Abstrakt: V súčasnosti sa často stretávame so zvyšujúcimi sa štatistikami dopravnej nehodovosti, kde sú účastníkmi najmä chodci a vodiči cestných motorových vozidiel. Tieto dopravné kolízie chodcov s vozidlami vznikajú v rôznych konfiguráciách a najčastejšie sú spojené s nerešpektovaním pravidiel cestnej premávky. V rámci znaleckého dokazovania je základným podkladom pre analýzu dopravných nehôd zadokumentovanie miesta dopravnej nehody, kde vozidlá a iní účastníci cestnej premávky zanechávajú rôzne stopy. Napríklad podľa rozsahu a charakteru škôd na vozidlách a podľa zranení účastníkov je možné určiť charakter zrážky a približnú nárazovú rýchlosť vozidla. Príspevok sa zaoberá analýzou nehodovej udalosti v konfigurácii vozidlo Peugeot 2008, vozidlo Mercedes Benz a chodkyňa, ktorá sa stala v intraviláne obce, na geometricky komplikovanej križovatke. Okrem grafickej analýzy priebehu dopravnej nehody v simulačnom programe PC-Crash (ver. 13.1) sa posudzuje aj technika jazdy vodičov a pohybu chodkyne. Zároveň sa zisťujú možnosti odvrátenia dopravnej nehody zo strany jednotlivých účastníkov cestnej premávky.
Kľúčové slová: analýza, dopravná nehoda, chodec, simulácia, vozidlo.
JEL: klasifikácia článku podľa JEL
THE ROAD TRAFFIC ACCIDENT RECONSTRUCTION – VEHICLE AND PEDESTRIAN
Keywords: analysis, traffic accident, pedestrian, simulation, vehicle.
1 Úvod
V oblasti cestnej premávky predstavujú dopravné nehody s účasťou chodcov spravidla také udalosti, ku ktorým dochádza pri stretnutí pohybu vozidla s chodcom. Tieto dopravné nehody sú charakteristické rôznymi hmotnými a materiálnymi škodami, ľahkými a ťažkými následkami na zdraví účastníkov cestnej premávky, ale často aj nenahraditeľnými stratami na ľudských životoch. [4] Na dopravnú nehodovosť vplýva súhrn rôznych faktorov, ktorými sú najmä vodiči a ostatní účastníci cestnej premávky (chodci, cyklisti a motocyklisti), ich telesné a fyzické parametre, vek, zdravotný stav a praktické skúsenosti v súvislosti s ich možnosťami správania sa vo fázach prednehodového a nehodového deja podľa rôznych hľadísk.[7] Významný vplyv má aj okolité prostredie (cestná infraštruktúra a jej dopravné vybavenie, hustota dopravy, prekážka na cestnej komunikácii, poveternostné podmienky) a všeobecné technicko-fyzikálne vlastnosti vozidiel. Pri cestných motorových vozidlách je to najmä druh a typ vozidla, technický stav, druh a stav pneumatík, ako aj okamžité zaťaženie vrátane prevádzkových náplní.[1]
Vznik a priebeh rôznych dopravných kolízií skúma analýza dopravných nehôd. Dopravné nehody cestných motorových vozidiel s účasťou chodcov sú v porovnaní s inými typmi dopravných nehôd špecifické tým, že už pri relatívne nízkych nárazových rýchlostiach vozidiel do chodcov môže dôjsť k vážnym, až smrteľným zraneniam jednotlivých účastníkov. Analýza takýchto dopravných nehôd je oveľa náročnejšia a vyžaduje si spravidla komplexnejší forenzný prístup v porovnaní s dopravnými nehodami, pri ktorých dochádza ku zrážke vozidla s iným vozidlom, prípadne k nárazu vozidla do iných prekážok.
