Proces priebehu emisných kontrol v podmienkach Slovenskej republiky

Abstrakt: Emisné kontroly sa vykonávajú na základe metodických pokynov určených na vykonávanie emisnej kontroly pravidelnej, a to motorových vozidiel so zážihovým motorom s nezdokonaleným emisným systémom, so zážihovým motorom so zdokonaleným emisným systémom a so vznetovým motorom, účinný od 01.01.2022. Stále zhoršujúca sa kvalita ovzdušia sa v súčasnosti javí ako globálny problém. Každý štát má prirodzený záujem na tom, aby vozidlá v premávke na pozemných komunikáciách neohrozovali bezpečnosť a životné prostredie. Sú preto ustanovené isté minimálne požiadavky, ktoré musí splniť každé vozidlo používané v premávke. Ich splnenie sa preveruje pri pravidelných kontrolách. V Slovenskej republike máme kontroly technického stavu vozidiel rozdelené na technické a emisné kontroly. Emisná kontrola je zameraná práve na selekciu vozidiel poškodzujúcich životné prostredie nadmernou tvorbou škodlivých emisií vo výfukových plynoch. Vykonáva sa tiež v pravidelných intervaloch podľa kategórie vozidla. Pri emisiách meriame hlavne výfukové plyny CO, oxid uhoľnatý, a HC nespálené uhľovodíky ktoré ohrozujú naše zdravie prevádzkové takéhoto vozidla. Ďalej kontrolujeme tesnosť výfukového systému a funkčnosť relevantných komponentov, ktoré sa podieľajú na znižovaní tvorby emisií vo výfukových plynoch. Pri emisných kontrolách sa vozidlo hodnotí 3-stupňovo a to spôsobilé, dočasne spôsobilé ( 60dní ) alebo nespôsobilé na prevádzku na pozemných komunikáciách. Príspevok analyzuje výsledky emisných kontrol na vybranom pracovisku. Pre potreby predloženej publikácie sú spracované postupy resp. stanovenie kontrolovaných parametrov výlučne pre vozidlá so vznetovým motorom. Čo sa týka spracovania, tak ide  o stanovenie hodnôt kontrolovaných parametrov pre vozidlo so vznetovým motorom pre emisné systémy BKAT, NKAT a NKAT OBD. Na základe spracovaných údajov, je možné bližšia špecifikovať emisný stav vozidiel, ktoré sa podrobili vykonaniu emisnej kontroly počas sledovaného obdobia.

Kľúčové slová: emisie, cestné vozidlá, emisná kontrola, motor,

JEL: L91

The process of emissions inspections in Slovakia

Abstract:  Emission inspections are carried out on the basis of methodological instructions intended for carrying out regular emission inspections, namely motor vehicles with a spark-ignition engine with an unimproved emission system, with a spark-ignition engine with an improved emission system, and with a diesel engine, effective from 01.01.2022. The ever-deteriorating air quality appears to be a global problem these days. Every state has a natural interest in ensuring that vehicles in traffic on land roads do not endanger the safety and the environment. Certain minimum requirements are therefore established, which must be met by every vehicle used in traffic. Their fulfillment is verified during regular inspections. In the Slovak Republic, we have inspections of the technical condition of vehicles divided into technical and emission inspections. The emission inspection is focused precisely on the selection of vehicles that damage the environment by excessive production of harmful emissions in the exhaust gases. It is also carried out at regular intervals according to the vehicle category. When it comes to emissions, we mainly measure exhaust gases CO, carbon monoxide, and HC unburned hydrocarbons that threaten our health when operating such a vehicle. We also check the tightness of the exhaust system and the functionality of the relevant components that participate in reducing emissions in the exhaust gases. During emission inspections, the vehicle is evaluated in 3 stages: eligible, temporarily eligible (60 days), or unfit for operation on land roads. The paper analyzes the results of emission inspections at the selected workplace. Based on the processed data, it is possible to closely specify the emission status of vehicles that underwent an emission inspection during the monitored period.

Keywords: emissions, road vehicles, emission control, engine,

1 Úvod

Väčšina metropolitných oblastí Európskej únie (ďalej len EÚ) trpí vysokou intenzitou cestnej premávky a zhoršenou kvalitou ovzdušia. Stav a kvalita ovzdušia zároveň negatívne vplýva na zdravie obyvateľstva, to dokazujú viaceré štúdie [1,2,3]. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie, približne 90% obyvateľov európskych miest je vystavených znečisťujúcim látkam v koncentráciách vyšších, ako sú normy kvality ovzdušia považované za zdraviu škodlivé [4]. Koncentrácie NO2 vo väčšine miest s vysokou premávkou v EÚ trvale prekračujú ročnú limitnú hodnotu stanovenú v predpisoch EÚ. NO a NO2, ktoré sú hlavnými okysľujúcimi škodlivinami, sa tvoria počas vysokoteplotného spaľovania alebo v zariadeniach na dodatočnú úpravu výfukových plynov [5]. Výsledkom je, že cestná doprava je hlavným zdrojom oxidu dusičitého (NO2), ktorý je jedným z hlavných znečisťujúcich látok poškodzujúcich zdravie. Táto znečisťujúca látka je tiež prekurzorom ozónu a tuhých častíc, ktoré sa môžu tvoriť vo vzduchu [6]. Doprava je tiež významným zdrojom primárnych tuhých častíc nielen v dôsledku spaľovania palív, ale aj opotrebovania pneumatík, bŕzd a v neposlednom rade je veľmi významným zdrojom emisií skleníkových plynov [7,8]. Podkladovou štúdiou tohto tvrdenia je výskum sledovania produkcie emisií pri prejazde vozidiel na križovatke, ktorý bol spracovaný Cabanom a kol. [9].  Aby sa obmedzili škodlivé plyny a najmä  NOX emisie z ľahkých úžitkových automobilov, ktoré sú najviac produkované najmä v mestských oblastiach, zavádza EÚ v posledných rokoch stále prísnejšie predpisy [10].

