Abstrakt: Slovenská republika (SR) očakáva v roku 2020 pokles hrubého domáceho produktu (HDP), to môže ovplyvniť prepravné výkony cestnej nákladnej dopravy resp. aj počet dopravných firiem v SR a tým aj zamestnanosť v cestnej nákladnej doprave. V príspevku sú publikované dáta o dočasne odhlásených ťahačoch a návesoch za január až apríl 2020 v SR. Tu vychádzame z výsledkov výskumu, ktorým sa na katedre cestnej mestskej doprave dlhodobejšie zaoberáme. Na odhad podielu dopravcov registrovaných v SR na prepravnom výkone boli použité údaje z elektronického mýtneho systému. V príspevku sú výstupy analýzy zo štyroch slovenských dopravných spoločností s vybranými priemernými nákladmi na jednu návesovú súpravu. Porovnanie vybraných priemerných ročných nákladov na jednu návesovú súpravu domáceho a zahraničného dopravcu platených na území neznamenajú priame príjmy štátu na daniach, ale aj príjmy podnikateľských subjektov na území SR (čerpacie stanice PH, servisy a predajne nákladných vozidiel, stanice technickej a emisnej kontroly, príjmy poisťovní atď.). To sú hlavné dôvody prečo je potrebné podporovať domácich dopravcov v čase hospodárskej krízy.
Kľúčové slová: doprava, nákladná, cestná, hrubý domáci produkt, kríza
JEL: R41
THE NEED FOR SUPPORT OF SLOVAK ROAD FREIGHT CARRIERS IN TIMES OF THE ECONOMIC CRISIS
Abstract: The Slovak Republic (SR) expects a decline in the gross domestic product (GDP) in 2020. This can affect the transport performance of road freight transport resp. to the decrease in the number of transport companies in the Slovak Republic to employment in road freight transport. The paper publishes data on temporarily deregistered tractors and semi-trailers from January to April 2020 in the Slovak Republic. Here we are based on the results of research, which we have been dealing with for a long time at the Department of Road and Urban Transport. Data from the electronic toll system were used to estimate the share of carriers registered in the Slovak Republic in the transport performance. The paper presents the results of the analysis of four Slovak transport companies with selected average costs per trailer. Comparison of selected average annual costs per semi-trailer set of domestic and foreign carriers paid in the territory does not mean direct state revenues in taxes but also revenues of business entities in the Slovak Republic (filling stations, truck services, and shops, technical and emission control stations, insurance revenues, etc. .). This is the main reason why it is necessary to support domestic carriers in times of economic crisis.
Keywords: transport, freight, road, gross domestic product, crisis
1 Úvod
Slovenská republika (SR) očakáva v roku 2020 pokles hrubého domáceho produktu (HDP). Aké to môže mať dopady na prepravné výkony cestnej nákladnej dopravy, resp. na pokles počtu dopravných firiem v SR a tiež na zamestnanosť v cestnej nákladnej doprave tým sa zaoberá jedna časť príspevku. Tu vychádzame z výsledkov výskumu, ktorým sa na katedre cestnej mestskej dopravy zaoberáme už niekoľko rokov [1] a [2].
Združenie cestných dopravcov SR – ČESMAD Slovakia realizovalo online prieskum o dopadoch krízy zapríčinenej mimoriadnou situáciou v dôsledku globálnej pandémie ochorenia COVID-19 na dopravcov, ktorí sú členmi tohto združenie v dňoch 15.- 16. apríla 2020. Počet respondentov, ktorí reagovali na všetky resp. niektoré otázky bol 210 to reprezentuje 20,4 % členov združenia. Počet aktívne prevádzkovaných vozidiel sa na základe tohto prieskumu znížil vo vnútroštátnej cestnej nákladnej doprave o 47,3 % a v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave až o 51,7 %. Podiel vodičov, ktorí nevykonávali prácu k 15.4.2020 bol podľa výsledkov tohto prieskumu až 49,3 %.
Je potrebné očakávať pokles prepravných výkonov na základe aj nášho skúmania o dopadoch ostatnej hospodárskej krízy, ktorá bola v rokoch 2008-2009 [2]. Štát by mal vytvoriť podmienky, aby čo najväčší počet slovenských dopravcov túto krízu zvládol. Preto sa v druhej časti príspevku zaoberáme prečo je potrebné podporovať domácich dopravcov.