2 Význam znaleckej činnosti v oblasti cestnej dopravy
Znalecká činnosť predstavuje špecializovanú činnosť, ktorú vykonávajú znalci podľa odborných znalostí v príslušnom odbore pre zadávateľa (súdy a orgány štátnej moci) v súlade s platnými právnymi predpismi predovšetkým v trestných, správnych a občianskoprávnych konaniach. Úkonmi znaleckej činnosti sú znalecký posudok (prípadne jeho doplnenie), odborné stanovisko a odborné vyjadrenie. Znaleckú činnosť a podmienky jej výkonu riadi a upravuje Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré okrem iného upravuje práva a povinnosti znalcov, ako aj činnosť znaleckých ústavov. [10]
Pri dopravných nehodách existujú často prípady, pri ktorých by absencia spolupráce znalcov ako analytikov dopravných nehôd nemusela viesť k úspešnému skončeniu právneho konania. Znalci sú prizývaní najmä v prípadoch závažných dopravných nehôd, ak sú pochybnosti o priebehu nehodového deja (po prvotnej ohliadke, výsluchu zúčastnených osôb, ďalších svedkov) alebo ak vznikla technická porucha vozidla. Vzhľadom k svojej odbornej erudovanosti sa znalci zameriavajú výhradne na skutkové okolnosti, ktoré sú pre posúdenie nehodového deja a ďalších z neho vyplývajúcich otázok dôležité. [2,6]
Znalci z odboru cestnej dopravy vykonávajú technickú analýzu nehodového deja, určujú príčinu dopravnej nehody, zaoberajú sa možnosťami odvrátenia dopravnej nehody, posudzujú vznik a príčiny dopravných nehôd cestných vozidiel aj mimo cestných komunikácií. Analýzu nehodového deja vykonávajú na základe spisového materiálu (najmä zadokumentovaných stôp uvedených v zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody), fotodokumentácie, kamerového záznamu, iných posudkov a odborných vyjadrení, ako aj výpovedí účastníkov a svedkov. Ide predovšetkým o riešenie nepriamych príčinných problémov (objektívne zistenie skutkového stavu), kde vzhľadom na dôsledky, štruktúrne a procesné vlastnosti je potrebné zistiť priebeh a príčiny dopravnej nehody. [2,5]
Následne znalci spracovávajú analýzu nehodového deja pomocou aktuálnych výpočtových a simulačných programov, ako napríklad PC-Crash, Virtual-Crash, PC-Rect. Tieto softvérové programy poskytujú vypracovanie podrobnej analýzy nehodového deja, kde je možné nasimulovať ľubovoľné jazdné manévre vozidla (napríklad brzdenie, rozjazd, prejazd zákrutou, rotáciu vozidla), ako aj zrážku s chodcom alebo iným účastníkom cestnej premávky. Vypočítaná konečná poloha a trajektória pohybu počas nehodového deja musí čo najviac zodpovedať skutočnej konečnej polohe a skutočnej trajektórii pohybu dopravných prostriedkov a účastníkov dopravnej nehody. Zároveň sa musí prihliadať na vzájomné silové pôsobenie vozidiel (interakcia) a fyzikálne vlastnosti vozidiel a účastníkov dopravnej nehody. [3]
3 Analýza nehodovej udalosti
K dopravnej nehode medzi osobnými motorovými vozidlami Peugeot 2008 a Mercedes Benz došlo počas dňa, v intraviláne obce, na geometricky komplikovanej križovatke. Pri zrážke bolo motorové vozidlo Peugeot 2008 odhodené a pri rotácii narazilo zadnou časťou do tela chodkyne, ktorá sa v danom časovom okamihu nachádzala na ochrannom ostrovčeku. Telo chodkyne bolo po zrážke s vozidlom odhodené do stĺpika dopravného značenia. Chodkyňa utrpela ťažké zranenia, nezlučiteľné so životom (ložiskové pomliaždenie mozgu, zlomená kľúčna kosť vpravo, tržná rana na čele vpravo, opuch mozgu, atď.). [8]
Miesto dopravnej nehody sa nachádza na križovatke ulíc, kde šírka vozovky v mieste zrážky je 7,3 m. Je to štvorramenná križovatka s dvoma jazdnými pruhmi, kde prednosť v jazde je vyznačená zvislými dopravnými značkami. Povrch vozovky tvorí živica, kvalita povrchu je dobrá. V blízkosti miesta dopravnej nehody sa nachádza viacero priechodov pre chodcov. [8] Podrobnejšia lokalizácia miesta dopravnej nehody je zobrazená na Obr. 1.