Predmetom predloženej publikácie je analýza riešenej problematiky vykonávania emisných kontrol pre vozidlá so vznetovým motorom. Pre potreby predloženej publikácie sú spracované postupy resp. stanovenie kontrolovaných parametrov výlučne pre vozidlá so vznetovým motorom. Čo sa týka spracovania, tak ide  o stanovenie hodnôt kontrolovaných parametrov pre vozidlo so vznetovým motorom pre emisné systémy BKAT, NKAT a NKAT OBD. V súčasnosti sa priebeh emisných kontrol riadi Metodickým pokynom. Neoddeliteľnou súčasťou emisnej kontroly je kontrola technického stavu vozidla. Technická a emisná kontrola je veľmi dôležitá služba, ktorá vyplýva prevádzkovateľom vozidiel zo zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže každý štát má prirodzený záujem na tom, aby vozidlá v premávke na pozemných komunikáciách neohrozovali bezpečnosť a životné prostredie. Sú preto ustanovené isté minimálne požiadavky, ktoré musí splniť každé vozidlo používané v premávke. Ich splnenie sa preveruje pri pravidelných kontrolách. V Slovenskej republike máme kontroly technického stavu vozidiel rozdelené na technické a emisné kontroly.

2 Emisná kontrola

Emisnou kontrolou motorového vozidla je prehliadka a kontrola stavu motora vozidla a jeho systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek, ktoré ovplyvňujú tvorbu znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch a meraním zistené dodržanie výrobcom určených podmienok a emisných limitov motora ustanovených vykonávacím právnym predpisom.

Emisná kontrola sa vykonáva na pracovisku emisnej kontroly podľa jednotlivých emisných kontrol v rozsahu kontrolných úkonov ustanovených zákonom, vykonávacím právnym predpisom a podľa metodík vydaných schvaľovacím orgánom.

2.1 Členenie jednotlivých druhov paliva a jednotlivých druhov emisného systému

Na pracovisku emisnej kontroly sa vykonávajú emisné kontroly v závislosti od druhu paliva a emisného systému.

Emisnou kontrolou sa kontroluje motorové vozidlo s

  • palivom benzín
  • palivom nafta
  • palivom skvapalnený ropný plyn
  • palivom zemný plyn
  • palivom etanol
  • palivom benzín a alternatívnym palivom skvapalnený ropný plyn alebo zemný plyn
  • palivom etanol a alternatívnym palivom skvapalnený ropný plyn alebo zemný plyn
  • duálnym pohonom s palivom nafta a skvapalnený ropný plyn alebo zemný plyn [11]

Vozidlo so zážihovým motorom mazané zmesou paliva a mazacieho oleja nepodlieha emisnej kontrole.

  Za nezdokonalený  emisný systém – sa považuje výfuková sústava

  • spaľovacieho motora vozidla bez zariadenia na dodatočné znižovanie škodlivín v emisiách z výfuku alebo
  • zážihového spaľovacieho motora vozidla so zariadením na dodatočné znižovanie škodlivín v emisiách z výfuku , pri ktorom príprava zmesi nie je riadená v závislosti od obsahu voľného kyslíka vo výfukových plynoch.

Za zdokonalený emisný systém –sa považuje výfuková sústava

  • zážihového spaľovacieho motora vozidla so zariadením na dodatočné znižovanie škodlivín v emisiách výfuku, pri ktorom príprava zmesi je riadená v závislosti od obsahu voľného kyslíka vo výfukových plynoch alebo,
  • vznetového spaľovacieho motora vozidla so zariadením na dodatočné znižovanie škodlivín v emisiách výfuku vrátane NOx katalyzátorov alebo systémom selektívnej katalytickej redukcie ( SCR ) alebo systémom filtrácie tuhých znečisťujúcich látok.

Palubný diagnostický systém OBD – za palubný diagnostický systém OBD sa považuje systém palubnej diagnostiky stavu emisne relevantných komponentov motora vozidla a jeho príslušenstva.

Emisnou kontrolou sa kontroluje motorové vozidlo:

  • so zážihovým motorom s nezdokonaleným emisným systémom
  • so zážihovým motorom s zdokonaleným emisným systémom
  • so zážihovým motorom so zdokonaleným emisným systémom, ktoré je vybavené palubným diagnostickým systémom OBD,
  • so vznetovým motorom
  • so vznetovým motorom , ktoré je vybavené palubným diagnostickým systémom OBD,
  • s hybridným pohonom [11]

2.2 Druhy emisnej kontroly

Základným druhom emisnej kontroly je emisná kontrola pravidelná. Na základe udeleného oprávnenia na vykonávanie emisnej kontroly pravidelnej možno vykonávať aj ostatné druhy emisných kontrol.

Emisné kontroly motorových vozidiel sa členia na :

  • Emisnú kontrola pravidelnú,
  • Emisnú kontrolu zvláštnu,
  • Emisnú kontrolu administratívnu,
  • Emisnú kontrolu opakovanú a
  • Emisnú kontrolu vykonávanú v rámci cestnej technickej kontroly.

Emisnú kontrolu pravidelnú nenahrádza emisná kontrola zvláštna alebo administratívna okrem emisnej kontroly administratívnej vykonávanej pri dovoze vozidiel, ak okresný úrad uzná pôvodnú emisnú kontrolu.

Emisnú kontrolu možno vykonať podľa voľby prevádzkovateľa vozidla na ktoromkoľvek pracovisku emisnej kontroly v SR, ktorá je oprávnená na jej vykonanie.

Emisná kontrola zvláštna sa vykonáva v úplnom alebo čiastočnom rozsahu emisnej kontroly pravidelnej a podľa úkonov ustanovených metodikou na vykonávanie emisnej kontroly zvláštnej. Emisná kontrola administratívna sa vykonáva len v čiastočnom rozsahu emisnej kontroly pravidelnej podľa úkonov ustanovených metodikou na vykonávanie emisnej kontroly administratívnej [12].

Emisná kontrola vykonávaná v rámci cestnej technickej kontroly sa vykonáva na pracovisku emisnej kontroly podľa určenia orgánu Policajného zboru.

Pred začatím emisnej kontroly musí prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla predložiť na emisnú kontrolu doklady v rozsahu ustanovenom vykonávacím právnym predpisom. Bez predloženia ustanovených dokladov a bez pristaveného vozidla nesmie technik emisnej kontroly vykonať emisnú kontrolu. Pri emisnej kontrole je to osvedčenie o evidencií a protokol o montáži plynového zariadenia, ak ide o vozidlo s pohonom na LPG alebo CNG, ktoré nie je vybavené týmto zariadením priamo od výrobcu.