2 Vplyv zmeny HDP na prepravné výkony cestnej nákladnej dopravy v krajinách EÚ a SR
Cestná nákladná doprava je považovaná za dôležitý systém hospodárstva presahujúci hranice štátov, ktorý zabezpečuje potrebnú prepravu potravín, liekov, zdravotníckych pomôcok, krmív pre zvieratá, tovarov, surovín, odpadov a pod. To sme ocenili aj počas súčasnej mimoriadnej situácie z dôvodu prijímania opatrení proti šíreniu coronavírusu COVID-19. Cestná nákladná doprava je dôležitou súčasťou hospodárstva v celej EÚ. Na obr. 1 je vývoj prepravných výkonov štátov EÚ 28 od roku 2005 do roku 2016 [5]. Čiže aj počas obdobia ostatnej hospodárskej krízy v rokoch 2008-2009.
Z obr. 1 vyplýva, že vývoj prepravných výkonov sa nie je rovnaký ani v štátoch EÚ. Najvyšší podiel výkonov majú veľké štáty ako Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Veľká Británia. Najnižšie výkony dosahujú menšie štáty ako Cyprus, Lichtenštajnsko, Estónsko, Luxembursko, Švajčiarsko, Írsko a Chorvátsko. Je možné však sledovať zaujímavý vývoj prepravných výkonov u niektorých krajín, kde prepravné výkony dlhodobo klesajú nie len počas hospodárskej krízy v rokoch 2008-2009. Ide o štáty ako napríklad Taliansko, Francúzsko (na obr. 1 modré šípky) čiastočne aj Nemecko a na druhej strane sú štáty kde prepravné výkony dopravcov registrovaných v týchto štátoch stále rástli ako napr. Poľsko a Lotyšsko (na obr. 1 červené šípky). Poľsko zaznamenalo rast prepravného výkonu aj v čase hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009, kedy klesalo aj HDP Poľska.
Zdroj: Spracované podľa Eurostatu
Obr. 1. Vývoj prepravných výkonov vybraných štátov Európy od roku 2005 do roku 2016 [mil. tkm]
V SR je vývoj prepravného výkonu ovplyvnení vývojom tempa rastu HPD (obr.2). Najväčší pokles bol v roku 2009, kedy bol aj výrazný pokles HDP. Väčšina štátov EÚ počas hospodárskej krízy zaznamenala pokles prepravných výkonov z dôvodu poklesu HDP. Ale prečo klesajú v niektorých štátoch prepravné výkony aj keď HDP rastie. Tu sme zistili, že je to zapríčinené veľkou konkurenciou dopravcov z niektorých členských štátov EÚ, ako napr. z Poľska a Lotyšska. Tu predpokladáme, že dopravcovia z Poľska a Lotyšska vytlačili domácich dopravcov nie len z medzinárodných prepráv, ale aj vnútroštátnych prepráv. V niektorých štátoch najmä Francúzsko, Taliansko a Nemecko začali byť pochybnosti o dodržiavaní pravidiel pre kabotážne prepravy a začali sa aplikovať pravidlá o minimálnej mzde vodičov platnej aj pre vodičov, ktorých zamestnávateľ nie je registrovaný v danom štáte [7,8].
Zdroj: Spracované podľa ŠÚ SR
Obr. 2. Porovnanie vývoja tempa rastu prepravných výkonov a HDP v SR
Problematikou vplyvu cestnej infraštruktúry na rast resp. pokles HDP sa zaoberali napríklad v Belgicku v [4]. Tu bolo zistené, že okrem zmeny HDP má vplyv na prepravné výkony cestnej nákladnej dopravy aj poloha štátu v rámci Európy a tiež napríklad aj poloha námorných prístavov. To bolo z časti potvrdené aj v [3].
3 Analýza podielu dopravcov registrovaných v SR na prepravnom výkone
Na odhad podielu dopravcov registrovaných v SR na prepravnom výkone boli použité údaje z elektronického mýtneho systému. Údaje uvedené v nasledujúcich tabuľkách 1 a 2 boli získané z výročných správ spoločnosti Skytoll a.s.
