UDRŽATEĽNOSŤ DOPRAVY A UHLÍKOVÁ STOPA

Abstrakt: Zvyšujúce sa požiadavky na mobilitu osôb a nákladu, najmä v mestských oblastiach, sú spojené s rastúcim objemom dopravy na uspokojenie týchto požiadaviek a tieto aktivity viedli k zvýšeniu motorizácie a preťaženia dopravných sietí. V dôsledku týchto faktorov sa odvetvie dopravy čoraz viac spája s negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Medzi najdôležitejšie dôsledky patrí zmena klímy, kvality ovzdušia, hluk, kongescie a nehody. Emisie uhlíka v dodávateľskom reťazci vznikajú pri rôznych procesoch, od spracovania surovín až po expedíciu hotových výrobkov. Doprava je jedným z kľúčových faktorov, ktoré najviac zaťažujú uhlíkovú stopu v dodávateľských reťazcoch a to používaním fosílnych palív, prepravou ťažkých bremien na dlhé trasy, používaním starých vozidiel a nedostatočným plánovaním a riadením dopravy. Viac ako tretina najväčších spoločností podľa trhovej kapitalizácie neoznamuje emisie podľa rozsahu 3.  Keď sa však pozrieme na údaje o emisiách v rozsahu 3, tieto emisie sa podieľajú 40 % – 97 %. To je obrovské číslo, ktoré dáva podnet na zamyslenie sa nad mnohými emisiami, ktoré spoločnosti stále nevykazujú a toto vykazovanie emisií rozsahu 3 pomôže organizácii zosúladiť sa s jej cieľmi v oblasti udržateľnosti.

Kľúčové slová: udržateľnosť, uhlíková stopa, dodávateľský reťazec, emisie rozsahu 3

JEL: L91

TRANSPORT SUSTAINABILITY AND CARBON FOOTPRINT

Abstract:  Increasing mobility demands for people and freight, particularly in urban areas, are associated with increasing traffic volumes to meet these demands, and these activities have led to an increase in motorisation and congestion on transport networks. As a result of these factors, the transport sector is strongly associated with negative environmental impacts. The most important effects include climate change, air quality, noise, congestion and accidents. Carbon emissions in the supply chain arise from a variety of processes, from the processing of raw materials to the dispatch of finished products. Transport is one of the key drivers of the carbon footprint in supply chains, with the use of fossil fuels, the transport of heavy loads over long distances, the use of old vehicles and poor transport planning and management. More than a third of the largest companies by market capitalisation do not report Scope 3 emissions.  However, when we look at Scope 3 emissions data, these emissions account for 40%-97%. This is a huge number that gives suggestions about the many emissions that companies are still not reporting, and this reporting of Scope 3 emissions will help an organisation align with its sustainability goals.

Keywords: sustainability, carbon footprint, supply chain, Scope 3 emissions

1 Úvod

Narastajúce požiadavky na mobilitu osôb a nákladu, najmä v mestských oblastiach, sú spojené s rastúcim objemom dopravy na uspokojenie týchto požiadaviek a tieto aktivity viedli k zvýšeniu motorizácie a preťaženia dopravných sietí. V dôsledku týchto faktorov sa odvetvie dopravy čoraz viac spája s negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Medzi najdôležitejšie dôsledky patrí zmena klímy, kvality ovzdušia, hluk, kongescie a nehody.

Udržateľnosť sa najčastejšie premieta do dvoch oblastí:

  • Environmentálne štandardy, ktoré reagujú na zhoršovanie životného prostredia, odlesňovanie, emisie skleníkových plynov alebo znečisťovanie vody.
  • Sociálne štandardy, ktoré zahŕňajú férové pracovné podmienky alebo zdravie a bezpečnosť [1].

Niektoré z odporúčaní pre spoločnosti, ako zabezpečiť udržateľnosť sú:

  1. Preprava tovaru s nízkou uhlíkovou stopou – dôležitá je práca s optimalizáciou trasy.
  2. Zníženie množstva odpadu a kontrola spotreby energie – princípy cirkulárnej ekonomiky.
  3. Venovanie pozornosti zdraviu a pohodliu svojich zamestnancov – bezpečnosť na pracovisku, prestávky na oddych, zlepšenie podmienok práce a reakcia na ich pripomienky.
  4. Práca so zodpovednými dodávateľmi – nákup od lokálnych dodávateľov a skrátenie dodávateľského reťazca.
  5. Zostavenie politiky spoločensky zodpovedného podnikania (CSR) – sformulovanie stratégie pre udržateľný rozvoj a princípy CSR [1].