Pri emisnej kontrole vozidla záchrannej služby určeného na prepravu infekčných materiálov alebo pacientov s infekčnými chorobami, vozidla určeného na prepravu uhynutých zvierat a vozidla pohrebnej služby prevádzkovateľ vozidla predkladá okrem ustanovených dokladov aj potvrdenie o vykonanej dezinfekcii vozidla. Bez predložených ustanovených dokladov kontrolný technik emisnej kontroly nesmie vykonať kontrolu.

Počas emisnej kontroly sa nesmie mazať chybová pamäť OBD nastavovať ani opravovať kontrolované vozidlo.

3 Metodika výskumu

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky na zabezpečenie rovnakého postupu jednotlivých pracovísk emisných kontrol vydalo Metodický pokyn č. 2/2020, ktorým sa následne  upravuje postup pri realizovaní emisnej kontroly pravidelnej motorových vozidiel so zážihovým motorom s nezdokonaleným emisným systémom, so zážihovým motorom so zdokonaleným emisným systémom a so vznetovým motorom [13].

Priebeh emisnej kontroly pravidelnej môžeme rozdeliť do nasledovných základných častí:

  1. Identifikácia
  2. Stanovenie hodnôt kontrolovaných parametrov
  3. Vizuálna kontrola
  4. Meranie
  5. Vyhodnotenie

Emisná kontrola vykonávaná v plnom rozsahu stanovených úkonov:

  1. Zaznamenanie vozidla na stojisku

Pristavené vozidlo na ktorom sa bude vykonávať EK nesmie mať vo svojom systéme signalizované minimálne množstvo prevádzkovaný náplní a to najmä: mazacieho oleja tak isto paliva ako aj chladiacej kvapaliny a minimálne množstvo redukčného činidla Ad-Blue.

 Mechanický stav motora vozidla na ktorom sa bude vykonávať EK musí umožniť vykonanie EK bez jeho poškodenia. Bez použitia akýchkoľvek iných zdrojov energie vozidlo musí umožniť spustenie motora. Pred vykonaním EK musí byť dobre tesnená mazacia ako aj chladiaca a palivová sústava ale aj plynová sústava. OBD systém vozidla musí byť funkčný a musí dovoliť komunikáciu a prístup k získaniu údajov pomocou daného komunikačného zariadenia [13].

Pri EK je povinnosťou prevádzkovateľa vozidla pristaviť vozidlo na stojisko ktoré je výrazne farebne ohraničené tak, aby stálo v snímanom poli príslušných kamier MZZ viditeľne vyznačenej na podlahe stojiska.

Povinnosťou technika je aby zabezpečil čo najlepšie možnú čitateľnosť evidenčného čísla vozidla na snímkach a zároveň čo najlepšiu viditeľnosť a identifikovateľnosť kontrolovaného vozidla na videozáznamoch. Technik ako ďalší krok zosníma vygenerovaný čiarový kód z elektronického protokolu, daného kontrolovaného vozidla, pomocou čítačky čiarových kódov pre vstupnú kameru a vytvorí vstupnú snímku vozidla. Zároveň ako sa vytvorí snímka sa začne vytvárať videozáznam zo vstupnej kamery a tak isto aj videozáznam a snímky z prehľadovej kamery.

Po zaznamenaní vozidla pristavenom na stojisku, technik pomocou mobilného záznamového zariadenia ktoré je určené na používanie informačného systému vyhodnotí snímky identifikačného čísla vozidla VIN, ako aj zobrazenej hodnoty počítadla celkovej prejdenej vzdialenosti a iných požadovaných údajov z vozidla.

2. Identifikácia vozidla a jeho motora

Prevádzkovateľ vozidla pre vykonanie EK predkladá tieto doklady:

  • originál osvedčenia o evidencii,

Ak nemá originálny doklad osvedčenia, tak predkladá:

  • aktuálnu kópiu osvedčenia o evidencii spolu s platným potvrdením o zadržaní osvedčenia o evidencii vydaným útvarom Policajného zboru,
  • výpis z karty vozidla vydaný orgánom Policajného zboru, ak bol doklad vozidla stratený,

Ak má vozidlo dodatočne namontovaný systém alternatívneho pohonu:

  • protokol o montáži plynového zariadenia, ak ide o vozidlo s pohonom na LPG (skvapalnený ropný plyn) alebo CNG (stlačený zemný plyn) alternatívnym pohonom alebo duálnym pohonom a ak montáž plynového zariadenia bola vykonaná prestavbou vozidla [13].

Na predložených dokladoch technik skontroluje platnosť a ich relevantnosť. Technik skontroluje identifikačné a evidenčné údaje uvedené na vozidle a tie sa musia zhodovať s údajmi v príslušných predložených dokladoch. V informačnom systéme sa identifikované údaje zaznamenávajú nasledovne:

  • značka vozidla, obchodný názov vozidla,
  • druh a kategória vozidla,
  • typ vozidla, variant, verzia,
  • evidenčné číslo vozidla,
  • dátum prvej evidencie vozidla (rok výroby),
  • dátum prvej evidencie vozidla v SR.
  • VIN číslo vozidla, ak vozidlo nebolo vybavené VIN, tak sa uvedie číslo karosérie vozidla

3. Identifikácia emisného systému

Emisný systém BKAT je nezdokonalený emisný systém:

  • zážihového motora, ktorého príprava zmesi nie je riadená v závislosti od obsahu voľného kyslíka vo výfukových plynoch a výfuková sústava nie je vybavená zariadením na dodatočné znižovanie škodlivín vo výfukových plynoch,
  • vznetového motora, ktorého výfuková sústava nie je vybavená zariadením na dodatočné znižovanie škodlivín v emisiách výfukových plynov.

Emisný systém NKAT je:

  • nezdokonalený emisný systém zážihového motora, ktorého príprava zmesi nie je riadená v závislosti od obsahu voľného kyslíka vo výfukových plynoch a výfuková sústava vozidla je vybavená zariadením na dodatočné znižovanie škodlivín vo výfukových plynoch, alebo
  • zdokonalený emisný systém vznetového motora, ktorého výfuková sústava je vybavená zariadením na dodatočné znižovanie škodlivín v emisiách výfukových plynov alebo SCR alebo systémom filtrácie tuhých znečisťujúcich látok, vrátane NOX katalyzátorov [13].