Tab. 1. Vývoj počtu palubných jednotiek medzi domácimi a zahraničnými vozidlami
Zdroj: Spracované autormi na základe [14, 15]
Zdroj: Spracované autorom
Obr. 3. Vývoj počtu palubných jednotiek (domáce a zahraničné vozidlá)
Z údajov uvedených v tab. 1 vyplýva, že počet palubných jednotiek od roku 2010 stúpa. Dlhodobo vyšší podiel pri štruktúre palubných jednotiek podľa krajiny pôvodu prevádzkovateľa vozidla majú zahraničné vozidlá. Pri domácich vozidlách je vývoj do roku 2017 klesajúci. V roku 2018 jemne stúpol, no stále tvorili menej ako tretinu zo všetkých registrovaných vozidiel.
Tab. 2. Vývoj tržieb výberu z elektronického mýta (domáce a zahraničné vozidlá)
Zdroj: Spracované autormi na základe [14, 15]
Zdroj: Spracované autormi
Obr. 4. Vývoj podielu tržieb výberu z elektronického mýta (domáce a zahraničné vozidlá)
Údaje uvedené v tab. 2 dokazujú, že celkové tržby z výberu mýta dlhodobo rastú. Podiel medzi domácimi a zahraničnými vozidlami zobrazuje obr. 4. Tržby z výberu mýta u zahraničných vozidiel sú nižšie ako u domácich. Z dlhodobého hľadiska však rastú a tržby z domácich vozidiel klesajú. Pri porovnaní počtu palubných jednotiek a tržieb boli zistené rozdiely. Zatiaľ čo počet palubných jednotiek je podstatne vyšší u zahraničných vozidiel, tržby sú nižšie ako u domácich. Priemerný rozdiel medzi domácimi a zahraničnými vozidlami je pri počte palubných jednotiek 42,11%. Pri tržbách je rozdiel medzi domácimi a zahraničnými vozidlami už len 12,72%. Z týchto údajov je potom pravdepodobné, že na spoplatnených cestných úsekoch jazdí väčší počet zahraničných vozidiel, ale tržby sú vyššie z vozidiel domácich dopravcov.
Nasledujúca tabuľka zobrazuje údaje o podiele krajín na tržbách z výberu mýta v SR v rokoch 2016 až 2018.
Tab. 3. Podiel tržieb z výberu mýta v roku 2018
Zdroj: Spracované autormi
Najvýraznejšou skupinou sú zahraničné vozidlá, ktoré sa od roku 2016 podieľajú na tržbách z výberu mýta v SR sú registrované v Poľsku. Tržby z týchto vozidiel tvoria dlhodobo viac ako 17% z celkových tržieb. Tieto doterajšie zistenia z údajov elektronického mýtneho systému poukazujú taktiež na vysoký podiel zahraničných dopravcov.
3.1 Prieskum nákladných automobilov pri výrobnom závode KIA Motors Slovakia
Ako bolo v úvode tejto kapitoly spomínané, nie je možné v súčasnosti zanalyzovať celý dopravný trh na Slovensku. Z toho dôvodu bol uskutočnený prieskum evidenčných čísiel vozidiel (EČV) nákladných automobilov kategórie N3 pri výrobnom závode KIA Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom. Tento prieskum len z časti poukazuje na možný podiel zahraničných dopravcov vykonávajúcich prepravu v rámci SR. Ďalším účelom toho prieskumu bolo tiež poukázať na nedostatok parkovacích miest a potreby dodržiavania sociálnej legislatívy v oblasti cestnej nákladnej dopravy. Bližšie informácie k tomuto prieskumu sú uvedené v zdroji [6]. Je potrebné spomenúť, že tento prieskum bol uskutočnený len pre jeden výrobný podnik, avšak výsledkami je však možné poukázať aj na nami skúmaný cieľ. Počas prieskumu sa uskutočnili tri merania v dňoch medzi 14.8.2017 a 21.8.2017. V dvojhodinových intervaloch od soboty 12:00 do nedele 12:00 bol vykonaný prieskum zaparkovaných vozidiel. Išlo o prázdninový mesiac, ale to neovplyvnilo výsledky lebo KIA Motors Slovakia vyrábala aj v tomto období na tri pracovné zmeny. V nasledujúcej tabuľke 4 sa nachádzajú výsledky uskutočneného prieskumu.
