Systémy skladovania v logistických centrách

Neoddeliteľnou súčasťou infraštruktúry moderného logistického centra je dnes sklad, obvykle fungujúci ako distribučné centrum.

Sklady v logistických centrách plnia zvyčajne iné funkcie ako klasické sklady nachádzajúce sa medzi výrobou a spotrebou. V skladoch prebieha manipulácia s materiálom prevažne v štyroch základných cykloch, a to príjem, uskladnenie, výdaj a nakládka. V logistickom centre však sklad väčšinou plní len úlohu distribučného centra, teda  ide hlavne len o príjem a výdaj materiálu. Zatiaľ čo klasické sklady sa väčšinou zameriavajú na minimalizáciu prevádzkových nákladov a optimalizáciu zásob, v logistických centrách sa funkcie a činnosti skladu musia zameriavať na maximalizáciu zisku uspokojovaním prepravných požiadaviek zákazníka, t. j. úroveň zákazníckeho servisu.

Úlohy, ktoré zabezpečuje sklad v logistickom centre, sú najmä [1]:

• krátkodobé skladovanie (vzhľadom na rôzne kapacity nadväzných druhov dopravy na vstupe a výstupe) tovaru rôzneho charakteru s rôznymi vlastnosťami (sypkého, kusového, paletizovaného, nebezpečného tovaru, tovaru so špecifickými vlastnosťami a pod.),
• prerozdeľovanie (kombinácia) rôznych tovarov za účelom tvorby ucelených zásielok podľa požiadaviek zákazníka,
• kombinácia väčšieho počtu malých zásielok na dodávku rôznym zákazníkom,
• rozdeľovanie veľkých zásielok rovnakého druhu tovaru na menšie zásielky s cieľom uspokojiť väčší počet zákazníkov,
• združovanie väčšieho počtu malých zásielok od rôznych výrobcov do jednej veľkej zásielky pre jedného alebo viacerých zákazníkov,
• komisionálne skladovanie,
• prepravné balenie, označovanie a rozbaľovanie tovaru
• paletizácia a depaletizácia tovaru,
• plnenie a vyprázdňovanie nákladových jednotiek kombinovanej dopravy (veľkých kontajnerov a pod.).

 Najčastejšie používané systémy skladovania v logistickom centre

Podľa spôsobu skladovania a použitých zariadení na skladovanie jestvuje viacero systémov skladovania. Výber vhodného systému závisí tiež od skladovaného materiálu, prepravných prostriedkov, dĺžky skladovania a pod.

Vzhľadom na široké spektrum komodít prechádzajúcich logistickým centrom sa často využíva tzv. statický systém skladovania, ktorý je charakteristický stohovaním manipulačných jednotiek a vytváraním určitých zón skladovaného materiálu podľa jeho druhu a vlastností. Tento systém predpokladá použitie vysokozdvíhacích vozíkov ako univerzálnych zariadení, slúžiacich na vykládku, skladovanie i nakládku.

Pokiaľ sa týka technologických systémov, tak sklady v logistickom centre majú  k dispozícii celý rad skladovacích alternatív, výber vhodného systému, resp. ich kombinácia vždy záleží od funkcie ktorú má sklad plniť.

Často sa využívajú nasledujúce systémy [3]:

1. Systém tlaku (Push systém), ktorý patrí medzi klasické systémy pri distribúcii tovaru. V tomto systéme sklad absorbuje materiál produkovaný výrobným podnikom, ktorý ho chce čo najskôr umiestniť na trhu. Preto sa očakáva, že materiál prichádzajúci do skladu sa čo najskôr vyskladní. Ak sa ale v podniku vyrába rýchlejšie ako sa výrobok na trhu predáva, výrobky sa začínajú v takomto sklade hromadiť. Skladovanie teda v systéme tlaku slúži na to, aby absorbovalo nadmernú produkciu výrobných podnikov. Výroba “tlačí” výrobky do skladu bez ohľadu na skutočné požiadavky spotrebiteľa.
2. Systém ťahu (Pull system) je protikladom systému tlaku. Pri systéme ťahu netreba vytvárať žiadne, resp. len minimálne zásoby. Výrobca vyrába iba také množstvo výrobkov, ktoré od neho žiada spotrebiteľ, čiže zákazník  “ťahá” výrobky od výrobcu. Sklady namiesto absorbovania nadmerných zásob slúžia ako prietokové distribučné centrá, ktoré ponúkajú vyššiu úroveň zákazníckeho servisu tým, že ponúkajú doplnkové služby a tiež preto, že presúvajú skladovanie bližšie k zákazníkom.
3. Systém Cross-Dock je založený na princípe okamžitého prekladania tovaru. Sklad sa tu primárne nevyužíva na skladovanie tovaru, ale len ako distribučné, resp. zmiešavacie centrum. Tovar je do skladu privážaný vo väčšom množstve spravidla veľkokapacitným druhom dopravy, napr. železničnou dopravou (kde sú pri vyšších prepravných vzdialenostiach obvykle nižšie jednotkové prepravné náklady), tovar sa ihneď rozdelí a kombinuje v potrebnom množstve s inými výrobkami do ucelenej zásielky podľa požiadaviek konkrétneho zákazníka. Takto upravená zásielka sa potom distribuuje spravidla menej kapacitným druhom dopravy, zvyčajne cestnou dopravou. V systéme Cross-Dock sa výrobky v zásade neskladujú, ale sa čo najskôr prekladajú a odosielajú ďalej. Tento systém nachádza v logistických centrách pomerne veľké uplatnenie a býva neoddeliteľnou súčasťou aj obstarávacích procesov, zabezpečujúcich prísun materiálu k výrobným linkám, napr. pri výrobe automobilov.