4. Stanovenie hodnôt kontrolovaných parametrov motora

Pre potreby predloženej publikácie sú spracované postupy resp. stanovenie kontrolovaných parametrov výlučne pre vozidlá so vznetovým motorom. Čo sa týka spracovania, tak ide  o stanovenie hodnôt kontrolovaných parametrov pre vozidlo so vznetovým motorom pre emisné systémy BKAT, NKAT a NKAT OBD

Pri emisnej kontrole pravidelnej sa stanovujú nasledovné hodnoty:

  • Teplota motora

Ak hodnota teploty nie je určená výrobcom vozidla, minimálna teplota oleja, nameraná v mieste uloženia kontrolnej mierky hladiny oleja v motore, alebo teplota chladiacej kvapaliny motora pri odčítaní prostredníctvom OBD je 80 °C. Pre vozidlá kategórií M2, M3, N2, N3, a T sa teplota nestanovuje.

  • Voľnobežné otáčky

Rozsah voľnobežných otáčok sa stanoví odpočítaním hodnoty 50 min-1 od dolnej hranice a pripočítaním hodnoty 50 min-1 k hornej hranici tolerančného pásma určeného výrobcom. Ak výrobca určil iba minimálnu hodnotu voľnobežných otáčok, rozsah sa stanoví odpočítaním hodnoty 50 min-1 od minimálnej hodnoty a hornú hranicu tvoria otáčky 1000 min-1.

Ak výrobca určil iba hornú hranicu voľnobežných otáčok, rozsah otáčok sa stanoví pripočítaním hodnoty 50 min-1 k hornej hranici a spodná hranica sa stanoví tak, aby bola nižšia ako sú reálne voľnobežné otáčky. Ak voľnobežné otáčky nie sú výrobcom vozidla určené, voľnobežné otáčky nesmú prekročiť 1000 min-1, pričom spodná hranica sa stanoví tak, aby bola nižšia ako sú reálne voľnobežné otáčky.

Pre vozidlá kategórie T nesmú voľnobežné otáčky prekročiť otáčky hodnotu 1200 min-1. Ak sú najnižšie dosiahnuteľné voľnobežné otáčky vozidla kategórie T vyššie ako 1200 min-1, technik môže požiadať TS EK o špecifický postup. TS EK posúdi vhodnosť použitia špecifického postupu a jeho rozsah. V prípade schválenia špecifického postupu sa táto skutočnosť zaznamená osobitného predpisu do elektronického protokolu. TS EK schválenie špecifického postupu vyznačí v elektronickom protokole [13].

  • Maximálne otáčky

Dolnú hranicu rozsahu maximálnych otáčok spaľovacieho motora predstavujú otáčky maximálneho výkonu uvedené v osvedčení o evidencii, alebo určené výrobcom. Horná hranica rozsahu maximálnych otáčok spaľovacieho motora je hodnota maximálnych regulačných otáčok určená výrobcom zvýšená o hodnotu 150 min-1.

Ak výrobca hodnotu maximálnych regulačných otáčok spaľovacieho motora neurčil, tak dolnú hranicu rozsahu maximálnych otáčok predstavujú otáčky maximálneho výkonu určené výrobcom a hornú hranicu rozsahu maximálnych otáčok predstavujú otáčky maximálneho výkonu uvedené v osvedčení o evidencii, alebo určené výrobcom zvýšené o 15 % pri mechanickej väzbe pedála akcelerátora, alebo o 45 % pri elektronickej väzbe pedála akcelerátora, pričom horná hranica maximálnych otáčok nesmie prekročiť hodnotu 5 800 ot.min-1.

Pre vozidlo s automatickou prevodovkou je rozsah maximálnych otáčok rovnaký ako pre vozidlo s mechanickou prevodovkou stanovený podľa bodu 1 alebo 2. Ak pri vozidle s automatickou prevodovkou nie je možné dosiahnuť maximálne otáčky stanovené pre vozidlo s mechanickou prevodovkou, môže byť dolná hranica rozsahu maximálnych otáčok spaľovacieho motora primerane znížená, maximálne však o 1/3 zo stanovenej dolnej hranice maximálnych otáčok podľa bodu 1 alebo 2.

Pri vozidlách vybavených obmedzovačom otáčok, ak technik použije predpis obsahujúci limitné hodnoty vyhodnocovaných parametrov vytvorený administrátorom celoštátneho informačného systému EK (označený ako pracovisko 0000-XXX), môže pokračovať v meraní bez požiadania TS EK o udelenie špecifického postupu.

  • Maximálna prípustná hodnota dymivosti „DMAX“

Maximálna prípustná hodnota dymivosti „DMAX“ vozidiel kategórie M a N prvýkrát prihlásených do evidencie vozidiel do 31. decembra 2007, je hodnota vypočítaná súčtom korigovaného súčiniteľa absorpcie „XL“ a hodnoty konštanty 0,5 m-1 (DMAX = XL+ 0,5 m-1), pričom sa prioritne použije korigovaný súčiniteľ absorpcie uvedený v osvedčení o evidencii vozidla.

Ak osvedčenie o evidencii korigovaný súčiniteľ absorpcie neobsahuje, použije sa korigovaný súčiniteľ absorpcie uvedený na výrobnom štítku vozidla alebo na samostatnom štítku.

Ak hodnota korigovaného súčiniteľa absorpcie nie je uvedená v osvedčení o evidencii a vozidlo nedisponuje výrobným štítkom vozidla alebo samostatným štítkom s hodnotou korigovaného súčiniteľa absorpcie, maximálna hodnota dymivosti sa stanoví zo servisných informačných dokumentov, alebo zo špecializovaných odborných katalógov. V prípade, ak servisný informačný dokument alebo špecializovaný odborný katalóg obsahuje korigovaný súčiniteľ absorpcie, postupuje sa rovnako ako v prípade, keby bol korigovaný súčiniteľ absorpcie uvedený na výrobnom štítku vozidla alebo na samostatnom štítku.