Tab. 4. Výsledky prieskumu EČV nákladných vozidiel pri KIA Motors Slovakia
Zdroj: Spracované autormi
Z výsledkov prieskumu uvedených v tabuľke vyššie je možné vidieť, že najviac zahraničných vozidiel bolo evidovaných v Poľsku (46 vozidiel). Druhou najväčšou skupinou sú vozidlá evidované v Českej republike (11 voz.). Ďalej Maďarsko (8 voz.) a Ukrajina (4 voz.). Počas prieskumu boli zaznamenané dve vozidlá s EČV Slovinska, Lotyšska a Turecka. Jedno vozidlo bolo zaznamenané z Belgicka, Rumunska a Srbska. Na nasledujúcom grafe (obr. 5) je znázornený počet vozidiel podľa EČV krajiny.
Zdroj: Spracované autormi
Obr. 5. Podiel zaznamenaných EČV jednotlivých krajín pri závode KIA Motors Slovakia
Najväčší podiel zo zahraničných dopravcov mali EČV vozidiel registrovaných v Poľsku (32,39 %). Na druhom mieste boli vozidlá s EČV z Českej republiky (7,75 %). Ak sa porovná podiel dopravcov s EČV registrovanými v SR a v zahraničí je to 45,07 % slovenských dopravcov voči 54,93% zahraničným dopravcom.
Na druhej strane je vhodné poznamenať, že nie je možné vychádzať len z údajov o výbere mýta a vykonanom prieskume pri jednej zo štyroch automobiliek v SR. Bolo by potrebné vykonať viacero prieskumov a analýz. Je však veľmi pravdepodobné, že zahraniční dopravcovia majú na slovenskom dopravnom trhu výrazný podiel.
4 Analýza nákladov dopravných spoločností na jednu návesovú súpravu
Táto časť sa zaoberá analýzou štyroch dopravných spoločností a ich nákladmi na jednu návesovú súpravu. Údaje získané od dopravných spoločností sú zobrazené v tab. 5. Údaje boli zosumarizované a spriemerované. Dopravcovia sú v tabuľkách označený ako D1 až D4.
Tab. 5. Vybrané náklady na jednu návesovú súpravu (EUR/rok)
Zdroj: Spracované autormi
Pozn. Niektoré údaje o nákladoch neboli dopravcami poskytnuté. Pri výpočte priemerných nákladov sa uvažovalo so štyrmi resp. troma dopravcami (v závislosti od poskytnutých údajov).
Pre porovnanie priemerných nákladov na jednu návesovú súpravu domáceho a zahraničného dopravcu bolo potrebné vybrať náklady, ktoré títo dopravcovia zaplatia v SR. Vychádzali sme z priemerných nákladov uvádzaných v tab. 5. Vybrané náklady a ich porovnanie medzi domácim a zahraničným dopravcom sú zobrazené v tab. 6.
Tab. 6. Vybrané priemerné náklady na jednu návesovú súpravu domáceho a zahraničného dopravcu platené na území SR (EUR/rok)
Zdroj: Spracované autormi
Z tabuľky 6 vyplýva, že domáci dopravca z nákladových položiek získaných z dopravných spoločností nezaplatí v SR iba zahraničné mýto. Celkové náklady potom na jednu návesovú súpravu sú v priemere pre domáceho dopravcu vo výške 62 279,4 Eur/rok.
Pri prvom variante, zahraničný dopravca zaplatí v mýto v SR a náklady na pohonné hmoty v polovičnej výške ako domáci dopravca a z nich spotrebnú daň. Predpokladáme, že zahraničný dopravca aj keď bude vykonávať kabotážne prepravy na území SR, ale aj importné a exportné prepravy zo SR bude čerpať pohonné hmoty v SR len v polovičnej výške ako domáci dopravca. Žiadne ďalšie položky zahraničný dopravca nezaplatí na území SR a tým neprispieva k HDP. Priemerné vybrané náklady zaplatené v SR sú potom vo výške 18 577 Eur/rok/návesová súprava.
Pri druhom variante, kde zahraničný dopravca nečerpá pohonné hmoty na území SR, zaplatí iba mýto v SR. Porovnanie vybraných priemerných ročných nákladov na jednu návesovú súpravu domáceho a zahraničného dopravcu platených na území SR sú znázornené na obr. 6. Uvedené náklady neznamenajú priame príjmy štátu na daniach, ale aj príjmy podnikateľských subjektov na území SR (čerpacie stanice PH, servisy a predajne nákladných vozidiel, stanice technickej a emisnej kontroly, príjmy poisťovní atď.).