Obr. 1. Lokalizácia miesta dopravnej nehody – pohľad zhora
Zdroj: [8]
Dopravná nehoda bola situovaná na jazdnom pruhu, kde je určený rýchlostný limit 40 km/h. V čase dopravnej nehody nebola viditeľnosť znížená vplyvom poveternostných podmienok a rozhľadové podmienky boli dobré. [8]
3.1 Poškodenie vozidiel
Posúdenie korešpondencie poškodenia vozidiel bolo vykonané za účelom definovania vzájomnej polohy vozidiel v okamihu zrážky na základe fotodokumentácie a kamerového záznamu. Vzájomné silové pôsobenie vozidiel v čase zrážky zanechalo na jednotlivých vozidlách určité deformácie, ktoré musia spolu korešpondovať s ohľadom na druh, veľkosť a vzájomnú polohu vozidiel v čase zrážky.
Obr. 2. Vozidlo Peugeot 2008 – celkový pohľad na poškodenie pravej časti vozidla (vľavo), ľavých zadných dverí a vrchnej časti ľavej bočnice vozidla (vpravo)
Zdroj: [8]
Podľa Obr. 2 vyplýva, že vozidlo Peugeot 2008má deformáciu pravej bočnej časti, ktorá vznikla pri zrážke s vozidlom Mercedes Benz. Zároveň má vozidlo deformáciu zadnej časti, ktorá vznikla po sekundárnom kontakte s dopravnou značkou (predné a zadné dvere, zadný nárazník a blatník, podbeh, predný blatník, sklá). Vozidlo má aj poškodenia na ľavej bočnej časti, ktoré vznikli pri strete s chodkyňou (ľavé zadné dvere, stĺpik, podbeh).
Obr. 3. Vozidlo Mercedes Benz – celkový pohľad na poškodenie prednej časti vozidla
Zdroj: [8]
Na Obr. 3 je zobrazený celkový pohľad na poškodenie vozidla Mercedes Benz. Uvedené vozidlo má deformáciu prednej časti, ktorá vznikla pri zrážke s vozidlom Peugeot 2008 (maska, kapota, čelné sklo, nárazník, blatníky).
Kamerový záznam s rozlíšením 1920×1080, so snímkovou frekvenciou 25 fps zachytával priebeh dopravnej nehody. Z analýzy kamerového záznamu vyplývajú nasledujúce skutočnosti:
- vzájomná poloha vozidiel a chodkyne v časovom okamihu tesne pred vjazdom vozidla Peugeot 2008 na hlavnú cestu v čase cca 01:27,46 kamerového záznamu (frame č. 2187),
- časový okamih zrážky vozidiel a poloha chodkyne v čase cca 01:28,19 kamerového záznamu (frame č. 2205);
- časový okamih počiatku stretu vozidla Peugeot 2008 s chodkyňou v čase cca 01:28,79 kamerového záznamu (frame č. 2220);
- konečná poloha vozidiel po zrážke v čase cca 01:32,39 kamerového záznamu (frame č. 2310).
Zároveň bolo možné z analýzy kamerového záznamu vypočítať približnú rýchlosť jazdy vozidla Peugeot 2008 a Mercedes Benz pred dopravnou nehodou, kde je však potrebné zohľadniť zvýšenú mieru tolerancie vzhľadom na kvalitu a skreslenie kamerového záznamu:
- približná poloha vozidla Peugeot 2008 voči perspektívnej mriežke v čase 01:25,93 kamerového záznamu (frame č. 2149),
- približná poloha vozidla Peugeot 2008 voči perspektívnej mriežke po prejdení dráhy vlastného rázvoru v čase 01:26,13 kamerového záznamu (frame č. 2154),
- približná poloha vozidla Mercedes Benz voči perspektívnej mriežke v čase 01:27,59 kamerového záznamu (frame č. 2190),
- približná poloha vozidla Mercedes Benz voči perspektívnej mriežke po prejdení dráhy vlastného rázvoru v čase 01:27,79 kamerového záznamu (frame č. 2195),
- konečná poloha vozidiel po zrážke pri c. 01:32,39 z kamerového záznamu (snímka č. 2310).
Vozidlo Mercedes Benz za vypočítaný čas cca 0,20 s (5 framov) prešlo dráhu vlastného rázvoru cca 2,7 m + cca 0,1 m. Z uvedeného je možné vypočítať približnú priemernú rýchlosť jazdy na danom úseku:
- v = s/t = 2,8/0,20 = 14 m/s = cca 50 km/h, pri zohľadnení tolerancie výpočtu ±10% je rýchlosť vozidla Mercedes Benz cca 45 až 55 km/h.