Dnes už Cross-Dock patrí k štandardným nástrojom, umožňujúcim zvyšovanie prietoku skladu, zrýchlenie obehu tovaru a aj celkové zníženie nákladov na distribučný reťazec. Praktické skúsenosti dodávateľov hovoria o tom, že pri dodávke tovaru naloženého na menej ako 6 europaliet (najčastejšie používaných rozmerov 800 x 1200 mm) možno očakávať výhodnosť využitia Cross-Dock systému. Ak je počet paliet vyšší, môže sa s výhodou použiť dopravný prostriedok na priamu prepravu zásielky (praxou používaný pojem “závoz”) bez použitia Cross-Dock. Systém Cross-Dock sa začal uplatňovať koncom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a súvisel s príchodom hypermarketov na svetové trhy. Pri tradičnej distribú­cii tovaru výrobca na základe objednávky maloobchodného reťazca prepraví tovar do centrálneho skladu, kde tovar čaká na ďalšie objednávky z obchodu. Keď sa na­hromadí dostatočné množstvo objed­návok pre daný obchod, nasleduje ako súčasť vychystávania vyskladnenie požadovaného tovaru a následne jeho preprava do obchodu.

Vzniklo tu množstvo finančne náročných operácií: prepravu do centrálneho skladu, uskladnenie, sa­motné skladovanie, vychystávanie, expedícia a opäť preprava zo skladu do obchodu. Systém Cross-Dock niektoré kroky odstraňuje a ostatné zefek­tívni – tovar prechádza skladom (Cross-Doc­k centrom) bez usklad­nenia, okamžite po vyložení je preveze­ný na určené miesto, kde sa sústreďujú všetky dodávky pre daného odbe­rateľa a bez zdržiavania sa nakladajú a odvážajú príjemcovi. Výrobca distribuuje iba také množstvá tovaru, ktorými maximálne naplní konkrétny dopravný prostriedok (podľa objednávok z jedno­tlivých obchodov) a celý proces je načasovaný tak, aby jedna ucelená dodávka tovaru mohla byť okamžite, v praxi obvykle nasledujúci deň ráno, presmerovaná na konkrétne obchody. [2], [4]

Pri zásobovaní výroby uplatňovaný Cross-Dock (napr. v automobilovom priemysle) funguje tak, že sa do predvýrob­ného skladu hromadne nasmerujú komponenty od rôznych dodávateľov. Po príjme sa z týchto zásielok pripravia do manipulačnej jednotky (napr. na paletu, smerujúcu na konkrétne montážne miesto výrobnej linky) všetky kompo­nenty, potrebné pre montáž finálneho výrobku.

Filozofia dodávateľského re­ťazca sa dnes mení na filozofiu odberateľského reťazca. To na dodávateľa kladie oveľa vyššie nároky, najmä na jeho schopnosť expedovať tovar rýchlo a presne načas.

Cross-Do­ck je vhodný pre akýkoľvek druh tovaru. Nezáleží totiž na povahe tovaru, ale na efektívnom organizovaní prepráv a dokladaní zásielok s cieľom optimalizovať celkové dopravné, manipulačné a skladovacie náklady. Tovar sa sústreďuje na expedičnej ploche skladu a následne sa vytvárajú zdru­žené zásielky pre jednotlivé dopravné smery.