Ak servisný informačný dokument alebo špecializovaný odborný katalóg obsahuje hodnotu určenej dymivosti, tak hodnota maximálnej dymivosti „DMAX“ sa rovná hodnote určenej dymivosti „D“ (DMAX = D, m-1) v príslušnom dokumente. Ak hodnota korigovaného súčiniteľa absorpcie „XL“ alebo dymivosti „D“ nie je známa ani zo servisného informačného dokumentu alebo špecializovaného odborného katalógu, potom maximálna prípustná hodnota dymivosti „DMAX“ je stanovená vyhláškou

  • 4,00 m-1 pri vozidle prihlásenom do evidencie do 31. decembra 1979, 3,00 m-1 pri vozidle s preplňovaným motorom prihlásenom do evidencie do 31. decembra 2007,
  • 2,50 m-1 pri vozidle s nepreplňovaným motorom prihlásenom do evidencie do 31. decembra 2007.

Maximálna prípustná hodnota dymivosti „DMAX“ vozidiel kategórie M a N prvýkrát prihlásených do evidencie vozidiel od 01. januára 2008 je zhodná s hodnotou korigovaného súčiniteľa absorpcie „XL“, uvedeného v osvedčení o evidencii, prípadne na výrobnom štítku vozidla (DMAX = XL, m-1).

Maximálna prípustná hodnota dymivosti „DMAX“ je vyhláškou stanovená:

  • 3,00 m-1 pri vozidle s preplňovaným motorom prihlásenom do evidencie od 1. januára 2008 do 30. júna 2008,
  • 2,50 m-1 pri vozidle s nepreplňovaným motorom prihlásenom do evidencie od 1. januára 2008 do 30. júna 2008,
  • 1,50 m-1 pri vozidle prihlásenom do evidencie od 1. júla 2008,
  • 0,7 m-1 pri vozidle prihlásenom do evidencie od 1. januára 2015,
  • 0,3 m-1 pri vozidle prihlásenom do evidencie od 1. januára 2017,

Pre stanovenie maximálnej prípustnej hodnoty dymivosti „DMAX“ je nutné dodržať podmienku výberu najprísnejšej hodnoty dymivosti zo všetkých dostupných zdrojov (osvedčenie o evidencii, výrobný štítok vozidla, špecializovaný servisný alebo odborný katalóg, maximálna hodnota dymivosti stanovená vyhláškou).

  • Rozptyl

Maximálna prípustná hodnota rozptylu je 0,5 m-1.Objemová koncentrácia oxidu uhoľnatého na vozidle so vznetovým motorom, ktorý je prestavaný na zážihový motor s pohonom na plynové palivo nesmie prekročiť limit objemovej koncentrácie oxidu uhoľnatého, pre emisný systém motora zistený podľa článku 10, a stanoveného podľa ods. 4 písm. b) alebo ods. 5 písm. b) pre zážihový motor podľa roku výroby pôvodného vznetového motora.

5. Vizuálna kontrola vozidla

Vizuálna kontrola sa vždy vykoná v plnom rozsahu, ak touto kontrolou nie je ohrozená bezpečnosť PEK (ďalej len pracovníka emisnej kontroly) alebo osôb prítomných na PEK. Do elektronického protokolu sa zaznamenávajú zistené chyby ktoré boli nájdene pri vizuálnej kontrole. Vizuálna kontrola je uskutočnená bez demontáže samostatných jednotiek motora  a jednotlivých prvkov kontrolovaného motora, ak inak neurčil výrobca vozidla. Vizuálna kontrola sa hlavne zameriava na kontrolovanie riadneho stavu, úplnosti, funkčnosti, tesnosti systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek, ktoré majú vplyv na tvorbu znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch. V priebehu vizuálnej kontroly nesmie byť zistený značný únik chladiacej kvapaliny ako aj mazacieho oleja ale aj paliva. Vizuálna kontrola vozidla je tvorená z nasledujúcich krokov:

  • Vizuálna kontrola sacej sústavy
  • Vizuálna kontrola palivovej sústavy vozidla
  • Vizuálna kontrola elektrickej sústavy a zapaľovania
  • Štartovanie motora a kontrola elektrických indikátorov.
  • Vizuálna kontrola výfukovej sústavy
  • Vizuálna kontrola vozidla so vznetovým motorom s emisným systémom BKAT a NKAT
  • Vizuálna kontrola vozidla so vznetovým motorom s emisným systémom NKAT OBD

6. Kondiciovanie motora

Motor kondicionujeme na prevádzkovú teplotu napr. krátkou jazdou alebo stacionárne, chodom na zvýšené otáčky alebo iným spôsobom ktorý je určený výrobcom vozidla alebo motora. Ak je motor nakondicionovaný na prevádzkovú teplotu či už po jazde vozidla, alebo ak nie je možné dosiahnuť prevádzkovú teplotu ani po opakovanom kondicionovaní, v EK sa pokračuje bez opätovného kondicionovania a stav vozidla sa následne zaznamenáva do elektronického protokolu.