Vozidlo Peugeot 2008 za vypočítaný čas cca 0,20 s (5 framov) prešlo dráhu vlastného rázvoru cca 2,5 m + cca 0,1 m. Z uvedeného je možné vypočítať približnú priemernú rýchlosť jazdy na danom úseku:
- v = s/t = 2,6/0,20 = 13 m/s = cca 47 km/h, pri zohľadnení tolerancie výpočtu ±10% je rýchlosť vozidla Peugeot 2008 cca 42 až 52 km/h.
Pre posúdenie vzniku a priebehu deja nehodovej udalosti je potrebné vykonať analýzu pohybu vozidiel a chodkyne pred zrážkou a v čase zrážky, posúdiť techniku jazdy vodičov, ako aj určiť možnosti zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strany jednotlivých účastníkov. Matematicko-grafická analýza pohybu vozidiel bola spracovaná pomocou aplikačného programu PC-Crash (verzia 13.1) určeným pre simuláciu vzájomného pôsobenia vozidiel a telies.
3.2 Matematicko-grafická analýza
Na nasledujúcich obrázkoch je graficky znázornený priebeh celkovej situácie pred zrážkou (vzájomná poloha vozidiel) pomocou 3D zobrazenia v časovom okamihu cca 2,5 s; 1,5 s; 0,6 s pred zrážkou, v okamihu zrážky (vzájomná poloha vozidiel a chodkyne), ako aj v okamihu nárazu vozidla Peugeot 2008 do chodkyne (vzájomná poloha vozidiel a chodkyne).
Obr. 4. Vzájomná poloha vozidiel v čase cca 2,5 s pred zrážkou
Zdroj: [9]
V časovom okamihu cca 2,5 s pred zrážkou sa vodič vozidla Mercedes Benzpohyboval rýchlosťou jazdy cca 49 km/h a nachádzalsacca 34 m pred miestom zrážky. Vodič vozidla Peugeot 2008sa pohyboval rýchlosťou jazdy cca 49 km/h a v rovnakom časovom okamihu sa nachádzal cca 34 m pred miestom zrážky.
Obr. 5. Vzájomná poloha vozidiel v čase cca 1,5 s pred zrážkou
Zdroj: [9]
V časovom okamihu cca 1,5 s pred zrážkou sa vodič vozidla Mercedes Benzpohyboval rýchlosťou jazdy cca 49 km/h a nachádzalsacca 20 m pred miestom zrážky. Vodič vozidla Peugeot 2008sa pohyboval rýchlosťou jazdy cca 49 km/h a v rovnakom časovom okamihu sa nachádzal cca 20 m pred miestom zrážky.
Je možné skonštatovať, že vozidlo Mercedes Benz muselo byť v tomto časovom okamihu dostatočne viditeľné. Vzhľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy uvedeného vozidla muselo byť vodičovi vozidla Peugeot 2008 zrejmé, že vodič vozidla Mercedes Benz nedokáže zastaviť pred miestom zrážky, a tiež nedokáže iným spôsobom zabrániť dopravnej nehode.
Obr. 6. Vzájomná poloha vozidiel v čase cca 0,6 s pred zrážkou
Zdroj: [9]
V časovom okamihu cca 0,6 s pred zrážkou sa vodič vozidla Mercedes Benzpohyboval rýchlosťou jazdy cca 49 km/h a nachádzalsacca 8 m pred miestom zrážky. Vodič vozidla Peugeot 2008sa pohyboval rýchlosťou jazdy cca 49 km/h a v rovnakom časovom okamihu sa nachádzal cca 8 m pred miestom zrážky.
Obr. 7. Vzájomná poloha vozidiel a chodkyne v okamihu zrážky
Zdroj: [9]
Obr. 8. Vzájomná poloha vozidiel a chodkyne v okamihu nárazu vozidla Peugeot 2008 do chodkyne
Zdroj: [9]
Vzhľadom na vyššie uvedené je možné skonštatovať, že ku zrážke medzi vozidlami Peugeot 2008 a Mercedes Benz došlo bez toho, aby vodiči na vývoj dopravnej situácie akýmkoľvek spôsobom reagovali.