2 Uhlíková stopa

Uhlíkovú stopu môžeme rozdeliť na priamu a nepriamu:

  • Priama (primárna) – množstvo skleníkových plynov vypustených priamo pri aktivitách (spaľovanie pohonných hmôt, spotreba elektriny, tepla …)
  • Nepriama (sekundárna) – množstvo skleníkových plynov vypustených počas celého životného cyklu výrobkov a služieb (od výroby až po likvidáciu) [2].

Emisie uhlíka v dodávateľskom reťazci vznikajú pri rôznych procesoch, od spracovania surovín až po expedíciu hotových výrobkov ako ukazuje obrázok 1. Vo fáze dodávateľa sa pri spracovaní surovín a príprave polotovarov emitujú uhľovodíky, oxidy síry (SOx) a odpady vo forme plynných a kyslých zlúčenín. Vo fáze poskytovateľa logistických služieb úroveň a typy emisií uhlíka závisia od spôsobu dopravy, výberu použitého paliva a prejdenej vzdialenosti. Vozidlá s dieselovým motorom, ako sú ťažké nákladné vozidlá, emitujú oxid uhličitý (CO2), oxid dusný (N2O), pevné častice a prchavé organické zlúčeniny [3].

Zdroj: Spracované autorom na základe [4]

Obr. 1 Fázy uzavretého dodávateľského reťazca

Celkové emisie uhlíka vo fáze výrobcu možno merať z priamych a nepriamych emisií rôznych výrobných procesov, ako je spracovanie surovín, ich čistenie, úprava, tvarovanie a spracovanie až po konečnú montáž výrobku. Napokon, celkové emisie uhlíka vo fáze distribučného centra závisia od typu použitých obalov, obchodnej politiky, hustoty spotrebiteľov a úrovne opätovného použitia [4]. Doprava je jedným z kľúčových faktorov, ktoré najviac zaťažujú uhlíkovú stopu v dodávateľských reťazcoch. Na nasledujúcom obrázku 2 sa nachádzajú emisie skleníkových plynov podľa typu dopravy, z čoho vyplýva najväčšia produkcia leteckou dopravou a najmenšia vlakovou.

Zdroj: [5]

Obr. 2 Emisie skleníkových plynov podľa druhu dopravy

Nasledujúce prvky dopravy majú najväčší vplyv na uhlíkovú stopu:

  1. Použitie fosílnych palív: Spaľovanie fosílnych palív, ako sú benzín alebo nafta s vysokým obsahom uhlíka produkuje skleníkové plyny a prispieva k celkovej klimatickej zmene.
  2. Dĺžka trasy: Doprava na dlhé vzdialenosti zvyčajne produkuje viac emisií skleníkových plynov ako krátke cesty.
  3. Preprava ťažkých bremien: Preprava ťažkých bremien vyžaduje viac energie a paliva, čo vedie k vyššej produkcií skleníkových plynov.
  4. Použitie starých vozidiel: Staré vozidlá zvyčajne produkujú viac emisií skleníkových plynov, pretože ich technológia nie je tak účinná ako moderné vozidlá.
  5. Nedostatočná plánovanie a riadenie dopravy: Neefektívne plánovanie a riadenie dopravy môže viesť k nadmernému využívaniu cestnej alebo inej dopravy, čo zvyšuje emisie skleníkových plynov a negatívne ovplyvňuje uhlíkovú stopu [6].

2.1 Kalkulácia uhlíkovej stopy

Kalkulačka uhlíkovej stopy Ministerstva životného prostredia počíta objem vyprodukovaných emisií jednotlivca za obdobie ostatného roka. Kalkulačka okrem priamej uhlíkovej stopy počíta aj nepriamu stopu celého životného cyklu. Hoci na internete existuje množstvo rôznych kalkulačiek uhlíkovej stopy, vybraná kalkulačka je zameraná špecificky na obyvateľov Slovenska a používa lokálne emisné faktory. Kalkulačka vychádza z oficiálnych údajov či už Slovenského hydrometeorologického ústavu alebo iných organizácií. Výpočet emisií z automobilovej dopravy je založený na informáciách o počte najazdených kilometrov, reálnej spotrebe paliva, type paliva a priemernom počte osôb v aute. Následne na základe vybraného typu paliva kalkulačka priradí prislúchajúci emisný faktor (Tab. 1). Pri výpočte v tejto časti sú zahrnuté len emisie vyplývajúce zo samotného používania automobilu, emisie vznikajúce pri výrobe sú započítané v časti Spotreba. Prednastavené hodnoty sú určené na základe priemerného počtu najazdených kilometrov jedného vozidla, a to 11888 km [2].