7. Podmienky merania

  • Technik pre vozidlo so vznetovým motorom s emisným systémom BKAT, NKAT a NKAT OBD skontroluje a zabezpečí dodržanie nasledovných podmienok:
  • Do priemeru vyústenia výfuku 70 mm sa použije odberová sonda č. 1. V prípade väčšieho priemeru vyústenia výfuku ako 70 mm, použije sa odberová sonda č. 2, pokiaľ výrobca vozidla alebo meradla neurčil inak.
  • Odberová sonda dymomera musí byť zasunutá do výfukového vyústenia tak, aby bolo zachované jej vhodné umiestnenie, pričom sa musí zabezpečiť maximálne možné zasunutie odberovej sondy do výfukového vyústenia, v závislosti od konštrukčného vyhotovenia odberovej sondy a výfukového vyústenia. Hadica odberovej sondy nesmie mať ostré ohyby a prietok výfukových plynov nesmie byť obmedzený jej škrtením alebo iným spôsobom. Výstup plynov z výfukového potrubia nesmie byť ovplyvňovaný dodatočnými zariadeniami, napr. koncovkou výfuku, alebo vonkajšími vplyvmi napr. nevhodným spôsobom odvádzania (odsávania) výfukových plynov.
  • Ak výfukové vyústenie vozidla neumožňuje dostatočné a vhodné zasunutie odberovej sondy do výfukového vyústenia podľa písmena b), alebo výfukové vyústenie je ukončené iným ako štandardným spôsobom, napr. štrbinou, použije sa zariadenie na zjednotenie toku výfukových plynov.
  • Pred vykonaním merania musí byť motor nakondicionovaný podľa článku 13.
  • Počas vykonávania merania musí byť prevodovka v polohe neutrál, prídavné agregáty odpojené a vozidlo zabrzdené, ak postup merania v špecifických prípadoch nevyžaduje inak.
  • Pred vykonaním merania sa minimálne dvakrát vykoná preplachová akcelerácia. Ak výrobca neurčí inak, preplachová akcelerácia sa vykoná rýchlym a nenásilným stlačením pedálu akcelerátora. Pri preplachovej akcelerácii sa dosiahne pásmo vysokých otáčok (viac ako 75 % otáčok maximálneho výkonu). Po ich dosiahnutí sa pedál akcelerátora uvoľní.
  • Pred meraním sa načítajú z informačného systému do meradla hodnoty kontrolovaných parametrov stanovené podľa článku 11. Hodnoty kontrolovaných parametrov načítané z informačného systému do meradla, musia prislúchať ku kontrolovanému vozidlu.
  • Za dodržanie podmienok merania je zodpovedný technik, ktorý EK vykonáva [13].

8. Meranie

Pred začiatkom merania emisií sa komunikačné zariadenie pripojí k OBD systému vozidla pomocou  diagnostického rozhrania a spustí  sa komunikácia. Potvrdí sa spárovanie s OBD systémom vozila. Po spustení komunikácie s OBD systémom vozidla následne komunikačné zariadenie načíta z vozidla:

  • teplotu motora,
  • status OBD,
  • status MIL (Malfunction Indicator Light) ide o kontrolku, ktorá sa zobrazuje na prístrojovom panely vodiča keď je kľúč v spínacej skrinke v polohe zapnutý. Kontrolka reprezentuje symbol motora a je oranžovej farby – Technik skontroluje činnosť MIL. MIL sa po zapnutí spínača zapaľovania musí rozsvietiť a nesmie blikať. Po spustení motora musí MIL zhasnúť, nesmie blikať, alebo trvalo svietiť.

V ďalších postupoch sa kontroluje teplota motora, voľnobežné otáčky, maximálne otáčky. Následne prebieha meranie dymivosti metódou voľnej akcelerácie.  Po vykonaní merania systém vyhodnotí priemernú hodnotu dymivosti. Pri vozidlách s emisným systémom NKAT OBD sa posudzuje status MIL, stav chybovej pamäte OBD.

9. Zaznamenanie nameraných hodnôt

Namerané hodnoty sa zaznamenajú do elektronického protokolu o EK individuálne pre emisné systémy.

10. Vyhodnotenie emisnej kontroly

Po emisnej kontrole sa určí stav vozidla a funkcia jeho jednotlivých systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek sa hodnotia nasledovne:

  • ľahké chyby – označujú sa písmenom A. Sú to také chyby ktoré nemajú veľký vplyv na životné prostredie a rovnako aj na bezpečnosť a prevádzku vozidla. V tomto prípade je vozidlo spôsobilé na prevádzku po pozemných komunikáciách .
  • vážne chyby – označujú sa písmenom B. Sú to chyby ktoré môžu určitý spôsobom ovplyvniť bezpečnosť vozidla ale rovnako aj životné prostredie a zároveň ohroziť iných účastníkov cestnej premávky. Vozidlo je dočasne spôsobilé na prevádzku po pozemnej komunikácií.
  • nebezpečné chyby – označujú sa písmenom C. Tieto chyby predstavujú priame a bezprostredné riziko pre bezpečnosť cestnej premávky a majú veľký vplyv na životné prostredie a je dôležité zakázať používanie takého to vozidla v cestnej premávke. V tomto prípade vozidlo je nespôsobilé na prevádzku po pozemnej komunikácií.

11. Zaznamenanie vozidla na výstupe

Po vyhodnotení EK technik zosníma čítačkou čiarového kódu pre výstupnú kameru čiarový kód vygenerovaný v informačnom systéme z elektronického protokolu príslušného vozidla a vytvorí výstupnú snímku vozidla na stojisku. Súčasne s vytvorením snímky, MZZ (monitorovacie záznamové zariadenie) ukončí vytváranie videozáznamu zo vstupnej kamery a videozáznamu a snímok z príslušnej prehľadovej kamery. Uzatvorí sa elektronický protokol kontrolovaného vozidla [13].

Dokladom o vykonávaní pravidelnej emisnej kontroly je:

  • vyznačený protokol o emisnej kontrole motorového vozidla
  • Osvedčenie o emisnej kontrole

4 Spôsob získavania a spracovávania údajov

Údaje potrebné na vpracovanie štatistiky získame zo stanice technickej a emisnej kontroly FREUS s.r.o., ktorá sa nachádza v meste Veľký Krtíš. Každé vozidlo ktoré sa podrobí technickej a emisnej kontrole sa zaznamená do celoštátneho informačného systému technických a emisných kontrol. Z tohto informačného systému si vyfiltrujeme podľa jednotlivých mesiacov vozidlá so zážihovým motorom, vybavené konkrétnym emisným systémom so stupňom jednotlivých chýb označené ako spôsobilé, dočasne spôsobilé, nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, prenesieme si ich v elektronickej podobe do systému Microsoft Excel, z ktorého si následne vytvoríme jednotlivé grafy pre vyhodnotenie štatistík. Zaujímajú nás 10 najčastejších ľahkých, vážnych a nebezpečných chýb v jednotlivých mesiacoch ale i za celý rok v sledovanom období.

V ďalšej časti výskumu je spracovaná analýza výsledkov emisných kontrol na vybranom pracovisku za celý rok. V grafoch môžeme sledovať počty vozidiel, na ktorých boli zistené chyby, ktoré boli následne priradené do jednotlivých kategórií. Pre účely výskumu budú posudzované vozidlá kategórie M1 a M1G. Vozidlá kategórie M1 sú vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča. Pri kategórií vozidiel M1G ide o vozidlá osobné vozidlá kategórie M1 avšak s dodatkom že sú terénne. T znamená že tieto vozidlá musia spĺňať aspoň päť bodov z nasledujúcich požiadaviek.