3.3 Posúdenie techniky jazdy vodičov vozidiel a pohybu chodkyne
Vodič vozidla Peugeot 2008 sa v predmetnom úseku pohyboval prevádzkovou rýchlosťou jazdy cca 47 km/h až 51 km/h (pri zohľadnení tolerancie výpočtu ±5%), pričom pre daný úsek bola najvyššia dovolená rýchlosť jazdy 50 km/h. Do križovatky vchádzal z úseku vedľajšej cesty, kde pred vjazdom na hlavnú cestu s vozidlom nezastavil, pričom mal možnosť pohľadom vpravo rozpoznať približujúce sa vozidlo Mercedes Benz, ktoré sa nenachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu.
Na vzniknutú dopravnú situáciu reagoval vodič vozidla Peugeot 2008 až v časovom okamihu zrážky vozidiel, čo je možné vyhodnotiť z technického hľadiska ako reakciu oneskorenú vzhľadom na skutočnosť, že v danom časovom okamihu sa pohyboval rýchlosťou jazdy cca 47 km/h až 51 km/h. Vodič vozidla Peugeot 2008 z technického hľadiska nedal prednosť v jazde vodičovi vozidla Mercedes Benz, a to vo vzťahu k rýchlosti jazdy najvyššie dovolenej (40km/h) v predmetnom úseku, ako aj vo vzťahu k jeho prevádzkovej rýchlosti jazdy (cca 49 km/h).
Na základe technicky prijateľných analýz priebehu nehodového deja je možné s najväčšou pravdepodobnosťou uviesť, že technika jazdy vodiča vozidla Peugeot 2008 nebola z technického hľadiska správna. Nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy bola tá skutočnosť, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie. Tento nesprávny prvok v technike jazdy vodiča vozidla Peugeot 2008 bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a zároveň znemožnil zabrániť dopravnej nehode.
Vodič vozidla Mercedes Benz sa v predmetnom úseku pohyboval prevádzkovou rýchlosťou jazdy cca 47 km/h až 51 km/h (pri zohľadnení tolerancie výpočtu ±5%), pričom pre daný úsek bola najvyššia dovolená rýchlosť jazdy 40 km/h. Na vzniknutú dopravnú situáciu reagoval vodič vozidla Mercedes Benz až v časovom okamihu zrážky vozidiel, čo je možné vyhodnotiť z technického hľadiska ako reakciu oneskorenú, ktorá však kolíznu situáciu nevyvolala, ani neznemožnila zabrániť vzniku dopravnej nehody.
Na základe technicky prijateľných analýz priebehu nehodového deja je možné s najväčšou pravdepodobnosťou uviesť, že technika jazdy vodiča vozidla Mercedes Benz nebola z technického hľadiska správna. Nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy bola tá skutočnosť, že v úseku s najvyššou dovolenou rýchlosťou jazdy 40 km/h sa vodič vozidla pohyboval prevádzkovou rýchlosťou jazdy cca 49 km/h. Ďalším nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy bola skutočnosť, že na vznik kolíznej situácie reagoval z technického hľadiska oneskorene.
Čo sa týka chodkyne, tak na základe technicky prijateľných analýz priebehu nehodového deja je možné s najväčšou pravdepodobnosťou uviesť, že technika pohybu chodkyne bola správna. Zároveň je možné skonštatovať, že chodkyňa nemala žiadnu možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody.
Z pohľadu bezpečnosti účastníkov cestnej premávky, ako aj bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke je vzhľadom na výsledky vykonaných simulácií priebehu nehodového deja možné skonštatovať, že vodič vozidla Peugeot 2008 svojím spôsobom jazdy cez križovatku vytvoril pre vodiča vozidla Mercedes Benz z technického hľadiska prekážku náhlu, nakoľko vodič vozidla Mercedes Benz nemohol zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky ani pri jeho správnej technike jazdy.
3.4 Určenie možností odvrátenia zrážky vozidiel
Podľa výsledkov z vykonaného posúdenia techniky jazdy vodiča vozidla Peuget 2008 je možné skonštatovať, že vodič mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody v nasledujúcich prípadoch:
- ak by sa v predmetnom úseku pohyboval správnou technikou jazdy,
- ak by s vozidlom vchádzal na úsek hlavnej cesty takým spôsobom, že by dal prednosť v jazde pre vozidlá pohybujúce sa po hlavnej ceste,
- ak by svoj pohyb pri vjazde na hlavnú cestu prerušil a zastavil by s vozidlom pred koridorom pohybu vozidla Mercedes Benz.