Tab. 1 Koeficient na základe výberu frekvencie prepravy

Zdroj: [2]

Spaľovanie jedného litra paliva vyprodukuje vždy rovnaké množstvo emisií uhlíka bez ohľadu na technológiu spaľovania. Platí to aj pre vozidlá na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený ropný plyn (LPG). Preto pre presný výpočet stačí informácia o reálnej spotrebe. Použitá technológia, na rozdiel od emisií oxidov dusíka, nedokáže dodatočnými filtračnými systémami znížiť množstvo emisií. Pri automobiloch poháňaných elektrinou je emisný faktor nastavený podľa slovenského energetického mixu a to 169g ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2e) na kilowatthodinu (kWh). Hodnota je uvedená v tabuľke 2 [7].

Tab. 2 Emisné faktory palív automobilov

Zdroj: [2]

V celosvetovom meradle je päť hlavných zdrojov emisií podľa Centra pre klimatické a energetické riešenia nasledovných:

  • Elektrická energia a teplo (31 %)
  • Doprava (15 %)
  • Výroba (12 %)
  • Poľnohospodárstvo (11 %)
  • Lesné hospodárstvo (6 %) [6].

Znižovanie emisií z dopravy je náročné z dôvodu hodnoty, ktorú ľudia pripisujú doprave, a dominantného postavenia jediného zdroja paliva – ropy. Dopyt po doprave je oveľa menej citlivý na zmeny cien ako dopyt po elektrickej energii a ľudia majú len málo nákladovo efektívnych alternatív k motorovým palivám [8]. Napriek tomu by organizácie mali brať do úvahy vplyv dopravy na celkovú uhlíkovú stopu a snažiť sa minimalizovať jej dopad prostredníctvom lepšieho riadenia dopravy, používania alternatívnych palív a prechodu na udržateľné spôsoby dopravy. Redukcia emisií skleníkových plynov v doprave môže byť dosiahnutá napríklad zlepšením energetickej účinnosti vozidiel, použitím alternatívnych palív ako elektrická energia, vodík alebo biopalivá, znižovaním miery autonómie, podporou verejnej dopravy, cyklistiky a chôdze alebo aj prostredníctvom efektívnejšieho riadenia dopravy a logistiky [6].

2.2 Dodávateľský reťazec

Dodávateľské reťazce sú príliš zložité na to, aby sa dali zovšeobecniť, a každý podnik má iné požiadavky na dodávateľský reťazec. Pre mnohé podniky je nákladná doprava najväčším zdrojom emisií v ich dodávateľských reťazcoch. V prípade iných ich výrobné postupy prevažujú nad nákladmi na prepravu. Dodávateľské reťazce ale majú najväčší priestor na zlepšenie, aby splnili ciele udržateľnosti. Podľa spoločnosti McKinsey vytvára dodávateľský reťazec typickej spotrebiteľskej spoločnosti oveľa väčšie sociálne a environmentálne náklady ako jej vlastné prevádzky. Vplyvy dodávateľského reťazca predstavuje viac ako 80 % emisií skleníkových plynov a viac ako 90 % vplyvu na ovzdušie, pôdu, vodu, biodiverzitu a geologické zdroje. Neefektívnosť dodávateľského reťazca ovplyvňuje viac než len emisie, vplyvy na životné prostredie a planétu [8].

Dodávatelia sa zameriavajú predovšetkým na hodnotenie vplyvu svojich operácií a nie na nepriame vplyvy ich vlastného dodávateľského reťazca. Spoločnosti musia smerovať opatrenia smerom nadol v dodávateľskom reťazci a do bežného podnikania, aby urýchlili a zvýšili rýchlosť transformácie. Existuje tiež rastúci trend kupujúcich, ktorí chcú pochopiť vplyv rozsahu 3 na úrovni produktu počas procesu obstarávania, ale dodávatelia majú problémy s poskytovaním týchto informácií [6].

Kľúčovým aspektom zabezpečenia toho, aby nákladná doprava a logistika zostali ekonomicky a environmentálne udržateľné, je neustále zavádzanie “zelených” technológií a postupov, ako:

1. Zníženie prepravnej vzdialenosti – možno dosiahnuť optimalizáciou trás, využívaním intermodálnej prepravy a konsolidáciou zásielok.