Zdroj: Spracované autormi
Obr. 6. Porovnanie vybraných priemerných nákladov na návesovú súpravu v Eur za rok platených domácim a zahraničným dopravcom na území SR (obidva varianty)
4.1 Modelovanie možných dopadov na príjem do štátneho rozpočtu, resp. príjmov firiem poskytujúcich služby pre domácich dopravcov pri zmene pomeru domácich a zahraničných dopravcov
Podľa výsledkov prieskumu, ktorý realizovalo Združenie cestných dopravcov SR – ČESMAD Slovakia v dňoch 15.- 16. apríla 2020, časť dopravcov odstavila svoje vozidlá a dočasne ich odhlásila z evidencie. Veľká časť ich odstavila a určila predaj s tým, že po skončení krízy ich už neplánuje prevádzkovať. Takéto rozhodnutia môže smerovať k ďalšiemu poklesu slovenských dopravcov pôsobiacich na dopravnom trhu SR so všetkými negatívnymi dôsledkami na príjmy štátneho rozpočtu a zamestnanosť v SR.
Zdroj: Spracované autormi na základe údajov MV SR
Obr. 7. Vývoj počtu dočasne odhlásených ťahačov a návesov v mesiacoch január až apríl 2020
Na obr. 7 je vývoj počtu dočasne odhlásených ťahačov a návesov v mesiacoch január až apríl 2020, z ktorého je možné vidieť nárast počtu odhlásených ťahačov v mesiaci apríl až na 740. Pričom počet odhlásených návesov je nižší a nekopíruje počet ťahačov (511 návesov). Ide o údaje spracované autormi z evidencie vozidiel Ministerstva vnútra SR (MV SR). To môže znamenať, že počet domácich dopravcov po skončení hospodárskej krízy a poklesu HDP sa môže v SR ešte znížiť.
Analýzou vybraných nákladov dopravných spoločností a ich porovnaním s nákladmi zahraničných dopravcov platených v SR je možné (odhadnúť) modelovať možné dopady na príjmy do štátneho rozpočtu resp. príjmov firiem poskytujúcich služby pre domácich dopravcov, pri zmene pomeru (počtu) domácich a zahraničných dopravcov.
Je vidieť, že domáci dopravcovia majú v porovnaní so zahraničnými dopravcami oveľa viac nákladových položiek (v rámci SR), ktoré taktiež predstavujú určitý príjem do štátneho rozpočtu resp. rozpočtov verejnej správy a tržby lokálnych podnikov pôsobiacich v oblasti predaja, servisu nákladných automobilov, poisťovní, prevádzkovateľov staníc technickej a emisnej kontroly a pod..
Modelový príklad dopadov zníženia počtu registrovaných nákladných vozidiel je uvedený nižšie. Podľa ŠÚ SR bolo k 31.12.2019 registrovaných v SR 29 363 ťahačov návesu. Ďalej budeme uvažovať, že z dôvodu hospodárskej krízy poklesne počet ťahačov o 740 (obr.7) a po skončení krízy ich nahradia zahraniční dopravcovia. Ak vezmeme do úvahy z predchádzajúcej analýzy priemerné náklady na jednu návesovú súpravu domáceho dopravcu, je možné kalkulovať možnú zmenu príjmov do štátneho rozpočtu SR resp. príjmov firiem poskytujúcich služby pre domácich dopravcov (tab. 7).
Tabuľka 7 Kalkulácia možnej zmeny príjmov do štátneho rozpočtu resp. príjmov firiem poskytujúcich služby pre domácich dopravcov, pri zmene počtu návesových súprav domácich dopravcov
Zdroj: Spracované autormi
Vykalkulované príjmy do štátneho rozpočtu resp. príjmov firiem poskytujúcich služby pre domácich dopravcov z 29 363 návesových súprav v modelovom príklade sú na úrovni 1,8 mld.Eur.
Zníženie počtu návesových súprav domácich dopravcov, ktoré sú ku konca apríla 2020 dočasne odhlásené z evidencie o 740, by znamenalo pokles príjmov do štátneho rozpočtu resp. príjmov firiem poskytujúcich služby pre domácich dopravcov o 46,09 mil. Eur.