Pre technické posúdenie priebehu nehodového deja je potrebné vypočítať, akou rýchlosťou jazdy by sa vodič vozidla Mercedes Benz musel v predmetnom úseku pohybovať, aby bolo možné za daných okolností zastaviť vozidlo pred koridorom pohybu vozidla Peugeot 2008, ak by na vývoj dopravnej situácie reagoval včas a po uplynutí reakčného času by vozidlo brzdil s využitím maximálneho brzdného spomalenia.
Podľa výsledkov vyplývajúcich z analýzy nehodového deja a vykonaných jednotlivých simulácií je možné skonštatovať, že vodič mal možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehody v nasledujúcich prípadoch:
- ak by sa v predmetnom úseku pohyboval rýchlosťou jazdy 40 km/h (najvyššie dovolenou rýchlosťou) a na vývoj dopravnej situácie by reagoval včas, pričom po uplynutí reakčného času by vozidlo brzdil s využitím maximálneho brzdného spomalenia, nedošlo by k zabráneniu dopravnej nehody, ale rýchlosť v čase zrážky by bola 40km/h,
- ak by sa v predmetnom úseku pohyboval rýchlosťou jazdy do 33 km/h a na vývoj dopravnej situácie by reagoval včas, pričom po uplynutí reakčného času by vozidlo brzdil s využitím maximálneho brzdného spomalenia, došlo by k zabráneniu dopravnej nehody s tesným minutím vozidiel,
- ak by sa v predmetnom úseku pohyboval rýchlosťou jazdy do 16 km/h a na vývoj dopravnej situácie by reagoval včas, pričom po uplynutí reakčného času by vozidlo brzdil s využitím maximálneho brzdného spomalenia, došlo by k zabráneniu dopravnej nehody zastavením vozidla pred koridorom pohybu vozidla Peugeot 2008.
4 Záver
Dopravné nehody so vzájomným kontaktom vozidiel a chodcov vznikajú najmä z dôvodu protiprávneho konania účastníkov cestnej premávky. Najčastejšie typy vzájomných kolízií vozidiel a chodcov predstavuje čelná zrážka s úplným prekrytím, čelná zrážka s čiastočným prekrytím, bočná zrážka (typická, atypická) a prejdenie (jednoduché, zložité). [2]
Vznik a priebeh rôznych dopravných kolízií skúma analýza dopravných nehôd, ktorá predstavuje oblasť súdneho inžinierstva v odbore cestnej dopravy. Znalci v tomto odbore vzhľadom k svojej odbornej erudovanosti vykonávajú analýzu nehodového deja, kde určujú príčiny dopravných nehôd, posudzujú techniku jazdy vodičov vozidiel a pohybu ostatných účastníkov cestnej premávky, hľadajú možnosti na odvrátenie dopravnej nehody, pričom používajú rôzne súdno-inžinierske metódy so softvérovým vybavením v podobe špecifických programov určených na zistenie priebehu nehodového deja.
V príspevku bola vykonaná analýza špecifickej dopravnej nehody, pri ktorej došlo k zrážke osobných motorových vozidiel Peuget 2008 a Mercedes Benz. Pri zrážke bolo vozidlo Peugeot odhodené, rotovalo a zadnou časťou narazilo do tela chodkyne, ktorá sa v tom čase nachádzala na ochrannom ostrovčeku. V rámci analýzy nehodovej udalosti bola spracovaná matematicko-grafická analýza vzájomných polôh vozidiel a chodkyne pomocou 3D zobrazenia, bola vyhodnotená technika jazdy vodičov vozidiel a tiež boli určené možnosti odvrátenia vzniku dopravnej nehody zo strany jednotlivých účastníkov.
Na záver je možné skonštatovať, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Peugeot 2008, ktorý sa plne nevenoval vedeniu vozidla a dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, z čoho vyplynula jeho oneskorená reakcia na vývoj dopravnej situácie. Zároveň je možné potvrdiť, že vodič uvedeného vozidla svojím spôsobom jazdy cez geometricky komplikovanú križovatku vytvoril pre vodiča vozidla Mercedes Benz z technického hľadiska prekážku náhlu. Vodič vozidla Mercedes Benz ani pri správnej technike jazdy nemohol zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky.
