
- Konečný,V.- Šimková,I.- Komačková,L.: The accident rate of tourists in Slovakia. Logi – Scientific Journal on Transport and Logistics, 2015, Vol. 6, No. 1, pp. 160 – 171, ISSN 1804-3216.
- Kubasakova, I.- Jagelcak, J.: Load distribution in general purpose maritime container and the analysis of load distribution on extendable semitrailer container chassis carrying different types of containers. In: Naše more = Our sea : znanstveno-stručni časopis za more i pomorstvo. – ISSN 0469-6255. – Vol. 61, Iss. 5-6 (2014), s. 106-116.
- Poliak, M.: The relationship with reasonable profit and risk in public passenger transport in the Slovakia. 2013. In: Ekonomicky casopis, Vol. 61 (2), pp 206-220, ISSN: 0013-3035
- Poliak, M., Poliakova, A.: Relation of social legislation in road transport on driver´s work quality. 2015. In: 15th International Conference on Transport Systems Telematics (TST). Vol 531, pp. 300-310, DOI: 10.1007/978-3-319-24577-5_30
- Seredyuk, V.: Incoterms in practice: Hidden risks. 2017. Available on: https://www.theseus.fi/bitstream/handle/10024/135838/Seredyuk_Victoria.pdf?sequence=2
- Intermodal promotion centre: Dobudovanie základnej infraštruktúry intermodálnnej dopravy v SR. Available on: http://www.intermodal.sk/dobudovanie-infrastruktury-kombinovanej-dopravy-ref/603s
- BSI and TT club: Cargo theft report, 2020, Available on: https://www.ttclub.com/fileadmin/uploads/tt-club/Documents/TT_and_BSI_annual_theft_report/BSI___TT_Club_Report_2020.pdf
- Kubasakova, I., Jagelcak, J.: Logistics system just-in-time and its implementation within the company. 2016. In: Communications : scientific letters of the University of Žilina. – ISSN 1335-4205. – Vol. 18, no. 2 (2016), pp. 109-112.
- Marušinec, P.: Nediskriminačný prístup k infraštruktúre kombinovanej dopravy. 2010. Available on: http://www.intermodal.sk/nediskriminacny-pristup-k-infarstrukture/482s
- http://www.intermodal-terminals.eu/database
- http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do
- https://www.google.sk/maps
Poďakovanie
Tento príspevok bol vypracovaný za podpory projektu: MSVVS SR – VEGA č. 1/0245/20 Poliak, M .: Identifikácia dopadu zmeny právnych predpisov týkajúcich sa dopravy na konkurencieschopnosť dopravcov a bezpečnosť prepravy.
Autori:
Jaroslava KUBÁŇOVÁ 1, Iveta KUBASÁKOVÁ 2
Tituly a pôsobisko autorov:
1Ing. Jaroslava Kubáňová, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina 010 26, E-mail: jaroslava.kubanova@fpedas.uniza.sk
2doc. Ing. Iveta Kubasáková, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Univerzitná 8215/1, Žilina 010 26, E-mail: iveta.kubasakova@fpedas.uniza.sk
VYTLAČIŤ