2. Používanie vozidiel s nízkymi emisiami – elektrické vozidlá sú vhodné najmä pre mestské oblasti, kde je kvalita ovzdušia významným problémom.

3. Zlepšenie účinnosti vozidiel – logistické spoločnosti môžu zlepšiť účinnosť svojich vozidiel používaním úsporných motorov, skrátením času nečinnosti a údržbou vozidlového parku.

4. Zavedenie udržateľných a inteligentných balení – používanie udržateľných obalových materiálov, ako sú biologicky rozložiteľné alebo recyklovateľné materiály, môže pomôcť znížiť množstvo odpadu a znížiť náklady v dlhodobom horizonte.

5. Zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie – potreba zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je napríklad solárna alebo veterná energia.

6. Využívanie analýzy údajov – analýzou údajov o prepravných trasách, spotrebe paliva a účinnosti vozidiel môžu logistické spoločnosti identifikovať oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť, a zaviesť stratégie na zníženie emisií.

7. Spolupráca s dodávateľmi a zákazníkmi – spoločnosti môžu spolupracovať v oblasti dopravy a logistiky s cieľom znížiť prepravnú vzdialenosť a emisie.

8. Zavedenie reverznej logistiky [9].

Tým, že AI pomáha vytvárať robustné dátové štruktúry, umožňujú tvorcom rozhodnutí vytvárať správy a lepšie vyhodnocovať, ktoré trasy sú najefektívnejšie, inteligentne rozmiestňovať svoje vozidlá a dokonca upravovať kapacitu. Napríklad dobre navrhnuté trasy pre nákladné vozidlá s vopred dohodnutými zastávkami a úpravami v reálnom čase sú základom na zabezpečenie toho, aby sa neplytvalo palivom. Riadenie dodávateľského reťazca je notoricky známe svojou neprehľadnosťou – umelá inteligencia umožňuje spoločnostiam identifikovať ich slabé miesta (najmä pokiaľ ide o emisie oxidu uhličitého) a zároveň pomáha tieto slabé miesta čo najlepšie riešiť. Umelá inteligencia môže byť transformačnou silou, najmä ak sa využíva so sesterskými technológiami vrátane internetu vecí (IoT) a telematiky, a to od jednotlivých nákladných vozidiel až po celý vozidlový park. Riešenia na sledovanie a monitorovanie v reálnom čase umožňujú prevádzkovateľom kontrolovať voľnobeh, prekračovanie rýchlosti a iné neefektívne jazdné správanie, čím sa predchádza produkcii nadmerných emisií CO2 [10].

3 Emisie rozsahu 3

Ak hovoríme o emisiách CO2, ktoré vznikajú pri nákladnej doprave, tieto emisie zvyčajne nie sú vo vlastníctve podnikov, keďže podniky si tieto služby len kupujú od dopravcov.. Z technického hľadiska by preto spoločnosť nemala tieto emisie uvádzať vo svojej správe o udržateľnosti a zverejňovať tieto informácie pre investorov a verejnosť. Emisie vznikajúce pri prevádzke podniku sa považujú za emisie rozsahu 3. Nižšie je uvedená rekapitulácia rozsahu emisií a ich rozlíšenie podľa Protokolu o skleníkových plynoch:

Rozsah 1: Priame emisie z vlastných alebo kontrolovaných zdrojov.

Rozsah 2: Nepriame emisie z výroby nakúpenej elektrickej energie, tepla a pary.

Rozsah 3: Všetky nepriame emisie (nezahrnuté v rozsahu 2), ktoré vznikajú v hodnotovom reťazci vykazujúcej krajiny, vrátane emisií v predchádzajúcom aj následnom reťazci [11].

Emisie rozsahu 3 sú všetky nepriame emisie, ktoré vznikajú v hodnotovom reťazci spoločnosti a sú zobrazené na obrázku 3. Patrí sem CO2, metán (CH4), oxid dusný (N2O), fluórované uhľovodíky (HFCs), perfluórované zlúčeniny (PFCs), hexafluorid sírový (SF6) a fluorid dusitý (NF3). Emisie rozsahu 3 zahŕňajú činnosti, ktoré prispievajú k vytvoreniu výrobku, a to v predchádzajúcom aj následnom reťazci, ktoré nevykonáva samotná vykazujúca spoločnosť. Spoločnosti môžu znížiť svoje emisie rozsahu 3 výberom materiálov alebo dodávateľov, na ktorých sa spoliehajú, informovaným rozhodovaním o preprave alebo povzbudzovaním svojich dodávateľov, aby znížili svoje vlastné emisie [12].