Ak by po skončení hospodárskej krízy domácich dopravcov a ich návesové súpravy nahradili zahraniční dopravcovia, ktorí by tu aj čerpali pohonné hmoty tak príjmy z ich činnosti by boli len vo výške 13,7 mil. Eur.
Tak ako sa podporuje domáci cestovný ruch a väčšina štátov EÚ sa bude snažiť aby ich občania trávili dovolenku v roku 2020 doma, tak je potrebné aby domáci dopravcovia v čo najväčšej miere prepravovali náklad vyrobený v SR, resp. dovážaný do SR.
5 Záver
Vplyv zmeny HDP na prepravné výkony je možné skúmať aj podľa jednotlivých segmentov trhu [11]. Napríklad v oblasti prepravy potravín došlo počas mimoriadnej situácie zapríčinenej COVID 19 k nárastu prepravných výkonov v SR. Pokles prepravných výkonov v cestnej nákladnej doprave v Európe má aj pozitívne vplyvy na životné prostredie a tu je priestor aj na budúci výskum, kde je možné nadviazať na výskum realizovaný vo Fínsku, kde sa už dlhšie zaoberajú ako znížiť vplyv cestnej nákladnej dopravy na životné prostredie [12].
Štát napr. v roku 2009 automobilke KIA Motors Slovakia dal daňovú úľavu vo výške 15,07 mil. Eur. Taktiež odkúpil značnú časť pozemkov pre stavbu výrobnej haly na svoje náklady [16]. Po nami uskutočnenom prieskume v roku 2017 boli zistené že približne 54% vozidiel bolo registrovaných v zahraničí a 45% bolo domácich, ktorí parkovali resp. prichádzali na nakládku do automobilky KIA Motors Slovakia. Týmto chceme naznačiť, že štát by mal podporovať nie len zahraničných investorov, ale aj domácich dopravcov, ktorí pre tieto výrobné podniky zabezpečujú prepravy. Takéto stimuly majú synergický efekt. Znamená to, že by vyšší podiel domácich dopravcov zvýšil príjem z mýta, čerpania pohonných hmôt, technických a emisných kontrol, servisných služieb a opráv vozidiel, ale aj vodiči s trvalým pobytom v SR by nemuseli tráviť toľko pracovného času v zahraničí.
Stimuly nemusia byť len vo forme finančnej podpory. Napríklad v Slovinsku a Dánsku nie je povinné zmluvné poistenie pre prípojné vozidlá. To z toho dôvodu, že samotné prípojné vozidlo nespôsobí dopravnú nehodu resp. škodu. Takéto odbremenenie slovenských dopravcov by pomohlo k rozširovaniu alebo k budovaniu nových dopravných spoločností a tým vytváraniu nových pracovných miest.
Potreba úpravy dane z motorových vozidiel je v SR už diskutovaná veľmi dlho a je potrebné aby sa výška dane vyrovnala ostatným štátom, ktoré tvoria najväčšiu konkurenciu domácim dopravcom [9,10].
Úprava sadzieb zliav na mýte na základe odjazdených kilometrov je tiež jeden z významných stimulov na podporu domácich dopravcov.
Zavedenie profesionálnej vratky spotrebnej dane z motorovej nafty môže napraviť nedostatky plošného zníženie sadzby v roku 2009, kedy sa zavádzalo mýto. Nižšia plošná sadzba spotrebnej dane z motorovej nafty a tým aj v SR nižšia cena motorovej nafty podporuje tiež nákup ojazdených osobných automobilov, ktoré nám znečisťujú ovzdušie v mestách a prispievajú k rastu nemocí a tým ďalšie náklady na štátny rozpočet. Možnosti vrátenie spotrebnej dane pre profesionálnych dopravcov je v súčasnosti v Belgicku, Francúzsku, Taliansku, Slovinsku a Španielsku.
Príspevok nevyčerpal všetky aspekty danej problematiky ako napríklad aj odmeňovanie vodičov [13], ale poukázal na to, prečo je potrebné vytvárať vhodné podmienky na podnikanie v cestnej nákladnej doprave pre domácich dopravcov.