Predmetná dopravná nehoda bola špecifická v tom, že chodkyňa ako účastníčka cestnej premávky predstavovala nezainteresovanú osobu do vzájomnej kolízie vozidla Peugeot 2008 a vozidla Mercedes Benz, avšak napriek tomu po zrážke týchto dvoch vozidiel utrpela chodkyňa zranenia nezlučiteľné so životom. Ďalšou zaujímavosťou je skutočnosť, že z výpočtov, ako aj z analýzy kamerového záznamu vyplynuli rovnaké rýchlosti pohybu vozidiel Peugeot 2008 a Mercedes Benz pred zrážkou a nakoľko ani jeden z vodičov nebrzdil, tak vyplynuli aj rovnaké nárazové rýchlosti.
Vzhľadom na vykonanú analýzu špecifickej dopravnej nehody vyplýva, že v záujme efektívneho minimalizovania dopravnej nehodovosti a jej následkov je potrebné venovať veľkú pozornosť dôležitým aspektom, a to najmä účastníkom cestnej premávky, dopravným prostriedkom a cestným komunikáciám. Téma bezpečnosti a ohľaduplnosti na cestných komunikáciách je stále veľmi aktuálna, perspektívna a potrebná vzhľadom aj na rozvoj počtu ďalších alternatívnych spôsobov dopravy.
5 Literatúra
[1] Chmelík, J. a kol. Dopravní nehody. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk. 2009. Praha, 2009. ISBN 978-80-7380-211-0
[2] JURINA, R. – Kasanický, G. Vybrané kapitoly súdneho inžinierstva. Vysoká škola v Sládkovičove, Fakulta práva Janka Jesenského. 2013.380 s. ISBN 978-80-89267-91-0
[3] Kasanický, G. – Kohút, P. Teória pohybu a rázu pri analýze a simulácii nehodového deja. ŽU v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva. Vydavateľstvo EDIS: ŽU v Žiline, 2004.350 s. ISBN 80-8070-312-4
[4] Kohút, P. – Macurová, Ľ. – Sventeková, E. – Ballay, M. Safety analysis of pedestrian as the users of rad traffic in the Slovak Republic. In: Transport Means 2019 – 23th Proceedings of the International Conference 2019, Trakai, Lithuania. 2-4. October 2019. pp. 446-452 ISSN 1822296X
[5] KOHÚT, P. Technicko-právna problematika analýzy dopravných nehôd. ŽU v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva. Vydavateľstvo EDIS: ŽU v Žiline, 2011. 179 s. ISBN 978-80-554-0345-8
[6] KUBICA, M. a kolektív. Znalectvo. Vysokoškolská učebnica. Vydavateľstvo: Wolters Kluwer, s.r.o. Praha 2016. 332 s. ISBN 978-80-7552-499-7
[7] Rédl, M. – Ondruš, J. – Felcan, M. Using measuring system Viewpointsystem® by perception of road accident.In: Transport Means 2021 – 25th Proceedings of the International Conference 2021, Trakai, Lithuania. 6-8. October 2021. pp. 812-817 ISSN 1822296X
[8] Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline – archív znaleckých posudkov z oblasti cestnej dopravy
[9] SW PC Crash (13.1.), SW XL Visionä
[10] Zákon NR SR č.382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Poďakovanie
Tento príspevok bol podporený Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-20-0626. Tento príspevok bol vypracovaný v rámci projektu APVV-20-0626: Biomechanicky verná náhrada ľudského tela pre zvýšenie objektivity forenznej analýzy cestných dopravných nehôd.
Autori:
Eduard KOLLA1, Ľudmila MACUROVÁ2, Ján ONDRUŠ3, Katarína MALINOVÁ4
Tituly a pôsobisko autorov:
1 doc. Ing. Eduard KOLLA, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Ústav znaleckého výskumu a vzdelávania. Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: eduard.kolla@uzvv.uniza.sk
2 Ing. Ľudmila MACUROVÁ, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Ústav znaleckého výskumu a vzdelávania. Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: ludmila.macurova@uzvv.uniza.sk
3 doc. Ing. Ján ONDRUŠ, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, fakulta PEDAS, Katedra cestnej a mestskej dopravy. Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: jan.ondrus@fpedas.uniza.sk
4 Ing. Katarína MALINOVÁ, Žilinská univerzita v Žiline, Ústav znaleckého výskumu a vzdelávania. Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, Slovensko. E-mail: katarina.malinova@uzvv.uniza.sk
VYTLAČIŤ