Zdroj: Spracované autorom na základe [11]

Obr. 3 Rozsah emisií

Viac ako tretina najväčších spoločností podľa trhovej kapitalizácie neoznamuje emisie podľa rozsahu 3.  Emisie rozsahu 3 sa však podieľajú 40 % – 97 % (v závislosti od odvetvia) na celkových emisiách pochádzajúcich z činnosti spoločnosti. To je obrovské číslo, ktoré dáva podnet na zamyslenie sa nad mnohými emisiami, ktoré spoločnosti stále nevykazujú. Keďže spoločnosti na celom svete prechádzajú na udržateľnejšie obchodné operácie vrátane udržateľných postupov dopravcov, vykazovanie emisií rozsahu 3 pomôže organizácii zosúladiť sa s jej cieľmi v oblasti udržateľnosti, merať emisie mimo jej pohľadu a rozlišovať dopravcov podľa vyprodukovaných emisií [11].

Kvantifikáciu emisií v rozsahu 3 možno rozdeliť do troch krokov:

Krok 1: Určenie príslušných kategórií rozsahu 3 – posúdenie relevantnosti s cieľom určiť, ktoré z 15 kategórií sú pre vykazujúcu organizáciu relevantné.

Krok 2: Odhad emisií skleníkových plynov – odhady pre kategórie rozsahu 3 sa môžu líšiť v presnosti v závislosti od dostupných údajov a cieľa organizácie v oblasti kvantifikácie.

Krok 3: Zlepšenie a rozšírenie odhadu emisií v priebehu času – mnohé organizácie časom zlepšia presnosť odhadov emisií v rozsahu 3 a rozšíria ich o ďalšie kategórie, keď budú k dispozícii primerané údaje [13].

Prínosy vykazovania a znižovania emisií rozsahu 3:

  • Lepšie fungujúce zásoby: Výskum ukazuje, že akcie spoločností s nízkymi emisiami v rozsahu 3 dosahujú lepšiu výkonnosť
  • Zníženie nákladov a spotreby energie: Hoci emisie rozsahu 3 nezahŕňajú energiu spotrebovanú priamo vykazujúcou spoločnosťou, zahŕňajú spotrebu energie v jej dodávateľskom reťazci.
  • Výrobky so zvýšenou energetickou účinnosťou: Keď spoločnosti znížia svoje emisie v rozsahu 3 vytvorením energeticky účinnejších výrobkov, zákazníci môžu s väčšou pravdepodobnosťou kupovať ich výrobky [12].

4 Záver

Zvyšujúce sa nároky na mobilitu osôb a nákladu sú spojené s rastúcim objemom dopravy na uspokojenie týchto požiadaviek a tieto aktivity viedli k negatívnym vplyvom na životné prostredie. Niektoré z riešení externých vplyvov dopravy sú mýtny systém, obchvaty, protihlukové bariéry, spoplatnenie parkovania  a vjazdu alebo emisné normy. Akékoľvek opatrenia na zníženie negatívnych externalít by nemali viesť k možnému zníženiu hospodárskeho rastu, ktorý sám o sebe môže byť zdrojom pozitívnych externalít a môže zabrániť vzniku negatívnych. Efektívne riadenie dodávateľského reťazca sa stalo potenciálne cenným spôsobom zabezpečenia konkurenčnej výhody a zlepšenia výkonnosti organizácie. Trvalo udržateľný dodávateľský reťazec plne integruje etické a environmentálne zodpovedné postupy do konkurencieschopného a úspešného modelu. Znižovanie emisií z dopravy je náročné z dôvodu hodnoty, ktorú ľudia pripisujú doprave, a dominantného postavenia jediného zdroja paliva – ropy. Napriek tomu by organizácie mali brať do úvahy vplyv dopravy na celkovú uhlíkovú stopu a snažiť sa minimalizovať jej dopad.