6 Literatúra
- VARJAN, P. – ROVNANIKOVA, D. – GNAP, J. Examining changes id GDP on the demand for road freight transport. In 12th International Scientific Conference of Young Scientists od Sustainable, Modern and Safe Transport. Procedia Engineering. 2017 Vol. 192, P. 911-916. Univ. Zilina. DOI: 10.1016/j.proeng.2017.06.157
- GNAP, J. – KONECNY, V. – VARJAN, P. Research od relationship between Freight Transport Performance and GDP in Slovakia and EU Countries. In NASE MORE-OUR SEA. 2018. Vol. 65., P. 32-39. DOI: 10.17818/NM/2018/1.5
- GNAP, J. – VARJAN, P. – ĎURANA, P. – KOSTRZEWSKI, M. Research on relationship between freight transport and transport infrastructure in selected European countries. In Problemy Transportu = Transport Problems : International Scientific Journal, 2019 Vol. 14, Issue. 3, P. 63-74, Gliwice, Politechnika Slaska, ISSN 1896-0596. DOI: 10.20858/tp.2019.14.3.6
- MEERSMAN, H. – NAZEMZADEH, M. The contribution of transport infrastruckture to economic activity: The case of Belgium. In Case Studies of Transport Policy, 2017 Vol 5, p. 316-324 DOI: 10.1016/j.cstp.2017.03.009
- VARJAN, P. Modelovanie zmeny dopytu po preprave nákladov na hrubom domácom produkte : Dizertačná práca (školiteľ: Gnap, J.), Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Žilina, 2019, 109 str.
- GNAP, J. – VARJAN, P. – SEMANOVÁ, Š. Logistics of Entry and Parking of Vehicles at Large Production Companies. In 18TH INTERNATIONAL SCIENTIFIC CONFERENCE-LOGI 2017 . Ceske Budejovice: MATEC web of conferences, 2017. s. 8. DOI: 10.1051/matecconf/201713400016.
- POLIAK, M. Podnikanie v zasielateľstve a v cestnej doprave, EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2011. ISBN 978-80-554-403380
- POLIAK, M. – GNAP, J. Práca vodičov nákladných automobilov a autobusov. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2018. ISBN 978-80-554-1449-2
- GNAP, J. – POLIAK, M. – KONEČNÝ, V. Ekonomika dopravného podniku. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina, 2018. ISBN 978-80-554-14444-7
- KONECNY V., et al. Taxes and Charges in Road Freight Transport – a Comparative Study of the Level of Taxes and Charges in the Slovak Republic and the Selected EU Countries. In NASE MORE-OUR SEA. 2018. Vol. 65.Issue 4, P. 208-212. DOI: 10.17818/NM/2018/4SI.8
- McKINNON, AC. – WOODBURN, A. Logistical restructuring an road freight traffic growth – An empirical assessment, In TRANSPORTATION, 1996 Vol. 23, Issue: 2. P.: 141-16.1 ISSN: 00494488
- LIIMATAINEN, H. et al. Decarbonizing road freight in the future — Detailed scenarios of the carbon emissions of Finnish road freight transport in 2030 using a Delphi method approach, In Technological Forecasting & Social Change,2014 Vol. 81, p. 177-191 DOI: 10.1016/j.techfore.2013.03.001
- POLIAK, M. et al. Wage inequality across the road transport sector within the EU, In Problemy Transportu = Transport Problems : International Scientific Journal, Gliwice, Politechnika Slaska, 2019 Vol. 14, Issue. 2, P. 142-153. ISSN 1896-0596.
- https://finstat.sk/44500734/zavierka
- https://nasadoprava.sk/elektronicky-vyber-myta-v-roku-2018-dosiahol-21345-miliona-eur/
- https://ekonomika.sme.sk/c/4922398/stat-navrhol-podporu-pre-pat-firiem-najviac-ma-dostat-kia.html
Autori:
Jozef GNAP1, Pavol VARJAN2, Renáta CZŐDÖROVÁ3,Šimon SENKO4
Tituly a pôsobisko autorov:
1 prof. Jozef Gnap, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, jozef.gnap@fpedas.uniza.sk
2Ing. Pavol Varjan, PhD., Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, pavol.varjan@fpedas.uniza.sk
3Ing. Renáta Cződörová, Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Námestie slobody 6; 810 05 Bratislava rczodorova@gmail.com
4Ing. Šimon Senko, Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Katedra cestnej a mestskej dopravy, Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, simon.senko@fpedas.uniza.sk
VYTLAČIŤ