  • predný nájazdový uhol je najmenej 25°,
  • zadný nájazdový uhol je najmenej 20°,
  • prechodový uhol je najmenej 20°,
  • svetlá výška pod prednou nápravou je najmenej 180 mm,
  • svetlá výška pod zadnou nápravou je najmenej 180 mm,
  • svetlá výška medzi nápravami je najmenej 200 mm.

Obrázok 1. štatistika chýb v mesiaci Január

Na grafe obr. 1 sú znázornené chyby jednotlivých emisných systémov z ktorých nebezpečné chyby sme zaznamenali pri emisnom systéme RKAT, RKAT-OBD.

Obrázok 2. štatistika chýb v mesiaci Február

V mesiaci február sme pri vyhodnocovaní štatistiky došli k výsledku, že pri kontrolovaných vozidlách bolo najviac ľahkých chýb z pomedzi všetkých chýb pri emisných systémoch v danom mesiaci. V troch prípadoch boli vozidlá vyhodnotené ako nespôsobilé.

Obrázok 3. štatistika chýb v mesiaci Marec

V mesiaci marec, sme zaznamenali až 97 vozidiel s ľahkou chybou, čo je najviac z pomedzi celého roka vo svojej kategórií A chýb. V jedenástich prípadoch bolo vozidlo vyhodnotené ako nespôsobilé.

Obrázok 4. štatistika chýb v mesiaci Apríl

V apríli bolo až 96 kontrolovaných vozidiel s emisným systémom s riadeným katalyzátorom vyhodnotené ako spôsobilé s ľahkou chybou.

Obrázok 5. štatistika chýb v mesiaci Máj

Na grafe obr. 5 vidíme, že pri emisnom systéme s riadeným katalyzátorom 105 ľahkých chýb aj 6 nebezpečných chýb.

Obrázok 6. štatistika chýb v mesiaci Jún

Na grafe obr. 6 vidíme že, v mesiaci jún dominovali chyby ľahkého charakteru, štyri vozidlá s výsledkom dočasne spôsobilé a v siedmich prípadoch bola technická spôsobilosť vozidla na premávku na pozemných komunikáciách vylúčená nebezpečnou chybou na vozidle.

Najčastejšie vyskytovaná chyba pri emisnom systéme BKAT je netesnosť výfukovej sústavy, prípadne uhol zopnutia kontaktov mimo stanovený rozsah, v prípade že vozidlo nie je vybavené bezkontaktným zapaľovaním.

Obrázok 7. štatistika chýb v mesiaci Júl

Na obrázku 7 je možné sledovať pomerane vysoký počet chýb spadajúcich do kategórie A. Zvýšený počet ľahkých chýb môže byť spôsobený neprávnym zaznačením údajov pri evidencií vozidla. Väčšina týchto chýb pochádza z čias keď sa ešte technické preukazy vypisovali ručne, sú veľmi časté ľahké chyby, ako nesprávne vypísaná položka v dokladoch od vozidla (jednoznačný preklep ).

Obrázok 8. štatistika chýb v mesiaci August

V mesiaci August sme zaznamenali 4 nebezpečné chyby pri emisnom systéme RKAT je to  6.1.2.a  Neupevnený alebo netesniaci výfukový systém.

Obrázok 9. štatistika chýb v mesiaci September

Na obr. 9, pri emisných systémoch RKAT OBD je najčastejšou vážnou chybou, že nie je možné nadviazať komunikáciu s palubnou diagnostikou vozidla OBD alebo výskyt chýb P2 a P0 v pamäti chýb.

Obrázok 10. štatistika chýb v mesiaci Október

Na grafe obr.10 sme zaznamenali 4 nebezpečné chyby, ktoré sú 8.2.1.2.SK.1 merané parametre mimo stanovený rozsah.

Obrázok 11. štatistika chýb v mesiaci November

Na grafe obr. 11 máme pri emisných systémoch RKAT najčastejšou vážnou chybou hodnoty doplnkových parametrov meraných pri voľnobežných otáčkach  mimo stanovený rozsah.

Obrázok 12. štatistika chýb v mesiaci December

V mesiaci december bolo najviac kontrolovaných vozidiel s emisným systémom RKAT pri ktorom sa nečastejšie objavovala ľahká chyba ako napr. nízka hladina paliva alebo chladiacej kvapaliny,  zakorodované identifikačné číslo motora.

4.1 Odporúčania pre prevádzkovateľov vozidiel

Vozidlo je potrebné na výkon emisnej kontroly pravidelnej dôkladne pripraviť. Odporúča sa vykonať celý rad úkonov, ktoré pri realizácií kontroly uľahčia technikovi priebeh emisnej kontroly a skrátia čas na odbavenie vozidla na kontrolnej linke. Pred emisnou kontrolu je potrebné aby si prevádzkovateľ vozidla skontroloval stav paliva a či má zátku veka palivovej nádrže. Ďalej či nemá nadmieru opotrebované palivové potrubie a hadice paliva, oleja, kvapaliny a či sú určené pre ropné produkty. Pri elektrickej kabeláži treba upriamiť pozornosť obnaženým častiam káblov, ich trás častokrát vedúcich okolo horúcich, ostrých a rotujúcich častí motora kde je vysoká pravdepodobnosť skratu a následnému vzniku požiaru na vozidle.

Pred samotnou emisnou kontrolou je potrebná aby motor vozidla mal predpísanú teplotu. Pred samotným meraním je potrebné motor nakondiciovať na prevádzkovú teplotu, najmä v zimnom období.

V neposlednom rade by týmto chceli autori upozorniť prevádzkovateľov vozidiel na fakt, že stanice technických a emisných kontrol nezodpovedajú za škody spôsobené na vozidle pri výkone samotnej technickej a emisnej kontroly. Pri emisných kontrolách sa niekedy stane, že pri dosahovaní výrobcom stanovených emisných limitov môžu nastať neštandardné zvuky na motore, klepot, chvenie, ale i samodeštrukcia motora. Preto je potrebné dbať na to aby prevádzkovatelia používali vozidlo podľa pokynov výrobcu, dodržiavali pravidelné servisné prehliadky a intervaly výmeny prevádzkových náplní. Dodržiavaním správnych postupov a servisných intervalov údržby vozidiel je možné prispieť k vykonaniu  emisných kontrol s hodnotením spôsobilé.