Kľúčovým aspekty zabezpečenia toho, aby nákladná doprava a logistika zostali ekonomicky a environmentálne udržateľné, je zníženie prepravnej vzdialenosti, používanie vozidiel s nízkymi emisiami, zlepšenie účinnosti vozidiel, zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie, využívanie analýzy údajov a zavedením reverznej logistiky. Keďže spoločnosti na celom svete prechádzajú na udržateľnejšie obchodné operácie vrátane udržateľných postupov dopravcov, vykazovanie emisií rozsahu 3 pomáha organizáciám zosúladiť sa s jej cieľmi v oblasti udržateľnosti, merať emisie mimo jej pohľadu a rozlišovať dopravcov podľa vyprodukovaných emisií. Práve presnosť vykazovania emisií rozsahu 3 bude jedným z kľúčových faktorov pre budúce smerovanie udržateľnosti sektora. Je to však náročným procesom, najmä v oblasti získavania dát od všetkých strán naprieč dodávateľským reťazcom, a na túto oblasť tak môže smerovať nadväzujúci výskum, zameraný na metódy získavania a spracovania dát o emisiách a možnosti zjednotenia postupov.

5 Literatúra

  1. PLATKO, O. Životné prostredie a ľudia na prvom mieste. Čo je udržateľný dodávateľský reťazec?. (online). 2003, Dostupné na internete: https://www.manutan.sk/magazin/zivotne-prostredie-a-ludia-na-prvom-mieste-co-je-udrzatelny-dodavatelsky-retazec/ [cit. 2024- 06- 17]
  2. MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR. Metodika pre IEP kalkulačku osobnej uhlíkovej stopy. 2020.(online). Dostupné na internete: https://www.minzp.sk/files/iep/metodika_uhlikova_stopa.pdf [cit. 2024- 06- 17]
  3. GNAP, J. – ŠARKAN, B. – KONEČNÝ, V. – SKRÚCANÝ, T. The Impact of Road Transport on the Environment. Ecology in Transport: Problems and Solutions. Lecture Notes in Networks and Systems, 2020, vol 124. Springer, Cham. [cit. 2024- 06- 17]. https://doi.org/10.1007/978-3-030-42323-0_5
  4. SUNDARAKANI, B. – DE SOUZA, R. – GOH, M. – WAGNER, S.M. – MANIKANDAN, S. Modeling carbon footprints across the supply chain, International Journal of Production Economics, Elsevier, 2010, vol. 128(1), pages 43-50, November, [cit. 2024- 06- 17]. DOI: 10.1016/j.ijpe.2010.01.018.
  5. BBC. 2019. (online), Dostupné na internete: https://www.bbc.com/news/science-environment-49349566 [cit. 2024- 06- 18]
  6. MAJERČÁK, J. Uhlíková stopa v dodávateľských reťazcoch a ako ju sledovať a vyhodnocovať v kontexte hodnotenia rizika v reťazcoch z pohľadu dopravy. Logistický monitor. 2023, (online). Dostupné na internete: https://www.logistickymonitor.sk/images/prispevky/Autorske-prispevky/marec-2023-3.pdf [cit. 2024- 06- 18]
  7. Kalkulačka uhlíkovej stopy. (online). Dostupné na internete: https://iep.sk/Kalkulacka [cit. 2024- 06- 18]
  8. Ako znížiť karbónovú stopu dodávateľského reťazca. (online). Dostupné na internete: https://www.billerud.com/managed-packaging/knowledge-center/articles/supply-chain-carbon-footprint [cit. 2024- 06- 18]
  9. 7 spôsobov ako znížiť emisie uhlíka v nákladnej doprave a logistike. (online). Dostupné na internete: https://www.atechlogistics.com/7-ways-to-lower-your-carbon-emissions-in-trucking-logistics/ [cit. 2024- 06- 19]
  10. Logistická udržateľnosť. (2022). (online). Dostupné na internete: https://www.transmetrics.ai/blog/logistics-sustainability/ [cit. 2024- 06- 19]
  11. OCHAKOVSKA, M. – WARCHOL, J. Scope 3 Emissions in Sustainable Supply Chains. (online). Dostupné na internete: https://lingarogroup.com/blog/the-role-of-transportation-scope-3-emissions-in-sustainable-supply-chains [cit. 2024- 06- 20]
  12. Ako znížiť emisie rozsahu 3. (online). Dostupné na internete: https://carbonvaluechain.com/scope-3-emissions-what-they-are-and-how-companies-can-address-them/[cit. 2024- 06- 20]
  13. Usmernenie k inventarizácii rozsahu 3. 2023. (online). Dostupné na internete: https://www.epa.gov/climateleadership/scope-3-inventory-guidance [cit. 2024- 06- 20]

Autori:

Martin ZUZANIAK 1

Tituly a pôsobisko autorov:

1 Ing. Martin Zuzaniak, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilinská univerzita v Žiline, E-mail: zuzaniak@stud.uniza.sk

Share Button