V praxi pri systéme Cross-Dock je tovar obvykle komisiovaný v sklade majiteľa tovaru a upravený do takého stavu, aby bol pripravený na palete podľa dodacieho listu, obsahoval paletový štítok s potrebnými údajmi a dodací list, bol zabalený fóliou a zabezpečený napr. bezpečnostnou páskou. Všetky potrebné informácie o rozvoze tovaru (o “závoze”) sú posielané elektronickou cestou, všetky  dodacie listy sa nahrávajú do systému, kde je uložené číslo dodacieho listu, miesto vykládky, požadovaný termín rozvozu, počet paliet na ktorých je dodávka uložená atď. Dispečing zabezpečí vozidlo, ktoré tovar zo skladu majiteľa tovaru prepraví do Cross-Dock skladu. Každý klient je vopred informovaný o presnom termíne prevzatia tovaru, obvykle vždy v tú istú hodinu. Tovar pripravený na odoslanie sa ukladá na ploche skladu oddelene podľa smerov rozvozu. Musí byť v sklade najneskôr do určenej hodiny (napr. vždy do 15. hodiny). Po rozdelení dodávok sú k nim priložené objednávky. Ako prvé sú odosielané zásielky, odchádzajúce do najvzdialenejších cieľov, ako posledné idú zásielky do najbližších cieľov. Dodacie lehoty sú obvykle do 24 hodín od príchodu tovaru do skladu Cross-Dock. Pritom je veľmi dôležitá evidencia zásielok a presný časový harmonogram privážania zásielok (tzv. “návozu”) s následnou expedíciou tak, aby boli vždy dodržané požadované termíny dodania. Celý proces sa končí vrátením potvrdených dodacích listov majiteľovi tovaru. Úspory je možné dosiahnuť pri distribúcii nízko i rýchloobrátkového tovaru. Dnes sa najrýchlejšie rozvíja využívanie systému Cross-Dock pri distribúcii maloobchodného tovaru. Tu zaznamenávame dva smery. Prvý vznikol z po­treby znížiť finančnú hodnotu skladu a neskladovať zbytočne dlho tovar, ktorého hodnota rýchlo klesá. Predmetom Cross-Dock operá­cií sa v tomto prípade stáva nízkoob­rátkový tovar s vysokou cenou. Ide o elektroniku, drahú kozmetiku atď. Na základe konsolidovaných objednávok skompletizuje dodávateľ paletu podľa požiadaviek maloobchodného reťazca ako celku, nie podľa jednotlivých odber­ných miest. V Cross-Dock centre potom dôjde k rozbaleniu tejto palety a priradeniu jednotlivých kartónov k zá­kazkám pre rôzne odberné miesta.

Pri distribúcii rýchloobrátkového tovaru, ako  sú napr. nápoje, trvan­livé pečivo atď. má Cross-Dock odlišnú filozofiu. Zá­kladnou požiadav­kou v tomto prípade je, aby minimálnou prepravnou jednot­kou, ktorú si obchod objedná, bola celá paleta. Distribúcia teda prebieha vý­hradne na úrovni pa­liet. Úlohou Cross-Dock centra potom je skonsolidovať palety napr. z odpoludnia prichádzajúcich dodávok od rôznych výrobcov do ná­kladných vozidiel, ktoré nasledujúci deň ráno odvezú tovar do konkrétnych ob­chodov alebo prípadne do ďalšieho Cross-Dock centra. Dôvodom k nasadeniu systému Cross-Dock sa v tomto prípade stalo predovšetkým zefektívne­nie dopravy. “Cross-Dock je teda všeobec­ne aplikovateľná forma distribúcie.

 autor: Iveta Kubasáková [1] a Marián Šulgan[2]

ČERNICKÝ, Ľ.- KALAŠOVÁ, A.: Decreasing of road traffic accidents rate withe the assistance of intelligent vehicle [Znižovanie dopravnej nehodovosti za pomoci inteligentného vozidla] / In: Doprava a spoje [elektronický zdroj] : internetový časopis. – ISSN 1336-7676. – 2012. – Č. 2 (2012), online, s. 68-75. – Popis urobený 21.12.2012. – Spôsob prístupu: http://fpedas.uniza.sk/dopravaaspoje/2012/2/cernicky.pdf

KUBASÁKOVÁ, I.: Logistics centers in European union countries [Logistické centrá v krajinách Európskej únie] / In: Problems of maintenance of sustainable technological systems : monographs of the maintenance systems unit. – Kielce: University of Technology, 2012. – ISBN 978-83-88906-74-9. – S. 41-59.

POLIAKOVÁ, B.- GNAP,J.: Logistické centrá a logistické parky = Logistics centers and logistics parks / In: Slovakia Transport 2007 : almanach dopravy. – ISSN 1335-7433-24. – Bratislava: Luxur, 2007. – S. 124-126.

ŠULGAN, M.: Výstavba logistických parkov v regióne Žilina / In: Eurokombi – Intermodal 2007 [elektronický zdroj] : “Intermodálna preprava – infraštruktúra, logistika, marketing” : 10. medzinárodná konferencia, 12.6.-13.6.2007 – Žilina, Slovensko : zborník prednášok. – Žilina: IVEPO, 2007. – ISBN 978-80-967358-6-0. – S. 87-91. – Požiadavky na systém: Windows 95 a vyššie; CD-ROM mechanika.

Tato štúdia/publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj pre projekt:  Centrum excelentnosti pre systémy a služby inteligentnej dopravy II., ITMS 26220120050 spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ.

VYTLAČIŤ