5 Záver

Za účelom spracovania výsledkov emisných kontrol za zvolené obdobie boli vyžiadané údaje z meracej stanice. Následne boli tieto údaje štatisticky spracovávané, podrobne sme sa venovali výsledkom emisných kontrol na vozidlách vybavených zážihovým motorom. Štatistické údaje boli získané z vybraného pracoviska stanice technických a emisných kontrol firmy FREUS s.r.o. vo Veľkom Krtíši. Pri spracovávaní výsledkov emisných kontrol sa výskum zameriaval na počet kontrol v jednotlivých mesiacoch s rôznym emisným systémom s výsledkom spôsobilé, dočasne spôsobilé a nespôsobilé. Dosiahnuté výsledky za kontrolované obdobie sme graficky znázornili, podľa jednotlivých mesiacov v roku, kde v každom z nich je vyznačený počet vozidiel s konkrétnymi stupňami chýb.

V ďalšej časti výskumu bol zistený počet vozidiel vybavených zážihovým motorom a následne boli tieto vozidlá rozdelené do kategórii podľa druhu emisného systému na vozidlá bez katalyzátora BKAT, vozidlá s riadeným katalyzátorom RKAT a v poslednom rade na vozidlá s riadeným katalyzátorom so systémom OBD. Následne nato sme skúmali koľko kontrol sa vykonalo na vybranom pracovisku za jeden rok, koľko s výsledkom spôsobilé, dočasne spôsobilé a nespôsobilé.

Obrázok 13. sumárna štatistika chýb za celý sledovaný rok

Z uvedeného grafu na obr. 13 vyplýva,  že najviac kontrovaných vozidiel bolo s palivovým systémom RKAT, až 905 vozidiel s ľahkou chybou, kde sa najčastejšie vyskytuje nečitateľný identifikátor typu motora alebo signalizácia minimálneho množstva paliva.

Z celkového počtu 204 kontrolovaných vozidiel s emisným systémom BKAT bolo                spôsobilých 93 %, dočasne spôsobilých 3 % a nespôsobilých 4 %.

Ďalej celkového počtu 965 kontrolovaných vozidiel s emisným systémom RKAT bolo94 %spôsobilých vozidiel, 1 % dočasne spôsobilých a 5 % nespôsobilých vozidiel.

A z celkového počtu 491 kontrolovaných vozidiel s emisným systémom RKAT – OBD bolo spôsobilých 95 %, dočasne spôsobilých 2% a  nespôsobilých vozidiel 3 %.

V praxi to znamená, že najviac kontrolovaných vozidiel sme mali s emisným systémom s riadeným katalyzátorom – RKAT, bolo ich až 965, čo činí až 58 % z celkového počtu prijatých vozidiel vybavených zážihovým motorom.

Tento výskum môže prevádzkovateľom vozidiel alebo autoservisom priblížiť jednotlivé  kontrolné  skupiny technickej kontroly a načo zamerať pozornosť v príprave vozidla na výkon emisnej kontroly.

6 Literatúra

  1. Chen, B., & Kan, H. (2008). Air pollution and population health: a global challenge. Environmental health and preventive medicine, 13(2), 94-101. DOI: 10.1007/s12199-007-0018-5
  2. Krewski, D., &Rainham, D. (2007). Ambient air pollution and population health: overview. Journal of Toxicology and Environmental Health, Part A, 70(3-4), 275-283. DOI: 10.1080/15287390600884859
  3. Feng, J., & Yang, W. (2012). Effects of particulate air pollution on cardiovascular health: a population health risk assessment. PloS one, 7(3), e33385. DOI: https://doi.org/10.1371/journal.pone.0033385
  4. Air pollution, available online: https://www.eea.europa.eu/sk/themes/air/intro (cited 25.8.2021)
  5. Bartram, M. E., &Koel, B. E. (1989). The molecular adsorption of NO2 and the formation of N2O3 on Au (111). Surface Science, 213(1), 137-156. DOI: 10.1016/0039-6028(89)90255-0
  6. Air quality remains a hot topic for many Europeans, available online: https://www.eea.europa.eu/articles/air-quality-remains-a-hot (cited 25.8.2021)
  7. Air quality in Europe, available online: https://www.eea.europa.eu/publications/air-quality-in-europe-2019 (cited 25.8.2021)
  8. Jereb, B., Stopka, O., &Skrúcaný, T. (2021). Methodology for Estimating the Effect of Traffic Flow Management on Fuel Consumption and CO2 Production: A Case Study of Celje, Slovenia. Energies, 14(6), 1673. DOI: 10.3390/en14061673
  9. Caban, J. Traffic congestion level in 10 selected cities of Poland. Scientific Journal of Silesian University of Technology. Series Transport. 2021, 112, 17-31. ISSN: 0209-3324. DOI: https://doi.org/10.20858/sjsutst.2021.112.2
  10. Panko, J., Kreider, M., &Unice, K. (2018). Review of tire wear emissions: a review of tire emission measurement studies: identification of gaps and future needs. Non-Exhaust Emissions, 147-160. DOI: 10.1016/B978-0-12-811770-5.00007-8
  11. Vyhláška č. 138/2018 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti v oblasti emisnej kontroly
  12. Emisná kontrola, dostupné online: https://www.seka.sk/verejnost/informacie/emisna-kontrola (cit. 13.10.2022)
  13. Metodický pokyn EK, dostupné online: https://www.seka.sk/storage/app/media/stranky/legislativa/metodiky/2022/MP_2_2020_plne_znenie_2022.pdf (cit. 13.10.2022)

Autori:

Martin PAUMER 1, Ján KOSIBA 1

Tituly a pôsobisko autorov:

1Ing. Martin Paumer, Katedra dopravy a manipulácie, Technická fakulta, SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, xpaumer@uniag.sk

1 doc. Ing. Ján Kosiba, Katedra dopravy a manipulácie, Technická fakulta, SPU v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Jan.Kosiba@uniag.sk

Share Button